Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Duchovné školenie dokáže vypestovať vôľu a zdravie

Článok Heinza Grilla na jeho stránke https://heinz-grill.de/willen-geist-gesundheit/ z 25. februára 2021:

Jednostrannosti, duševné utiahnutie a izolácia ohrozujú psychiku a telesnosť človeka

Ľudská vôľa potrebuje každodenné výzvy, aby vhodným spôsobom uskutočňovala svoj silový potenciál, ktorý v nej spočíva. V nej je uložené najhlbšie tajomstvo pohybu a možno povedať, že sila vôle nepredstavuje iba archetypálnu energiu života, ale reprezentuje aj mysterióznu dynamiku, ktorá je prítomná vo všetkých pohybových javoch. Mystérium akéhokoľvek pohybového umenia sa vyjadruje cezelement chcenia.

Deti, ktoré už nemusia chodiť do školy, ale sa učia doma pri počítači, bez kamarátov, sa pomalšie odpútavajú od úzkych vzťahov materinských a otcovských zväzkov; táto okolnosť vedie ku skorému oslabovaniu pratvorivých síl vôle a na stave dieťaťa sa to prejavuje. Dospelí, ktorí majú počas korona krízy zakázané cestovať, ostávajú ušetrení starostí na letiskách, v doprave a ochránení pred neočakávanými turbulenciami. Aká výhoda!

Veru nie! Človeku, ktorý potrebuje priestor a rozmach, chýbajú výzvy pri stretnutiach, nových víziách a pri rozširovaní nových zážitkov. Zvyká si na zúženú atmosféru doma a jeho pľúca už nedýchajú vzduch nasiaknutý úplne inými klimatickými pomermi. Zúžením a monotónnosťou sa vytvára oslabenie. Izolácia spojená s lockdownom každodenne prispieva k redukcii vôľového potenciálu. Človeku spravidla chýba prirodzená pestrosť zmyslových vnemov a výzvy živej ľudskej komunikácie. Digitalizovaná práca redukuje schopnosť nadväzovania a rozvíjania vzťahov určite až o 80%. Homeoffice pomaly vedie k tomu, že nároky sa stávajú jednostrannými a nakoniec vedie k ochromovaniu pohyblivosti vnútorného života, ktorý je taký dôležitý pre regeneráciu psychického a fyzického zdravia.

Pre procesy vôle je exemplárnym ľudský tráviaci systém. Kto má dobrý žalúdok a živú látkovú výmenu, dokáže sa rýchlejšie zotaviť a regenerovať z nervového preťaženia. Avšak tráviaci systém potrebuje zdravé vonkajšie vplyvy zo strany psychiky a okrem toho veľa rozmanitosti prostredníctvom zmyslov a aj z prijímanej výživy. Je to systém, ktorý neprijíma iba uhľovodíky, bielkoviny a tuky, ale ktorý reaguje veľmi citlivo na okolie a na psychické vplyvy. Po stránke fyzickej potrebuje vzájomný vplyv bielkovín, minerálov, vitamínov, stopových prvkov, mastných kyselín a uhľovodíkov. V prijímaní stravy sa popri rozmanitosti rôznych produktov rovnako javí významným aj spôsob prípravy; jedlá by nemala pripravovať stále tá istá osoba. Kto napríklad ide do inej krajiny a zje tamojšiu ponúkanú originálnu stravu, musí sa svojím aparátom vôle nastaviť na produkty iného druhu a na väčšinou úplne rozdielnu mentálnu skladbu cudzích kulinárskych tradícií. Konzument neje iba materiálne látky, ale nevedome prijíma celú atmosféru do svojho (zažívacieho) systému. Preto orgány ako pečeň a celý tráviaci aparát sa nezúčastňuje iba na spracovávaní látok a nepodieľa sa iba na materiálnych okolnostiach, ale intenzívne sa zúčastňuje dokonca aj celkom odlišnej kultúry a tiež pociťovania tejto cudzej reality, čo je aj navonok viditeľné. Výzvy celkom inej reality sú pre posilňovanie najvnútornejšej základne vôle v človeku bezpodmienečne dôležité. Nesmú chýbať.

Vo všeobecnosti sa preto dá povedať, že základy vôle v človeku predstavujú hlboké osobnostné štruktúry, a keď sú mocné, generujú dobré zdravie. Sila vôle sa nemeria iba schopnosťou zodvihnúť veľkú váhu, ale oveľa viac schopnosťou stretu a stability voči niečomu cudzorodému a voči vonkajšiemu svetu. Tak napríklad niekto je silnejší vo svojej vôli, keď v situáciách, v ktorých na neho pôsobí strach alebo keď ho emócie chcú vytrhnúť preč od skutočnosti, dokáže udržať jasnú myšlienku a je schopný rozhodovať sa s istotou.

Závislosti na tele alebo na elementoch pochádzajúcich z tela, známych ako uchvacujúce emócie alebo dokonca sugescie, ktoré v čase pretrvávajú, oslabujú zdravie a vnútornú štruktúru osobnosti, zatiaľ čo jasný postoj, ktorý je verný ušľachtilým a morálne vysokým cieľom, môže v správnom okamihu prekonať samého seba pokiaľ ide o lipnutia a malicherné starosti a poukazuje na dobrú a zdravú štruktúru osobnosti.

Vôľa je svetovou silou a súčasne poskytuje najvnútornejšej morálke pozíciu vrchnosti.

Kruh a stredobod tvoria jednotu

Zoberme si napríklad kruh a jeho stred. Tento kruh je možné vnímať zo stredobodu smerom k periférii. A naopak, od obvodu radiálne smerom k jeho centru. Perspektíva, ktorú pozorujúci zaujme, nie je bezvýznamná. Bod a okruh predsatvujú na jednej strane polarity a na druhej strane tiež veľmi dobre zosúladenú geometrickú jednotu.

Dnešná doba potrebuje myslenie nasadené z celku, ktoré vychádzajúc zo slobodného pohybu v okruhu sa zmocňuje stredu. Pre človeka, ktorý v istom zmysle stratil svoj stred, svoj najvnútornejší centrovaný postoj, však znie veľmi nezvykle, že by teraz mal nadobudnúť svoje centrálne stanovisko zvonku mimo seba samého, teda z okruhu. Pokiaľ ide o zdravie, nemal by sa teda orientovať hnaný strachom, ale mal by napriamiť svoje vedomie na celkový poriadok a vyššiu skutočnosť. Avšak traumy viažu človeka úzkostlivo na seba. Trauma rozrušuje vegetatívny nervový systém, takže ovplyvňuje jeho prirodzené autonómne riadenie ostatných vnútro-telesných procesov a človek sa už nenachádza v prirodzenej rovnováhe. Automaticky nastáva reflexná seba-ochrana, ktorá však zahŕňa fixáciu na pocity straty. Traumy, ktoré dnes ľudia v nevedomosti vzájomne podporujú prostredníctvom drsných dialógov, ich oberajú o životné sily. Ezotericky sa dokonca dá spoznať, že pôsobia až do takzvaného éterického tela a tam vyhadzujú z rovnováhy prirodzený súzvuk rozpúšťania a budovania, zdravého vylučovania a asimilácie, apoptózy (programovaná smrť bunky) a novej tvorby tkanív. Éterické telo má tendenciu kompenzovať pocity straty živosti alebo životných síl, ktoré v sebe cíti, práve pomocou zosilnenia väzby na život. Táto spätná fixácia, ktorá skutočne vo vnútri nastáva - ezotericky videné v éterickom tele a fyziologicky vo vegetatívnom riadení - je dnes veľkým nebezpečenstvom pre psychiku a pre zdravie tela. V súčasnej dobe všetci ľudia veľmi skoro strácajú svoj stred, rovnako chudobní, ako aj bohatí, klamári, aj ľudia v dobrej viere, rebeli, či mienkotvorci. Stred sa v žiadnom prípade nedá obnoviť hľadaním vlastných výhod a bezpečného postavenia. Skoro pre všetkých je stratený, tak stratený ako nikdy predtým v žiadnej inej epoche. Preto ľudstvo potrebuje novú orientáciu pomocou duchovnej disciplíny. Duchovná sila napriamenia, nezávislá od traumatizujúcich situácií, slobodne zvolená a bez ovplyvňovania nátlakovým zaťažovaním zvonku, by bola liečivým prostriedkom doby.1

Snahy vôle preto smerujú odvážne a v slobodnej myšlienkovej perspektíve k tejto cieľovej orientácii, ktorá podporuje celkové lepšie spoločenské štruktúry ľudstva, a k obnovenému vytváraniu rozsypaných kultúrnych hodnôt formou umenia, nových foriem vzťahov a spirituality. Človek skutočne musí myslieť ideu možného, ktorú môže myslieť, hoci v realite ešte nie je prítomná, musí sa ňou zaoberať, až kým mu umožní vnímať reálne pocity, aby potom vstúpila do života v prvom uskutočnení a vytvorila ideál, ktorý človek z duchovna znesie do sveta. Ten, kto iba ako revolucionár ide proti dobe a neuskutoční túto možnosť ideového posilnenia a následného kroku rozvinutia citových vnemov, je v priamom ohrození, že fázy duchovného budovania a kultúrne možnosti nezrealizuje, a preto rovnako aj on stratu svojho stanoviska prežije v ľútosti a banovaní. Avšak pre dnešných aktivistov, ktorí ako svoje nástroje rozširujú práve klamstvá a falošné nádeje, bude najťažšie, aby dokázali obnoviť svoje vnútorné jadro, lebo sa nesnažia skutočne o celkový ušľachtilý sociálny motív, ale svoj pud nainfikovaný sugesciami a určovaný niečím cudzím diktátorsky vnášajú pre druhých do sveta.

Duchovné školenie by bolo východiskom z tejto dilemy. Človek tu pomocou meditačnej práce neostáva prilipnutý v ponorení do vlastného vnútorného sveta, ale mohol by spirituálne hodnotné myšlienky vytvárať v takej forme, aby boli únosné a integrovateľné pre budúcnosť. Cirkevné systémy a mnohé iné štruktúry viery sú v tomto úplne zastarané. Referenti pre sekty dokážu proti individuálnej spiritualite uvádzať iba všeobecné slová; iba tým vydávajú svedectvo o tom, že sú stratení a svedectvo o ich vlastnej nedôstojnosti a potupe. Práca na posilňovaní kultúry a riadnom novom začiatku musí byť prácou meditačnou, koncentračnou a sociálne uvedomelou, nezávislou od náboženských konfesií. Jednotlivec by mal začať dobrým štúdiom literatúry a prácou tvorby vedomia a v žiadnom prípade by sa nemal púšťať do nijakej schémy vyčkávania.

Ide napríklad o učebné kroky, ktoré som popísal v knihe Cvičenia pre dušu,2 ak budú vykonávané s vytrvalosťou až k dosiahnutiu fundovaných výsledkov, sú vhodné pre solídne posilnenie vôle a zvýšenie úrovne zdravia. Terapie, ktoré sú nevyhnutné pri prebiehajúcom ochorení, treba posilniť sprievodným vykonávaním tých cvičení, ktoré sú tam popísané.

Ako vzniká toto posilnenie vôle a zdravia?

Pri každom cvičení duše sa myšlienka udržiava dlhšiu dobu v pohybe v okolitom priestore; to je okolnosť, ktorá podporuje preslnenú energiu vôle a dovoľuje intenzívnejší prienik k objektu v zmysle empatickej koncentrácie. Nepodporí sa tým subjektivita, ale objektívna schopnosť tvorby náhľadu, zvedomenia a úsudku. Otázka o vnútornom centre alebo o strede sa vyrieši v priebehu cvičenia akoby sama od seba. Cvičiaci však nesmie ostať stáť pri prvom pokoji, ktorý sa vybuduje pomocou myšlienkovej koncentrácie. Musí riadne zápasiť o vhľad do hlbších súvislostí. Smerodajné musia byť pre neho ciele v zmysle výchovy k spirituálnemu poznávaniu alebo všeobecne v zmysle estetického chcenia. Aká úžasná môže byť spirituálne–mentálna disciplína, ak sa nezačína traumou, ale objektívnou aktivitou vytvárajúcou vzťah! Zdravé úsilie človeka, ktorého sa nevzdá príliš rýchlo, ho udržiava v pretepľujúcom pohybe a prevedie ho cez nejednu krízu. Ak si sprítomníme Kristovo slovo, ktoré hovorí: „Lebo, kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho; kto však svoj život stratí kvôli mne, nájde ho", tak ho môžeme v našej dobe znovu objaviť v nekonfesionálnom zmysle. Kto vôľu rozvinie do väčšieho celkového pohľadu, svoje myšlienky pozdvihne na ušľachtilú úroveň a svoje pocity zosúladí podľa múdreho sociálneho úsilia, poteší anjela vo svojej duši. Získa iskru toho, čo je mienené ako život v éterickom alebo duchovnom v zmysle a získa sám seba v skutočne najjemnejšej avšak platnej skutočnosti, v citlivom éterickom teple väčšieho okolia objaví vlastný život, ako je slobodný, a napokon vychádzajúc z neho, zriadi svoje prirodzené centrum nanovo. Na otázky krízy preto nie je možné odpovedať egoistickým stiahnutím sa späť, pasívnym vyčkávaním alebo súhlasnou rezonanciou s kolektívnym masovým prúdom; - vyzývajú človeka k vertikálnej sile vzpriamenia celého svojho tvorivého potenciálu a tieto okolnosti vôle mu v tom najlepšom zmysle zachovajú zdravie.

Zdroje:

Preto sa náš organizmus neprivedie k ozdraveniu pomocou malicherných prostriedkov, ale duchovná veda samotná je veľkým liečebným prostriedkom na uzdravenie. Ten, kto svoje myšlienky tvorí z veľkých aspektov sveta, tieto myšlienky robí živými, ten vyvolá takú vnútornú činnosť, že aj jeho pocity a citové vnemy budú pretekať harmonickým spôsobom oblažujúcim dušu. Kto takto pôsobí na svoje myšlienky, pôsobí aj na svoje impulzy vôle a tie potom pôsobia zdravým spôsobom. Ale robia to iba tým, že našu dušu napĺňa skutočne zdravý svetonázor, zdravá harmónia myšlienok. Tým aj naše cítenia, a v súvislosti s tým naše potešenia a nevôle, naše sympatie a antipatie, naše túžby a naše odpory budú tak riadené, aby sme stáli oproti svetu tak, že v každom jednotlivom prípade budeme vedieť, čo treba robiť, ako dieťa, ktorého inštinkt ešte nie je skazený. Tak vo svojej duši zobudíme vnútorne pocity, citové vnemy, impulzy vôle a žiadosti, ktoré sú pre nás istou smernicou v živote, ktorá nás navedie, k tomu, čo robiť, pre vyvolanie správneho vzťahu medzi vonkajším svetom a nami samotnými. Nie je priveľa povedané, ak povieme: Jasné, svetlé myšlienky, komplexné myšlienky, pretože ich môže vyvolať iba komplexný svetonázor zahŕňajúci celý svet, teda aj nadzmyslový, sú predpokladom zdravia. Čisté pocity a impulzy vôle, zodpovedajúce objektívnosti duchovna, ako aj takým myšlienkam, dajú človeku možnosť pociťovať zdravý hlad. Ak by človek aj nemohol byť kŕmený svetonázorom, ponúka predsa len možnosť nájsť niečo, čo zodpovedá jeho duši, hľadať to, čo je pre neho primerané a sprotiviť mu to, čo mu je neprimerané.

Rudolf Steiner GA 57, Kde a ako človek nájde ducha?, kap VIII, Otázky zdravia vo svetle duchovnej vedy, Berlin 14.1.1909

Kým sa človek zaviaže povinnosťou, je tu váhanie
možnosť stiahnuť sa [...] a vždy aj neschopnosť.
O sile rozhodnosti a o stvorení
existuje základná pravda.
Neznalosť tejto pravdy ničí nespočetné množstvo ideí a veľkolepých plánov –
a to znamená, že v okamihu, keď sa niekto definitívne zaviaže povinnosťou,
prichádza tiež božská prozreteľnosť.
Udejú sa všetky možné veci, aby tomu napomohli –
veci, ktoré by sa inak nikdy neprihodili.
Celý prúd udalostí sa vyplaví z rozhodnutia.
Pre toho, kto rozhodnutie spravil, vyvolá
najrôznejšie nepredvídané udalosti a stretnutia a materiálnu pomoc,
o ktorých by sa žiadnemu človeku ani nesnívalo,
že by sa takýmto spôsobom mohli dostaviť.
Čokoľvek, čo môžeš urobiť
alebo o čom snívaš, dokážeš urobiť:
začni s tým!
Odvážnosť nesie v sebe genialitu, moc a čaro.
Začni ihneď!

Johann Wolfgang von Goethe, Esencia povinnosti (z rovnomennej knihy) 

 24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25 Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto by stratil svoj život kvôli mne, nájde ho. 26 Veď čo osoží človeku, ak by získal hoci celý svet, ale o svoj život by prišiel.

Biblia, Matúš 16, 24-26

Poznámky:

1 Éterické telo, ktoré Rudolf Steiner označil za telo životných síl alebo telo formotvorných síl, pracuje mnohostranne a vyjadruje sa napríklad určitým druhom znenia. Avšak toto znenie je nadzmyslové a pre obyčajné ucho nie je počuteľné. Čím viac sa napríklad ľudia dostávajú do situácií strachu a do fixovania spätne na telo, tým chaotickejšia je táto vnútorná situácia znenia vo fyziologických procesoch tela. Takáto situácia sa dá prirovnať k tomu, keď dirigent akosi stroskotá a všetky nástroje začnú hrať tóny svojvoľne, jeden cez druhého, bez zosúladenia. Biochemická situácia v tele sa v zdravom človeku uskutočňuje podľa jasných rytmov a je možné povedať, že dokonca podľa intervalov. Tak ako je hudba vystavaná na základe intervalov a predstavuje prirodzenú harmóniu, tak je aj zdravá situácia v človeku činná pomocou intaktného éterického tela v dobre zosúladených pomeroch. Sigmund Freud hovorí o tom, že pri traumách existuje tendencia k opakovaniu. Nastáva každopádne z éterického tela a jeho rozladenia. Traumatizovaný človek stále znova priťahuje traumatizujúce situácie pomocou svojej vnútornej vegetatívnej disrezonancie, ktorá nastala.

2 Übungen für die Seele, Synergia-Verlag, 2017

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť