|
30 August 2020
Problém korony by ostal neriešiteľný, keby sa nezohľadnila duchovná príčina
Preložené z nemčiny zo stránky Heinza Grilla: https://heinz-grill.de/corona-wesen-luege/ z 16.8.2020
Pravdivé cítenie situácie
Podľa hlbokého posúdenia sa dá rozvíjajúci pocitový život človeka ohodnotiť ako inštancia pravdy. Existujú tiché pocity s vnímaním objektívne jestvujúcej skutočnosti, ktoré sa ukazujú v ľudskej citovej mysli vo viac alebo menej zreteľných tušeniach a tichých intuíciách. Tak ako vyškolené vedomie disponuje rozličným vnímaním vydarených proporcií a dokáže ich odlíšiť od nepodarených pomerov, rovnako sa dá rozpoznať aj daná realita od predstieranej. Pokiaľ je ľudské vnímanie do určitej miery bezúhonné a rozvinuté, môže v súčasnosti pociťovať istý druh celkom neúmernej beznádeje, lebo stresujúce konflikty deštruktívneho a extrémne chorobne úpadkového princípu sú viditeľnejšie, než kedykoľvek predtým. Objektívne videné, napriek akýmsi subjektívnym pocitom šťastia, ktorými si ľudia dokážu iluzórne prispôsobiť rôzne situácie, existuje tiesnivá a zaťažujúca ťarcha beznádeje.
Tieto pocity, ktoré skutočne zodpovedajú duši človeka, poskytujú istý druh prognózy budúcnosti. Je otrasná a akoby neznesiteľná. Tí ľudia, ktorí dnes z dôvodu slabosti a pasívnej poslušnosti veria médiám, oklamávajú v skutočnosti sami seba a prekrývajú svoj skutočný vnútorný zmysel pre pravdu vlnami tieňov.
Ako sa prejavuje duchovná dimenzia súčasnej politiky?
Duchovné objasnenie príčin klamstiev a manipulácií nespočíva na nejakom psychologickom antropologickom výskume, ale na obsiahlej vývinovej antropológii, ktorú musí človek prežiť na jednej strane kvôli celému ľudstvu a na druhej strane predsa len značne kvôli každej jednotlivej individualite. Vo viditeľnom svete neexistuje žiadna udalosť bez duchovného nadzmyslového vplyvu. Ako znie teraz otázka vývoja?
Zmyslový fenomén „klamstvo", ktoré vchádza do médií a do mnohých politických horlivostí, má pôvod istotne v zmysle psychologickom, ale ponad to má duchovnú príčinu. Štátne systémy psychologickým spôsobom prostredníctvom korony riadia pomery a vypočítavajú hospodárske zisky. Toto pôsobenie je už vnímateľné aj vo viditeľnom svete. Na počiatku nejakého súhrnu príznakov však stojí vždy duch so svojou čistou myšlienkovou sférou. Uprostred tohto vývoja sa ukazujú takzvané metafyzické javy, možno povedať bytosti alebo bytostné kvality, ktoré sa v sanskrite nazývajú bhavah.
Sanskritský verš „yad bhavam tad bhavati" vyjadruje: „To, aký je vnútorný stav človeka (bhavam), určuje kým sa má stať." Tieto bytosti sa skoro vždy odzrkadľujú v psychologických okolnostiach hospodárskeho systému, a keď sa teraz presnejšie pozrieme do ľudskej mysle, zbadáme beznádej. Z nej sa napokon rozvíjajú ďalšie psychologické obrazy, ako strach a v neposlednom rade nastupujú fyzické dôsledky ako choroby, konflikty a jednostranné spoločenské mocenské pomery.
Aké metafyzické okolnosti sú vo vesmíre viditeľné? Ktoré bhutani, teda bytosti, sa manifestujú a až do vnútra srdca zrkadlia tieto pocity beznádeje, strachu a straty perspektívy do budúcnosti? Mohli by sme povedať, že je predsa samozrejmé, že takáto beznádej vznikne, keď budú ľuďom odopierané prirodzené kontakty a na dlhšie obdobie alebo dokonca možno aj navždy bude povinný chrániť sa rúškom. Ako bolo už spomenuté, toto sú však iba viditeľné, fyzické dôsledky a vznikajú z príčin, ktoré im predchádzajú. Vonkajšie okolnosti by sa mohli zaiste veľmi rýchlo zmeniť, keby vnútorné kvality bytia, bhavah, alebo inak vyjadrené - skryté vôľové pomery ľudského charakteru - boli na to dostatočne pripravené a silné. Pohľad do vesmíru s duchovnými metafyzickými predpokladmi ukazuje, že táto beznádejnosť, ktorú človek cíti v pocitoch, sa dá taktiež reálne nájsť ako veľká bytosť, ako mahabhutani. Hoci je táto bytosť tiež neviditeľná, jednako má nadzmyslovú podstatu svojej existencie. Za svetlom Slnka sa ukrýva jedna zvláštna, veľmi nepríjemná a veľká tieňovitá postava.
Snahy, ktoré mnohí ľudia s puncom vysokej odbornosti ponúkajú oproti nevedeckosti a klamstvám o fenoméne „korona", ako Dr. Wodarg, Prof. Bhakti, Dr. Schiffmann alebo Markus Hainz, ostávajú akoby zatiaľ nevypočuté. Individuálne silní ľudia, ktorí sa angažujú, sa vďaka súkoliu doby dostávajú do nebezpečenstva vyčerpanosti. A predsa sú dnes títo príkladní vedci a obhajcovia činní a zaslúžia si najväčšiu pozornosť. Mašina sugescií tejto doby kráča napriek týmto solídnym opozičným hlasom pažravo dopredu a je správny pocit, že sa zdá, že človek čisto logickou argumentáciou nedokáže zadržať ďalšie veľké poškodenia. Je deprimujúce, že táto náročná bytosť, ako tajne vytvorená kreatúra, je vnímateľná a má väčší sugestívny vplyv ako akýkoľvek ľudský rozum. Tak agresívne, ako aj láskavé konanie, aj konanie so snahou o porozumenie, ktoré by mal priniesť rozum, končí podivnou deprimovanosťou. Pocity beznádeje ukazujú, že svet a ľudský vývoj dospel do krutého sebazničenia.
Ako je možné, že taká veľká masa ľudí podlieha klamstvám?
V duchovnom svete vidno obraz vznešeného a slávneho boja medzi človekom, ktorý by chcel individuálne sústrediť svoje sily a človekom, ktorý podlieha kolektívnemu prijímaniu. Tento boj je duchovný a trbliece sa žiarivým zmyslom pre česť k víťazstvu niekoľkých málo ľudí, ktorí sa individuálnym spôsobom rozvinuli k pravde, zatiaľ čo pre kolektívnosťou poznačených ľudí je bolestivo vyčerpávajúcim zúfalstvom. S tými, ktorí sa v týchto časoch prikláňajú ku kolektívnym názorom, je to ako keď sa potápa loď a nasávajúci prúd ťahá všetkých do hlbín. Pre tento duchovný boj nemá význam, či akákoľvek individualita okamžite dospeje ku svetskému úspechu, alebo či sa utopí v moci temnoty a závislostí. Víťazom je ten, kto sa učí svoj duchovný potenciál používať pre rozumné objasňovanie skutočnosti, ktoré je slobodné od polarít.
Filip IV bol od r. 1285 do r. 1314 kráľom Francúzska. Bol známy svojou nekompromisnou snahou o moc a brutálnym zničením rádu templárov.
Sebaurčujúce vnímanie s vlastnou zodpovednosťou a rozvinutie schopnosti tvoriť si úsudok, čo vedie k zrelej individuálnej osobnostnej štruktúre, však naráža na mimoriadny odpor deformovaný strachom. A nie je malý a bezvýznamný, lebo sily nepriateľské voči vývoju sa v kolektíve vzájomne spájajú. Ak hľadáme príčiny mocných a úspešných manipulácií, musíme sa historicky vrátiť ďalej do staršej doby. V dobe, kedy Filip IV, zvaný Pekný, vyhladil templársky rád, boli už zapustené prvé klíčky sugescií dnešných čias do vnútra duší vo vývoji ľudstva. Napriek sile a fascinujúcim výdobytkom templárskeho rádu, ktoré vyvinul, dokázala ho inkvizícia bezo zvyšku zničiť. Moc Filipa Pekného by nebola dostatočná, keby sa nespojil s pápežskou autoritou.
Je to síce podivné, ale práve príznačné pre túto časť histórie, že oba protipóly, alebo dokonca nepriatelia, sa spolu spikli, aby odvrátili väčšie duchovné ohrozenie. To bolo vlastne motívom tohto symbiotického prepojenia pápeža a Filipa Pekného, ktoré spolu s autoritou štátu vzniklo približne v 13. storočí v neposlednom rade zo strachu a bolo konšpiratívne spojené zo vzájomnej odpudivosti. Filip Pekný mohol vzbudzovať strach, hoci bol slabšou osobnosťou. Templári do jedného prišli o život pri ukrutnom mučení. Nevideli zlobu svojich protivníkov a nanešťastie niektorí z tohto rádu boli ovplyvnení motívmi svetskej chamtivosti, ktorú preukazoval Filip Pekný. Práca templárov by mohla byť dnes pre európsku kultúru veľmi dôležitá a mohla by poskytovať vyvažovanie oproti materialistickej protiváhe, keby v dejinách dostala primerané miesto.
V dobe nacionálneho socializmu prichádzali do života nanovo inkarnovaní ľudia z tých čias a približne o 20 – 30 rokov neskôr sa spojili s týmito vracajúcimi sa zlými náruživými životmi od Filipa Pekného ďalšie vtelenia, ktoré vyplynuli z obdobia prenasledovania čarodejníc. Keď vychádzame zo skutočnosti, že existujú rozličné opakujúce sa pozemské vtelenia, ktoré sú nositeľmi rozličných misií, nebude prekvapivé, že existujú ľudia, ktorí vstúpili do sveta, aby skutočne prinášali ničenie a deštrukciu. Práve inkvizícia je až do dnešných čias činná, síce iba akoby sa pomaly plazila, ale predsa nie je menej účinná.
Každopádne na začiatku vojny prišli na Zem dve inkarnácie, ktoré, hoci iba v detskom veku, prejavovali obrovskú afinitu k ľudskej krutosti a násiliu. Nezúčastňovali sa priamo na dianí, a predsa na základe svojho vnútorného duševného a duchovného určenia odovzdali svoje sily tomu, že vtedajšia Filipova chtivosť po zlate sa obrátila na náruživosť a sadistické podmaňovanie ľudí. Prostredníctvom týchto vtelených ľudí vstúpilo do sveta určité vystupňovanie materializmu. Popri peňažnom bohatstve sa obšťastňovali aj sadizmom voči dušiam iných ľudí, aby kompenzovali svoju bezcitnosť a úplnú nemohúcnosť. V tej dobe vyšla do sveta nenásytná chtivosť po opanovaní duší druhých a po vlastníctve ich vôle.
Pozorovanie terajšej doby a jej fenoménov, že mnohé štáty nútili svoj vlastný ľud k zúfalstvu a neslobode, k oslabeniu a k úplne iracionálnej poslušnosti, viedlo naozaj k tomu, že musíme vychádzať z účinkov moci, ktoré zákerne a neviditeľne spočívajú za týmito fenoménmi. Racionálne sa na vonkajšej rovine ešte v žiadnom prípade nedajú vidieť dostatočné príznaky, ktoré by túto iracionalitu vysvetlili. Predovšetkým sa zdá úplne nepochopiteľné, že ľudia s touto iracionalitou spolupracujú.
Choroba doby je viditeľná ako metafyzický útvar vo vesmíre
Môžeme vychádzať zo skutočnosti, že v ľudskom bytí neexistujú iba vonkajšie prekážky a problémy, ale že v ňom skutočne ide o otázky duchovného vývoja, ktoré sú výzvami do budúcnosti, ako je to len najviac možné. Prekážky sú ako v pozemskom svete, tak aj v duchovnom. Ako už bolo uvedené, základom všetkých pozemských javov sú duchovné účinky síl s neviditeľnými dimenziami. Podobne ako sa sily vyrastania rastliny nedajú objasniť iba na základe materiálnych podmienok a biochemických náhod, rovnako aj fenomén korony a spôsob zaobchádzania s hygienickými opatreniami sa nedá vysvetľovať iba podľa politiky alebo podľa hospodárskych záujmov rôznych národov. Musíme si vážne položiť otázku: „Aké úmysly má krajina, akou je napríklad Taliansko, keď svojich občanov uzamyká do najtesnejších priestorov a neposkytne im prirodzené možnosti kontaktovania?"
Škody spôsobené tzv. lockdownom sú oveľa väčšie, než sú napríklad zdravotné dôsledky, ktoré zapríčinil vírus. Logický rozum, vrátane všetkých svetových deštrukčných teórií, nedokáže dostatočne dospieť k vysvetleniu situácie. Nerozumnosť, ktorá dnes postihuje politiku a mnohých ľudí, vzniká prostredníctvom spomenutých karmických účinkov, ktoré pochádzajú od tých pár ľudí, ktorí tak deštruktívne pôsobili svojou vtedajšou karmou inkvizície a ničenia druhých, že ak to vyjadríme obrazne, nebo sa zatemnilo a vo vesmíre sa rozvíja určité magické pôsobenie.
Metafyzické účinky, ktoré vznikli prostredníctvom ľudí a ich deštruktívnych sklonov, vedú k fantastickému a príšernému fenoménu lúpenia slobody ľudu a to sugestívnym spôsobom, ktorý väčšina ľudí ani nedokáže zbadať. Najhorší inkarnovaní ľudia, ktorí dnes vedú dobu, ani nevstupujú do uchopiteľných prejavov. Nechávajú pracovať svoje vzťahy a vedia, že majú vysoký sugestívny potenciál. V ich srdciach žijú spomínaní inkarnovaní, ktorých oni sami ani nepoznajú.
V tej dávnej dobe bolo možné rozdúchať strach voči templárom alebo voči inovercom. Kladivo na čarodejnice vtedy udrelo a dôsledky boli príšerné, nepochopiteľné, z dnešného pohľadu choré a zhubné. Medzi Filipom Pekným a cirkvou vzniklo spojenie, a hoci navzájom stáli v najpríkrejšom nepriateľstve, kvôli ich sadistickým a ničiteľským motívom sa spolu regulárne sprisahali do jedného zväzku. Duše museli byť ovládnuté. Vtedajší motív Filipa Pekného, ktorý nenásytne bažil po zlate, je v stredobode dnešnej náruživosti a túžby ovládať ľudské vnútro. Ale oni sú skutoční nepriatelia a stretli sa iba vo zväzku deštrukcií. Skutočná spiritualita im spätne odráža ten najväčší strach, a je dokonca tak mohutný že z tohto narastajúceho strachu z nebytia, z úplnej bezmocnosti niečo zmysluplné urobiť vo svete, zvierajú ľudí. Je to akoby sa spojil pavúk s potkanom a aby ukryli vlastnú hanbu, rozhodli sa robiť niečo spoločne.
Títo ľudia vo svojej nevraživej sadistickej ideológii, dychtiacej po deštrukcii, napĺňajú nebeskú klenbu a osoby, ktoré predstavujú nie-Ja - teda určitým spôsobom nie-myslenie a vyhýbajú sa tvoreniu úsudku, osoby, ako napríklad samotná spolková kancelárka, ktorá predstavuje vynikajúci príklad nie-Ja a zdanlivo predstavuje dobro tejto doby, sú vedené týmito inkarnovanými, ktorí sa spolu spikli.
Ako vyzerá vygenerovaná bytosť v kozme?
Táto bytosť, ktorá vo vesmíre prostredníctvom deštruktivity tých inkarnovaných, ktorí sa skutočne ocitli v sprisahaní, sa stáva viditeľnou, má veľkú postavu a vyžaruje beznádej, ktorú vyciťujeme vo vnútri ľudského vnímania. Ak poznávajúci človek hľadá javy za svetlom, tie sa prejavujú prognosticky do budúcnosti ako choroby, ktoré raz ľudia dostanú. V Taliansku pôsobí táto stvora trochu inak, než v Nemecku. Približne môžeme popísať tento veľký svet bytostí vo vesmíre obrazne, lebo obsahuje istý druh formy. Tak ako žiadostivá myšlienka vykazuje takzvanú formu kamarupa, tak má táto vo vesmíre existujúca a pôsobiaca substancionalita formu rogarupa, teda takzvanú formu choroby. Táto forma sa tvorí prostredníctvom deštruktivity, ktorá sa spojila s ľudstvom. Na začiatku však stoja spomínané osoby. Choroba momentálne stojí na horizonte nie ako korona, ale ako úpadok ľudstva.
Ak človek nadzmyslovo pozoruje podobu choroby, ukáže sa ako zaobalená do vnútra, utrápená, nekonečne sama seba požierajúca bytosť. Vo vesmíre celý ten útvar sťahuje sily do svojho vnútra, späť do seba a je ako organizovaný gágor, ktorý vyhľadáva a hltá akékoľvek duševné dojmy. Navonok sa ukazujú ostré vysoko agresívne požierajúce moci žiadostivosti, ktoré svojím nevykúpeným bytím zapríčiňujú veľký zmätok. Podstatu tejto bytosti charakterizuje chtivosť smerom navonok a smerom dovnútra pohlcovanie samej seba. V celej objavujúcej sa postave sa bytosť chráni pred komunikáciou a okolitým svetom. Bude to mať zdravotné následky, ktoré budú na fyzickej pláni viditeľné. Budúcnosť preto preukáže mimoriadne vysoký výskyt nádorových ochorení, najmä v Taliansku, na druhej strane v Nemecku sa u mnohých ľudí rozvinú procesy štiepenia, nervové choroby a veľmi veľa prejavov demencie. Všeobecne však v mnohých národoch vzrastie výskyt rakoviny.
Táto záležitosť, ktorá sa nadzmyslovo ohlasuje v astrálnej skutočnosti, ukazuje sa už vtedy, keď sa človek učí čítať psychologické okolnosti, v ktorých sa ľudstvo nachádza. Kam vedie ľahkovernosť, poníženosť alebo nekompromisné prijímanie, ktorými chce štát rozhodovať o správnosti a nahradiť vlastnú schopnosť jednotlivca tvoriť si úsudok? Vlastný imunitný systém sa v tejto psychologickej a štátom determinovanej situácii nemôže zdravo rozvíjať. Avšak na materiálnej rovine sa taktiež vyskytujú poškodenia spôsobené nezdravými opatreniami. Jednotliví ľudia sú ochudobnení o rozvíjanie svojich vzťahov.
Úžasná čestnosť metafyziky
Pokiaľ ľudia, každý svojím vlastným spôsobom, majú sklony k nápadnej nečestnosti a neradi obnažujú svoje zlé vlastnosti, bytosti vo vesmíre sa ukazujú celkom inak vo svojej bezprostrednosti a v priamosti svojich úmyslov. Nebeské bytosti, ktoré sú metafyzické, sú naozaj, ak aj nie vždy priateľské, predsa len sú čestné. Rozdiel medzi silami vesmíru a vyjavenými obrazmi v ľudskom bytí je veľmi zvláštny. Keď sa naše oči pozrú na nejakú osobu, ktorá sa objaví napríklad v televízii, môžeme ju pozorovať v jej vonkajšej štruktúre a vnímať jej veľkosť a výzor, aj jej vek, pohlavie alebo mnohé ďalšie vlastnosti. Avšak vnútornú bytosť, ktorá tohto človeka až do hĺbky duše ovplyvňuje a riadi, tú zmyslové orgány nedokážu rozpoznať. Duša človeka ostáva v komunikácii takmer vždy skrytá. Každý človek sa chce označiť za dobrého, zvlášť ak druhých podvádza a klame. Dobrý človek je tak či tak človekom svojej doby a materialista so svojou egoitou sa zdá byť zdravý, zatiaľ čo ten, kto zápasí s otázkami doby a nechce sa skloniť pred daným nastavením systému, dostane diagnózu poruchy prispôsobivosti, a keď napriek tomu odopiera poslušnosť, riskuje psychiatrizáciu. Konšpiračným teoretikom sa stáva od momentu, kedy začína vedecky myslieť. Je veľmi zarážajúce, že na samom začiatku tohto obdobia korony skutočne stojí určité vnútorné spiknutie zopár ľudí, ktorí náruživo dychtia po dušiach a chcú ich ovládať. To, čo sa prejavuje na vonkajšej pláni, vnášajú ľudia v podobe svojich úmyslov do kozmu. Tam v kozme vzniká temná bytosť, rogarupa, chorobný útvar, ktorý v konečnom dôsledku vplýva spätne na pozemskú rovinu.
Bytosti sú v zmysle metafyziky čestné tvory. Ani pavúk, ani potkan nemá schopnosť klamať. Pavúčia bytosť vystraší človeka a sotva bude niekto chcieť mať niečo spoločné s týmto stvorením. Potkan si však povie, keďže nedokáže spôsobiť človeku samé o sebe deštrukciu, že si najme pavúka do spolupráce, aby spolu vytvorili špičkový tím.
Nezvyčajné pri tomto metafyzickom poznávaní bytostnej podstaty a stavu vnútorných motívov však je, že ak chceme bytosť vidieť a pochopiť, s jej úmyslami, ona sa neskrýva, dokonca sa vyslovuje istým spôsobom cez metafyzické prejavenie svojich skutočných motívov. Ako pavúk, tak aj potkan, keď ich berieme symbolicky, chcú ukázať svoje úmysly. To, čo je pre oči neviditeľné, od toho momentu, kedy je to objavené, dá sa to ihneď pochopiť aj s jeho vnútorným motívom. V istom zmysle majú bytosti a javy vo vesmíre veľkú potrebu zdieľania. Nepožadujú od ľudí uznanie. Ak napríklad majú veľmi provokatívne a sadistické sklony, prejavujú ich nenútene a bezprostredne. Dokonca celkom v protiklade k človeku ukazujú svoju charakteristickú silu a na oplátku vymenujú svoje slabé stránky. Tieto bytosti nedokážu klamať. Pre bytosti chorôb, sadizmus alebo náruživosť, neexistuje nijaké zdanie.
To, čo bytosť podobná potkanovi potrebuje zdieľať, sa prejavuje napríklad takto:
„Chcel by som zničiť všetku duchovnosť. Nenávidím duchovnosť. Sám som nízky, padlý a cítim sa ako nenarodený. Pretože však nemám schopnosť zničiť spiritualitu, krúžim v Nemecku a okolitých susedných krajinách dokola a budem rušiť a ničiť všetkých, ktorí sú v mojom dosahu v ich sile svojbytnosti. Neviem odkiaľ skutočne pochádzam, avšak viem, že som zástancom zla. Ak ma ľudia neposlúchajú, okrádam ich o ich zdravé sebavedomie.
Viem, že vo svojej slabosti som mocný, lebo ostávam skrytý a pôsobím potajme. Som si istý, že ma budeš počúvať, mňa a moju chtivosť po dušiach, lebo cítiš v sebe moju tajnú a prenikavú moc. Ak by si skutočne rozumom odolal môjmu šepotajúcemu magickému hlasu, musel by som ti spôsobiť chorobu a pripraviť pre teba silnejší strach. Cítiš, že si mi vydaný a ja nad tebou sugestívne rozhodujem. Tvoj strach predo mnou ťa robí mojím verným sluhom. Viem a som si istý víťazstvom, že pomocou mocenskej hry korony teba a milióny ľudí zajmem. Vlastne chcem zničiť ducha a tvoju dušu si pripútať k sebe, aby som ju použil proti vývoju. Som ničím a pomocou mojej činnosti predsa len som silou. Ak ťa mám raz v zajatí, nikdy ťa slobodne neprepustím. Tvoj strach pred mojou neviditeľnou agresivitou ťa pripravuje na kapituláciu. Hoci ma kvôli svedomiu popieraš, staneš sa mi znenazdajky priateľom a nikto ma neuvidí. Iluzórne sme jednotou a javíme sa ako silní. Moja iluzórnosť a moja ničotnosť sa nikdy nemá prezradiť. Preto ťa musím zajať do svojej siete a pomknúť ťa ku klamstvám a strachom. Moju úlohu, ktorú v skrytosti motivujem, máš vykonávať ty a všetko duchovné ničiť."
Napokon prichádza k tejto bytosti druhá. Pavúk sa spája s potkanom a hovorí: "Mojou podstatou je urážka. Mne nebude nik veriť, nie preto, že nemám čo povedať, ale pretože som taký odporný a milujem temnotu, všetci sa ma boja. Je nádherné, keď sa druhý začína triasť, keď sa objavím. Urážam a pracujem v noci, pretože sa bojím svetla pravdy. Svet odo mňa stemnie. Môj priateľ potkan je v skutočnosti mojim nepriateľom. Teraz som s ním kvôli spoločnému účelu, ale naozaj len kvôli spoločnému účelu, uzavrel priateľstvo. Najlepšie pracujeme spoločne a pomocou ešte väčších organizácií dokážeme vtiahnuť svet do najhlbšieho pažeráka. Sadizmus funguje a pozri, ako ma všetci poslúchajú a boja sa ma."
Tento popis sa reálne dá spoznať v podstatných javoch doby. Pre všetkých ľudí, ktorí chcú teraz rozvinúť cítenie pravdy, by bolo dôležité, aby nesledovali banálne psychologické vysvetlenia, ale naučili sa čítať skutočné takzvané znamenia doby. Ako to vyjadril slovenský bádateľ Dr. Emil Páleš, žiaden úspešný projekt nemôže vzniknúť, keď nie je nesený a vedený duchovným poznaním. Podstatné je posunúť ducha znovu do centra pozornosti. Áno, toto by bolo podstatné. Dnešná doba a jej iracionalita by sa mohla vyriešiť, keby len tí, ktorí sa upísali duchovnej zodpovednosti, ju s najvyššími ašpiráciami aj napĺňali. Mnohí, ktorí si vydobyli prvú jasnovidnosť, poznajú príčiny okolností doby, ale chýba im odvaha ku konzekventnému vnútornému postoju a k vybudovaniu takého vedomia, ktoré vychádza nad polarity. Niečo podobné sa udialo v templárskom ráde a niečo podobné sa udialo v čase nacionálneho socializmu, kedy ľudia preukazovali falošnú poslušnosť. Dnes pretrváva apatia a to nielen v národe, ale dokonca u tých osôb, ktoré absolvovali duchovné školenie. Z tohto dôvodu sa čas s celou svojou deštruktivitou už viac nedá zadržať.
Podujatia s Heinzom Grillom < späť
Či už sa priamo pýtame na duchovnú podstatu živej bytosti vírusu a siahame tým až do predošlej inkarnácie Zeme alebo duchovnovedeckým spôsobom skúmame spirituálne pozadie v súčasnosti všade rozšíreného a ničivého sociálneho javu manipulácií a sugescií, čím siahame do historickej doby stredoveku, riešenie akútnej situácie je veľmi podobné. Ponúkame tu možnú pomoc: