|
14 Február 2024
Budúce perspektívy
Článok Heinza Grilla zo 7.2.2024 uverejnený 13.2.2024 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/spirituelle-erziehung-zukunftsperspektive/
Rudolf Steiner
„Upísať sa hmote, znamená duše rozomlieť."
Táto prvá z troch pravdivých viet od Rudolfa Steinera popisuje dobový fenomén, ktorý je z dôvodu nedostatočného poznania veľmi často projektovaný revolučne naladenými osobami na bežné obyvateľstvo.
Keď človek vykonáva cvičenie a pomocou koncentrácie sa dlhšiu dobu zaoberá posmrtným svetom, to znamená duševným bytím, v zmysle bytia slobodného od tela, ako ho mnohorako popisuje Rudolf Steiner vo svojich základoch poznania, dôjde k výsledku, že všetko to, čo človek rozvinul v pozemskosti ako skutočné hodnoty, predstavuje taktiež po smrti pretrvávajúci, spájajúci dar. Jednotlivý človek, ako hovorí Steiner, sa stáva skutočným až po smrti. Kniha Duševná dimenzia jogy rovnako popisuje hodnoty a spôsoby, ako ich je možné vložiť do cvičení, aby bol vytvorený udržateľný, pravdivý a trvalý pocitový život.
Keď sa človek pozrie na prácu, ktorá bola vykonaná v tejto oblasti duševného výskumu, veľmi zreteľne sa ukáže, že duše najviac rozrušuje a rozomieľa duše práve revolucionárčenie proti tejto dobe, lebo s polarizujúcimi návrhmi na zlepšenie sveta sa strácajú tie najhodnotnejšie fázy života. Lživosť dnešných pomerov v politike, ekonomke a medicínskych výskumoch je skutočne neúnosná a nepripúšťa iný záver, než že ľudstvo nimi ničí samé seba. Presné pozorovanie situácie duší, ako tu na Zemi, tak aj na onom svete, však odhaľuje, že jedinec, ak sú jeho snahy vo svete príliš polarizované alebo bez presných poznatkov o skutočných okolnostiach, sa cíti byť priam lepším občanom, no nepodporuje nič iné, než mamon v jeho fenomenálnom pôsobení prostredníctvom človeka.
Veľmi chvályhodný prístup je ten, keď človek jednoducho bojkotuje mediálnu politiku s jej mnohými nesprávnymi správami tým, že si nebude kupovať noviny a vedome vypne internet s množstvom manipulácií, aby sa znížil počet zobrazení. Bezpodmienečne treba nájsť odstup od toho negatívneho tejto doby, lebo inak to človeka taktiež zomelie.
Ale koľko ľudí sa vyčerpáva práve preto, že síce poukazujú na zlo vo svete, ale nevedia nájsť skutočné východiská? Ako veľmi jednostranne sú zaťažované deti v školách? O tom niet, pravdaže, veľkých pochýb. Ale mimoriadne oceňovanie prospechu detí odmenou 50 eur za známku šestku (najhoršia známka), pretože preukázali, že sa odmietajú učiť, a tak sa vraj rozhodli správne, prehliada potrebu skutočného úsilia na dosiahnutie pravej integrity. Týmto spôsobom môže vzniknúť nebezpečenstvo, že s rastúcim nezáujmom sa v psychike podporia tendencie k rozštiepeniu. Rodičia by nemali podporovať nezmyselnú revolúciu založenú na nedostatočnej integrácii, ale skôr by mali dobrou pedagogickou spoluprácou riešiť postupy, ktoré sa osvedčili v niektorých veľmi dobrých privátnych školách.
Ďalším príkladom, ako je možné rozomieľať duše, je, keď niekto povie niečomu „áno" a v skutočnosti už vopred vie, že okolnosti, ktoré nastanú, nebudú môcť mať priaznivý priebeh. Motívy, ktoré stoja za stretnutiami jednotlivých ľudí by sa u nich nemali príliš navzájom rozchádzať. Ak chýbajú jasné dohody a ak sa možno v dôsledku nedbalosti alebo nedostatku odvahy nevyjasnia niektoré kľúčové body, môžu nakoniec vzniknúť rôzne očakávania, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyvolať veľké rozrušujúce emócie.
Dobrá organizácia s jasnými vzťahmi k predkladaným témam a dôsledné objasňovanie kompetencií alebo aj vytváranie chýbajúcich kompetencií, aby si každý našiel svoju pozíciu, je veľmi dôležité pre všetky stretnutia v budúcnosti, lebo ak toto chýba, môžu nastať nečakané udalosti s náhlou veľkou nespokojnosťou.
Ďalší pravdivý výrok Rudolfa Steinera je:
„V duchu sa nachádzať, znamená ľudí spájať."
Vo všeobecnosti táto veta pripúšťa veľmi veľa voľnosti, lebo slovo duch si nárokuje veľmi rozsiahlu všeobecnú platnosť. Trochu presnejšie interpretované by to znamenalo, že ducha možno vždy pomenovať objektívnym, všeobecne platným alebo ešte lepšie vyjadrené, všeobecne pravdivým obsahom. Ak sa stretnú napríklad ľudia na hodine matematiky a venujú sa štúdiu aritmetiky, učia sa v prirodzenom zmysle ľudsky sa spoznávať a spájajú sa prostredníctvom odbornej témy.
Je ťažšie stretnúť sa odborne v oblasti spirituality, pretože nie je tak jednoznačne a jasne dostupná s odbornou kompetenciou. Učiteľ matematiky napríklad skoriguje nesprávny spôsob výpočtu, zatiaľ čo ten, kto má základy spirituality, musí pristupovať väčšinou s veľkou opatrnosťou, keď zbadá nesprávny názor alebo chybnú interpretáciu duchovných obsahov. Spiritualita je preto taká veľmi senzibilná, lebo je až príliš spojená s najvnútornejšími pocitmi túžob a emóciami, a preto sa nedá tak ľahko zastupovať vo voľnej odbornej kompetencii.
Nasleduje príklad: Rudolf Steiner hovoril, že pedagóg musí postaviť dieťa do stredu. Pri výchove sú známe neblahé skúsenosti, keď rodičia chcú vychovávať dieťa s určitými nárokmi v dobre zamýšľanom zmysle ich vlastnej márnivosti, napríklad, že dieťa musí pokračovať v akademickej kariére, pretože oni sami sú akademici. V minulosti sa dokonca uplatňovali telesné tresty a niektorým starším ľuďom je za touto dobou ľúto. Deti boli indoktrinované alebo vychovávané v duchu určitého systému, aby sa stali presne tými občanmi, ktorých si človek predstavuje ako užitočných v spoločenskom zmysle. Ale ako je to dnes? Deti sú zrazu postavené do stredu ako idoly v inom zväzujúcom zmysle a hoci ich niekto potrebuje pre seba kvôli nedostatku vlastného duchovného rozvoja a nedostatočným partnerským vzťahom, ale on verí, že našiel potvrdenie vo výroku Rudolfa Steinera. Ak je dieťa skutočne videné, ak je vnímané v jeho zápase v zmysle vyvíjajúcich sa pozemských okolností, dostáva tým od učiteľov a rodičov najväčší dar. Potom je do určitej miery v objektívnom zmysle zdravého vôľového postoja v strede a rodičia alebo učitelia nachádzajú taktiež stred pri svojej úlohe vychovávania. Zámena väzby s láskou, nesprávne ideologizovanie a emocionálne zásahy dnes zaťažujú deti rovnako ako dogmatické presahy starších výchovných modelov.
Ako je možné rozlíšiť ilúziu od skutočnej spirituality?
Túto otázku si kladie veľmi veľa mladých ľudí, ako aj vzdelaných učiteľov antropozofie, budhizmu a rozličných ciest duchovných škôl. Tvorí veľkú a rozsiahlu kapitolu a je priaznivé, keď si každý, kto sa vydal na duchovnú cestu, prinajmenšom uvedomí, že aj on môže upadnúť do omylu. Existujú emocionálne klamy, pri ktorých dochádza k zámene za spiritualitu, keď má niekto labilnú psychickú kondíciu a keď - vyjadrené jednoduchými slovami - dýcha vo veľmi rozkolísanom vzťahu tela a duše, je to vzťah, pri ktorom vedomie nedostatočne spolupôsobí s telom, je to dispozícia, ktorá je dnes mimoriadne bežná a pri ktorej je nevyhnutne lákavé zamieňať si takzvanú exkarnáciu, práve rýchly únik vedomia zo súvislosti s fyzickým telom, za spiritualitu. Mediálny channeling alebo zvláštna senzibilita na energetické vibrácie sú nezriedkavými dôsledkami vedomia, ktoré vypadlo zo súvislostí. Rovnako aj traumy vedú k takej labilite podmienok vzťahu tela a duše, že nechávajú vystupovať na povrch takzvané skryté prieniky, ktoré vstupujú do vedomia a predstierajú určitý druh spirituálnych zážitkov. Pre nadchádzajúcu dobu je dôležité rozlišovanie energetických zážitkov na tele závislých od tých nezávislých, vedomím namáhavo vypracovaných procesov, ktoré však zdravým spôsobom štruktúrovane spätne pôsobia na telo.
V zásade je nevyhnutná cesta školenia s veľmi solídnymi učebnými krokmi na formovanie meditácie a koncentrácie, na výchovu rozlišovania medzi energiami voľnými od tela a energiami závislými na tele, ako aj mimoriadne dobre odborne podložené štúdium, ktoré sa v orientálnych školách nazývalo svadyaha, seba-štúdium a skúmanie duchovných spisov. Dôležité je štúdium písomností, a nie ich okamžité používanie, lebo viera, že človek už rozumie výrokom Rudolfa Steinera, bez toho, aby ich hlboko preskúmal, môže viesť k veľkej závislosti.
Vo všeobecnosti je možné spirituálny pokrok zbadať obzvlášť v tom, že sa človek dokáže stále hlbšie presadiť do témy a tiež do iného človeka. V budúcnosti bude musieť práve v oblasti stretnutia sa so spirituálnymi témami nastať odborné chápanie skutočnosti. Osobné si zaslúži ocenenie a dôležité postavenie má aj slobodná tvorba náhľadu. Spiritualita sa však musí dať prediskutovať, keď sa síce hlása, ale je v podstate falošná, alebo, ako to zvyčajne býva, keď sa vyjadruje takým prekrúteným a zvráteným spôsobom, že sa subjektívne javí ako prijatá, akoby vo vyjasnenom stave, a pritom je úplne citovo zviazaná. Vecnosť vo všetkých odboroch duchovných snáh musí byť prinajmenšom rovnako vysoko cenená, ako v oblasti matematiky.
Vžiť sa do duchovného obsahu alebo do človeka je disciplína, ktorá je pre budúcnosť smerodajná. V tomto zmysle znie tretia pravdivá veta Rudolfa Steinera:
„Spoznávať sa v človeku, znamená svety budovať."
Opačný obraz možno vidieť v strachu z kritiky a v nedotknuteľnosti výrokov o spiritualite. Hoci podložené vysvetlenia sa dajú posudzovať iba pomocou odborných znalostí, aj tak musí byť človek, ktorý ich robí, ako aj výpoveď samotná postavená do svetla pozorovania. Ktorých systémov sa nemožno dotknúť? Sú to vždy totalitné systémy ako dogmy o očkovaní, definície korony, diktátori a žiaľ aj nesprávne nárokovanie si pravdy v oblasti spirituality. Napríklad, ak niekto tvrdí, že priestor duše človeka je narušený, keď niekto iný kriticky vníma duchovný výrok, ktorý vyslovil, potom sa zabarikáduje za svoje vlastné putá, akoby v pseudoochrannom plášti a nerobí sebe ani svojim blížnym žiadnu láskavosť. „Chrániť sa vo svojom vlastnom duchovnom egu znamená používať väzby."
Významná kniha Rudolfa Steinera „Poznávanie vyšších svetov", zvlášť rozličné výklady o prípravách na duchovné školenie, je základnou odbornou literatúrou, ktorá nikdy nemôže byť dosť naštudovaná. Rovnako aj z mojej strany ako všeobecný základ by som vrelo odporučil rozpracovanie o čakrách v mojej publikácii „Sedem sedmoročí a sedem čakier", keďže jednotlivé spôsoby, ako rozvíjať čakry, ešte vôbec neboli dostatočne podrobne prezentované.
