|
18 December 2020
Kto vedie svet?
Článok Heinza Grilla bol dňa 18.11.2020 uverejnený na jeho stránke https://heinz-grill.de/corona-psychopathie-kosmos/
Žiaľ, duchovní ťahúni – ak ich tak smieme označiť – ktorí v politike, hospodárstve a spoločnosti vytvárajú tajomné nešváry, sa otvorene prejavujú na fyzickej rovine veľmi málo. Existujú vykonávajúce osoby a existujú skrytí, tajní ťahúni. Dnes riadia svet takzvaní psychopati so značnou disociatívnou poruchou osobnosti. Rafinovanosť obrazu choroby psychopatie spôsobuje, že sa neprejavuje fyzicky a bezpodmienečne ani psychicky ako choroba, lebo ide o chorobu morality, alebo lepšie vyjadrené - lebo moralita vlastne nemôže byť chorá - psychopatia predsatvuje úplné uzavretie sa pred morálkou. Ak ju študujeme ako skutočnú patológiu, zistíme, že psychopatia je mimoriadne ťažkou poruchou osobnosti, ktorá rozdúchava ďalekosiahle následky v spoločenskom systéme. U postihnutých sa vyskytuje spolu s rozsiahlou alebo úplnou absenciou empatie a ľudského etického svedomia. Väčšinou sú títo ľudia s vysokým stupňom psychopatie alebo aj ľudia s menšou mierou, s takzvanou hraničnou poruchou osobnosti, alebo ľudia s narcistickou poruchou osobnosti, zriedka kriminalizovaní a na prvý pohľad sú spoločensky nenápadní. Neurobiológ Niels Birbaumer zo skúseností hovorí – a to sú úplne známe skúsenosti – že škody nasmerované do spoločnosti sú obrovské, hoci zjavne nie sú násilné.
Podľa slovníka, psychopatia znamená, že psyché alebo duša je chorá. Pathos je grécke slovo pre utrpenie, bolesť alebo chorobu. V každom prípade ide o obraz choroby, ktorý predložil v rozličných opisoch už v r. 1941 Hervey M. Cleckley v knihe „Maska z aksamitu pretkávaného zlatom". Človek sa vyznačuje nie iba tým, že vykazuje málo osobnostných znakov, ale skutočne je tak ťažko chorý, že hmota mozgu v prefrontálnom a orbifrontálnom kortexe sa na tomografe ukazuje ako redukovaná. Psychopat nepozná vedomie viny a empatia je mu cudzia, pričom dokáže uvoľniť najgeniálnejšie inštinktívne schopnosti, aby vypočítavo presadil svoje ciele. Charakterisktickým pre túto chorobu je, že sa necíti byť chorý a nemá vôbec žiaden pohľad na vlastnú patologickú situáciu, ale celkom naopak, vynikajúco manipulatívne premieta na druhých ľudí svoje projekcie, tým ich potajme oslabuje a sadisticky ovláda. Je uzavretý voči duchu a morálke, žije v opancierovaných emóciách určitého druhu, spokojný sám so sebou.1
Radosť z utrpenia druhého a chýbajúce vzťahy a vzájomná empatia spôsobujú, že psychopat je veľmi mohutný, bez strachu, neprístupný kritike a jedným zo znakov je, že s istotou a bez kompromisov uskutočňuje svoje negatívne ciele. Väčšinou sa psychopat označuje za obeť a nečistým spôsobom získava pozornosť svojich kolegov a známych. Tí väčinou nezbadajú, že sú vydaní manipulatívnemu vysávaniu energie, ktoré ich vyčerpáva, oddeľuje od prirodzených pocitov a vzťahov a často privádza do osudovo ťažkých konfliktov. Väčšina ľudí pri stretnutí so psychopatmi stráca svoj prirodzený pocit sebavedomia, svoje pevné zdravie a najčastejšie sa dobré vzťahy vytratia vďaka účinku klamstiev, ktoré patologický pud psychopata zastretým spôsobom rozširuje.
Duchovný význam súčasnej situácie
Obraz, ktorý je možné u jednotlivých psychopatov duchovne, teda metafyzicky čítať v aure, sa javí celkom svojrázne, nie iba v malom, ohraničený na tieto osoby, javí sa dnes akoby zrkadlený a rozprestretý v takzvanom vesmíre. Čo znamená táto výpoveď? Obrazne si človek môže predstaviť ako ľudia, ktorí prebývajú na Zemi, súvisia s takzvaným hviezdnym nebom. Svetlo je navonok rovnaké, ale vnútorne v tomto svetle žiari temná stiesnenosť. Túto jeseň sa nad Európou rysuje intenzívna, neobyčajne vysoko rozprestierajúca sa zatemňujúca a zatieňujúca nálada, ktorá sa sama do seba sťahuje. Iste je vidno, že vonkajšie slnečné svetlo tým nie je postihnuté, avšak táto sféra poskytuje stemnenie v tej najmysliteľnejšej miere. Ak človek nechá na seba pôsobiť nálady iba trochu jemnocitne, môže cítiť stiesnenosť tejto tmavej sféry. Metafyzicky sa v každom prípade dá vnímať a črtá sa akoby pred začiatkom vojny s mnohými obeťami. Pred začiatkom tridsaťročnej vojny bola taktiež takáto atmosféra podobným spôsobom viditeľná. Je možné ju vidieť pomocou duchovného poznania. Ukazuje sa aj v dennej, aj nočnej atmosfére, lebo je nezávislá na zmyslovom vnímaní. Tak ako človek pociťuje vo svojej vlastnej duši počas depresívnych dní určité potemnenie s ťažobou a beznádejou a reálne ho prežíva, hoci ho iba tuší a nie očami bezprostredne rozoznáva, v rovnakom rozsahu si treba predstaviť (myslieť) druh depresívneho obalu a temného zúženia vesmíru. Tento vnem je povážlivý, pretože bude mať ťažké a osudové následky. Ťažké pocity, ak to tak môžeme vyjadriť, so zacláňajúcimi a beznádejnými prejavmi zatemňujú vesmír.
Ako vzniká táto sféra tmavého zatienenia?
Všetky činy človeka pôsobia spätne na jeho vnútro, pôsobia ďalej na ľudí a napokon sa tieto účinky neviditeľne prenášajú do vesmíru. V dôsledku toho, že človek je obdarený duchom a vybavený morálnym svedomím, nezostávajú jeho činy iba úzko a obmedzene v jeho osobnej zodpovednosti, ale vždy sa vynášajú von nad vlastnú individuálnu sféru k väčšiemu celku. Šľachetné konanie s úprimnosťou a empatiou neobohatí iba jedného človeka alebo skupinu ľudí, ale žiari neprestajne ponad ňu von do sféry hviezd, do vesmíru. V tejto sfére obohatí kvalitu svetla a – ak to takto vyjadríme – obohatí tam prebývajúcu substanciu.
Pozornosť, dobrá tvorba predstáv, empatia a záujem o druhých ľudí, o odborné otázky a šľachetné ľudské ciele, vlastnosti, ktoré musia byť súčasťou nábožného a vedeckého života, vytvárajú prvé spojenia medzi ľuďmi. Iba vtedy sa dajú realizovať, ak sa človeku podarí skrotiť nízke pudy, preklenúť ich a venovať sa vo vernom nasmerovaní ideálnym cieľom a úmyslom. Jednotlivec skutočne dospeje ku všetkým svojim možnostiam a sile lásky iba vtedy, ak správnou mierou prekoná sám seba a ak má odvahu k morálnej dokonalosti. Sily, ktoré stvorí pre vývoj prostredníctvom namáhavej dicsiplíny a práce, ako aj pomocou odvážnych a ušľachtilých činov, sa vnášajú ako svetlé nálady do vesmíru.
Veľmi egoistické činy, založené celkom na asociálnych pudoch, sa v protiklade k ušľachtilým cieľom vynášajú von do svetového stvorenia ako blokády a zatemenia. Medzi človekom a vesmírom je striedavé vzájomné pôsobenie. Tie svetlé a povznášajúce sily, ktoré ľudia vynášajú do vesmíru, sa vracajú späť k človeku ako spájajúce sympatické fantázie, inšpirácie a ako sily podporujúce zdravie, zatiaľ čo temné sily, ktoré rovnako od Zeme vychádzajú do vesmíru, človeka potajme opäť navštívia so zaclonením a so stratou radosti.
Je to slobodná vôľa každého jednotlivca, či smeruje k vyšším cieľom a morálnym hodnotám, alebo holduje nižším inštinktom a upadá do nevedomosti a túžby po moci. Každopádne zdravie do značnej miery trpí nie iba vďaka pozemským situáciám, ako je napríklad obmedzovanie slobody a mnohé mediálne správy vzbudzujúce strach, ale aj vďaka tým silám, ktoré z vesmíru opäť žiaria spätne na Zem a dávajú človeku znamenie beznádeje. Temná atmosféra však nevzniká primárne zo strachov a spoločenských tlakov, ale pôsobením psychopatov, predovšetkým jednej skupiny, v ktorej sa ocitli ľudia v podivuhodnom a navzájom sa podporujúcom postavení. Sami seba označujú za „skupinu sprisahancov" a kladú si za cieľ zničiť všetky duchovné snahy vo svete. Sú fanaticky nábožensky orientovaní, fundamentalistickí a všetci sa rovnako vyznačujú vysokým potenciálom väzieb na zmyslový svet pri súčasnej absencii vzťahov. Normálne by psychopatia bola ojedinelým javom. V súvislostiach v rámci skupiny a pri úplne chýbajúcej schopnosti všetkých jednotlivých členov nadväzovať vzťahy vzniká špeciálna konverzia síl, ktorá dokáže výrazne ovplyvňovať súčasnú politiku.
Aura politikov – Angely Merkelovej a Markusa Södera
Na prvý pohľad by si človek mohol myslieť, že ľudia, ktorí sú v politike, majú mimoriadne veľkú vodcovskú silu a riadia politické dianie z vlastnej iniciatívy, sami od seba. Keď tu pozorujeme slovo „seba" v zmysle vnútorného jadra pravdy duše, títo ľudia sú všetko možné, len nie autenticky založení sami v sebe a pravdaže rovnako sa nedá rozpoznať, že by sledovali nejaké pravdivé a ušľachtilé morálne ciele. Každopádne to nie sú silné, ale slabé osoby. Znakom slabých osôb, ktorí predsa len zastávajú vedúci úrad, sú ich sklony k prikrášľovaniu, pseudosolidárne spojenie s ľudom, kolektivistické a propagandistické emócie a napokon prejavujú zreteľné rozporuplnosti s mnohými nelogickými črtami. Slabosť u človeka vykazuje sklon k tomu, aby bol ovplyvňovaný niečím celkom cudzím. Osoba, ktorá je založená v sebe a koná na základe múdrosti, sa obnažuje, stáva sa zraniteľnou a musí dokazovať svoje slová a skutky, zatiaľ čo slabý nemusí svedčiť o svojich činoch, a čo je najpodstatnejšie – býva infiltrovaný nekalými záujmami. V každom prípade je možné v aure týchto ľudí vnímať veľmi odcudzené vplyvy. Chýbajúci základ v hlbokej identite predurčuje práve týchto politikov k veľkému sklonu prijímať ciele hospodárskych záujmov, egoistických mocenských pocitov a v konečnom dôsledku majú sklon k tomu, aby nevedomky prijímali práve tie vplyvy, ktoré vyžarujú psychopati. Politici so slabou chrbticou sú naozaj manipulovateľní. Ak by boli sami v sebe autentickí a svojou osobnostnou štruktúrou dostatočne spojení s vysokými cieľmi ľudstva, dokázali by sa účinne stretnúť s negatívnymi vplyvmi doby a dokázali by riadne zastávať funkciu predobrazu pre spoločnosť.
