Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Podujatia s Heinzom Grillom

Meditačný obsah č.83

Meditácia s hlavným obsahom o rozumnosti ostáva aj v nasledujúcom týždni zachovaná.

Zaujímavé je, ako sa Dr. Christian Fiala v rozhovore pre RTV naozaj zreteľne a rozhodne vyjadril o praktickom a rozumnom zaobchádzaní s očkovaním. Keď meditácia dostatočne rozvinie svoj duchovný potenciál, mohlo by snáď byť stále viac takýchto a podobných príspevkov. Správne myšlienky by mali v tom najvhodnejšom čase byť myslené, koncentrovane by mali byť ďalej rozvíjané a duchovne byť k dispozícii. Najlepšie však pôsobia vtedy, keď meditujúci prekoná účelové úmysly pre svoj prospech a s celým presvedčením sprístupní tieto myšlienky svetu. Nemal by uplynúť ani deň, kedy by tieto meditačné myšlienky neuvádzal skutočne do života.

Výraz „uvádzať do života" treba brať relatívne doslovne. Evanjelium rozlišuje napríklad medzi mŕtvym a živým a pod mŕtvym mieni pominuteľný svet so všetkým lipnutím, ktoré stojí v protiklade voči živej skutočnosti, ktorá má svoju duchovnú existenciu. Meditujúci cíti, či vety pozdvihuje na éterickú realitu alebo si ich osvojuje iba intelektom alebo emočne. Šieste centrum, takzvaná adžňa čakra, s jej schopnosťou tvorby koncentrácie, v éteri prebudí myšlienku k životu. Ak myšlienky pôsobia v éteri živo a majú všeobecnú platnosť, potešia archanjela a on ich vzkriesi vo vyššom živote človeka v mnohých podobách a farbách. Z tohto celkom jednoduchého dôvodu si cvičiaci sám musí preverovať, či myšlienkový obsah pozdvihol do éterickej skutočnosti, alebo či ho uzavretým spôsobom vyťažil iba sám pre seba. To živé sa prebudí v éteri, zatiaľ čo to nestvorené, princíp smrti, nemá význam. V tomto zmysle treba rozumieť jednoduchej vete Jánovho evanjelia: „Je to duch, čo oživuje; mäso je tu neužitočné."

Disciplínu - prebudiť myšlienku k životu - by meditujúci nemal v žiadnom prípade brať príliš komplikovane. Kto má napríklad radosť z toho, že by chcel vystúpiť na kopec a dlhé hodiny a dni premýšľa o ceste, celkom prirodzene túto cestu vytvorí vo svojom vlastnom éterickom tele. Prebudí ju k životu svojím vedomým záujmom. Rovnakú disciplínu, ibaže pomocou cielenej vedome formujúcej práce si vyžaduje meditácia. Záujem o meditačný obsah sa neprebúdza z pudu, ako je to v prípade túžby vystúpiť na kopec, ale sa prebudí prostredníctvom pomalého a cieleného zaoberania sa a napokon z lásky k ľudstvu.

Zdroje:

1. Rozhovor s Dr. Fialom pod názvom:
„Corona-Impfung: (K)eine Chance!?"
„Očkovanie proti korone: to je (nie je žiadna) šanca!?"
https://www.youtube.com/watch?v=7P-_YQs3E7I

2. Evanjeliun Jánovo verš 6,63

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 80, 81, 82

Meditačný obsah č. 80

Meditácia predpokladá určité uvoľnenie napätia. Rozvinie sa spravidla pomocou pokojného sedenia, pozorovania myšlienky a jemného dištancovania sa od všetkých emócií. Stav tejto schopnosti pozorovať sa vždy dá označiť ako vnútorný pokoj. Rudolf Steiner vo svojej knihe o výchove k poznávaniu vyšších svetov poukazuje na tento základný predpoklad.

Dnes sa zdá, že tento stav nie je také jednoduché dosiahnuť, lebo hoci sa pomocou pozorujúceho vnímania zdanlivo dá dosiahnuť relatívne ľahko, predsa však spočíva hlboko v tieni zahalenia. Na dosiahnutie vnútorného pokoja sa človek musí pozdvihnúť v istom zmysle celkom zo svojho ja, zo svojich vlastných fixujúcich, seba samého determinujúcich vzorcov. Dnes sa oslobodenie netýka iba drobných vyrušujúcich vplyvov, ktoré iritujú myslenie, ale vzťahuje sa na celé vlastné naladenie, ktoré ovláda ľudstvo v zmysle bezduchosti a výlučného materialistického zúženia.

Vnútorný pokoj preto neznamená iba čisto technickú prácu v cvičení, ale mal by vyrásť ako väčší, ako duchovný pokoj, ako určité základné presvedčenie v živote. Vlastne tento vnútorný pokoj musí vyplápolať ako najjemnejší zdroj sily, a to dokonca z najhlbšej istoty, že duchovný svet existuje, potom z toho, že môže byť reprezentovaný myšlienkami a nakoniec, že ľudská práca vedomia dokáže tieto myšlienky uskutočniť. Strach z neúspechu, žiaľ, žije dnes v človeku z dôvodu tráum a sugescií veľmi hlboko v jeho vnímaní, rovnakou mierou, akou doňho bolo od nepamäti a od dôb výchovy vložené falošné kresťanstvo alebo všeobecne nesprávna nábožnosť. Preto človek pomocou techniky nedokáže dostatočne dospieť k vnútornému pokoju a k istote solídneho vývojového rozpätia. Na to by sa musel duch stať živou realitou, alebo sa za takú musí prinajmenšom považovať. Počas dlhých rokov bolo človeku zakazované myslieť v rámci samostatného vnímania, koncentrácie a slobodnej dostupnosti spirituálnych obsahov. Namiesto skutočného posilňovania myšlienok sa postupom času uplatňoval intelektualistický, nervy drásajúci výkonnostný systém a na druhej strane pasívne vyznanie viery. V skutočnosti každý jednotlivý človek, ak je čo len trochu oslobodený od zásahov vzdúvajúcich sa pochybností o sebe a od preberaných kolektívnych sugescií doby, dokáže stanovovať svoju realizáciu pomocou myšlienkových obsahov. Tento proces treba jednoznačne označiť ako „kresťansko-duchovný", lebo podporuje človeka v jeho seba posilnení. Proces uskutočnenia myšlienkového obsahu z ezoterických pokladov až do schopnosti sociálnosti a do životnej praxe, je vždy spojený s činom lásky. Je to kresťanská disciplína a tou najvýznamnejšou mierou vedie k posilneniu zdravia.

Dnes si musí človek sám dodať istotu, že duchovné výroky sú pravdivé, účinné a uskutočniteľné. Cvičiaci preto nesmie čakať, kým napríklad bude veriť myšlienke o existencii Archai, alebo kým sa ju snáď niekedy naučí vnímať pomocou analýzy alebo naladením pocitov. Dané výroky musí brať celkom ako istotu a z nich vychádzať. Tento proces myslenia sa nesmie zameniť so slepou vierou. Cvičiaci pri meditácii iba vylúči všetky pochybnosti o sebe, telesné pocity a zahmlenia svojej mysle.

Dnes určujú samé seba práve tie bytosti, ktoré upierajú ľudským bytostiam akýkoľvek životný pocit duchovnosti. Tieto pocity sa však roznecujú nad vedomím vôle, emócií, ako aj intelektu zo sveta tela. Cvičiaci preto musí rozvážne a radikálne pozdvihnúť meditačné obsahy k najcentrálnejšiemu stredu a vychádzajúc z neho sa musí učiť sám určovať realitu.

Čakanie na istotu je skrývaním toho, že človek vlastne v meditácii stroskotávania, kým bezprostredné vzpriamenie sa vedie s bezpodmienečnou istotou cez pravdu týchto viet k prvej premene.

Pre nasledovnú fázu meditácie si treba k slovám Archai pribrať niekoľko myšlienok od Rudolfa Steinera:

„Duchovia osobnosti vsadili človeku Ja - schopnosť byť sebou samým ... 1 Títo duchovia viedli ľudstvo cez všetky nasledujúce planetárne stavy. Sú vychovávateľmi ľudí k tomu, aby sa stali samostatnými." 2

„To (astrálne telo pôsobením Archai)3 sa delí na nižšiu časť, ktorá ďalej ostáva nositeľom afektov, a na vyššiu časť, ktorá dosahuje určitú samostatnosť, takže môže vykonávať určitý druh vlády nad nižšími článkami, nad fyzickým telom, éterickým telom a nižším astrálnym telom." 4

Pri meditácii by skutočne mali následne vznikať obrazy, napríklad o pôsobnosti Archai, o ich význame a mali by pri tom vznikať vnemy, ako je astrálne telo naozaj rozčlenené na nižšiu a vyššiu časť. Aby však tieto obrazy mohli dostatočne vzniknúť, človek by mal brať myšlienky ako reality, ako skutočné bytostné dimenzie. Ony sú duchovným svetom a ak cvičiaci nie je príliš upätý, ale berie ich ako prirodzenú skutočnosť, rozvinú sa nové vnemy a sily. Človek sa oslobodí od všetkých pochybností o sebe a od všetkých článkov viery a začne brať myšlienky ako chlieb každodenný.

Pramene:

Heinz Grill: „Duševná dimenzia jogy"

Rudolf Steiner: „Poznávanie vyšších svetov"

Rudolf Steiner: „Z kroniky Akaša" a „Teozofia Rozekruciánov"

-------

1 Voľne podľa Rudolfa Steinera: "Z kroniky Akaša", Život Slnka, s.52

2 Rudolf Steiner: „Teozofia Rozekruciánov", GA 99, 9.prednáška

3 pripojené ako vysvetlenie

4 Rudolf Steiner: „Z kroniky Akaša", GA 11, Život Zeme, s.60

Meditačný obsah č. 81:

Spravidla rozlišujeme nižšie ja od vyššieho Ja. Avšak presnejšie vzaté - bolo by priaznivejšie, keby sme hovorili o nižšej a vyššej časti astrálneho tela. Ja (Ich alebo Selbst) nie je ani vysoké, ani nízke, skôr sa javí, že je v niektorých ohľadoch príliš málo rozvinuté, a preto sa môže šíriť egoizmus.

Meditačná úloha s vetami od Rudolfa Steinera znela:

„Duchovia osobnosti vštepili človeku Ja - schopnosť byť sebou samým ..." 1

„Títo duchovia viedli ľudstvo cez všetky nasledujúce planetárne stavy. Sú vychovávateľmi ľudí k tomu, aby sa stali samostatnými." 2

„To (astrálne telo pôsobením Archai)3 sa delí na nižšiu časť, ktorá ďalej ostáva nositeľom afektov, a na vyššiu časť, ktorá dosahuje určitú samostatnosť, takže môže vykonávať určitý druh vlády nad nižšími článkami - nad fyzickým telom, éterickým telom a nižším astrálnym telom." 4

Pre meditujúceho je veľmi dôležité, aby s plnou vážnosťou nadobudol o duchovnom svete istotu, zvlášť ak ho nedokáže vyciťovať (nahmatávať) pomocou svojich citov. Ak by cvičiaci túto istotu nemal vo svojom myslení (nemyslel by ju), a tým ju sám pre seba nevytvoril, nikdy by v meditácii nebol schopný trvalo a úspešne pôsobiť prostredníctvom meditačného obsahu na svet, na vlastnú sféru cítenia, ani na jemu blízkych ľudí. Nevyhnutné je oslobodiť sa od afektov; akcionizmus, prikrádajúce sa vnuknutia z nevedomia a pasívne očakávania škodia akémukoľvek rozvinutiu meditačnej činnosti. Dané vety od Rudolfa Steinera by mali byť meditujúcemu dôverne známe, pretože nebezpečné pokušenie chcieť najskôr dosiahnuť Ja, namiesto toho, aby ho človek používal, je veľmi veľké.

Na (nedávnom) stretnutí pätnástich osôb skúsenosť ukázala, že iba veľmi málo ľudí, ktorí vykonávali meditáciu, pristupovalo k duchovnej disciplíne tak, ako je popisovaná a myslená, ale čakali na nejakú lepšiu náladu a pritom nepoužívali vlastné ja, ktoré by bolo schopné tvoriť myšlienky a pracovať s vedomím. Výsledky meditácie skĺzli do nepríjemnej samoúčelnosti bez toho, aby vedomie dokázalo dospieť k vyžarovaniu. Ja a vlastná osobná sila nebola použitá s odhodlanosťou a svedomitosťou.

Kto by chcel meditovať vážne a úspešne, musí brať vety Rudolfa Steinera, ako aj obsahy, ktoré boli napísané o Archai, s dokonalou vážnosťou a istotou, že v duchovnom zmysle sú pravdivé a účinné, a teda ich musí brať s plnou odvahou sily Ja. Meditovanie bez Ja vyzerá napríklad ako bezmocný pokus niekoho, kto pláva vo vode a nikdy nenájde pevné podložie.

Nasledovná meditačná úloha sa opäť nachádza na mojej internetovej stránke. Mala by byť trochu dlhšiu dobu pestovaná, lebo je veľmi aktuálna. Obsah apeluje na všeobecnú platnosť piateho centra, višudha čakra. Táto čakra má byť alebo prinajmenšom sa má stať súčasťou človeka, a preto je dôležité, aby bola myslená s primeranými obsahmi a predstavami.

V tom istom článku sú zároveň uvedené základy meditačnej práce.

-------

1 Voľne podľa Rudolfa Steinera: „Z kroniky Akaša", Život Slnka, s.52

2 Rudolf Steiner: „Teozofia Rozekruciánov", GA 99, 9.prednáška

3 pripojené ako vysvetlenie

4 Rudolf Steiner: „Z kroniky Akaša", GA 11, Život Zeme, s.60

Meditačný obsah č. 82:

Na nasledujúci týždeň by mala byť ponechaná naďalej rovnaká meditácia o logickom myslení, rozumnosti, a tým o piatom centre.

Meditačné vety obsahovo ostávajú rovnaké.

Dôležité je, aby sme ich brali doslovne, dostatočne ich v myslení pozdvihli a aby sa stali dostupné ako duchovná sila.

Cvičiaci by v žiadnom prípade nemal chcieť meditáciu uchopiť ako nejaký predmet, lebo ak by ostal lipnúť na tejto potrebe, nepoužíval by tvorivú silu svojho možného myslenia. Cvičiaci veľmi dobre cíti, či obsah žije, žiari a ohlasuje nežnú radosť, alebo či sa iba pokúša toto dosiahnuť, a teda vôbec ešte nedospel k realite svojej tvorivej sily.

Chcieť, aby táto meditácia získala silu a slnečné vyžarovanie, je základom, ktorý sa nesmie stať príliš závislým od tela a od osobného, emocionálneho chcenia. Chcenie musí predstavovať určitý druh istoty vo vedomí a musí dávať najavo vysokú morálku, aby sa základ vôle stal svetovým základom. Človek nie je stvorený iba pre chcenie v malom, ale z hĺbky svojho bytia chce pre všetkých ľudí tú najvyššiu morálku.

Keď napríklad Schiller napísal o rozumnosti, vo svojich slovách sa opiera o usporiadanú skladbu duše: „Tak nevyhnutným teda je, aby o ničom nerozhodoval pocit v oblasti rozumu, rovnako nevyhnutné je, aby si rozum nič nedovoľoval určovať v oblasti pocitov. Už tým, že človek každému z nich pririekne jednu oblasť, tak druhého z nej vykáže preč, a každému stanoví hranicu, ktorú nemožno prekročiť inak, ako v neprospech oboch. O toto dbať a každému jednému z týchto dvoch hnutí zaistiť hranice - je úlohou kultúry, ktorá zodpovedá za rovnaké oprávnenie pre obe oblasti a táto kultúra musí presadzovať nielen výlučne rozumové hnutia voči zmyslovým, ale zabezpečiť právo každej jednej oblasti voči druhej."

Schiller z vlastnej skúsenosti vedel veľmi dobre, že duševné sily dokážu dospieť k pôsobnosti až vtedy, keď rozvinú svoju dynamiku na správnom mieste bez prekračovania zo svojej oblasti do druhej.

Meditáciu teda treba vykonávať pomocou myslenia a pocity a osobné vôľové nepokoje nesmú myšlienkový proces a proces koncentrácie rušiť.

Zdroj:

Friedrich Schiller: O estetickej výchove človeka, v sérii listov – 13. list.

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Súčasná doba potrebuje špecifickú meditáciu

Uverejnené 9. apríla 2021 na stránke Heinza Grilla https://heinz-grill.de/meditation-bewusstsein-corona/

Pre meditáciu je možné zvoliť si buď špecifickú cvičebnú aktivitu naplnenú myšlienkovým obsahom, alebo nešpecifikované zameranie zacielené čisto na upokojenie, ktoré sa snaží viac o vyprázdnenie a oslobodenie od všetkých intelektuálnych a emocionálnych vplyvov. Dnes sa často pod pojmom meditácia myslí skôr cvičenie uvoľnenia, a aby sa myseľ dostala do pokoja, používa sa niekedy aj hudba alebo zadané slovné formulácie. Medzi uvoľnením, tvorbou koncentrácie a meditáciou sa však musí starostlivo rozlišovať, lebo ak by to chýbalo, človek by sa v skutočnosti vydával iba do pohodlia určitého vnútorného spektra svojich doterajších nevedomých telesno-duševných pomerov. Naozajstné rozšírenie vedomia s duchovnými možnosťami by bez zvoleného konkrétneho obsahu nezažil.

Meditácia, ktorá je tu navrhovaná, sa preto orientuje na veľmi dôsledne zvážené myšlienkové obsahy. Sú to evidentne duchovné myšlienkové obsahy, nie intelektualistické, unáhlene zvolené vodiace vety. Meditácia je teda predmetná a objektívne sa vzťahujúca na myšlienku. Človek sa počas rozvíjania koncentrácie na danú myšlienku má a musí stále viac a viac snažiť o oslobodenie od všetkého subjektívneho nepokoja, emocionálnych nálad a kolektívnych sugescií, pretože cieľom tejto predmetnej myšlienkovej meditácie je intenzívne vytvorenie skutočného duchovného obsahu.

Meditácia nemá byť ponorením sa do seba.

Vyžaduje konkrétny myšlienkový obsah.

Nasledovné vety môžu slúžiť ako meditačný obsah:

Človek je nadaný samostatným logickým myslením. Jeho podstatným znakom je rozumnosť,1 ako kapacita schopná čeliť strachu a pudom. Na človeku vnímam možnosti predmetného a rozumne orientovaného myslenia oslobodeného od strachu. Dimenzia, ktorá sa ľudsky vyjadruje rozumným a objektívnym logickým myslením, je malou vernou podobou svetového loga alebo svetového kozmického rozumu. V aure sa javí ako Slnko v zelenkastých tónoch.

Je nerozumné, ak niekto ľudstvu vnucuje očkovanie, ktorého účinky ani nevie odhadnúť a ktorého miera účinnosti sa zdá byť otázna. Úplná dobrovoľnosť bez obmedzovaní a bez roztrieďujúcich nevýhod pre tých, ktorí očkovanie odmietajú, je nevyhnutná pre zachovanie občianskeho mieru. Presadí sa ľudskosť podporovaná rozumom, a nie neľudskosť s jej grotesknými prejavmi nerozumnosti." 2 a 3

Ak sa meditácia vykonáva v čistých a slobodných myšlienkach, vytvára silu.

V tradičných vyobrazeniach meditácií ešte nie je zrejmá myšlienková rovina v slobodnej dostupnosti.

Tajomstvo meditácie spočíva v čistote jej obsahu a v tom, akým spôsobom je myslený a s akou istotou ho človek zastáva. Myšlienka v čistote je rovná Slnku, ktoré samé zo seba, bez vplyvov zvonku, vysiela teplo a svetlo. Tento ideál zodpovedá tej dimenzii, ktorú v joge označujeme ako takzvané buddhi4, vyššia múdrosť a inteligencia. Myšlienka, teda obsah myslenia, zažiari v dokonale vedomej múdrosti bez znepokojujúcich odbočení, iritácií a emocionálnych túžob. Stáva sa bytím, danou, reálnou a myslenou skutočnosťou, stáva sa prítomnosťou, a tým realitou. Človek pozdvihuje myšlienkový obsah na čistú, slobodne dostupnú a účinnú žiariacu silu.5

Čistý a pôsobiaci meditačný obsah, ktorý vedie úspešne k vyžarovaniu, je možné ľahšie pochopiť, keď človek študuje protikladnú, takpovediac akoby nešťastím postihnutú formu meditácie a učí sa ju eliminovať pomocou múdrosti. Vety, akými sú nasledujúce, nedokážu úspešne dospieť k žiarivej sile, lebo sú znečistené fixujúcimi vôľovými zložkami a svojím emocionálnym lipnutím:

Chcel by som, aby ľudia prišli k rozumu a nechali sa očkovať."

Táto veta je znečistená emocionálne viazaným a koniec koncov planým chcením ega. Hoci to býva prirodzená reakcia ľudského vedomia, pri bláznivom úmysle vytvoriť korigujúci protiklad, cez intelektualistické názory však prechádza príliš rýchlo do polarizácie, a tým do akéhosi emočného zapletenia. Toto vedomie je veľmi silne zajaté nemysliacim a poviazaným prežívaním, ako aj vôľovým pudením a rovnako má tendenciu aj k jednostrannosti. Súčasne je v tejto vete badateľná veľmi silná arogancia, lebo vedie vlastné ja k vyššej a lepšej pozícii, než je ja druhých. Keď človek povie: „Chcel by som ...", fixuje si vôľu a keď človek povie: „... aby ľudia prišli k rozumu...", stavia sa do márnivejšej pozície lepšieho a keď povie, aby sa ľudia dali očkovať, predpokladá, že je niečo zásadne zlé, stane sa moralizujúcim alebo poučujúcim.

