|
16 Október 2023
Iniciácia – spirituálne zasvätenie do vyššieho Ja
Článok Heinza Grilla uverejený 10. júla 2023 na jeho stránke:
https://heinz-grill.de/spirituelle-einweihung-initiation/
Pojem iniciácia znamená začiatok vývoja, ktorý speje k špecifickému cieľu. Rozličné mystérijné miesta staroveku a spirituálne školy novej doby viedli alebo chcú viesť svojich žiakov k určitým duševno-duchovným skúsenostiam a k poznaniu. Metódy, akou je iniciácia, či už prebieha verbálne alebo neverbálne, rituálne alebo s určitými technickými obsahmi vedomia, sú veľmi rozdielne. Sviatosti, ktoré udeľuje cirkev, ako je krst alebo dokonca slávenie eucharistie, by mali v ich klasickom zmysle podľa iniciačných rituálov spojiť jednotlivých ľudí s duševno-posmrtným a duchovným svetom. Dnes však cirkevné sviatosti ponúkajú iba vonkajší akt spomienky na niekdajšie hlboké vnímanie a zážitky skutočne existujúceho ducha.
Jánov krst v Jordáne prostredníctvom Krstiteľa bol kedysi veľkým a významným iniciačným úkonom. Ján Krstiteľ držal pripraveného žiaka pod vodou tak dlho, kým stratil vedomie a dosiahol zážitok duševného, od tela slobodného vnímania. Po pár minútach bol ašpirant opäť oživený a nanovo nasmerovaný do nadchádzajúceho života. Prostredníctvom zážitku blízkeho smrti a oddelenia od tela, ktoré duša prežila na krátku chvíľu, sa pre väčšinu krstených otvoril pohľad do posmrtného sveta, a tým boli obohatení zážitkom, že duša nezahynie s fyzickým telom, ale má právo na ďalšiu existenciu. Podľa toho, aké vysoké boli ciele ašpiranta pri krste v Jordáne a ako dobre sa pripravil, mohol dokonca nejaké fázy tohto posmrtného života vedome interpretovať a prepracovávať. Väčšina krstených však ešte nepoznala zákony, s akými sa človek v posmrtnosti stretáva, ale mali skúsenosť, že život duše po smrti pokračuje.
Dnes by tento cielene vyvolaný hraničný zážitok a prekročenie stavu blízkeho smrti neprinieslo správne plody, a preto sa táto forma zasvätenia už nevykonáva. V súčasnosti je cieľom, aby bola iniciácia prinášaná od človeka k človeku autenticitou ducha. Keď učiteľ zo svojej dokonale autentickej skúsenosti dokáže zdieľať duchovné zákonitosti, pravé spirituálne myšlienky a náhľady do posmrtného sveta, poslucháči cítia autentickosť slov a okrem toho zbadajú jemnú neviditeľnú, a predsa vnímateľnú spirituálnu sféru. Autenticita znamená, že vyslovené slovo, čin a osoba sú zajedno. Slová spolu s osobou neprejavujú iba vonkajšie vedomosti, naučenú metodickú rétoriku alebo krásne ukolísavajúce emocionálne očakávania, ale poslucháčovi otvárajú, aj keď mnohokrát ešte celkom nevedome, nadzmyslový pohľad do živej sféry stávania sa samým sebou a pravdy duchovného poznania.
Zodpovednosť pri spirituálnej iniciácii
Pri tradičnom jogovom zasvätení sa od majstra k žiakovi prenáša energia. Tlak majstrovho palca na čelo žiaka vyjadruje, že odteraz má u žiaka pôsobiť vôľa majstra alebo všeobecne vyššia vôľa. Žiadna z týchto foriem zasvätenia sa zásadne u mňa nepraktizuje, lebo tu u mňa ide o stretnutia bez rituálov v čo najslobodnejšom vzťahu.
Je tu veľmi oprávnená kritika, ktorú celkom často dostávam. Znie vo všeobecnosti tak, že myšlienky a obsahy, ktoré učím v kurzoch, nesmú byť za žiadnych okolností určené pre verejnosť, pretože už po pár dňoch cvičenia spôsobujú u účastníkov silné zmeny a ako ich život napreduje, nedokážu už zaobchádzať s emóciami bytia obvyklým spôsobom, na aký boli zvyknutí. Odpútavajú sa od svojej minulosti. Podľa kritikov ľuďom chýba zrelosť na to, aby ďalej formovali svoj život s novonadobudnutými duchovnými obsahmi.
Táto kritika je iste oprávnená z prirodzeného stanoviska svetského pohľadu. A je dokonca zvlášť logická, keď účastník prichádza na semináre a podujatia celkom nepripravený a bez presnejšieho zosúladenia. Možno ho niekto druhý nahovoril alebo dokonca prinútil zúčastniť sa podujatia, na ktorom vyučujem. Odtlačok ducha u všetkých zanecháva hlboké stopy, či už ho prežívajú vedomejšie alebo nevedomejšie, a tým vchádza iniciácia v prvých črtách k zrodu. Jedinec vie, že sa stretol s pravdou a tá teraz prebýva v jeho duši, čaká na uskutočnenie, na samostatné rozpracovanie a vyjadrenie, je ako semienko, ktoré chce začať klíčiť a rásť. V dôsledku skutočnosti, že podmienky života sú dnes veľmi nepriateľské voči duchu, voči pravde a pokiaľ ide o zmeny, sú veľmi rezervované, dostávajú sa mnohí ľudia do konfliktu s mojou osobou a s vyučovanými obsahmi. Namiesto toho, aby rozvíjali a rozpracovávali nové myšlienky, úvahy a perspektívy pomocou spirituálnych obsahov, vzplanú projekcie, neblahé diskusie, obviňovania a agresie. V najhoršom prípade jedinec začína nenávidieť to, čo vo svojom vývoji vyhľadával a obhajovať všetko to, čo v živote s väzbami a vzorcami závislostí pestoval ako ilúzie. Vraj je nakoniec vinný duch a zo stanoviska čisto materiálnej ťažkopádnej existencie, ktorá využíva všetky svoje iluzórne väzby, je táto forma obviňovania dokonca správna. Ak by vo svete neexistoval autentický duch, neblahé emócie so svojím zväzujúcim a pohlcujúcim charakterom by sa mohli rozmáhať ako bujnenie. Pocit pripútanosti človeku nahovára, že za všetko môže duch. V duchu objasňujúcej práce pre semináre a školenia, ktoré majú charakter iniciácie, by preto rozhodne mal existovať vecný a dostatočne odborný popis duchovného vývoja, tak ako so svojím iniciačným charakterom prebieha, od všetkých tých, ktorí majú spôsobilosť rozlišovať nadobudnuté poznatky o trvalých aj pomíňajúcich hodnotách. Dnešná doba by mala smerovať k otvorenosti, aby sa iniciačná práca nemusela skrývať v osamelom ášrame, kláštore či dokonca katakombách, ale aby sa mohla stať súčasťou svetového stvorenia. Na to by boli vhodnejšie skôr otvorené diskusie než frustrujúce a márne utajovania, ktoré ale práve v duchovných školách až príliš často pretrvávajú ako negatívny jav.
Pomalé stupňovité približovanie sa k spiritualite a iniciácii
Rozličné vývojové kroky je možné charakterizovať v štyroch stupňoch:
1. Prvý a veľmi nekomplikovaný spôsob je otvorený pre všetkých záujemcov a účastníkov, pre príbuzných učiteľov jogy a návštevníkov zaujímajúcich sa o kultúru. Môžu navštíviť napríklad budovy s ich architektúrou a môžu nekomplikovane spoznávať Naone, ľudí a prípadne kultúrne zvyky. Zaoberanie sa obsahmi s hlbokým pôsobením ešte nenaberá na sile. Návštevník sa učí spoznávať výrazové formy ducha, ale ešte ostáva vzdialený od študijných obsahov a hlbších tajomstiev. Vonkajškovo si celkom povrchne môže tvoriť predstavy o duchovnom tvorivom potenciáli, ktorý privádza na svetlo rôzne javy.
2.
Keď u návštevníka narastá záujem, môže študovať literatúru a napokon sa zúčastniť na jednej alebo niekoľkých vyučovacích hodinách. Vedome ostáva zdržanlivý, a tým sú otázky zodpovednosti voči duchovnému vývoju naozaj nezáväzné. V tichosti však tuší, že by svoj život mal pomaly utvárať čoraz hlbšie a vedomejšie.
3.
Tretí stupeň sa začína zápisom do študijného kurzu o spiritualite. Cvičiaci od tohto momentu chce prevziať väčšiu zodpovednosť a už sa viac nechce na tajomstvá bytia pozerať iba zvonku, ale chce sa v nich v rastúcej miere ukotviť. Jeho želaním je teraz dostatočne zažívať vyššie poznanie a majstrovsky ho s veľkým vyžarovaním a prirodzenou empatiou uskutočňovať v sociálnom živote. Nechce iniciáciu iba spoznávať a prijímať, ale chce duchovné obsahy skutočne zviditeľňovať v živote.
4.
Štvrtý stupeň poskytne ešte vyššie vystupňovanie tretieho. Týka sa všetkých, ktorí prijali podrobný vzdelávací obsah o joge a zvolili si úplne nový začiatok svojej existencie. Kto u mňa v škole niekoľko rokov študuje duchovné obsahy, musí sa napríklad podrobiť mojej kritike, lebo nesmie robiť veľké chyby na ceste školenia, ako napríklad nesprávne interpretácie duchovných obsahov alebo zlé životné návyky. Ak by niekto, kto duchovné školenie priviedol až na tento stupeň, presedlal na politickú scénu a tam robil stranícke presviedčanie s povrchnou túžbou zlepšiť svet, nerešpektoval by tak duchovné zákony, ba dokonca by hlásal opak lásky, múdrosti, krásy a pravého duchovného spojenia. Aby sa na ceste k realizácii vyššieho ja neprejavili veľké chyby s vážnymi a ďalekosiahlymi dôsledkami, musia sa študenti zaviazať, že budú prijímať kritiku a brať slovo učiteľa vážne. V dôsledku toho, že mnohí v rozhodujúcej chvíli slová učiteľa relativizujú alebo dokonca úplne popierajú, zneužívajú duchovné školenie a prejavujú protikladné obrazy s mocnými deštruktívnymi účinkami. Jednotlivec sa musí v tejto fáze so všetkou vážnosťou zaviazať k pravému Ja so zreteľnými schopnosťami, univerzálnou láskou, nenásilím a múdrosťou.
Ľudstvo stojí na prahu a potrebuje iniciáciu
Obrazným znázornením starého predkresťanského zasvätenia, pri ktorom bol adept prenesený na určitú dobu do stavu podobnému smrti, je príbeh Jonáša zo starého zákona. Jonáš bol hodený do mora a prehltla ho veľryba, v jej bruchu strávil tri dni a tri noci, až kým nebol zase vyvrhnutý naspäť von.1
Kto napríklad opakovane chodí ku mne na školenie, nevyhnutne zbadá, ako sa niektoré životné väzby stávajú prázdnymi a miznú ilúzie, ktoré si vytvoril o sebarealizácii. Koľko ľudí sa dnes pomocou jogy ženie za nejakou realizáciou, ktorá vôbec neexistuje, alebo za osvietením, v ktorom nespočíva žiadna skutočná podstata bytia?! Prostredníctvom zasvätenia vždy nastáva nový začiatok. Ten sa rozvíja po prvé pri stretnutí so mnou a po druhé pri štúdiu duchovných obsahov, ktoré treba únosným spôsobom s múdrosťou uvádzať do života. Ako by sa niekto mohol odpútať od predchádzajúceho, starého správania sa v pripútanosti, ak by svoj duševný život nepostavil na pevnom a solídnom základe prostredníctvom náležitého a skutočne naučeného duchovného obsahu? To, že veľmi veľa ľudí nedokáže prekonať množstvo chorôb a utrpenia, konfliktov a nešťastí, je spôsobené tým, že si nevytvorili žiadny skutočný rozumný obsah pre nový horizont vo svojom duchovnom a duševnom živote a dokonca väčšinou ani na pozemskej báze. Je to ako snažiť sa ísť do cudzej krajiny a napriek tomu sa nenaučiť tamojší jazyk.
