|
07 Marec 2023
Ako môže jedinec čeliť depresii?
Článok Heinza Grilla uverejnený 28.2.2023 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/depression-gegensteuern-yoga/
po slovensky: uverejníme link, keď bude článok preložený
Stručný profánny prehľad príčin depresie
V starších medicínskych diagnózach sa rozlišovalo medzi endogénnou a reaktívnou depresiou. Prvá forma je silne zakorenená v genetickej dispozícií a týka sa dlhých období života, zatiaľ čo druhá forma je zvyčajne vyvolaná vplyvmi pôsobiacimi z okolitého sveta alebo osudovými zaťažujúcimi účinkami. Naproti tomu dnes medicína často rozlišuje len stupeň závažnosti depresie a jej sprievodné komplikácie.
Vo všeobecnosti ten, kto sa ocitne v depresii, prežíva svoj život ako zaťažený, zahalený v ťaživých tieňoch, bez radosti, bez sily a bez perspektívy. Vplyvy ako sú urážky, ktorým je človek spravidla vystavený zvonku, spôsobujú vzmáhanie sa skutočného tieňa a z toho vyplývajúcej beznádejnosti vzhľadom na životné ciele. Straty blízkych ľudí, poruchy v dôsledku neustáleho neželaného zaťaženia, prehry na súdoch, rozchody vo vzťahoch a tiež určité telesné zredukovanie životných síl alebo možností nezriedka spúšťajú obdobia depresie. Materialisticky orientovaná doba, ktorá človeku len ťažko umožňuje perspektívu v zmysle vývoja dobrých životných ideálov, môže spôsobovať mnoho psychických porúch a depresívnych nálad všetkých druhov. Preto veľmi veľa mladých ľudí trpí strachmi zo života a cítia, že budúce záťaže už viac nezvládnu.1
V princípe pri depresii existujú dvojaké účinky: na jednej strane musia skutočne nastať záťaže od spoločnosti, okolia alebo zo špecifických udalostí a na druhej strane tu musí byť afinita, ktorá vedie jedinca k určitej, ako sa vraví, „trudnomyseľnej" nálade. Myseľ môže reagovať depresívne iba vtedy, ak je jednotlivcovi odopretá udalosť, ktorá je však pre neho v jeho duši dôležitá kvôli jeho cieľovej orientácii.2Z tohto dôvodu sa napríklad u ľudí, ktorým sú pomery doby veľmi ľahostajné a dokonca profitujú z niektorých udalostí, akými sú zemetrasenia a osudové krízy ľudstva, nevyvinú depresie, kým iní ľudia ľahšie zdieľajú starosti a zároveň spoluprežívajú stratu vyhliadok mnohých ľudí vo svojich vlastných vnútorných pocitoch.3
Šestnásť bodov na vedomé pôsobenie proti depresívnym náladám
1. V princípe si človek predstaví, že práce, ktoré by chcel zvládnuť, dotiahne skutočne do rozumného konca. Každá prerušená alebo celkomnezavŕšená činnosť, ktorá neviedla k vytýčenému cieľu, oslabuje vnútornú sebadôveru a psychika už čoskoro nedokáže dospieť k svojej zdravej sile napriamenia. Väčšinou nasledujú fázy únavy a vyčerpania.
Ak činnosti, ktoré by mali byť nutne vykonané, sú v dôsledku nedostatku sebadôvery alebo bezmocnosti celkom zanedbané, oslabujú sa naďalej životné sily a človek nevedomky lipne na svojom tele. V prenesenom zmysle by sa dalo povedať, že upadá do ťažkopádnosti pečene a pociťuje sa zajatý v tiaži vlastného tela a života. Pečeň, ktorá by mala mať radostnú túžbu po živote, ho teraz vedie tichými náladami k ďalšej malátnosti.4
Preto napriek chýbajúcej sebadôvere by sa mal človek v každom prípade rozhodnúť pre činnosti a doviesť ich do rozumného cieľového dokončenia.
2. Prospešné je, ak je každý deň naplánovaný s vedomými predsavzatiami, aby rozhodnutia v žiadnom prípade neboli vedené pasívnym očakávaním, čo deň prinesie, aké výhody alebo nevýhody by sa dali očakávať. Samostatné predsavzatia, ktoré človek ustojí, dajú psychike oporu a nedopustia tak ľahko, aby človek poklesol do hĺbky číhajúcich tieňov už beztak vyčerpaného tela.
Je priaznivé, ak človek vedome písomne vypracuje stručný koncept dňa. Naplánuje zámery, predsavzatia a obsahy, ktoré treba zvládnuť alebo vykonať na ráno, predpoludnie, popoludnie a večer, ako aj na dni dovolenky, nie iba na povinné pracovné dni.
3. Ak sa táto práca plánovania konceptu dňa sama osebe nedarí, pomáha, keď človek vyhľadá terapeuta, ktorý bude neprestajne podporovať podnety a návody na túto prácu perspektívne orientovanú do budúcnosti.
4. Človek so sklonmi k depresiám si má vedome sprítomňovať, že nelipne na minulosti, ale napriek ťažkostiam a nejakým tým pocitom beznádeje plánuje. Často v duši dominujú tiene takým spôsobom, že akákoľvek predstava o schodnej budúcnosti sa zdá byť nemysliteľná. Napriek tomu sa má jedinec každý deň upriamiť k cieľom a opakovane na nich pracovať. Ak táto prípravná práca chýba, nemôžu sa rozvinúť nové životné sily a ciele, ktoré nie sú vopred pripravené a myslené, nedostanú reálnu možnosť, aby boli uskutočnené.
5. Každý vývoj sa začína reálnou predstavou obsahu. Človek nemusí túto obsahovú predstavu ihneď previesť do činu. Ale musí ju myslieť a opakovaním prijateľne vytvárať. Po niekoľkých dňoch alebo v dohľadnom čase sa tým pripraví sila vôle, takže prostredníctvom aktívneho konania bude môcť cieľ pomaly dospieť do uskutočnenia.
6. Čo je to reálna obsahová predstava? Túto otázku by si mal položiť každý, bez ohľadu na to, či trpí depresiou alebo nie. Ak niekto povie, že by chcel partnerský vzťah, ale všetky jeho vzťahy sú také hrozné, že sa vzdal hľadania partnera, vyjadruje tým v dôsledku deprimujúcej nálady jestvujúci tienistý stav svojej duše. Človek rozpráva zo zranení a nie z reálne vytvorených predstáv. Tým, že sa teraz človek snaží o obraznú predstavu o vzťahu a myslí ju bez toho, aby sa spätne opieral o svoju vlastnú deprimovanosť, vytvorí prvú možnú realitu. Koniec koncov človek potrebuje často myslieť tento obraz vzťahu a dokonca môže pozorovať iných ľudí, ktorí sú vo vzťahoch úspešní. Pomocou tejto práce predstáv človek skutočne vytvorí vôľový základ, že sa konečne naučí prekonať svoje zranenia a odvážne uchopí nový začiatok.
7. V princípe by sa ľudské vedomie malo dlhšie zaoberať určitými cieľmi. Ak dôjde k spätným úderom, ktoré vyvolajú depresiu, jednotlivec nesmie okamžite dať priestor pasívnemu osudovému mysleniu. Treba sa snažiť o racionálnu analýzu bez pocitov viny, ktoré človek projektuje na seba alebo na niekoho druhého. V prípade depresie môže nastať dobrý liečebný proces, keď sa racionálne sily stanú väčšími, než ťaživé, vinou zaťažené, vyčerpávajúce a často moralizujúce pocity. Depresia sa snaží paralyzovať perspektívne myslenie prostredníctvom negatívneho pocitu.
8. S pocitmi viny musí nastať veľmi prísne zaobchádzanie. Moralizujúco by nemali byť posudzovaní ani ostatní, ani vlastné správanie. Rovina pocitov viny je vždy neproduktívna. Veľmi zaťažuje každú myseľ. Prísnu formu vedomia si človek môže vypestovať už tým, že ten, kto uviazol v týchto citových pripútanostiach, nerobí zo seba zlého, ani o iných zle nerozpráva. Sťažovanie si a bedákanie nesmie uväzniť reč na príliš dlho.
9. Niekto by sa napríklad mohol o svojich blízkych vyjadriť: „Cítim sa slabý a myslím, že som svojím zanedbaním narobil druhým veľa zlého. Cítim sa zle a úboho. Ale teraz nechcem vychádzať z týchto myšlienok a tieto pocity postaviť do stredu, ale chcem hovoriť o možnostiach, ktoré čakajú v budúcnosti." Človek by sa mal kvôli svojej sebavýchove včas vzchopiť z emocionálne ťažkých pocitov.