Veta: „Človek je nadaný samostatným logickým myslením" je slobodná od vôľového zasahovania. Človek vníma druhého ako výtvor ducha a ostáva slobodný od emócií. Aj nasledujúca časť meditačného obsahu je slobodná od strachu a od zásahov vôle, na rozdiel od toho, iba ukazuje obraz možného náhľadu:

Je nerozumné, ak niekto ľudstvu vnucuje očkovanie, ktorého účinky ani nevie odhadnúť a ktorého miera účinnosti zdá sa byť otázna."

Rozlišovanie medzi čistým myslením a medzi zasahovaním vôle alebo emócií je pre meditáciu veľmi dôležité.

Dominico Fetti, Podobenstvo o trieske a brvne

Iná veta, ktorá sa dnes hodne vyslovuje a predstavuje typické fixovanie vôle bez reálne pozdvihnutého a jasne usporiadaného čistého myslenia, je nasledovná:

Vystúpim na demonštrácii, lebo by som chcel ľudí vyburcovať."

Aké márne a arogantné postavenie voči druhým sa skrýva v tejto vete! Akonáhle budeme presne analyzovať slová, sú potajomky postavené tak, aby sme nerozpoznali túto zdanlivú realitu. Meditácia musí byť slobodná od úsudkov a od nejakých stanovísk. Obsah musí poukazovať na realitu, ktorá je slobodná od čohokoľvek osobného.

Nasledovná veta z kázania na hore ukazuje pomery nevedome lipnúceho chcenia, ktoré zabraňujú objektívnemu mysleniu a rozsiahlemu vnímaniu:

4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti triesku z oka! — a pozri, v oku máš brvno? 5 Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata. (Matúš 7, 4-5)

Pokiaľ u človeka panuje pudová vôľa s osobnými emóciami, tak vo svojom vedomí prinajlepšom nesie v obraznom zmysle určitý druh stemnenia a jeho oči môžu uľpieť na chybách druhých. Vzťah človeka k človeku však ešte zotrváva v temnote. Zaclonené sú skutočné stanoviská a impulz vôle, ktorý brzdí vlastný možný postoj vedomia, bráni účinnosti ducha. Z tohto dôvodu človek nemôže meditovať, pretože niečo chce na nesprávnom mieste, a tým je samotný objekt chcenia, to znamená predmet meditácie - svetlý myšlienkový obsah, držaný v zajatí.

Ten, kto s dobrým svedomím odhalí omyl doby, ostáva v zmysle duchovného stanoviska práve kvôli svojmu brvnu, ktoré ešte nosí vo svojom oku, ako bez vlastného bytia, teda bez svojho trvalého a nosného centra v Ja. Je založený príliš v pozemskosti a nie v duchovnom myšlienkovom obsahu. Z tohto dôvodu sa nemá spomínané miesto v evanjeliu javiť ako moralizujúce hodnotenie, ktoré by chcelo v zásade človeku odoprieť oprávnenie na korektúru, ale chce skôr napomínať a charakterizovať pomery vôle vo vnútornej štruktúre. Brvno v oku obrazne ukazuje úplnú nemožnosť korigovať druhých ľudí okolo seba bez vyššieho nadriadeného, slobodnejšieho a čistejšieho pohľadu. Je to určitý druh karmickej reality, ktorá vzniká zamotaním intelektu s impulzami vôle a ktorá preto nedovolí existenciu čistého myšlienkového bytia vo vedomí.6

Meditácia si preto vyžaduje istotu, dôveru a úplnú jasnosť voči myšlienke. Po určitom čase, kedy sa cvičiaci zaoberá myšlienkou, prežije s istotou, že myšlienkový obsah, ktorý myslí slobodne od zásahov vôle a vystupujúcich emócií, ohlasuje reálnu skutočnosť a tá naozaj vytvára pretepľujúce svetlo nad jeho hlavou a okrem toho aj pre ostatných ľudí.

Aká sila žije v tejto vytvorenej duchovnej skutočnosti? Spravidla človek berie ako realitu iba viditeľné sily sveta a iba v nanajvýš podmienenej miere verí v jemné duchovné vyžarujúce sily myšlienky. Tie sú však najdôležitejšími tvorivými silami, lebo vo svojom strede nesú život a veľmi trvácne bytie. V porovnaní k tomu človek, ktorý natrénoval veľmi dobrú silu svalov, vnáša do konania silu iba na prechodný čas a môže ju spraviť účinnou iba určitým špecifickým spôsobom v tom rozmedzí, v akom on koná. Na rozdiel od toho žiarivá sila myšlienky spôsobuje, že povstáva slnečné vedomie a nie iba ten, kto ho vytvoril, prežíva najjemnejšie zmeny v priestore, ale aj ostatní ľudia čoskoro zbadajú subtílne svetlo pravdy a následné subtílne cítenie pravdy.

Ak niekto myslí na človeka, že by mal prísť k rozumu, myslí na neho z vôle a istou mierou ho utláča. Ak ho však pozoruje a sprevádza ho s tichými myšlienkami, že je tvorom obdareným rozumom, nechá ho slobodného a prežije ho ako svoj náprotivok v jemnom svetle pravdy. Duchovný svet, ak ho vnímame ako veľký nadriadený celok, sa z tejto aktivity teší.

Praktické základy meditácie

Myšlienkový obsah sa musí zobrať doslovne, lebo vzhľadom na sklony povahy ho človek neštuduje dostatočne objektívne a má sklon k nepresnostiam a nakoniec k emocionálnym hodnoteniam. Najlepšie, ak sa naučí vety meditácie naspamäť, aby mu boli dostupné nie iba na 10 minút počas cvičenia, ale počas celého dňa.

Priaznivé prípadne je, keď človek absolvuje meditáciu - akou je táto - v určitý čas, napríklad o 9. hodine večer. Taktiež by mohla vzniknúť väčšia sila, ak by sa na túto meditáciu upriamili mnohí ľudia a dokonca v rovnakom čase ju vytvárali s bodovou koncentráciou, intenzívne ju mysliac.

Aby sa meditačná činnosť darila, má si cvičiaci v každom prípade vypestovať rozlišovanie, či myslí myšlienku v čistote a v slnečnej disponovateľnosti, alebo či sa v nej zrkadlia emócie a skryté zásahy vôle. Mohol by si napríklad položiť protiotázku a povedať si:

Rozumné je, že sa všetci ľudia dajú zaočkovať, lebo potom by už viac nebol žiaden korona vírus." 7

Cvičiaci však nechá takúto alebo podobnú vetu nejaký čas na seba pôsobiť. Počas dlhšie trvajúcej analýzy nevyhnutne zbadá, že to nie je skutočne uvážená a objektívne platná myšlienka, ale ide o vôľové konanie motivované strachom.

Veľmi často sa objavujú myšlienky, ktoré sa na prvý pohľad zdajú veľmi rozumné a dokonca veľmi ľudské, morálne príjemné. A predsa ich meditujúci musí presne preskúmať. Strach sa nebadanými cestami vyplazí z vegetatívnych oblastí orgánov človeka nahor do vedomia a potajomky sa zmocní rozumu. Strachy, ktoré sa rozvinú zo sugescií, sa vydajú na svoju púť tak plazivo a potichu, ako mačka na súmračnej loveckej ceste, keď si vyberá obeť. Ľudský rozum je obeťou a keďže už k tomu došlo, korona epidémia sa môže nekonečne rozvíjať v mnohých podobách.

V žiadnom prípade sa preto nedá povedať, že by bolo rozumné, keby sa všetci ľudia museli dať zaočkovať. Nerozum v podobe impulzov strachu sa už vkradol do vedomia, ktoré sa musí formovať z objektívnych myšlienok. A práve preto, že rozumu chýba kapacita sily vedomia, môže rozum slúžiť vôľovým vášňam s ich emóciami strachu, ktoré ho dokážu zvrhnúť. Obrazne musíme povedať, že drak získal prevahu.

Keď objektívne myšlienky so svojím čistým a prirodzeným vyžarovaním začnú byť nosnými, vzniknú medzi ľuďmi lepšie a dôstojnejšie vzťahové pomery. Rozdiel je veľmi veľký, či druhých ľudí vnímame ako nerozumných, šialených, hlúpych, či nevedomých, alebo im počas rozhovoru celkom prirodzene a v tichosti svojej duše priznáme celé bytie a napriek akýmkoľvek nedostatkom im všetkým prisúdime schopnosť rozumu. Nemali by sme človeka vnímať podľa toho, ako vyzerá v momente krízy, ale podľa toho, akým by sa mohol stať v tom najlepšom zmysle podľa jeho prapôvodných vlôh a vzhľadom na jeho bytostnú podstatu schopnú vzdelávania sa a výchovy, akým by sa skutočne mohol stať, takého ho musíme v tichosti myslieť. Misionárske zásahy alebo korektúry s pocitom, že „ja to viem lepšie", musia pri tejto meditačnej ceste ustúpiť.

Poznámky:

1 Moderná definícia rozumu: „Duchovná schopnosť spoznávania súvislostí, usudzovania o nich, schopnosť mať o nich prehľad a schopnosť zmysluplne a účelne sa v súlade s nimi správať. (zdroj: Digitálny slovník nemeckého jazyka)

Etymologický význam pojmu rozum (Vernunft): V nemčine sa stretávame so substantívom starej spisovnej nemčiny „firnumft" (9. stor.) „Činnosť dozvedania sa, počúvania, chápania, zmyslového vnímania, porozumenia, náhľadu, dôvtipu, rozumnosti"; pomocou prípony je vytvorený neurčitok slovesa (vernehmen) v starom znení „chápať, ponímať", značí teda „chápať, vnímať, porozumieť, alebo pochopiť, uchopiť, alebo aj prijať, snímať, zachytiť. (zdroj: Digitálny slovník nemeckého jazyka)

2K takému morálnemu úsudku (a s tým aj religióznemu) človek potrebuje rozum a nemôže sa spoliehať na predpisy a zaužívané zvyky." Immanuel Kant, Pragmatická antropológia, nem. vydavateľ Karl Vorländer, s.111

3Zákony, ktoré sa starajú o výchovu vyšších orgánov samotného ducha, nie sú iné, než zákony zdravého rozumu a zákony morálky vo fyzickom svete. Tak ako dieťa dozrieva v materinskom lone, tak dozrieva vo fyzickom ja duchovný človek. Zdravie dieťaťa závisí od normálneho pôsobenia prírodných zákonov v lone matky. Zdravie duchovného človeka je rovnakým spôsobom podmienené zákonmi obyčajného rozumu a súdnosťou pôsobiacou vo fyzickom živote. Nik nemôže splodiť zdravé vyššie Ja, kto nežije a nezmýšľa vo fyzickom svete zdravo. Život v súlade s prírodou a podľa súdneho rozumu je základom každého duchovného vývoja."

Rudolf Steiner: Poznávanie vyšších svetov, GA 10, kap.: O niektorých účinkoch zasvätenia, s.79 v slov. vyd. Sophia

4 Buddhi je jednou s troch duchovných rovín vedomia – manas, buddhi, átman. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o buddhi, ak myslenie prenikne k hlbším vnemom a citom a rozpozná reálne súvislosti. Buddhi nie je založené na spontánnych vnuknutiach, ktoré sídlia vo vedomí bez súvislostí, ale na obsiahlych, integrálnych poznatkoch, ktoré nestoja samé o sebe. Vo všeobecnosti ide už o veľmi vysoký stupeň poznania a presahuje bežné rozumové myslenie.

5 „Vo všeobecnosti buddhi tvorí už rozvinuté myslenie so silou rozlišovania, so schopnosťou usudzovania, s hlbšie založenou inteligenciou a otvára pohľady do duchovného sveta. Je článkom rozvinutého ľudského vedomia na ceste k duchovnej celistvosti a dokonalosti.

Zatiaľ čo manas predstavuje prvý vyšší nástroj vedomia, buddhi tvorí nasledujúci stupeň a svojou hlboko siahajúcou schopnosťou usudzovať sa zmocňuje ľudského potenciálu cítenia. Preto by tento pojem nebol dostatočne objasnený, keby tento stupeň, ktorý niekto dnes rád zamieňa s rozumom, bol prisudzovaný iba intelektu, lebo rozlišujúca inteligencia, ktorá sa v priebehu rozličných duchovných stupňov vyvinula, sa nepohybuje iba v oblasti rozumu, ale zostupuje až hlboko do pocitovej mysle a do pocitového života. Rozlišujúcu inteligenciu zažíva ten, kto tieto skúsenosti pozná, ako hlboko siahajúce pocity pravdy a neskalené vnímanie pravdy vo svojom pevnom vnútri."

Heinz Grill, Sedem sedmoročí a sedem čakier, Synergia-Verlag, s. 196-198

6 Iný príklad: Inak a relatívne mocne sa javia napríklad slová lekára Winfrieda Stöckera, ktorý vyvinul antigénovú očkovaciu látku. V jednom rozhovore napríklad povedal:

„Keď hrozí nebezpečenstvo a ohrozených je 100 000 ľudských životov, nesmie sa to porovnávať so štandardmi, ktoré sa používali v minulosti."

„Ak máme také zákony, ktoré bránia v tom, aby človek dostal vakcínu proti tejto nebezpečnej epidémii dostatočne rýchlo a v pravý čas, mal by sa okamžite zaviesť nový zákon, ktorý to umožní. "

"Vy (Inštitút Paula Ehrlicha) ste nerešpektovali právo lekára, že môžem so svojimi pacientmi zaobchádzať tak, ako chcem, a že sa do toho nemôžete miešať. A ani som neuviedol na trh žiadne lieky, mal som v úmysle iba uskutočniť štúdiu. " Stern-TV

7 Podobným spôsobom vzhľadom na vnútorné vôľové pomery by mohla byť preskúmaná veta spolkového prezidenta Franka Waltera Steinmeiera: „Očkovanie je najdôležitejším krokom na našej ceste z pandémie. Teda využite možnosť! Zúčastnite sa!" AFP Deutschland

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Kardinálny omyl súčasnosti

Článok Heinza Grill z 18.3.2021 na jeho stránke:

https://heinz-grill.de/korper-seele-bewusstsein/

Lepšie by bolo počúvať nie iba telo

„Telo vie, čo je pre teba dobré." Táto slovná formulácia, ktorá koluje v mnohých ezoterických kruhoch a všeobecne sa šíri aj ako dobrá rada medzi ľuďmi, takmer presne charakterizuje stav vedomia v súčasnej materialistickej dobe. Ako to však naozaj je, keď niekto ľahkomyseľne poslúcha túto formuláciu?

Iste existuje množstvo potrieb, ktoré telo automaticky signalizuje a to obzvlášť, ak dospelo do nejakého stavu nedostatku. Žiadostivosť po pití, jedení, po zblížení, náklonnosti, po odpočinku, pokoji a mieri, po sympatii, pohode alebo pohodlí nie je vyvolaná vlastne priamo z fyzického tela, lebo telo je bez potrieb, ale vťahuje sa do ľudského vnútra cez nervový aparát pripomínajúci citlivý prijímač, ktorý prijíma všetky pozemské aj kozmické prúdy. Pretože nervový systém nefunguje podľa mechanistických zákonov, ale obsahuje mnohé možnosti učiť sa, stáva sa nosnou silou duševného prežívania alebo všeobecne povedané stáva sa nositeľom samotnej duše. Dušu však nesmieme vnímať obmedzene iba v jej pozemskom podobenstve, ale ako reálnu existenčnú jednotku, ktorá vyviera z vesmíru a v človeku dostáva mikrokozmický domov. Z tohto dôvodu môžeme dušu, ktorá je organizujúcou nosnou silou nervového systému, označiť za takzvané astrálne telo. Prostredníctvom tohto vysoko citlivého vkladu prekypujúceho životom má telo, ako žijúci organizmus, dobre známy pud sebazáchovy, ktorý sa vyjadruje prirodzenými formami túžob.

Ak by sa ľudské vedomie zredukovalo na pud sebazáchovy, bez zahrnutia vyššej perspektívy možností duchovného vývoja, bola by formulácia „Poslúchaj svoje telo, lebo telo vie, čo je pre teba dobré", snáď ešte ospravedlniteľná. Pri presnejšom pozorovaní sú však potreby, ktoré telo signalizuje, veľmi relatívne, lebo sa môže stať, že napríklad v končatinách ho premáha únava a hlava klesá v takmer spiacej ťažobe, hoci tu nie je ani nedostatok spánku, ani skutočné vyčerpanie. Vyskytuje sa to vtedy, keď človeka prehluší apatická nálada. Potreby, ktoré sa riadením nervov zrkadlia cez telo do vedomia, vystupujú akoby zdola nahor – alebo inak vyjadrené – skutočne z telesnosti – alebo ešte inak povedané – z takzvaného prehlušujúceho nízkeho pudu vystupujú do vedomého cítenia a predkladajú človeku veľmi veľa falošných pocitov. Je to astrálne telo, ktoré v sebe nesie najrozličnejšie formy túžob a ktoré môže byť na jednej strane do fyzického tela veľmi zapletené, alebo na druhej strane môže z duchovnej aktivity prijímať slobodnejšie, zvrchované a svetlé vnemy. V takom astrálnom tele, ktoré sa žiadostivo spája s antipatiami, je možné rozpoznávať väčšinou akoby červené alebo nepokojné farebné tóny alebo, keď je vyčerpané antipatiou, dá sa vnímať v prejave únavy. Skutočná sympatia v spojení s empatiou a záujmom v zásade oživí nervový systém, a tým astrálne telo v jeho farebnom vyžarovaní rozradostí.

Duchovné školenie očisťuje a usporadúva astrálne telo a vedie k univerzálnemu bratstvu s čo najväčšou možnou šírkou. Žiadostivosť, ktorá akoby vystupovala z tela bez kontroly vedomia a ktorá určuje pocity a náladu, potláča skutočné možnosti duchovného vývoja a vedie vedomie do naladenia, ktoré prastaré písomnosti jogy označujú ako avidja - nevedomosť. V tejto súvislosti sa Bhagavadgíta vyslovuje v mnohých veršoch, ktoré dnes pre súčasnú kultúru znejú tak nepochopiteľne, ako napríklad nasledovné:

   Tani sarvani samyamaya yukta asita mat-parah.

   Keď prekonal všetky formy žiadostivosti, môže sa oproti mne posadiť zjednotený a plný oddanosti. (kapitola 2 verš 61)

Tieto slová v Bhagavadgíte vyslovila božská bytosť Krišna. Ak teraz slovo „Krišna" stotožníme so slovom „myšlienka", rozvinie sa ľahšie zrozumiteľný a nie personifikovaný význam:

   Keď prekonal všetky formy žiadostivosti, môže sa naproti myšlienke posadiť zjednotený a plný oddanosti.

K tomuto interpretovaniu treba vo všeobecnosti povedať, že myšlienka je čistou formou ducha a nesmie sa zamieňať s dobre známym intelektualizmom dnešnej doby.

Hoci sa potreby tela musia brať vážne, ako napr. hlad, ba dokonca aj potreby kontaktu, náklonnosti a uznania, hľadajúci človek na ceste meditácie sa nesmie nechať viesť primárne nimi. Bdelé vedomie v každom okamihu vystúpi nad tieto túžby tela, usporiada ich do zmysluplného vzťahu a udrží si tým vedenie nad telom, takže žiadostivosť, ktorá akoby z neho vystupovala nahor, sa stane prirodzenou pudovou silou v živote, ktorá vyžaruje v primeranom vedomom vzťahu. Pocity stimulované signalizovaným nedostatkom, ako napríklad v klasickom zmysle potreba výživy, v tomto celkovom zvedomení a usporiadaní vedomia budú prirodzene integrované. Pre toho, kto v určitom zmysle školí svoj vzťah k jedlu a k príjmu potravy, sa hlad stane príjemným pocitom. Vedomým zaoberaním sa získa žiadostivosť vystupujúca z tela krásne začlenenie. Pocit hladu, ktorý sa môže vystupňovať až k pálčivej náruživosti, je vlastne formou žiadostivosti, formou bytosti, takzvaného útvaru kamarupa, ktorý sa môže vystupňovať v zvláštnej miere vtedy, keď v človeku existuje nejaký duševný nedostatok.1

Duša na onom svete

Po odlúčení tela, potom, keď duša, a tým takzvané astrálne telo prechádza do kozmu, už viac neprežíva pozemské potreby, ktoré vyvierali napríklad z pudu sebazáchovy počas doby života, ale duša celkom svojsky prežíva práve tú bytostnú formu, ktorú človek nerozvinul vďaka nedostatku odvahy, vďaka lenivosti, vďaka mnohým materialistickým spôsobom uspokojovania potrieb alebo všeobecne vďaka stiahnutiu sa. Počas doby života tu bol hlad prítomný prostredníctvom existencie tela. Človek ho mohol znášať bolestne, ale potešenie z jedenia bolo taktiež jeho denným spoločníkom. V obyčajnom živote strávi jednotlivý človek relatívne mnoho času prípravou jedla, pestovaním potravinárskych rastlín, nakupovaním a nakoniec, v konečnom dôsledku, oživuje svoje sny potrebami kulinárskych pôžitkov. Tieto potreby sú akoby automaticky dané povahou žiadostivosti a astrálneho podielu, ktorý sa hlbšie zamotal do tela. Ak by si človek svoje bytie zariaďoval iba podľa takýchto a podobných potrieb, nikdy by nemohol hovoriť o slobode a v každom prípade forma meditácie, ktorá rozkvitá v myšlienkovom obsahu, by pre neho bola nemožná. Dá sa preto povedať, že jednostranné uspokojovanie pozemských potrieb, bez kreovania vyššej ideality, necháva človeka na druhej strane duchovne hladovať. Táto problematika spočíva v materializme ako určitý druh skutočnej epidémie hladovania.

Na druhom svete, ktorý je slobodný od akýchkoľvek telesných fixácií a emócií, duša prežíva svoju pravú skutočnosť a kvalitu. Ak sa nemohla postupne duchovne vyvíjať podľa primeraných potrieb a ak vykazuje mnohé zanedbania, ktoré sa však vzhľadom na vývoj robiť mali, vytvorí si pre seba cloniaci obal, ktorý bude brániť cirkulácii prirodzených síl svetla. Potom sa cíti ako uzavretá a izolovaná. Je uväznená akoby v cele bez svetla a trpí tak nedostatkom duchovných vzťahov a duchovných obsahov. Tak ako v pozemskom živote strava udržiava telo, rovnako aj riadne duchovné snaženie k vyšším cieľom vyživuje dušu, ktorá sa tým nachádza vo svetle.

Dá sa povedať, že duša sa riadne vyživuje svetlom od vyšších častí, ktoré sa vyvíjajú v astrálnom tele, zatiaľ čo prostredníctvom nízkych častí, sa vynárajúce žiadostivé chúťky, ktoré sa vystatujú telesnými túžbami, dostávajú do úbohej, izolovanej a zatemnenej pozície. Často sa preto stáva, že potešenia, ktorým sa človek oddával, sa teraz na druhom svete stávajú utrpením, zatiaľ čo namáhavé zotrvávanie s disciplinovanou výdržou, často prekračujúcou hranice, dokonca aj s určitým chradnutím tela a s obetavým zápasom o vyšší vývoj, vytvorí radostné a sympatické útvary. Bytie na tomto a na onom svete je väčšinou tak zásadne rozdielne, ako v živote deň a noc.

Nedostatočný duševný vývoj je možné vnímať už v pozemskom živote

Človek spravidla zbadá iba skutočné potreby, ktoré telo signalizuje a celkom opomína najjemnejšie volania v duši, ktoré mu pripomínajú vývojové otázky. Telo sa napríklad cíti vyčerpané a unavené, chce oddych, spánok a pokoj. Ako často občan prežíva vyčerpanosť práve pri jednostrannom preťažení a pri nedostatku zmysluplných aktivít. Telo mu stále viac signalizuje potrebu stiahnuť sa a mať pokoj. Skutočnosť, že by predsa len zmysluplná aktivácia ľudského potenciálu, a to myslenia, požadovaného cítenia a vôle, mohla tvoriť východisko z tejto dilemy, však jednotlivec zvyčajne nezažije.

Skúsenosť s regeneračnými pobytmi, spojenými s duchovnými študijnými kurzami, zarážajúcim spôsobom ukazuje, že po niekoľkých týždňoch alebo najneskôr po pár mesiacoch je možné v duši zažiť prítomnosť nedostatku skutočnej aktivity a mentálneho posilnenia. Počas fázy vyčerpania telo túži po pokoji a v psychike signalizuje jednostrannú túžbu po náklonnosti k pasivite. Až po prvej vykonanej a udržanej aktivite, ktorá Až po prvej vykonanej a nevzdanej, vydržanej činnosti, ktorá bola privedená do rozvoja a priniesla posilnenie duševných zážitkov a schopnosti vytvárať si vzťahy, si cvičiaci všimol, že v tomto období, keď bol stále ešte vyčerpaný, že mu skutočne niečo chýblo. Pri spätnom pohľade bolo možné spoznať starý stav s jeho špecifickým deficitom.

Prehnane by sa dal uviesť zvláštny príklad a predstaviť si, že by človek nemal vysoko organizovanú ruku s piatimi prstami, ale akúsi zvieraciu labu, asi ako pes. Tá je menej diferencovaná, prsty nemá článkované a nie je vybavená citlivým hmatovým zmyslom. Ak by mal človek laby, nemohol by nikdy robiť takú jemne členenú prácu, nebol by schopný písať a rovnako ani umelecky modelovať. Človek sa pozerá na psa, vidí jeho laby a môže si pomyslieť: „Vďaka Bohu, nechýbajú mi citlivé a modelujúce ruky." Ale pes sa nedokáže tak pozrieť na človeka a nedokáže si povedať: „Chýbajú mi ruky." Avšak človek, ktorý by musel navždy zostať na stupni vývoja s labami, by si rovnako nedokázal vyvinúť túžbu po vysoko organizovaných rukách, pretože by si ich nedokázal ani len predstaviť a myslieť na ne. Boli by mimo jeho chápacích možností, a preto by v tomto stave ani necítil nedostatok. Nedostatok jemnej citlivosti, šikovnosti a modelovacích schopností vďaka svojim labkám by takisto pocítil, iba až by mal ruky s citlivými prstami. Deficit preto dokáže človek vnímať iba potom, keď sa pred ním nachádzajú možnosti, ktoré je schopný porovnať.

Najpodstatnejší nedostatok dnes spočíva v tom, že človek neprisudzuje životu duchovný význam a v tom, že mu chýbajú zodpovedajúce vnímacie orgány pre skutočnú spiritualitu. Jednotlivý človek si ani nedokáže predstaviť, že by mal nejaký nedostatok duchovnosti a v neposlednom rade dokonca ani nedostatok vnútorného prežívania, teda v oblasti duševnej. Až po určitom čase, keď sa školí a učí sa, aby mu pribúdali duchovné vnemy, citové vnemy a myšlienky, a v tejto disciplíne si do istej miery vytvára duševné nástroje, akoby to bol istý druh ľudských rúk, avšak nie sú to viditeľné ruky, ale duševné schopnosti a morálne kompetencie, ktoré vedú ku komunikácii, k vyššiemu vnímaniu a k múdrym úsudkom; človek si všimne, ako bol vlastne v skutočnosti stratený a dokáže sa s múdrou reflexiou pozrieť naspäť a spoznať, že bez absolvovania vývoja mu skutočne chýbala určitá esenciálna možnosť.

Ak človeku chýbajú v živote vývojové kroky, po smrti to prežíva ako podstatný a hlboký nedostatok

Zápas Michaela, ktorý kopijou poráža draka, je symbolickým obrazom archanjela;

zatiaľ čo najjemnejšia vertikála, línia akoby skoro pozdvihnutá z tiaže, je výrazom princípu Archai.

              

Prekročenie duše z tohto na druhý svet v zásade vždy vedie k spätnému pohľadu na minulé bytie. Po určitom čase duša pri vžívaní sa do svojej kozmickej, novej a rozšírenej skutočnosti zbadá etapy vývoja, ktoré premeškal, a teraz musí ten nedostatok znášať ako stratu substancie. Počas pozemského bytia mal jednotlivec fyzické telo a s ním sa mohol cítiť v pozemskom bytí udomácnený. Po odlúčení všetkých fyzických okolností predsa ostávajú pozitívne zvládnuté vývojové otázky a domovina, ku ktorej sa teraz duša môže vzťahovať, sa už nezakladá na predtým daných pozemských výhodách, ale na dosiahnutom poznaní, ktoré je získané z pozemského sveta spolu so skúsenosťami, učením a duchovným štúdiom. Každý, kto opustil pozemský svet preto prirodzene prežíva práve tú dimenziu, ktorú na Zemi nemohol dostatočne zažiť - totiž opomenutie toho mravného a duchovného. Toto opomenutie sa pretvára na pocit hladu a uzatvorí človeka pred radostnými svetmi svetla.

„Poslúchaj svoje telo, lebo ono vie, čo je pre teba dobré" - táto slovná formulácia popisuje sklon k veľmi silnej väzbe. Vzniká obzvlášť prostredníctvom závislostí mysle na pozemskom svete a vo veľkej miere vylučuje otázku možného vývoja duchovného života. Pri prílišnom počúvaní tela sa spodné časti astrálneho tela začínajnú hýbať a tie jemnejšie vplyvy duchovného sveta, ktoré čakajú za zmyslovými pôžitkami, zostanú nevypočuté. Človek je pomocou tejto formulácie vedený takzvanými motorickými nervami a chýba mu seba-kontemplácia a skutočné vnímanie vyššej celostnej reality. Má sklon k egoizmu. Vciťuje sa väčšinou do vnútra svojho vegetatívneho systému a tragicky prehliada, ako tento celý fyzický aparát musí byť vyživovaný vyšším a múdrejším riadením z ducha.

Vertikála je symbolom Arché, ducha alebo myšlienky.

Archai sú podľa ich duchovnej prirodzenosti tými zvrchovanými mocnosťami, ktoré by chceli človeka vo všetkých jeho činoch citlivo a predsa mocne pozdvihnúť. Privádzajú ho k vzostupu a oslobodeniu. Keď Emanuel Kant hovorí o otázke osvietenia a označuje ho za východisko pre človeka, ktorý sa musí pozdvihnúť z nedospelosti a neschopnosti používať svoj rozum bez toho, že by ho viedol niekto druhý, potom by práve táto odvaha k vlastnému mysleniu bola silou, ktorú motivujú duchovia prapočiatkov.2

Horizontála je symbolom pre sociálny a pozemský život.

Ak by človek sám seba pozoroval, napríklad celkom nezvyčajne, teda celkom nepredstaviteľne, ale človek by si hypoteticky mohol urobiť raz takú predstavu, že sám seba pozoruje zo stanoviska takzvaných anjelských hierarchií, potom by nevyhnutne musel rozpoznať hlúpy a tupý  roszah pôsobnosti takejto slovnej formulácie „Poslúchaj telo, lebo ono vie, čo je pre teba dobré". Existujú rozliční anjeli, ktorí sú rozdelení do rôznych hierarchií. Majú rozličné vybavenie a schopnosti. Spomeňme napríklad takzvaných Archai3, Pratvorivé sily, ktoré múdro riadia ľudské sily vôle4. Vôľa tvorí najhlbšiu, nevedomú prirodzenosť človeka a nesie v sebe, vo svojom strede, najsilnejšiu hnaciu silu. Tieto vysoké bytosti sú svetlé a ľahké, také ľahké, že práve svojou ľahkosťou signalizujú istý druh úplnej slobody voči telu. A predsa sú obdarené veľmi vysokou múdrosťou. Najpresnejšie poznajú a rozlišujú vôľové pomery človeka. Ich hlbokým duchovným elementom sú rozhodnosť a dôstojnosť. Kto sa napríklad započúva do hĺbky svojej duše, v citlivých okamžikoch zbadá, že existuje vyššia morálka a že človek je vlastne svojou ľudskosťou vyzývaný volaním ducha k tomu, aby ju s najlepšími rozhodnutiami odhodlane naplnil. Ale človek má tisíc výhovoriek a môže sa otupiť a ohlúpnuť voči tejto realite svojej vlastnej dôstojnosti, ktorú má vo svojej duši. Môže si napríklad povedať, že múdrosť prenechá inteligentnejším ľuďom, avšak v rozpore so skutočnými hlbšími vnuknutiami tak znehodnocuje svoju vlastnú osobnú vôľu. Ľahkovážne si preto povie slovnú formuláciu, ktorá je dnes rovnako známa: „Cesta je cieľom a ja som na ceste." Avšak snahou duchov prapočiatkov je nevyhnutnosť komplexne dosiahnuť cieľ pre svetové tvorstvo, čo by zodpovedalo dôstojnosti človeka.5

Kríž je symbolom syntézy.

Teraz môžeme nechať hovoriť Arché. Jemným spôsobom oznamujú prostredníctvom im zverenej vyššej múdrosti tie pocity, ktoré odeté do slov hovoria asi nasledovné: „V žiadnom prípade neposlúchaj svoje telo a jeho lichotivé alebo prehnané emócie, lebo tie sú v ich súhrne a v ich väzbách samé o sebe skazou. Prekroč hranice a prekonaj svoje malicherné strachy, ktoré vystupujú z tvojich orgánov, obetuj sa pre vyššiu ideu, maj odvahu žiť v zmysle morálky. Snaž sa o najlepší a najušľachtilejší cieľ. Si povolaný k vzostupu. Čakanie na ostatných je plané. Ak by tvoje osobné okolnosti zrkadlili, ako sa trasieš pred morálkou a nutnosťou konať, neposlúchni túto vrtkavosť svojej mysle, ani svoje zmenšené porozumenie sebe samému. Telo by nemalo spôsobiť stratu odvahy a nemá veľmi čo povedať, keď sú na rade vysoké a najvyššie povinnosti. Silu na svoje konanie nájdeš pomocou múdrosti."

 

Meditácia pripraví človeka na duchovný svet

Meditačné cvičenia, tak ako sú dnes mnohorako chápané iba ako nástroj na uvoľnenie alebo prinajlepšom na získanie lepšej vyváženosti, v žiadnom prípade nemajú slúžiť na to, aby sa telo dobre cítilo alebo pre zmyslový svet. Každá skutočná meditácia si vyžaduje prekročenie hranice nad vlastné slabosti, vyčerpania, pocity menejcennosti, emócie a zúfalstvá6. Duchovné obsahy, vyššie múdrosti a pravdivé poznatky chcú dospieť ako riadne nové sily do doterajšieho schátralého bytia. Pomocou koncentrácie sa kultivujú a s vytrvalosťou sa udržujú v pamäti, takže tie najlepšie ideje sa nakoniec stávajú praktickými ideálmi a v neposlednom rade použiteľnými sociálne schopnými článkami bytosti. Tak ako ľudská ruka sa dokáže úplne nanovo a vyššie preorganizovať zo zvieracej laby, tak by v rovnakej miere mala meditačná práca zvedomiť ten nedostatok v oblasti duchovného života, ktorý človek v duši má, a tvorivé sily by opäť mal dať k dispozícii, aby individuálny človek dostal pocit, že život v tejto zhubnej dobe má zmysel práve preto, lebo môže byť naplnený novými silami, estetickými cieľmi a skutočnými duchovnými obsahmi. Keby nijaký nový duchovný začiatok nenastal, ani žiadne posilnenie substancie človeka v zmysle jeho vyšších schopností a nadzmyslových orgánov, nikdy by nemohol spoznať nedostatok, ktorým skutočne trpí. Potom je ako občan, ktorý leží na pohovke, uchýli sa do svojho užívajúceho si sveta tela a vôbec nezbadá, že v skutočnosti má nedostatok pohybu. Duchovný nedostatok však človek zbadá až vtedy, keď sa dlhšiu dobu rytmicky budujúc zaoberá duchovnosťou v rámci študijných cyklov a z toho získa vyššiu úroveň prehľadu o sebe samom a o svjej biednej minulosti.

Vlastne my všetci ľudia sme v stave už viac nevnímaného duchovného nedostatku, a preto nás materializmus premáha bezprecedentnou diktátorskou tvrdosťou a bezohľadnosťou.

Pramene:

Sri Aurobindo, Syntéza jogy, 1991, s.55

„Metóda, ktorú sme použili, teda spočíva v tom, uviesť celú našu vedomú bytosť do vzťahu a kontaktu s božskou bytosťou a zavolať Boha, aby celú našu bytosť premenil na Jeho. Tak sa v istom zmysle stane samotným Bohom, opravdivou osobou v nás, sadhakom7 = duchovným žiakom našej sadhany8 = duchovného cvičenia, avšak ostáva tiež majstrom jogy, ktorý nízku osobu v nás použije ako stredobod pre božské pretvorenie a ako nástroj na naše vlastné zdokonalenie. V skutočnosti tlak tapasu9 = oheň, v nás uskutoční zrieknutie sa toho, (totiž sila vedomia, že v idei je centrovaná božská prirodzenosť) čím vo svojej celostnosti sme a prinesie jej vlastné uskutočnenie. Božská vše-vediaca a vše-pôsobiaca bytosť zostúpi do našej stemnenej a obmedzenej bytosti. Postupne presvetlí celú nižšiu prirodzenosť, bude jej privádzať stále nové sily a nakoniec svojou aktivitou nahradí všetky formy nízkeho ľudského svetla a smrteľného pôsobenia."

Rudolf Steiner, Antropozofické smernice (1924/1925) GA 26:

„Ako vôľová bytosť sa človek neobracia na svoj organizmus, ale na vonkajší svet. Ak chce chodiť, nepýta sa, čo cíti vo svojich nohách, ale aký cieľ je tam vonku, ku ktorému chce prísť. Zabudne na svoj organizmus, v ktorom by on chcel. Vo svojej vôli neprislúcha svojej prirodzenosti. Patrí ... prvej hierarchii.

Poznámky:

1 O kamarupa – Bhagavadgíta, kap.3, verš 43: Niekto, kto hovorí: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré", ten sa prežíva z minulosti a nie v procese nastávania k budúcnosti. Nadväzuje na svoj vlastný osud – inak vyjadrené – na karmu.

2 Pozri Franz Josef Weltz, Ilúzia ľudskej dôstojnosti, 2004, s.267

Archai boli v gréčtine označovaní ako takzvané Eóny. Vo všeobecnosti sú to Duchovia Prapočiatkov. Označenie sa odvodzuje od gréckeho arché, to znamená začiatok, princíp, pôvod.

3 Ďalšie základy o duchovných hierarchiách, zvlášť archai, anjeloch Prapočiatkov pozri tiež v knihe Heinza Grilla Skryté konštelácie duše.

4 Podľa antropozofického učenia sa priraďuje prvá hierarchia – Serafíni, Cherubíni a Tróni - k ľudskému elementu vôle. Archai patria do tretej hierarchie, ktorá pozostáva z Anjelov, Archanjelov a Archai. V zásade títo Anjeli Prapočiatkov – Archai – pôsobia v zmysle elementu vôle, pretože zodpovedajú v človeku za riadenie až do hĺbky tela.

5 „Cesta je cieľom" je degenerovanou formou citátu od Konfucia, ktorý správne znie: „Prinášam svoju vôľu na cestu."

6 Nedostatok duchovnosti vedie k telesnému úpadku.

7 sadhaka – duchovný žiak

8 sadhana – duchovné cvičenie

9 tapas – oheň, odriekanie

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácie 76, 77, 78, 79

Meditačný obsah č. 76

Súčasná doba tým najdôkladnejším spôsobom podporuje zmysluplné zásahy formujúcich a štruktúrujúcich síl. Strachy vznikajúce v nepokoji z vegetatívneho prepätia človeka sa však uvoľňujú z oslabených tiel a absorbujú prirodzené sily vedomia. Strach je nepokoj, ktorý stúpa z tela. Veľmi ľahko môžeme sledovať takúto situáciu, keď sa napríklad niekto bojí hovoriť pred ľuďmi, s neistotou sa zafixuje na pripravený rukopis a slová pre ostatných ľudí teda neprináša s ľahkými vibráciami a s elegantným budovaním vzťahov. Premôžu ho obavy vystupujúce z jeho vlastného nepokojného metabolizmu. Začína sa potiť, koktať a ako kompenzáciu používa neisté gestá. Túto situáciu ovláda telo a nie vedomie, chvejúci sa vegetatívny život orgánov a nie centrované vnímanie jasne formované myšlienkami.

Koľko starostí dnes sprevádza ľudí, ktorí sú zvýšenou mierou vystavení existenčnej núdzi. Tieto chronické strachy sú závažné práve preto, lebo nie sú presne definovateľné, neprichádzajú iba na chvíľku, ako je to pri nejakej konkrétnej úlohe napríklad pri prednášaní prejavu, ale pôsobia nešpecifizovane a zahalene, v každom prípade nekonkrétne a ťažko uchopiteľne aj preto, lebo sa prenášajú na okolitých ľudí a sú všeobecne rozdúchavané pohlcujúcimi kolektívnymi sugesciami. Dnešný občan nedostáva správne informácie o súčasnej kríze, ale je bombardovaný iba veľmi zvláštnymi pojmami vyvolávajúcimi strach a vzpierajúcimi sa akejkoľvek konkrétnej predstave, napríklad: mutácie, tretia vlna, hospodárska kríza a mnoho ďalších. Rozptyľujúce a rozrušujúce strachy preto vystupujú nahor z orgánov ľudí a rozširujú sa v obojstrannom zápalistom úsilí rovnako ako samotná infekcia, čo skutočne narúša integritu človeka.

Antropozofia hovorí o trojčlennosti: nervovo-zmyslové systémy, rytmické systémy a systémy látkovej výmeny. Strachy sa rozvíjajú prostredníctvom neusporiadaného reagovania nervovo-zmyslových systémov, ktoré už nedokážu správne organizovať metabolický systém a pomocou vzrastajúceho nepokoja významne rozvíria stred človeka.

Pre meditáciu si máme vniesť do pozornosti pôsobenie síl, ako by mohli zasahovať zdravo a ako by mali určovať farby a formy aury. Na rozdiel od toho, máme pozorovať aj nezdravé vyžarovanie strachu a orgánov. To má celkom iné konfigurácie a v dôsledku podstatných účinkov má tendenciu spôsobovať ochorenia.

V zmysle meditačnej úlohy musí cvičiaci tieto pozorovania vykonávať dostatočne a rozvinúť vhodné obrazy. Fáza konsolidácie, ako bola už v predošlých odsekoch schematicky načrtnutá, musí byť vykonaná pre každé jedno meditačné cvičenie. Bez tejto prípravy by meditácia bola ako unáhlený pokus špekulácie alebo ako diletantské a rýchle uchopenie náhodne sa zrkadliacich vnemov. Ideálny obraz môže vzniknúť iba z jasnovidného vnímania, keď bude úloha absolvovaná komplexne.

Celá meditačná práca je nanovo napojená na základnú otázku, ktorá bola položená v prvých úlohách: Ako sa dá idea preformovať na ideál a nakoniec vypracovať až do praktickej sociálnosti? Formotvorné sily, ktoré sa podarilo uviesť do účinnosti, sa javia pre jasnovidné oko úplne inak, než reakcie orgánov, ktoré vykĺzavajú z látkovej výmeny.

Tým, že cvičiaci sa v tejto úlohe dôkladne zameria na cieľ, bude príslušné zdroje čítať s vyšším záujmom. Cvičiaci, ktorý by chcel túto meditačnú úlohu doviesť skutočne k určitému istému výsledku, získa stabilné postavenie a veľmi kreatívny, samostatný vzťah k príslušným miestam v literatúre, ktoré podávajú vysvetlenia k téme. Cvičenie koncentrácie a čítanie sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú vzrastajúcu možnosť, aby anjel mohol zmysluplne pôsobiť s účelom budovania vedomia.

Pramene:

1. Filderklinik, funkčné ochorenia žalúdka a čriev,
http://filderklinik.privatambulanzstuttgart.de/fileadmin/_migrated/content_uploads/Funktionelle_Magen-Darmstoerungen.pdf
odvolávka zo 4.3.2021:

Ak pozorujeme zmeny postavy v priebehu života, môžeme opätovne vnímať, ako v detstve a mladosti dominujú sily budovania a vyrastania a ako sa s pribúdajúcim vekom oblé formy existujúce predovšetkým v dojčenskom veku a vo veku malého dieťaťa pozvoľna diferencujú. V starobe potom dominujú formotvorné sily a sily látkovej výmeny ustupujú.

Zhrňujúc môžeme s ohľadom na utvárajúce procesy v človeku povedať: Všade tam, kde nastáva tvorba štruktúr a foriem, vnímame pôsobenie síl nervovo-zmyslových systémov predovšetkým s lokalizáciou v hlave. Všade tam, kde dominuje tvorba látok, pôsobia nevedomé sily pólu látkovej výmeny prioritne lokalizované v bruchu. Zdravie vzniká, keď sú tieto sily v rovnováhe. Potom sa človek nachádza „v strede". Organizmus sa neustále pokúša udržiavať túto rovnováhu. Ak dominanciou jedného z týchto pólov dôjde k jej narušeniu, nastúpia do chodu príslušné protichodné procesy.

2. Heinz Grill, Bytostné tajomstvo duše, s.130

Všetko pozitívne alebo negatívne, čo sa nachádza uskladnené v orgánoch človeka, by sa nemalo nikdy priviesť do vedomia prostredníctvom jemnocitných vnemov, lebo tento proces by presne zodpovedal ceste do budúcnosti zasahujúcej však z minulosti, teda smerovaniu z organického pólu do vedomia. Vegetatívna distónia a tiež mnohé súčasné javy nervozity ukazujú, ako je vegetatívny nervový systém preťažený a priepustný a ako sa tým umožňuje, aby sa do vedomia dostávali nekontrolované a nepríjemné vyžarovania orgánov. Orgány však majú ostať v nevedomí a vedomie by sa malo venovať viac konkrétnostiam sveta alebo jasne usporiadaným úlohám.

3. Heinz Grill, Liečivá sila duše, s.65

Takzvaný svetelno-duševný proces - to je ten duševný proces, ktorý organizujúc svetlo skutočne pôsobí na ľudské telo a jeho bunkový systém - vzniká suverénnym a radostným spôsobom, keď sa ašpirant učí pracovať s konkrétnymi myšlienkami a nakoniec myslieť aktívne alebo v najrozšírenejšom zmysle aktívne aj vnímať citom. Spravidla ľudské vedomie hovorí o rozmýšľaní skutočne ako o po-mýšľaní o niečom, následné myslenie reflektujúce niečo, čo už existuje alebo existovalo. Skutočne aktívne myslenie síce začína v reflektovaní - zrkadlení a po-mýšľaní (myslení ex post), avšak neostáva stáť v tejto prvej fáze, ale prekračuje hranicu obvyklého spomienkového doznievania, pretože sa nasmeruje vo vedomej prítomnosti k takzvanej bytosti myšlienky. Myšlienka predstavuje na astrálnej rovine objektívnu bytosť a preto je možné hovoriť o takzvanej bytosti, ktorá je vytvorená pomocou myslenia. Myšlienka by nebola prítomná, keby nebola myslená aktivitou človeka a tým by nebola zrodená. Aktívny prístup s vytvoreným vzťahom ku konkrétne myslenej myšlienke, alebo lepšie vyjadrené, myšlienka pozdvihnutá do tohto aktívneho vzťahu podporuje svetlú organizačnú silu v ľudskom tele a tiež vo vedomí.

4. Rudolf Steiner, Čo robí anjel v našom astrálnom tele?, GA 17, s.27

Meditačný obsah č.77

Rozdiel medzi účinkami síl, ktoré vystupujú z tela, a účinkami vypestovaných kreatívnych síl, ktoré nie sú iba intelektualistické, ktoré sú prítomné v skutočnom nazeraní a vedome v pozorovaní, a tým sú udržiavané v reálnom tvorení, je taký veľký, ako rozdiel medzi krásnym prejaveným pôsobením svetla a medzi pôsobením hierarchicky nižších než pozemských síl elektrického prúdu. Zatiaľ čo sily orgánov plodia nepokoj, otrasy a chaos, myšlienky pôsobiace vo svetle zhora, spôsobujú mierumilovnú harmóniu a ušľachtilé vyžarovanie.

Skutočne tvorivé myslenie v koncentrácii s dobrým spirituálnym obsahom podporuje kryštalický princíp, javové pole sveta kremíka a to je prvý princíp prejavu. Keď nejaká idea prostredníctvom myšlienkovej aktivity v priebehu ďalšieho myslenia dospieva bližšie k uskutočneniu, následne vytvorí vnímateľné citové vnemy, tak vzniknú krásne formy, podľa podobného poriadku a zákonitostí, aké majú kryštály.

Pozorovania v rámci tu konaných seminárov počas posledných týždňov veľmi zreteľne ukázali, či niekto dokázal nejaký meditačný obsah udržiavať počas dňa v pamäti, či ho pestoval s náležitou radosťou a s úmyslami v zmysle duchovného snaženia, alebo ho ponechal iba ako nanútenú povinnosť s čisto vonkajším náhlivým tlakom a bral ho iba ako konzumný tovar bez toho, že by sa mu venoval so starostlivosťou. Keď sa obsahy nepozdvihnú dostatočne do svetla pozorovania a koncentrácie a keď sa text nerecituje dosť dôkladne s primeraným znením slov, veľmi rýchlo sa ukáže relatívne silné utiahnutie bez duševných prejavov, ktoré by sa človeka citlivo dotkli. Myšlienka musí dostatočne žiť v idei a zosilnieť pomocou koncentrácie, aby napokon mohla dospieť na ideál v jeho prvom kryštalickom vyžarovaní.

Na malom príklade je možné poukázať na tieto rozdiely a na to, ako pôvodne dobrý obsah môže byť veľmi rýchlo zvláštne skreslený.

Všimnime si výrok: „Cesta je cieľom" alebo napríklad nejaký iný, ktorý sa v ezoterických kruhoch často vyslovuje: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré".

Originálne miesto od Konfucia znie: „Nasmeruj svoju vôľu na správnu dráhu." Ľudia v dôsledku pohodlnosti a chýbajúcej dôkladnosti v spirituálnej disciplíne rozvinuli úplne nemožnú a takmer sugestívne pôsobiacu vetu: „Cesta je cieľom." Ľudia, ktorí nikdy nepreukázali použiteľnú realizáciu (tejto vety), koniec koncov touto vetou argumentujú a myslia si, že akú vysokú múdrosť vyslovili! Všimnime si však, aký veľký rozdiel je medzi tým - ak by sme tieto dve vety zobrali do meditácie ako vodiacu alebo meditačnú vetu - akým spôsobom by ovplyvnili duševné prežívanie človeka. Výber meditačnej vety preto musí byť veľmi starostlivo zvolený, lebo v obsahoch spočívajú všetky ďalšie klíčiace sily, ktoré vedú dušu k ideálom.

Veta: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré" vylučuje duševný a duchovný život a vedie človeka k nevedomým väzbám na svoju minulú karmu. Osoby, ktoré si volia túto slovnú formuláciu za vedúcu hviezdu svojho života, sa veľmi ľahko stanú citlivými na organické bytie a zamenia si nadzmyslové prejavy tela so spiritualitou. Meditačná veta, ktorá by bola správna, by mohla znieť:

„Z myšlienky naplnenej obsahom vzniká citlivá, ochraňujúca sila cítenia a keby jej moja duša načúvala, dokázala by určovať, ako zaobchádzať s telom."

K nasledujúcej meditácii si cvičiaci zoberie uvedenú vetu: „Cesta je cieľom." A bude pozorovať jej účinok, ktorý z tohto obsahu vychádza. Cvičiaci musí dospieť u seba k poznaniu, že vznikne disharmónia medzi myšlienkou a cítením, ktorá ho spätne pripútava k telesnosti.

Nakoniec si zoberie originálnu vetu od Konfucia: „Nasmeruj svoju vôľu na správnu dráhu" alebo ak ju preložíme trochu inak: „Nasmeruj svoju vôľu k ceste". Teraz bude cvičiaci cítiť vnútorné posilnenie vo svojej duši a zažije pocit poriadku a pravdy.

Cvičenia sa dajú robiť podobne aj s vetami o tele. Ak sa cvičiaci centruje na vetu: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré", uvedomí si, že sa voči okoliu a voči väčšiemu okruhu naozaj uzatvára, a dokonca sa schizoidne uzatvára pred vplyvmi prinášajúcimi svetlo a v jeho aure sa vytvárajú zvláštne, väčšinou nepokojné, akoby sírne sily.

Meditačná veta: „Z myšlienky naplnenej obsahom vzniká citlivá, ochraňujúca sila cítenia a keby jej moja duša načúvala, dokázala by určovať, ako zaobchádzať s telom", otvára vedomie pre realitu zdravým, a čo sa týka vzťahov, radostným spôsobom. Ak bude človek túto vetu pestovať dlhšiu dobu najlepšie, ako je to možné, slovne ju bude udržiavať v pamäti, pozorovať ju, v určitých fázach počas dňa ju bude pozdvihovať do koncentrácie, objaví svetlú, okrúhlu a priehľadnú postavu. Následne, keď bude meditácia dostatočne vypestovaná, bude zaobchádzanie s telom prebiehať slobodnejšie.

Pramene:

Konfocius, „Majster dobrotivosti a ľudskej vzájomnosti" od Inge Wedemeyer:

Šťastie človeka spočíva
v žití v harmónii s tao,
to znamená prežívať vôľu nebies
v poriadku pozemského bytia.
Majster hovorí:
„Nasmeruj svoju vôľu na správnu cestu!
Drž sa správneho konania!
Opieraj sa o dobro
a raduj sa z krásy!

Rudolf Steiner, „Tri perspektívy antropozofie", GA 225, s.17:

... Zvyčajné myslenie spôsobuje v nás iba tieňové myšlienky, je odvrátenou stranou myslenia. Čo však nášmu aparátu myslenia dáva formu, čo náš mozog a celý náš nervový systém vychováva, to je tvorivá sila myslenia a tvorivá sila tela éterického, teda tela utvárajúcich síl. To je druhá stránka. Ešte netreba veľa jasnozrivej sily, aby si človek uvedomil, ako vôbec táto tvorivá sila myslenia v človeku pôsobí ako sila vývoja, ako výchovná sila. Človekom iba treba, chcel by som povedať, vnútorne zatriasť, aby sa stal vedomým si toho, že myslenie nie je jednoduchým tieňovým obrazom vonkajšieho sveta, ale vnútornou činnosťou. Človek takpovediac potrebuje iba postrčiť naspäť, aby sa obrátil od oddanosti vonkajšiemu svetu smerom k tomu, čo vnútorne koná, čo myslí, potom si bude túto aktivitu myslenia uvedomovať. Týmto poňatím aktivity myslenia pochopíme teraz najskôr to, čo je ľudskou slobodou a porozumenie slobode je to isté, ako pochopenie tejto aktivite myslenia. Preto potom človek tým, že takýmto spôsobom porozumie aktivite myslenia, tiež porozumie morálke, ktorá človekom preniká a preteká a pretkáva.