Ľudstvo dnes potrebuje skutočný nový začiatok a ten sa v najširšom zmysle môže reálne prejaviť len pomocou duchovnej a platnej pravdy. Dobrý a pevný meditačný základ by bol dnes vhodný pre celé ľudstvo. Keď ide pacient k lekárovi, lekár sa ho pýta, čo mu chýba, a pacient hovorí v protiklade k tejto terminológii: „Mám problémy s pohybovým ústrojenstvom". Umelá inteligencia, jednostranná materializácia, mnohé šíriace sa posolstvá strachu a úplne rozpustená sféra reálnej schopnosti tvorby úsudku vedú naspäť k nedostatkom v duševnom a duchovnom živote. Jedinec má a musí mať problém s dobou a podmienkami doby a nevyhnutne sa musí cítiť ako chorý občan. Ľudia dnes bezpodmienečne potrebujú duchovné obsahy, ktoré ich privedú k zrelosti a nakoniec ich rozvinú ďalej na vyžarujúce pole pôsobnosti vo svojom okolí.
Iniciácia k vyššiemu Ja sa ukáže napríklad v schopnosti, ako jedinec úplne ovláda svojím vedomím pravdu a ako sa o nej vie rozprávať. Ďalej sa sila Ja prejaví v tom, že ľudí nerozdeľuje, ale dokáže mnohých spojiť a polarity zjemniť. Keď učiteľ do hlbokej podstaty ovláda svoj odbor a súčasne rozvinul pedagogickú šikovnosť stretnúť sa so študentmi usporiadane a v jasnej forme presvedčivého vyučovania, vkladá poklad do jeho srdca. Iniciuje svojou múdrosťou a svojou pedagogickou jasnosťou. Týmto spôsobom iniciácie vzniká v jednotlivom žiakovi spravodlivosť a uvedomelosť.
Pre budúcnosť sú naliehavo potrební ľudia, ktorí majú odvahu tak dlho študovať múdrosti vyšších svetov, kým ich nedokážu sociálne schopným a flexibilným spôsobom sprostredkovať vonkajšiemu svetu alebo ju aspoň vyžarovať v tichu svojej duše. Dogmatizmus, misionárska horlivosť a emotívne rojčivá propaganda sú v rozpore s akýmkoľvek iniciačným školením a len ukazujú, že tie najpodstatnejšie obsahy neboli ani spracované, ani seriózne overené v dialógu.
Poznámka:
1 Rudolf Steiner v jednej prednáške v Bazileji v r. 1909 (Lukášovo evanjelium, GA 114, s.215) k tomu hovorí:
Nový spôsob pokristovského zasvätenia, pri ktorom sa adept neprenesie do stavu podobného smrti, ale na zážitok vyššej skutočnosti bude naladený prostredníctvom živého slova, je naznačený v Lukášovom evanjeliu slovami: „Ale v pravde vám hovorím: sú tu niektorí z vás, ktorí tu stojíte, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia kráľovstvo nebeské." (Luk 9,27)