Kolobeh kauzality psychopatie2
Na metafyzickej rovine sa dá skutočne pozorovať záležitosť, že v aure ľudí sa stávajú viditeľné určité tvary, ktoré majú účinný vplyv. Tak ako slová Goetheho básne zrazu vzplanú u jeho ctiteľa, ba dokonca je možné, že až do fyziognómie sa vkresľujú určité plastické črty, ktoré pripomínajú tvár básnika, v rovnakom zmysle môžu u človeka aj negatívne vlastnosti, ako vplyv niečoho cudzieho, nadobudnúť účinnosť a dirigovať ho. U Angely Merkelovej, vďaka slabosti Ja, je rozhodne viditeľný neslýchaný vplyv niečoho cudzieho prostredníctvom jednej ženskej osoby a u Markusa Södera sa taktiež objavuje zas iná ženská osoba, ktorá jeho konanie zavše ovplyvňuje. Týmto politikom, pravdaže, tento vplyv nevchádza celkom do vedomia. Skryté vplyvy sa na fyzickej rovine nevyjavujú priamo v slovách alebo nejakých prejavoch, ale u oboch politikov sa prenášajú skôr pomocou tichej účasti. Keď načúvame reči Angely Merkelovej alebo Södera, prijímame ich slová a okrem toho duša poslucháča sa ponára do cudzích a nevyslovených motívov, ktoré politici so sebou nesú. Tieto časti v podvedomí väčšinou dokonca pôsobia viac, než vyslovené slová.
V spomínanom spolku sprisahaneckej skupiny sú veľmi bohaté osoby s vysokými a najvyššími prejavmi psychopatie, ktorí vo svojom živote rozvinuli určitý stupeň úplnej neschopnosti vytvárať vzťahy, sú akoby zmyslov zbavení a nudia sa, naozaj sa a naozaj sa dokážu tešiť iba z peňazí a z nálady uchopenia moci, ktorú získavajú z prenasledovania iných ľudí. Bez svedomia sledujú ničivé ciele a dokážu sa vzrušiť už iba vtedy, keď druhých vidia trpieť. Jedna z týchto osôb dokonca pravidelne počíta už iba mŕtvych a dostáva sa do extázy, keď môže svojim sprisahaneckým kolegom odovzdať ďalšie správy o smrti. Keď človek pozoruje tento spolok psychopatov, ktorí sa najlepšie dopĺňajú vo svojich negatívnych bezchybných vlastnostiach, získa dojem, že vstúpil do jaskyne, v ktorej prebieha sprisahanecká slávnosť. Svetlo sa od týchto ľudí skutočne odkláňa a existuje už iba holý pud psychického sadizmu. Navonok si užívajú nadmerné bohatstvo a zjavnú vážnosť a úctu, ako aj štátnu ochranu. Jedna z týchto osôb spáva cez deň a pracuje v noci, zdieľa kriminálne príspevky, odosiela vírusy na určité počítače a nevinným ľuďom zasiela nepríjemné hanlivé maily a riadi program na prenasledovanie a očierňovanie ľudí, ktorí zmýšľajú pravdivo. Táto istá osoba má najväčšiu radosť z korona krízy, lebo ona sama žije akoby v jaskyni a vôbec nemá záujem o sociálne kontakty. Sily nemorálnosti, ktoré vysiela takáto psychopatia, neostávajú iba v poli pôsobnosti tých, ktorých sa to týka, ktorí sa dostali do tejto poľovačky a ničiacej sféry, ale idú von do vesmíru, zatemňujú ho a opäť sa rozsiahlo a široko zasahujúc vracajú späť k ľuďom. Circulus mensurat irrationalis - vzniká presne stanovený kolobeh iracionálnych a iba zdanlivo logických procesov – a zasahuje všetkých, ktorí sú slabí. Týchto pár ľudí, ktorí v Nemecku smerodatne ovplyvňuje politiku, stojí na začiatku, lebo si napríklad prenajímajú noviny, ktoré uverejňujú ohovárania a zastrašovania a napokon potvrdzujú svoje názory a vystupovanie tým, že používajú zas tieto noviny ako argumentáciu pre svoje neblahé ciele. Príčina a následok spoločne vstupujú do kolobehu a navzájom sa odôvodňujú. Pomocou neprestajnej a intenzívnej práce niektorých sprisahaneckých psychopatov zniká negans circulus causalis.
Podobne ako je v románe Jacka Londona „Morský vlk" opísaná jedna scéna úniku nevinných námorníkov z lode, lebo už viac nedokážu znášať násilie a hrubosť svojho kapitána, rovnako sa dnes dajú odhaliť scény, ktoré obsahujú rovnaký negans circulus causalis. Kapitán Morský vlk pozoruje scénu úteku s výdatnými pocitmi uspokojenia, lebo vidí, ako jedného z námorníkov napadol žralok a zhltol ho. Príčina osudného úteku je u Morského vlka a výsledok jeho prospechu dosahuje vrchol v sadistickom uspokojení zo škody iných. Ide o príklad násilnej psychopatie. Tú nájdeme menej, avšak dnes sa viac vyskytuje psychopatia, ktorá sa dosýta uspokojuje tým, že iní ľudia sa navzájom od seba oddeľujú alebo sa dostávajú do biedy, či chorľavejú.
Angela Merkelová a Markus Söder nie sú však postihnutí iba týmto účinným spolkom, vstupujú aj priamejšie do súvislosti skrytej jaskynnej politiky organizovaného spolku psychopatov. Jedna psychopatka píše nespočetné množstvo listov Angele Merkelovej, aby ju získala pre svoje nešťastné účely. Jedno slovné vyjadrenie pisateľky bolo nasledovné: „Viem, že pani Merkelová vôbec nebude čítať tieto listy, lebo nemá čas ich prijímať. Ale ja ju dostanem a zasiahnem jej mozog."
Pred pár rokmi tento istý spolok nepriamym spôsobom a pomocou vnútorných pomerov regulérne získal Markusa Södera pre nekalé úmysly. Vo všeobecnosti sa podceňujú vplyvy manipulácií a sugescií. Ak psychopati dostatočne dlho pracujú na svojich cieľoch, dokážu pomaly a plazivo uvoľniť neuveriteľne veľký potenciál ničivých síl a kolobeh iracionality, ktorý sa začína klamstvami a končí sa uspokojením z nešťastia druhých.
Tragické je, že psychopatov nikto neberie vážne v ich priamom pôsobení, a predsa pôsobia ich skryté sadistické a manipulatívne úmysly na druhých, väčšinou na slabších ľudí. Temnota, ktorá sa teraz rozlieva nad svetom, sa rozhodne zoskupuje nad niekoľkými pár ľuďmi. Sami o sebe hovoria, že napríklad vedú súdy a tak dlho šikanujú sudcov, že vynášajú rozsudky podľa ich prianí. Čo za nezmysly títo ľudia hovoria vo svojej narcistickej nadsázke! A predsa tie nezmysly neostanú na okraji, ale žiaria von do kozmu a vracajú sa späť na ľudí. Slabí sudcovia sa voči tomuto vplyvu nevedia ubrániť. Psychopatia je v istom bode tak neznesiteľná, a predsa tak účinná, že berie ľuďom energiu z duše. Podnecuje u druhých iracionálne činy a tí sú týmto akoby nákazliví a rozširujú sa do celej spoločnosti. Podporujú disociatívne sklony, lebo v princípe zasievajú tendencie k rozkolom.
Ako sa môže jedinec chrániť pred psychopatiou?
Vo všeobecnosti sa so psychopatmi nedá bojovať, lebo tí sú vždy nerozumní, a preto sa často poskytujú rady, že by sa im človek mal vyhýbať. Je však vyhýbavé správanie dlhodobým a uspokojivým riešením? Pravdaže, lepšie je, keď človek aktívne a konštruktívne buduje také pomery, aby sily, ktoré psychopati dokážu pre seba organizovať negatívne, dokázal používať pozitívne. Tento proces vysporiadavania stojí odvahu.
Kto si dá tú námahu a vloží sa, presadí sa do osobnostnej štruktúry nejakého psychopata, preskúma jeho sadistické a manipulatívne sklony, nebude pred ním chránený, ale rozvinie väčšiu silu morálky. Počas určitých okamihov vstúpi do jaskyne uzavretosti. Prežije celý svet jeho duše bez svetla. Do duše tohto odvážneho pozorovateľa vystúpia pocity najväčšieho odporu až po pocity hnusu voči temnému a uzatvorenému svetu a pomkne ho to ku vzchopeniu sa k ušľachtilým cieľom. Skutočné spoznanie priepastného zla a prapríčin všetkých klamstiev na oplátku spôsobí vzplanutie väčších ideálov. Niet lepšieho cvičenia na rozvinutie ideálov, než štúdium hnusu zo zla s plným vedomím. V konečnom dôsledku je to vedomie o zle, čo chráni pred zlom.3
Tragické však je, že človek nevníma psychopatov v ich pôsobení a dosahu, a preto ich konanie nivelizuje. Psychopat môže spôsobiť veľké devastácie. Ako je však možné posudzovať tento spolok šiestich psychopatov v ich pôsobení, keď sú pre ničivé ciele spolu zomknutí a zo skúsenosti už vedia, aké sily manipulácií zavedú? Psychopatia prosperuje vo svojej pôsobnosti, keď jedinec pomocou deštruktívneho konania ako výsledok získava úspech. Radosť z manipulovania a z ponižovania druhých dokáže uspokojovať pudy skoro akoby bezhranične.
Dotyčná skupina psychopatov, ktorá dnes ovplyvňuje svet a hrá celkom zvláštnu rolu v nemeckej politike, bola na začiatku ešte iba málo efektívna. Avšak pomocou svojich prepojení a početných rozkolov, ktoré naočkovávala, získala vzrastajúci potenciál moci. Medzičasom už roky táto skupina pracuje na zničení určitých ľudí, ktorých kvôli ich duchu pravdy klasifikujú ako nebezpečenstvo pre ľudstvo.
Najlepšia metóda ochrany pred manipuláciami a zasahovaním je preto štúdium najhlbšieho zla v človeku. Človek by mal pozorovať tie osoby, ktoré úmyselne klamú a škodia druhým, hodnotiť ich správanie a učiť sa porozumieť ich nešťastnej situácii. Avšak nemal by nasledovať falošný súcit, ani nesprávne ospravedlňovanie správania. Toto cvičenie by mohlo mať zvláštnu kvalitu, lebo človek sa spravidla zaoberá krásnym umením a svoju dušu pestuje k duchovnosti na pozitívne príťažlivých objektoch. Ale ak chýba vysporiadavanie sa so zlom, nastáva nebezpečenstvo, že toto zlo sa predsa len vtisne do všetkého tohto úsilia.
Je to jeden z bolestných príbehov modernej doby, že tí, ktorí sa nachádzajú na spirituálnej ceste, sa nechcú u človeka alebo u celých skupín ľudí vysporiadavať s priebehom osudu oplodneného patogenézou. Premeškajú tak podstatné učebné kroky. Spiritualita stroskotá, ak človek nebude študovať zlo až do jeho najhlbších základov. Ten, kto sa napríklad modlí ku Kristovi na kríži, musí dospieť k poznaniu, že samotní ľudia, a to každý jednotlivec, pribil Krista na kríž a naďalej v tom bude pokračovať. Poznanie vlastného Ja sa v celostnom zmysle podarí až vtedy, keď človek prebudí dobro, a súčasne tiež pochopí vznik zla.
Ťahúni súčasnej doby nie sú primárne politici, ale tí, ktorí politikov sugestívne vedú.
Poznámky
1 Pozri aj Učebnicu psychiatrie švajciarskeho lekára Eugena Bleulera. Popisuje obzvlášť „ťažké prípady" ľudí, ktorí na základe svojho svojrázneho charakteru, príp. svojej osobnosti, boli pre svojich blízkych mučivou záťažou a ktorí majú nejaké zábrany včleniť sa do spoločnosti, ako psychopati, keď sa ich utrpenie javí podobné ako u chorého človeka.
2 Často sa psychopatia vysvetľuje na základe traumy v detstve alebo mladosti. Avšak podstatná nie je trauma, ale to, že postihnutý sa naučí akékoľvek nedostatky využiť pre seba a svoju úlohu obete a vysielať cez status obete sadistické popudy, aby seba uspokojil. Psychopat taktiež zneužíva chúlostivé spoločenské situácie.
3 Pozri knihu „Cvičenia pre dušu"; v tejto knihe sa nachádzajú rozličné cvičenia, ktoré sa snažia o základné posilnenie vedomia a lepšie založenie Ja.
Podujatia s Heinzom Grillom < späť