|
14 Január 2024
Macjásana – ryba
Článok Heinza Grilla uverejnený 30.3.2018 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/matsyasana-yoga-fisch/
Hodnota členeného myslenia a vnímania
Veľmi podstatným a efektívnym učebným krokom pri cvičení klasického cviku jogy môže byť rozvíjanie členeného vnímania, myslenia a cítenia. Na rozdiel od veľmi paušálneho myslenia, rozvinutého na základe rýchleho pohľadu a vytvoreného názoru - diferencované poňatie, pozorovanie a rozpoznanie témy alebo fenoménu s nadhľadom, spôsobuje povznášajúce a svetlé cítenie. Zmysly sú potešené a rozširujú sa na objekty, ktoré pozorujú a ktorými sa zaoberajú. Každé cvičenie, ktoré sa vykonáva, môže viesť vedomie k svetlejšej a slobodnejšej schopnosti vnímania, ak sa cvičiaci učí vychovať sa k naozaj podrobnému a členenému vytváraniu predstáv a rozvíjaniu náhľadu. Diferencované myslenie zvyšuje senzitivitu nervového systému pozitívnym, spôsobom alebo, lepšie vyjadrené, stabilizujúcejším spôsobom, ďalej sa rozvíjajú rozličné oblasti mozgu s ich synapsiami a napokon sa posilňujú vegetatívne nervy.
Obraz polohy
Klasické jogové cvičenie ryba, v sanskrite macjásana, by malo byť jedným z ľahších a ešte prístupných jogových cvikov, ktoré sa odporúča ako mladším, tak aj starším. Tejto polohe, ktorá sa v spisoch o joge inak komentuje, by som priradil najmä duševný obraz členenia, diferenciácie a povznášajúcej radosti, ktorá z nej pramení. Nohy tvoria v základnej polohe rovnú líniu, ostávajú spojené vo forme, a predsa sú uvoľnené, hrudník sa klenie s prsnou kosťou nahor do čo najväčšieho vyklenutia a napokon hlava padá cez šiju dozadu a dokončuje toto pnutie oblúka nasmerovaného dozadu, takže sa temeno dotkne zeme. Brada, tvár a dokonca aj šija ostávajú pomerne uvoľnené. Zamýšľaná dynamika je najskvelejšia v strede hrudnej chrbtice a medzi lopatkami s mocným rozťahovaním jednotlivých stavcov chrbtice od seba navzájom. Ako pokračovanie tohto pnutia vykĺzne šija a krk až po temeno hlavy do klenutého oblúka. Kĺzavo pokračujú v dynamike ďalej bez použitia ich vlastnej sily. Tento pokračujúci pohyb až po temeno je zaujímavý pre prežívanie a môže vstupovať do vedomia.
Duševné prežívanie ryby
Prežívanie v rybe sa môže cielene viesť k tomuto rozčlenenému napínaniu pri formovaní pohybov končatín a súčasne úplne uvoľnených partií. Cvičiaci ostáva pozorný, všímavý, bdelý, pozorujúci a svoju vôľovú energiu vkladá do centrálneho napínania hrudnej chrbtice. Napínanie, formovanie a uvoľňovanie sa v matcjásane stretávajú vo zvyšujúcom sa a harmonickom pomere. Zatiaľ čo sa cvičiaci hýbe pomerne blízko pri zemi a rozvíja napätie do oblúka v hrudnom úseku chrbtice, sám seba prežíva relatívne mocne na periférii a zažíva otvorenie, ktoré ho učí dotýkať sa senzitívne svojho okolia. Stať sa otvoreným v rybe nie je chápané ako byť pasívnym, ani ako byť zraniteľne citlivým, ale toto otvorenie sa udržiava a silnie prostredníctvom diferencovaného myslenia, predstavovania si polohy alebo obsahu polohy a pomocou vedeného pozorovania vykonávaného vedomím. Čím viac sa pri cvičení vedomím prepracujú pozorovateľné obsahy jasnejšie členeným spôsobom, tým odbornejšie sa rozvinie prirodzená otvorenosť, ako aj vnútorné centrované prežívanie, ktoré umožní psychickú stabilitu. Ak by sa cvičenie vykonávalo iba v pasívnom otváraní s mocným vyklenutím chrbtice, ľahko by sa mohla otvoriť brána k zraniteľnosti. Aktivita činnosti predstáv, ktorá sa v ásane vykonáva vo vedomí, a ktorá sa napríklad pri rybe snaží o možné napnutie a o tému diferenciácie, v tomto prípade daruje priaznivé predpoklady pre nervový systém, ako pre vegetatívny, tak aj pre centrálny.
Ak cvičiaci takýmto spôsobom absolvuje učebnú úlohu, prežije sa v rybe v 5. čakre, vo višuddha čakre, v centre hrtanu. Hoci sa toto centrum nenapína aktívne, hrdlo ostáva iba ako pokračovanie v ľahkom pnutí, rozvíja sa zážitok v tejto oblasti so špecifickou periférnou otvorenosťou, s takým druhom otvorenosti, ktorá vedome vníma skôr okolitú atmosféru. Cvičiaci súčasne pomocou zvláštneho pohybu v dynamike hrudnej chrbtice a prostredníctvom mentálnej aktivity členeného náhľadu a pozorovania prežíva svoju vlastnú schopnosť viesť vedomie. Stále viac si zvedomuje svoju činnosť myslenia, ktorá je vždy spojená s vnímaním a napokon dokáže získať ďalšie učebné kroky k cíteniu viac vedenému a solídnejšiemu. Piate centrum sa v rozvinutom stave ukáže nie iba na oblasti hrtanu a štítnej žľazy, ale prejaví sa aj viac periférne, ako kvetný útvar slobodný od tela, vyžarujúci, oblý, smerujúci nahor a navonok.
Hoci dynamika cielene prúdi viac do úsekov chrbtice, ktoré ležia blízko srdcového centra, to znamená 4. centra, aktivizuje sa skúsenosť, ktorá je vlastná skôr 5. centru. Cvičiaci sa prežíva senzitívne a ľahko, keď dokáže vykonať polohu so správnym rozložením napínaní a s diferencovaným nasadením vedomia. Preto sa prežíva ako ľahší, lebo aktivovaním vedomia nadobúda určitý druh slobodného posilnenia svojich predstáv a vnemov. V skutočnosti vedomie nepochádza z tela, ale iba sa zrkadlí pomocou nervového systému a pri tomto prejave ostáva od neho slobodné.
Dych sa nemá pri rybe nútene viesť do hĺbky. Mal by ostať pokiaľ možno v dynamike, podľa toho, ako si to vyžaduje napínanie a mal by ľahko a voľne rytmicky plynúť. Slobodné dýchanie umožní intenzívne vnímanie tela a nepúta vedomie nevyhnutne príliš intenzívne na aktivity vôle.
Liečebné účinky cvičenia
Liečebné účinky tejto polohy, ak sa vykonáva s členeným vedomím, sú predovšetkým také, ktoré sa dajú označiť súhrnným pojmom psychická stabilizácia. Na túto psychickú stabilizáciu sa vegetatívne nervy nemusia práve rozbúriť. Procesy vnímania vedené vedome a myšlienkové obsahy, ktoré sú vo vzťahu k cvičeniu, dávajú človeku naozaj okamžitý pocit pokoja pri súčasne príjemnej bdelosti vedomia. Zmysly by nemali pri cvičení príliš skĺznuť do hĺbky orgánov, to znamená, že cvičiaci by vôbec nemal tak moc myslieť na svoje srdce, na svoju pečeň alebo na svoje trávenie, ale svoju pozornosť by mal upriamiť na usporiadané rozčlenenie napätí a svoju vôľovú energiu by mal priviesť k harmonickému prepnutiu chrbtice. Cvičiaci preto ostáva v jasnej predstave, ktorú nasmeruje k telu a pritom sa neponorí príliš do tela. Cvičí vedomím a ostáva do určitej miery slobodným od emócií tela. Táto činnosť, ktorá sa stále viac darí pomocou členenia vnímania a myslenia a ostane viac periférna, lokálne videné, akoby človek pozoroval chrbticu skutočne zvonku a rozdelenie napätí prežíva objektívne, posilňuje mozgovú kôru, ktorá v ďalšom postupe svojimi novými synaptickými spínačmi v tom najlepšom a najúžasnejšom zmysle vyvažuje vegetatívny systém.
Rozdiely vo vykonávaní
Nasadenie pohybu v spodnej časti chrbta alebo vyklenutá vrchná hrudná chrbtica.
Pri rybe by sa mala chrbtica skutočne napnúť v partách hrudníka, dokonca by mala dospieť do intenzívneho, centrovaného pnutia. Mnoho ľudí nevie nájsť cestu do týchto úsekov stredu a dokonca aj v pokročilých jogových kruhoch sa napätie často rozširuje pomocou kontrakcie dolnej časti chrbta. Cvičiaci potom ako prvú aktivitu vedie spodnú časť chrbta do klenutia v oblúku a podporuje tým tendenciu k lordóze. Keďže toto pnutie nedeterminuje z vrchnejšej časti chrbtice, ale zo spodnejšej, často sa dokáže vyklenúť veľmi ďaleko do polohy a dobre dosiahnuť temenom zem. Vzdialenosť medzi deltovými svalmi ramien a prsnou kosťou je však menšia a cvičiaci nedokáže vôbec rozvinúť exaktnú diferenciáciu rozloženia napätia. Z pohľadu energií potom však aktivovaná energia prána prúdi viac do druhého centra a pomerne silno sa akumuluje v dolných orgánoch. Napriek tomu, že sa orgán srdca v klenúcom sa pnutí prežíva ako otvorený, pozornosť sa nemôže naozaj centrovať do štítnej žľazy a do stredu hrudníka. Takýmto spôsobom čakry v strede nemôžu nadobudnúť podnecujúcu formu zážitku. Zatiaľ čo aktivácia pnutia medzi lopatkami spojená s aktívne činným uvedomovaním si rozlišovania a vnímania rozličných javov posilňuje humorálny obranný systém vo všeobecnosti, a dokonca aj špecificky, príliš veľký dôraz na dolnú časť chrbta v zmysle zle diferencovanej cvičebnej praxe môže z dlhodobého hľadiska oslabiť obranný systém.
Diferencované myslenie a vnímanie, ktoré je pre rybu mimoriadne typické a v obraze cviku je už dané, podporuje súčasne vedomie slobodné od tela, ktoré je čulé, zmyslovo radostné a aktívne vo vzťahoch.
Variácie ryby
Ryba v lotose
Pri cvičení ryby môžu nasledovať rôzne variácie. Ryba v lotose, macjásana v padmásane, umožňuje veľmi centrované a sústreďujúce prepnutie hrudnej chrbtice. Jednotlivé polohy a variácie sa môžu rozvíjať od jednoduchých až po ťažšie. Najnáročnejšou je ryba spojená s lotosom. V tejto polohe sa extrémne stiahnu lopatky na chrbte.
Zviazaná ryba
Pri všetkých variáciách sa odporúča, aby vedomie pozorovalo diferencovane a ďalej, aby sa vychovávali jasné obsahy predstáv o polohe. Napriek tomu nemajú vznikať nútené fixácie, ale v rybe si má vedenie udržať skôr citlivé, nazerajúce a predsa jasné myslenie nesené predstavami.
Možnosti a nasadenia pre spirituálny vývoj
V ásane v zásade ešte nežije spiritualita. Bolo by preto nesprávne, keby človek tvrdil, že jednoducho z cvičenia telesných cvikov by bolo možné uvoľniť spirituálne zážitky. Postoj vedomia cvičiaceho umožňuje obsahové kreatívne zaoberanie sa cvičením a môže oživiť, obohatiť a napokon transformovať telo vhodnými predstavami. Keď však cvičiaci nevykonáva telesné cvičenie iba podľa čisto technických a telesných podmienok, ale do nich vovedie obsah, napríklad pri rybe predstavu diferencovaného rozloženia pnutia a pocit centrovania a udržania formy v končatinách, sprevádzaný slobodným dýchaním a bdelým pozorovaním, rozšíri svoje vedomie voči telu a rozvinie spirituálny pokrok. Diferencované prežívanie vedie k oslobodzovaniu radostných svetlých myšlienok, prebúdza sily fantázie duše a pozdvihuje vo všeobecnosti vedomie nad ťažobu tela. V protiklade k tomuto radostnému zmyslovému prežívaniu, ktoré sa uvoľní prostredníctvom diferencovaného myslenia a prostredníctvom piateho centra, pulzuje zmyslové bytie, takzvané vedomie lipnúce na tele, závislosť na toku telesných štiav a ich vyžarujúcich nálad. Čím menej prebiehajú diferencované procesy pozorovania a myslenia, tým viac prevažujú tieto vlastnosti vyžarujúce z tela.
Pre celú cvičebnú prax je preto také dôležité a rozhodujúce, aby cvičiaci neostával stáť pri dnes tak pohodlných a bežných formuláciách ako napríklad „ryba otvára srdcovú čakru" alebo sviečka podnecuje štítnu žľazu", lebo tieto paušálne odvodené výroky nie sú vždy celkom správne, sú príliš chatrné na to, aby objektívne podali konkrétnu výpoveď o zdraví a o liečebných účinkoch, ale po druhé, tieto spôsoby vyjadrovania sú odvodené celkom z dimenzie telesnej a nezohľadňujú skutočnú vedomú aktivitu cvičiaceho. Či ryba otvára čakru srdca alebo či sviečka pozitívne dokáže podnietiť štítnu žľazu, záleží na spôsobe, akým sa cvičiaci obsahovo zaoberá danou ásanou a ako ju napĺňa aktivitou myslenia a cítenia. Nie ásana ako taká dáva liečebný a spirituálny úžitok, ale tvorivé zaoberanie sa jednotlivého cvičiaceho v myslení, cítení a vôli.
Nasledujúce variácie ryby sú rozdelené podľa náročnosti. Na začiatok je možné cvičiť prípravné prepínanie v hornej časti oblsti hrudnej chrbtice a venovať pozornosť pozorovaniu, rozdeleniu napätí a napokon možnosti konkrétneho myšlienkového predstavovania.
Príprava pred rybou s vyklenutím hrudnej chrbtice
Prípravné cvičenie pred rybou
Ďalšie obrázky k rybe a jej variácie a korektúry sa nachádzajú na: https://heinz-grill.de/yoga-fisch-variationen/