10. Depresia je ako istý druh strachu zo života a viaže človeka naspäť na jeho subjektívne nálady, ktoré vystupujú z tela ako tiene. Človek si vtedy len neľahko vie predstaviť pozitívny obraz života, určitú afirmáciu, napríklad, že je teraz šťastný. Hoci autosugescie a pozitívne obrazy môžu dušu celkom oživiť, aj tak je priaznivejšie, ak si jedinec stanoví malý cieľ a k nemu sa približuje.5 Napokon dokáže zmysly ľahšie viesť smerom von a môže nájsť drobný, avšak účinný odstup od seba samého a od svojich tienistých životných pocitov.
11. Depresia má sklon k tomu, aby vedomie priliplo na telo a aby viedla k negatívnemu seba-zdrveniu. Niekedy tieto vlastné zdrvujúce pocity ponúkajú určitý druh kompenzácie skutočných úloh a pred človekom stojacich požiadaviek života. Niekedy môžu poskytnúť akési nevedomé pseudo-potešenie. A preto si človek na každý deň naplánuje nejaké kontakty, ktoré vyhľadá a niekoľkokrát ide vedome do rozhovoru s ľuďmi. Rozvinúť vzťah pomocou zmyslov a pocitov voči druhým ľuďom si vyžaduje pravidelné predsavzatia.
12. Každý deň by človek mal vedome viesť pozornosť von zo zvyklostí povahy k určitému prírodnému javu alebo k nejakej veci. Zmysly potrebujú pravidelné a intaktné kontakty k objektom sveta. Z tohto dôvodu si človek každý deň stanoví, že bude uvažovať o krátkom texte alebo bude pozorovať nejaký jav vo svete a ten dokonca pár jasnými slovami dokáže popísať. Kontakt zmyslov smerom navonok časom spätne privedie svetlo do vnútra mysle.
13. Oči sa môžu túlať po svete, ako obvykle, alebo pár minút môžu vnímať javy vedome a dôkladne sa ich dotýkať. Človek si napríklad tvorí náhľad na olivovník a po určitom čase ho kreuje ešte raz v predstavách podľa jeho štruktúry a vzhľadu. Vedomá výchova zmyslov ku skutočnému kontaktu a schopnosti vnímať je činnosťou, ktorá jednoduchým spôsobom poskytuje svetlé podnety a čelí vystupujúcim a depresívnym tieňom prilipnutým na telo.
14. Keď sa niekto venuje religióznym praktikám, modlitbám, meditáciám a ezoterickým cvičeniam, bezpodmienečne si všimne, že od nich v žiadnom prípade nič neočakáva. Obvyklá prosebná modlitba nemôže prejsť cez pery bez očakávania. Čím však sú tieto očakávania? Očakávania nie sú ničím iným, než vierou, že duchovný svet alebo vyšší svet, predpokladané božstvo dokáže človeku pomôcť. Aká ilúzia spočíva v týchto očakávaniach! Nezriedka ich vyhľadávajú osoby, ktoré v sebe nesú depresívne vlohy. Zaobchádzanie s religióznou alebo duchovnou realitou preto nemá byť v žiadnom prípade očakávajúce, ale obzvlášť pre depresívnych ľudí sa má stať tendenciálne viac filozofické a myšlienkové.
15. Pri meditáciách v žiadnom prípade nezatvárame oči príliš skoro. Je to naozaj zdravotná záťaž, čo môže vzniknúť, ak sa ľudia príliš skoro odvrátia od sveta a pri svojom religióznom hľadaní sa ponoria do svojho vnútorného života. Určité vyhýbanie sa realite života je v náboženských skupinách veľmi časté a to predurčuje jedinca k zvýšeniu depresívnych stavov. Zaoberanie sa náboženstvom, s meditatívnymi cvičeniami, jogou a všeobecne s ezoterickými technikami by malo nastať pomocou jasnej skúmajúcej práce, so vzrastajúcou šírkou a so zdravým zmyslovým vnímaním ako pozemskej skutočnosti, tak aj výkladov náboženských pojmov. Ak niekto napríklad hovorí o pojme „ja", môže sa depresívne naladiť, len ak urobí chybu, že zavrie oči a ponorí svoje vedomie späť do seba. Cesty sebarealizácie musí sprevádzať veľmi precízna a starostlivá úvaha o pojme „ja" a až vtedy, keď človek získa dostatočné výsledky výskumu o rozdieloch medzi duchovnou realitou a pozemským javom, môže sa vyhnúť klamlivým pasciam predčasného sebapohltenia s falošnými emocionálnymi náladami, ktoré sú v skutočnosti depresívneho charakteru. Preto sa odporúča, aby sa dostatočné preskúmanie obsahu duchovného štúdia uskutočnilo reálnym spôsobom, predtým ako by sa človek priskoro začal venovať ezoterickým technikám, v joge takzvanej rýchlej práci s energiou a všemožným modlitbám. Nie je zriedkavé, že ľudia na ezoterickej ceste zažijú nejakú emocionálnu či dokonca osvietenú jednotu so svojím domnelým ja, pričom nezbadajú, že sa napojili iba na svoju vnútornú, číhajúcu depresiu.
16. Keď mladí ľudia trpia beznádejou, zúfalstvom a depresiou, tak je priaznivé, keď vyhľadajú dospelú osobu, nie v zmysle rodiča, ale z nejakého neutrálneho okruhu, a keď u mladého človeka vznikne k nemu dobrý a dôverný vzťah. Mladí ľudia potrebujú nezávisle na rodičovskom dome nejakú osobu, ktorú by mohli racionálnym spôsobom prežívať ako vzor a ktorá by pre nich bola pochopiteľná a atraktívna. Potom sa vedia ľahšie orientovať smerom k životným cieľom.
Sedemnásť jednoduchých cvičení a opatrení proti depresii
Starostlivo pripravené potraviny pôsobia atraktívne.
1. Počas depresie sa skoro pravidelne objavujú zažívacie ťažkosti. Možno sú to traumatizujúce udalosti, ktoré ostávajú nezvládnuté a obrazne videné, nedajú sa stráviť. Preto je potrebné podnietiť tráviaci systém. To sa udeje pomocou vedomého narábania so všetkými jedlami.6
2. Človek neje ani príliš veľa, ani príliš málo. Ak osoba trpí stratou chuti do jedla, musí sa predsa len vychovávať k vedomému jedeniu a predovšetkým podporovať cit pre chute. Dobre požuť a chutnať podporí činnosť enzýmov v celej oblasti trávenia a dotyčný časom dokáže psychické problémy ľahšie spracovať. Zvýši sa jeho odolnosť.
3. Častý jav, že na kompenzáciu depresie stačí jesť, sa dá taktiež ľahšie prekonať vedomým narábaním so všetkými jedlami. Nejedzte v zhone, ani v nepokoji. Vedomá a krásna príprava stola, najlepšie spolu s ostatnými ľuďmi, pomáha jednotlivcovi skvalitniť jeho stravovacie návyky.
4. V zásade by jedlo malo byť veľmi pestré. Čerstvé sa strieda s vareným, striedanie zeleninového a obilninového taniera a rôznych chutí oživí tráviaci systém. Pri alkohole, ak ho skutočne konzumujete, dbajte na to, aby to bolo len v najmenšom množstve.
Plnohodnotné jedlo môže podnietiť zmysly.
5. Nápoje by mal človek konzumovať tiež vedome a pomaly. Ochutnávanie vždy dostane kľúčovú úlohu. Dokonca aj čistá voda by mala vedome povzbudiť chuťové poháriky po kvalitatívnej stránke.
6. Ďalším spôsobom stimulácie dôležitých energetických potenciálov je použitie studenej vody. Spravidla jednou zo štyroch príčin, ktorá sprevádza depresiu, je príliš silné nutkavé pripútanie k potešeniam a sympatii so súčasne silnou neznášanlivosťou voči nepríjemnostiam a antipatii. Používanie studenej vody, napríklad ponorenie sa do studeného kúpeľa skoro ráno, predstavuje pre človeka nie bezvýznamnú výzvu. Predsavzatie ponoriť sa do studenej vody sa väčšinou nedá zrealizovať s radosťou.
7. Z terapeutického pohľadu akákoľvek forma používania studenej vody sa uskutočňuje s vedomým vnímaním chladu. Keď klient vstupuje do studenej vody, mal by na pár sekúnd precítiť perifériu v zmysle bolesti od chladu. Vedomým prežívaním aplikácie chladu a jej intenzívnym a bdelým vnímaním, bez chvenia a bez bránenia sa momentu mravenčenia, sa vzchopí vedomie voči telu. Následne sa klient cíti oveľa radostnejšie a zbadá vzrastajúcu protireakciu tepla.
8. Pri depresii sa skoro vždy vyskytujú ťažkosti so vzpriamením. Ďalej sa často dostavujú príznaky blokád v určitých častiach tela a v prúdení lymfy. Proti tendencii k nedostatočnému vystretiu a proti blokom v tkanivách môžu byť veľmi dobre nasadené jednoduché cviky.
9. Človek napríklad v sede na pätách zodvihne paže nad hlavu a pozrie sa nahor na ruky. Snaha udržať tento postoj dve až tri minúty bez prerušenia časom daruje lepšiu silu pnutia v celej oblasti drieku. Keď potom cvičiaci nechá uvoľnenú pokožku a perifériu – to je dodatočná aktivita vedomia – a chrbát vedie cielene a koncentrovane do vzpriamenia, spôsobí toto cvičenie prvý tichý pocit oslobodenia od ťaživých pocitov.
Pri depresii často chýba vzpriamenie chrbtice.
Plecia a kľúčne kosti sú poklesnuté.
Hrudník zľahka rastie nahor spolu s pažami.
10. Oblasť, ktorá je pri depresii skoro vždy zviazaná, je oblasť kľúčnych kostí, pliec a šije. Cvičenia, ktoré oslobodzujú túto oblasť, ako napríklad široký pohyb paží do strán s tendenciou ľahkého vystretia a podvihnutie hornej časti prsnej kosti, poskytnú cvičiacemu pocit otvorenia sa k okolitému svetu. Väčšinou sa presvetlí okolie hrdla a vrchnej časti hrudníka.
Kľúčne kosti sú ľahko a živo pozdvihnuté.
Poloha sedu s ľahko podvihnutými kľúčnymi kosťami.
Aj s vystretými nohami sa chrbtica môže napriamiť.
11. Najlepšie, ak ten, kto trpí depresiou, cvičí rôzne cvičenia vzpriamovania a dvíhania hrudníka. Ak dobre a ľahko predýcha niekoľko nádychov a výdychov, pôsobí proti blokádam, ktoré sa v organizme prejavujú depresívnymi pocitmi. V sede, ako aj v stoji môže vykonávať cvičenia s týmito pozdvihujúcimi pocitmi.
12. Priaznivé je, keď ten, ktozľahka vykonáva cvičenia, dbá na členenie tela. Hlava má byť podvihnutá a šija aplecia majú ostať uvoľnené. Stred chtbtice sa má centrovať a napriamiť. Pokiaľ ale ide o státie alebo sedenie cvičiaci potrebuje pokojný základ. Vnímaním týchto troch rôznych častí sa rozvíja lepšia otvorenosť a ochota nadviazať kontakt s vonkajškom. Človek vždy ponechá oči otvorené, lebo spolupôsobia formotvorne na cvičenie, a nenechá oči blúdiť bez orientácie kol dokola.
Pohyb paží podporuje slobodné dýchanie a to podnecuje vzťah k vonkajšku.
Členenie tela podporuje otvorenosť smerom navonok.
Napriamenie chrbtice v stoji
Stoj na hlave je intenzívnym podnietením cítenia formy.
13. Pri depresii je postihnutý zovretý do tela a neustále pociťuje nechuť prísť do prirodzeného kontaktu s okolím alebo s oststnými. Keď si teraz cvičiaci všíma dýchanie a prípadne ho robí širokým pomocou ľahkých pohybov paží, aby sa aj boky mohli opäť zhlboka predýchať, ľahšie sa rozvíjajú vzťahy k vonkajšku a zvyšuje sa sebavedomie. Otvorené a vedome zvolené nenásilné široké dýchanie ďalej spôsobuje harmonizáciu krvného tlaku a posilňuje niektoré upadajúce životné sily.
14. Jedným z najlepších cvikov na depresiu je stoj na hlave. Pre mnohých je však veľmi ťažký. Ale ak sa človek trpiaci depresiou toto cvičenie riadne naučí a dovedie ho až k prvým zmysluplným výsledkom, pôsobí už touto aktivitou formotvorne na jeho telo. Tým, že sa telo viac privedie do formy, niektoré záchvaty depresie, pripomínajúce rozpad formy, ustupujú. V zásade na liečenie depresie je potrebné prežívanie foriem.
Pohľad by mal byť (aspoň) raz do dňa na nejaký čas smerovaný navonok.
15. Pre depresívnu myseľ je veľmi nápomocné, keď bude vedomie vychovávané ku konkrétnemu zmyslovému vnímaniu formy. Depresívne pocity príliš viažu človeka na telo a ľahšie mu dovoľujú dostávať sa do snivých, veľmi rozplývajúcich zmyslových procesov. Ak sa človek cvičí nasmerovať oči na objekt a uchopiť konkrétne jeho formu, stabilizuje svoju psychiku a jednoduchým spôsobom posilní svoj celkový postoj. Dáva si preto pozor na to, či necháva zrak zajatý na tele alebo ho prevedie skutočne až k objektom sveta a aj ich konkrétne vníma.8
16. Ak pretrvávajú poruchy spánku, je priaznivé, keď sa človek vychová k tomu, aby pravidelne v tom istom čase nastal pokoj na lôžku. Ak má človek problém prespať celú noc, niekedy môže pomôcť pár kvapiek antialergického lieku, ktorý si vezme večer. Lekári odporúčajú dve kvapky Valocordinu večer, aby sa predišlo problémom s prespaním celej noci.
17. Čaj z medovky, rozmarínu a slezu, podporujúci spánok, s troškou medu, vypitý večer, taktiež dá spánok do poriadku.9
Poznámky:
1 Štúdia, ktorá skúmala vplyv prvého lockdownu na jar 2020 na rozvoj depresívnych symptómov u mladých ľudí, prišla k nasledovným výsledkom. Pred lockdownom v roku 2018/2019 malo 10,4% mladých ľudí klinicky relevantné depresívne symptómy. Na jar 2020 vzrástol počet na 25,3%, to znamená, že každý štvrtý mladý človek medzi 16 a 19 rokom života vykazovalo klinicky relevantné symptómy depresie. (zdroj: Naumann, von den Driesch, Schumann, Thönnissen: Nárast depresívnych symptómov u mladistvých a u mladých ľudí počas prvého lockdownu v Nemecku, Federálne zdravotnícke listy 2021, 64:1533-1540).
2 Takéto udalosti môžu byť veľmi rôznorodé a individuálne. Rozprestrú sa napríklad na neporušený vzťah, prirodzenú empatiu, zmysel pre spravodlivosť a pravdu, či uznanie vo vedeckej diskusii. Avšak práve vtedy, keď človek pri týchto udalostiach príliš očakáva niečo od druhého alebo si všeobecne niečo vynucuje od sveta, akoby si predprogramoval sklamania a z nich vyplývajúce depresívne prvky.
3 Podrobný opis depresie sa nachádza v knihe Heinza Grilla „Tajomstvo podstaty duše", Stephan Wunderlich Verlag 2016, S. 297. Terapeutické prístupy, ako aj organické prístupy k pečeni sú tu preskúmané podrobnejšie.
4 Súvislosť pečene a choroby depresie popisujú výskumníci duchovnej vedy, napríklad Rudolf Steiner (GA 312, s.337, Duchovní věda a zdraví člověka, 2002, Fabula). V knihe autora tohto článku „Tajomstvo podstaty duše" sa táto súvislosť a možné terapeutické postupy nachádzajú veľmi podrobne popísané. Dôležitým bodom tu je podnietenie budujúceho a koncentrovaného myslenia, ktoré dokáže svojou formujúcou silou priviesť život konkrétnym spôsobom k väčšiemu utváraniu.
5 Takýmto cieľom môže byť napríklad pekná príprava jedla. Prijímanie jedla by nemalo byť v zmysle unáhleného uspokojovania potrieb bez prípravy, ale začať by sa malo vedomými predstavami o tvorivých prvkoch prípravy.
6 Všeobecné pokyny k cvičeniam, liečebným prostriedkom a k výžive pri depresii sa nachádzajú tiež v knihe „Nová jogová vôľa a jej terapeutické uplatnenie pri strachoch a depresiách", Synthesia-Verlag 2010.
7 Táto fotografia a cvičenie je z knihy „Slobodné dýchanie", Heinrich-Schwab-Verlag 2019, S.70.
8 Cvičiaci môže napríklad pozerať na reťazec hôr, reálne alebo na obrázku, a zmyslami zachytiť kontúry a priestorovo-plastické rozloženie vrcholov, hrebeňov, strání a pilierov. Pritom rozvíja pohľad a zmysel pre formy a dokáže to aj posilniť, keď nakreslí malý obrázok zmyslových vnemov.
9 Tento koncept nenahrádza lekárske, školsko-medicínske ošetrenie. A to zvlášť pri ťažkých formách priebehu depresie. Môže to však zmysluplne podporiť lekárske ošetrenia zvlášť pri ľahšej alebo stredne ťažkej depresii.
Niektoré fotografie čoskoro doplníme