Heinz Grill, „Bytostné tajomstvo duše", s.188-189

Spoľahlivo sa dá povedať, že vedomý spirituálny pohyb v slobodne sa rozvíjajúcej sociálnej štruktúre, určovaný vhodne rozvinutými myšlienkami, ktoré sa pospájajú do obrazových predstáv a ktoré sú nesené pevnými vnemami, prvýkrát privedie život krvného obehu do rytmického, posilňujúceho a harmonického spojenia s orgánom srdca. Podľa dnešného pohľadu kardiológie je život srdca a krvného obehu zdravý vtedy, ak krvný tlak a pulz vykazujú normálne hodnoty a keď nie sú preukázané nijaké zúženiny ciev alebo organické defekty ako napríklad poruchy srdcových chlopní. Avšak tým, že krv dokáže krúžiť v tepnách a žilách a srdce je schopné podľa toho rytmicky biť, musia na tento systém pôsobiť reálne sily. Tie existujú a sú to najrozličnejšie kreatívne sily, ktoré sa prostredníctvom ľudského Ja vychovávajú buď aktívnou myšlienkovou činnosťou predstáv vedome, alebo sa organizujú pomocou nevedomých sklonov a motívov nahor zo života látkovej výmeny a pôsobia na cirkulujúcu krv. Kto napríklad v živote pestuje veľmi vášnivé, ťažké zmyselné emócie, svoj krvný organizmus zaťažuje takými bytosťami, ktoré sťažujú rozvoj svojej pamäte a vedú k predčasnému celkovému odbúravaniu éterických síl. Táto životná orientácia silne a vášnivo lipnúca v zmyslovom bytí preto prijíma prostredníctvom krvného obehu skôr zdola nahor práve tie bytosti, ktoré nenapomáhajú silnejšie pociťovať Ja v srdci , ale ho oslabujú, a tým pôsobia proti zdravým procesom, proti tvorbe a budovaniu predstáv.

Všetky zmienené texty by mohli byť meditačnými obsahmi.

Meditácia č. 78

Na internetovej stránke:

https://heinz-grill.de/korper-seele-bewusstsein/

v slovenčine:

http://www.jogah.sk/index.php/novinky/podujatia-s-heinzom-grillom/373-kardinalny-omyl-v-sucasnej-dobe

je pomerne rozsiahly popis oboch otázok položených v minulom a predminulom meditačnom liste.

Cvičiaci sa skutočne nachádza medzi novým zrodením a medzi pohodlnou závislosťou od doterajších emócií, pocitov a zvykov. Ale nie iba ten, kto cvičí, prežíva toto rázcestie, skoro každý občan si všíma, ako bez nového začatia nedokáže nakoniec skutočne dospieť ku spokojnosti.

Úlohou je, aby nastúpilo poznanie a citové vnímanie súvislosti posmrtného a tohto sveta. Prečo si človek najmenej zo všetkého všíma vo svojej duši práve tú dimenziu a vývojovú požiadavku, ktorá mu chýba?!

Aká aura vzniká, keď slová, ktoré vyslovujú Archai, sa berú denne počas jedného týždňa do meditácie? Ako ďaleko pôsobí vzniknutá vnímateľná sféra, ktorá vystupuje nad doterajšiu karmu a je slobodná?

Meditačný obsah č. 79

Meditácia v zásade nesmie oddeľovať človeka od sveta a od spoločenského života, od vzťahov a od prirodzených záujmov vo vzájomnej spolupráci. Nebezpečenstvo, že by cvičenie s myšlienkovými obsahmi, ktoré sú vybraté na koncentráciu, podporilo vnútorné uzavretie a nedostatočné správanie sa vo vzťahoch, môže vzniknúť iba vtedy, keď sa cvičiaci nesnaží o samostatne zvolené a myslené ciele, ktoré sú v duchovnom zmysle jasné a žiaduce, ale používa myšlienky sám pre seba, sám seba by chcel nabiť alebo obohatiť energiou a koniec koncov vlastne myšlienku vôbec nevníma v jej ideovosti, ale hľadí iba na svoje osobné, egoistické správanie a emocionálnu orientáciu na svoj zisk.

Meditácia musí viesť k intenzívnejšiemu vzťahu ku svetu, k ľuďom, ku kozmu a k sebe samému. V priaznivom prípade vytvára v éterickom tele sily svetla a tepla a usporadúva astrálne telo, ktoré napriek svojim častým sklonom k nepokoju a žiadostivosti, nadobudne prirodzenú integritu. Vzťahový život získa šírku, bez toho, že by sa strácal a Ja, takzvané jiva1, čo je individuálne, doteraz rozvinuté Ja, je založené bez jednostranných egoizmov, v zmysle prirodzenej stability.

Ako meditácia pôsobí na človeka, môže byť doložené viacerými atribútmi a mnohorakými príkladmi. Meditácia by mala v každom prípade pozitívne odpovedať na duševno-duchovné vývojové otázky. Človek by mohol obšírne a podrobne opísať auru a ako z nej vyžarujú sily tepla a svetla, ktoré vznikajú pomocou meditácie, a ako obohacujú okolie, a na základe toho, ako sa zvyšuje schopnosť vytvárať vzťahy v dôsledku rozpracovania meditačného obsahu poukazujúceho až na nadzmyslové štruktúry. Spravidla sa pomocou vývinových otázok vždy vytvorí zdravotný prospech, lebo sa môžu zrodiť nové éterické sily a môže sa usporiadať a ďalej rozvinúť astrálne telo, ktoré sa môže prejavovať v rámci celého, individuálneho spoločenského a kozmického členenia.

V uplynulých týždňoch sa objavilo niekoľko dotazov o metodickom vypracovaní meditácie. Napríklad bola položená otázka, či by si človek mohol k meditácii pripojiť nejaké smernice, ktoré by mohli uľahčiť celý kontext pri budovaní a cvičení koncentrácie, resp. meditácie.

Centrálny meditačný obsah je ako smernica, ktorej myšlienku treba vnímať ako silu Slnka. Na meditáciu sa môže použiť jedna veta alebo tiež niekoľko viet. Pri tejto práci by človek od seba nemal očakávať ani príliš veľa, ani príliš málo. Ak by si človek naložil priveľa obsahov, mohlo by nastať pokušenie intelektualizovania, analogizovania a rýchlych špekulácií zo zvedavosti. Ak si niekto myslí, že má silu koncentrácie a udržania obsahu príliš slabú, v žiadnom prípade by nemal urobiť chybu, aby v zásade od seba očakával stále menej. Ľudia by radi ihneď porozumeli meditačnému obsahu a myslia tým, že by ho nechceli iba pochopiť, ale skutočne by ho chceli uchopiť, ale to by bolo naozaj uchopenie pomocou vôle, čím by sa v myšlienke usmrtilo Slnko. Meditačné obsahy by sa mali prebudiť k životu a – ako už bolo povedané – mali by človeka počas dňa sprevádzať ako živá melódia. Potom sa v kontemplatívnych chvíľach vyslovia so svojou múdrosťou.

1 Jiva je individuálna duša, ktorá sa však môže alebo má v širšom zmysle vypracovať na manas, buddhi a atman. Ak by duša bola sama o sebe stojacou, uzavretou individualitou, tak by k nej nemohli pristúpiť vývinové myšlienky.

Čo hovoria Archai?

„V žiadnom prípade neposlúchaj svoje telo a jeho lichotivé alebo prehnané emócie, lebo tie sú v ich súhrne a v ich väzbách samé o sebe skazou. Prekroč hranice a prekonaj svoje malicherné strachy, ktoré vystupujú z tvojich orgánov, obetuj sa pre vyššiu ideu, maj odvahu žiť v zmysle morálky. Snaž sa o najlepší a najušľachtilejší cieľ. Si povolaný k vzostupu. Čakanie na ostatných je plané. Ak by tvoje osobné okolnosti zrkadlili, ako sa trasieš pred morálkou a nutnosťou konať, neposlúchni túto vrtkavosť svojej mysle, ani svoje zmenšené porozumenie sebe samému. Telo by nemalo spôsobiť stratu odvahy a nemá veľmi čo povedať, keď sú na rade vysoké a najvyššie povinnosti. Silu na svoje konanie nájdeš pomocou múdrosti."

Tieto slová sú veľmi mocné a apelujú na morálnosť človeka. Rudolf Steiner hovoril o tom, že práve Archai – pratvorivé sily – vnímajú obzvlášť ľudskú lásku a do budúcnosti ju podporia v zmysle telesnej sily vzpriamenia. Ľudská láska a morálka patria veľmi blízkok sebe. Nasledovná úloha je, vychádzajúc z viet alebo iba z jednej vety, ktorú vyslovuje Archai, ďalej ju rozpohybovať. Meditačný obsah ostáva v pozorovaní takmer ako nadriadená sféra Slnka. Čo znamenajú dané slová? Ako by sa dalo o nich ďalej komunikovať s ľuďmi na zrozumiteľnej, prirodzenej, exoterickej rovine? Čím lepšie bude človek cítením vnímať slová meditácie v slnečnej sfére, tým ľahšie sa prebudí fantázia, s ktorou ich teraz bude schopný sociálne niesť životom. Cvičiaci musí pre ostatných ľudí tvoriť myšlienky presne v súlade s tým, ako zrozumiteľne a správne dokáže sprostredkovávať pravdu z duchovných svetov.

Ak si zoberieme podobenstvo, tak človek by mohol z poľa zobrať úrodu obilných zŕn a druhým ju ponúknuť na tanieri v surovom a neočistenom stave. Skutočná kultúra jedenia sa tým však ešte nedosiahne. Reštaurácia, ktorá by týmto spôsobom servírovala prírodu v jej najčistejšej podobe, neurobila by dobré obchody. Umenie prípravy, až kým bude zrno schopné naservírovania v celej kráse, s najlepšou stráviteľnosťou a s najželateľnejšou arómou, si vyžaduje vyučeného kuchára. Cvičiaci si rovnako preto musí, pri ocenení si meditačných obsahov, stáť za správnymi spôsobmi prípravy - alebo inak vyjadrené – za usporiadanou komunikáciou a schopnosťou sprostredkovania.

Svet dnes potrebuje ľudí, ktorí sú hlboko duchovne nasmerovaní a súčasne majú schopnosť vhodne a zrozumiteľne sprostredkovať obsahy. Terapeuti, pedagógovia, prednášajúci a jogoví učitelia si musia klásť otázky, ako priniesť ezoterické obsahy do zrozumiteľnej, exoterickej podoby?

Disciplína pretvárania ezoterických myšlienok na exoterické žiari intenzívne do duchovného sveta. Úlohou na nasledujúce dni je opäť úsilie prinášať do konania vo svete meditačné obsahy a myšlienky od Archai.

Pramene:

Utváranie osudu v spánku a v bdení, O pôsobení anjela – tieto témy z diela Rudolfa Steinera: "Prah duchovného sveta", GA 17, vybral a uverejnil Wolf-Ulrich Klünker.

Heinz Grill: Proces srdca – v knihe „Bytostné tajomstvo duše", vydavateľstvo Stephana Wunderlicha

 

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť