meditácie

články

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Joga je viac než ásana.

Imunitný systém je možné trénovať

Uverejnené 1. júla 2021 na stránke Heinza Grilla:
po nemecky - https://heinz-grill.de/immunsystem-seele-begegnung/ 
po slovensky - https://heinz-grill.de/sk/imunitny-system/

Imunitný systém potrebuje výzvy

Problematika, ktorá v dnešnej dobe korony nastupuje, je, že väčšina ľudí zo strachu z nakazenia redukuje medziľudské kontakty, sťahuje sa, a tým už viac nečelí prirodzeným výmenám. Známe je, že učitelia, ktorí pracujú v školách a stretávajú sa s deťmi a s ich mnohorakými prechladnutiami a infekciami, nepodľahnú tak ľahko ochoreniu. Homeopatia a rovnako aj mnohé odvetvia prírodného liečiteľstva poznajú rozdiel medzi chronickými chorobami s degeneratívnym priebehom a medzi akútnymi zápalovými reakciami. Akútny zápal, zvlášť na periférii, na pokožke alebo v nosohltane, môže často vážnejšie vleklé chronické ochorenie uvoľniť a priviesť ho na cestu liečenia. Čím periférnejšie nastupuje nejaké reumatické ochorenie, tým ľahšie ho môže patológ vyhodnotiť. Ochorenie veľkých kĺbov je väčšinou zakorenené veľmi hlboko v tele a poukazuje na slabo zasahujúci imunitný systém.

Tým, že sa mnoho ľudí chce pred akútnymi zápalmi chrániť a vyhýba sa im pomocou veľmi otázneho očkovania, netrénuje dostatočne svoj imunitný systém a procesy, ktoré by inak museli prebiehať na periférii, sú mnohonásobne odvádzané oveľa hlbšie do vnútorných orgánov. Očkovanie proti korone má preto veľmi otázny charakter, lebo v krvných cestách vyvoláva tvorbu protilátok, čo však na sliznice nemusí nevyhnutne mať účinok zabezpečujúci úspech v zmysle prvej prirodzenej obrannej reakcie. Očkovania proti ochoreniam dýchacích ciest sa preto neodporúčajú. Získavanie kondície slizníc a ich schopnosť sekrečnej obrany pomocou protilátok sa musí posilňovať pomocou stretnutí. Celkom obyčajne tak môže vzniknúť prirodzené rozvinutie imunitnej schopnosti odozvy pomocou vyrovnávania sa s baktériami a vírmi niekoho iného.

Vyrovnávanie sa s negatívnym

Avšak jednotlivý človek môže svoj imunitný systém ďalej cvičiť v zmysle stupňujúcich a vzrastajúcich procesov vývinu vedomia. Lekár Pettenkofer v Mníchove poskytol jeden z najskvelejších príkladov v histórii, keď pred študentmi vypil pohár vody s plávajúcimi baktériami cholery, ktoré mu dal k dispozícii Robert Koch. Patogénom čelil statným a silným vedomím a zostal absolútne nepoškodený.1 Stret s baktériami a vírmi sa udial na rovine tela. Ale pre človeka je možné vybudovať si také vedomie, ktoré sa účinne vzoprie proti nákaze a bude mať imunitu proti možnému nebezpečenstvu.

Kto by si predsa len chcel dostatočne cvičiť svoju schopnosť imunitnej odozvy, musel by sa stále znova a znova vyrovnávať s negatívnymi javmi, s traumami, záťažami alebo všeobecne s takzvaným zlom v miere pre neho únosnej. Duchovný pohľad vidí chorobu menej ako patogénny zárodok, ale skôr vidí prapôvodnú silu, ktorá tento patogénny zárodok oživuje a robí ho účinným. Nie vírus, ktorý nakazí telesnú rovinu, ale všetky tie sily, ako napríklad sugescie materialistickej doby, náboženské slepé uličky, medziľudské projektívne agresie, vzájomné ublíženia, vzťahy chamtivosti a podmaňovania v ľudskej vzájomnosti svojou nemorálnosťou podporujú choroby, roznecujú víry a neprospešné baktérie a nakoniec je človek celkom zamestnaný obranou proti mikroorganizmom. Keby bol svet morálne neporušený, keby vo vzťahoch nevládli žiadne mocenské zásahy a v hospodárskom kontexte by boli na dennom poriadku otázky rozvoja bez manipulovania, tak by mal každý jednotlivý občan prirodzené zmysluplné výzvy a nemusel by hrať osudovú hru s ochrannými rúškami a s blokovaním kontaktov. Prostredníctvom trvalých vývojových požiadaviek s prirodzeným a radostným charakterom by získal individuálne priaznivý stav imunity.

Dôvody nesprávnych ochranných reakcií

Musíme sa opýtať, prečo sa samotné ľudstvo oberá o mier, o prirodzené zdravie a samé seba vystavuje tlaku falošného pocitu ochrany s veľkou mierou izolácie? Skutočnosť, že práve nedostatok vzťahov a izolácia, ktorej sú ľudia vystavení, spôsobuje horšie choroby, nie je už potrebné ani objasňovať. Jednu z príčin nesprávneho pocitu ochrany a chuti stiahnuť sa dnes tvorí slabosť v zmysle takzvanej pratvorivej sily; to je tá sila, ktorá súvisí s primárnou nervovou substanciou, teda so silou nervov človeka. Je to v istom zmysle základ nervového systému pre zmysluplné, usporiadané stretnutia so životom a s ľuďmi, stretnutia s porozumením. Je to nosná sila, moc, určitý druh stability. Pratvorivá sila sa dá charakterizovať aj ako najvnútornejšia sila vzpriamenia sa k morálke. Čo sa rozumie pod pojmom morálka? Je to sila konania verného pravde, ktoré sa nesmie hodnotiť podľa čisto subjektívnych kritérií, ale je zapasované do objektívnych nevyhnutností. Kto napríklad dokáže najnaliehavejšie a najnevyhnutnejšie povinnosti klásť vyššie, než svoj egoistický prospech, a dokonca než svoje zdravie, dokáže vysoko morálne konať. Je to tiež konanie v úcte a dôstojnosti voči blížnym, ako aj voči sebe samému a svojmu etickému životnému postoju.

Druhá príčina nesprávne adaptovanej imunitnej odpovede spočíva vo vzrastajúcom strachu z neznámeho, z takzvaného duchovného, alebo všeobecne vyjadrené, strach stať sa nezávislým, vyšším, celostným Ja-svojbytím. Umelá inteligencia sa vo svojom výskume a vývoji odvoláva na logické, ale predsa veľmi materiálne rozvíjané procesy myslenia, ktoré sú nakoniec vyvinuté strojom a sú rozličnými spôsobmi reprodukované. Z niečoho, čo je doteraz známe, vznikne nový, ale v zmysle génov predsa len rovnaký potomok. Všetko nové teda nie je skutočne individualizované, ale sa iba reprodukuje v nových variáciách a vonkajších formách. Jadro však ostáva stále rovnaké. Otázka vývinu, ktorá je však pre zdravý tréning imunitného systému tak dôležitá, sa umelou inteligenciou eliminuje.

Ako povedal Goethe:

A pokiaľ to nemáš,
toto: umri a povstaň!
Si iba mútny hosť
na temnej Zemi.

v básni „Blahoslavená túžba" (1817) 

Spirituálne aspekty

V istom zmysle strach pred neznámym posmrtným životom ženie človeka stále ďalej k javom umelej inteligencie. Ak by dnes mal ešte určité tušenie o udalostiach, ktoré duša prežíva v posmrtnom bytí slobodnom od tela, nemohol by sa s materialistickou horlivosťou snažiť, aby sa celé bytie stávalo umelým. Každý deň musia kvôli vývoju mnohé známe emócie a staré tradičné zvyky do istého stupňa ustúpiť, aby mohlo do duše vstúpiť svetlo ako určitý druh začiatku alebo rozšírenia vedomia. Keď človek vstupuje do stretnutia s vonkajším svetom alebo s ľuďmi, nemal by reprodukovať to známe a staré, ale mal by odkryť zmysel bytia toho druhého a mal by sa so schopnosťou empatie nanovo spojiť so samotnou dušou.2 Vývoj preto vždy predpokladá určitú smrť starých, známych a už nepotrebných pocitov, aby tak v človeku povstali nové väčšie horizonty. Kto dokáže v tomto zmysle cvičiť svoje vedomie, prekonáva v správnom momente sám seba v malicherných nutkaniach a učí sa pravdivo prenikať do najbližšieho vyššieho významového obsahu, ten najlepšie trénuje svoj imunitný systém. Potom človek neodmieta ducha a pravú individuáciu, ale intenzívnejšie si vytvára svoj základ vo svojom vlastnom strede prostredníctvom vyššieho celku, teda všeobecne pomocou toho univerzálne platného. Chemický éter v imunitnom systéme3 môže rozvinúť schopnosť zvláštnej koordinácie, lebo bude stimulovaný svetlom pomocou procesov vedomia. Človek nachádza svoj stred4. Dnes však len veľmi málo ľudí pozná svoj stred, lebo sa uzatvárajú pred všetkými duchovými procesmi vývoja a ustráchane ochraňujú telo a fixujú svoje materiálne bytie. Takto nestrácajú iba svoje kreatívne možnosti pre život, ale významne oslabujú svoje zdravie.

Prepólovanie imunity v dôsledku chýbajúcich ideálov

Imunitný systém je v súčasnosti naladený negatívne, ba dokonca je celkom zvrátený, pretože človek svojím vedomím odmieta nadriadené vyššie múdrosti, dokonca proti nim reaguje so strachom a s imunitnou reakciou a na druhej strane strachy a závislosti zas majú určité následky. Vytvára si pocit integrity spočívajúci na fixácii na telo a na závislosti na tele a v konečnom dôsledku produkuje tie najnevhodnejšie imunitné reakcie. Dnes človek svoj imunitný systém trénuje celkom nesprávnym spôsobom tým, že považuje všetky psychické a fyzické závislosti za najcennejšie pre svoje vlastné dobro a odmieta všetko to, čo spochybňuje jeho závislosti a nezmyselné emócie.

Tepelný éter žije predovšetkým v semenách,

svetelný éter v kvetoch,

chemický éter v listoch

a vitálny éter na koreňoch.

Z duchovného hľadiska je dnes možné pozerať sa na vývoj tak, že imunitný systém je obrátene prepólovaný a trénovaný. Tragika však nežije iba na fyzickej rovine, ale zapisuje sa aj ďalej až do takzvaných vyšších svetov - ako to vyjadril Rudolf Steiner – do duševnej posmrtnej skutočnosti, do ktorej duša po smrti vchádza. Čo sa deje v týchto vyšších svetoch, keď tu už nie je telo ako kompenzácia duše? Človek, ktorý sa tohto ľahkomyseľne zúčastňuje, môže byť nevedome voviazaný do tejto tragédie, prepasie však tie najdôležitejšie požiadavky vývoja, a tak do posmrtného duševného sveta vstupuje bez prostriedkov a bez duševného tepla. Ostáva tam nie iba akoby chudobný, izolovaný a bez substancie, ale ako popoháňaný tam pôsobiacimi takzvanými silami Deva5, duchovnými vodcami ľudstva, aby pozoroval svet ako desivú hru rozkladu a zániku. Duša sa teda musí z posmrtného sveta pozerať na degeneratívne a rozrušujúce pomery, aby mohla vyrovnať zlyhania, ktoré vytvorila v pozemskom bytí. Ak by sme to chceli povedať obrazne, anjeli mu obrátia hlavu k Zemi a on musí v jednotlivosti za jednotlivosťou pozorovať tú scénu degenerovania. Je to tento spôsob pohľadu na pozemský život a na rozličné procesy, ktorý duša musí znášať, neprestajný pohľad na to negatívne a zaťažujúce. Podobne, ako keď niekto musí sledovať popravy nevinných ľudí, v rovnakom zmysle sa duša pozerá späť na bytie, prirodzene, že nie fyzickými očami, ale očami, ktoré zodpovedajú duši, a badá, ako bez možnosti zásahu sa musí prizerať na nespravodlivosť a na psychické procesy rozkladu. 6, 7, 8

Poznámky

1 K životopisu Maxa Jozefa von Pettenkofera pozri tu: https://www.deutsche-biographie.de/sfz74498.html

2 Za empatiu sa považuje schopnosť zažiť druhého v jeho podstate a mať účasť na jeho pocitoch. Často sa za empatiu označuje aj sústrasť alebo súcit. Vedecké odvetvia nie sú pri definícii jednotné.

Empatia sa však nesmie nesprávne chápať iba ako emocionálna rezonancia, lebo aj bez empatie sú ľudia schopní intenzívne emocionálne spoločne vibrovať. Hlboké prežívanie druhého v jeho duševnom bytí je kresťanským ideálom, ktorý ide ruka v ruke so subtílnym zanechaním vlastných určeností a závislostí. Človek sa musí sám od seba viac oslobodiť, aby skutočne zažil druhého.

Slovo empatia pochádza z gréckeho slova empátheia, tvoreného predponou em (do) a páthos (utrpenie, vášeň, cítenie). Je príbuzné so slovom sympatia, vytvoreného pomocou predpony sym (s) a páthos. Pôvodný význam slova empatia by podľa toho bol nie iba súcit, ale vcítenie sa do druhého.

3 S chemickým éterom sa odvolávame na tretí druh zo štyroch takzvaných éterov, ktoré sa spájajú do ľudského éterického tela. Dohromady existujú tieto štyri druhy éterov: ohnivý éter, svetelný éter, chemický éter a nakoniec vitálny éter. Vo všeobecnosti sú jednotlivé druhy éteru neviditeľné a nezameniteľné s rádiovými vlnami alebo s omamnou látkou. Sú skôr ako jemnohmotné silové pôsobenia, ktoré pracujú v ľudskom tele a tiež v prírode. Všeobecne sa dá povedať, že to nie je fyzické telo, ale sú akoby energetickým telom. Chemický éter je napríklad relatívne blízky pojmu samana váju. Podľa jogovej náuky existujú rozličné sily prána, ktoré sú tak isto jemnejšie, než fyzické telo. Celkom principiálne sa dá povedať, že energia, ktorá pracuje v imunitnom systéme, vychádza z jemnohmotnej koordinačnej sily chemického éteru, a tým určuje pomery vo fyzickom tele.

Pozri: Ernst Marti: Štyri étery, Zbinden-Verlag (Preklad do slovenčiny je možné získať v štúdiu Narajana)

4 Tento stred nie je typickým „vlastným stanoviskom", ktoré je založené na vlastnej mienke a vyhraňuje sa od iných mienok, ale je to duchovné centrum v osobnosti, ktoré je schopné vytrvale sledovať ciele a ideály a vnášať ich do sociálneho života.

5 Sanskritské slovo déva označuje duchovnú bytosť, ktorú je možné pomenovať aj ako anjelská bytosť.

6 Mnohí ľudia už v období svojho života prežívajú určité momenty, v ktorých sa musia pozerať na úplne nezmyselné pomery, bez toho, aby sami videli možnosť zastaviť s tým súvisiaci osobný alebo spoločenský rozklad. To umožňuje, aby sa vytvorili pocity pre neskoršiu dobu, ktoré motivujú človeka k tomu, aby prestal nevyužívať svoje vlastné možnosti.

7 Tento posledný údaj, podobne ako rozličné doteraz zmieňované opisy, pochádza z osobných ezoterických výskumov autora.

8 Kvôli podrobným vysvetleniam pozri knihu, ktorá nedávno vyšla: „Imunitný systém a vedomie". V nej sú uvedené výklady o chemickom éteri v súvislosti s vedomím a s imunitným systémom.