|
05 November 2021
Terapeutické zaobchádzanie s chorobou korona
Uverejnené dňa 2. novembra 2021 na stránke Heinza Grilla
Po nemecky - https://heinz-grill.de/therapeutisches-umgehen-corona/
Po slovensky – uverejníme, keď bude preložené
Pri komplexnom a súhrnnom prehľade, akým spôsobom prebieha choroba korona, sa dajú odvodiť veľmi zaujímavé terapeutické súvislosti príčin a účinkov. Približne sto osôb, ktoré mali lekársku starostlivosť a ktoré sa po ukončení akútnej fázy obrátili na mňa so spirituálnymi otázkami kvôli ďalšej nadstavbe, poskytovali veľmi hodnotné upozornenia, ako by mohlo prebiehať liečenie nie iba na znovunastolenie predošlého zdravia, ale na zvýšenie celkového psychického a fyzického potenciálu síl.
Mnohé osoby, alebo skoro všetky, trpeli vyčerpaním, únavou, obmedzením zmyslového vnímania a psychickou beznádejou, ktorá vôbec nie je neškodná. Nápadné sú sklony stiahnuť sa do pokoja domova a dokonca do teplej postele. Rovnako prichádzali na rad aj vysoko početné stiahnutia sa z práce a zo zodpovedných úloh. Napriek negatívnym výsledkom testov pretrvávali mierne zvýšené teploty, časté príznaky dlhotrvajúcej tvorby hlienov a sklony k bolestiam hlavy. U nemalého počtu pacientov sa rozvinula bakteriálna superinfekcia s pneumóniou a čiastočne ťažké zápalové symptómy. Nedalo sa jasne zistiť, či ide zakaždým o chrípkové infekcie s koronou alebo bez nej. PCR testy boli vždy pozitívne do určitého časového bodu. Ošetrujúci lekári stanovili ochorenie a liečenie, ale skutočné vyliečenie sa často nedostavilo, iba výsledok testu sa ukazoval ako negatívny.
Najťažšie formy priebehu sa rozvinuli vtedy, keď pacienti počas ochorenia nerobili žiadnu, ani psychicko-mentálnu, ani telesnú aktivitu. Diagnóza z PCR testov väčšinou priniesla do dovtedajšieho obrazu choroby zhoršenie. Strach kolektívne obopína svet ako spaľujúca bytosť a má rozhodujúci význam pre spôsob priebehu choroby.
Po akútnej fáze, potom, ako test dopadol negatívne, často symptómy ostávajú, predovšetkým horúčka nechce celkom ustúpiť na normál. Osoby vypovedajú o pocitoch, akoby už nikdy nemali vyzdravieť a akoby museli ostať sužovaní v latentnom štádiu ochorenia. Častým javom, ktorý sa vyskytuje rovnako počas, ako aj po akútnej fáze choroby, je obstipácia. U niektorých pacientov sa zvyšuje až do rizika ilea a apenditídy1).
Na odporučenie z mojej strany čím skôr začať s telesným pohybom, sa dostavovali veľmi dobré výsledky. Jedna osoba prišla ku mne ráno bledá a oslabená, vzala manžela na meditačné sedenie. Keď som ju uvidel, opýtal som sa jej ako sa zdravotne cíti. Povedala, že je taká slabá, že sa musí ihneď opäť stiahnuť a ísť si ľahnúť. Krátko som sa zamyslel nad tým, čo sa stalo a povedal som jej, aby sprevádzala manžela pri stúpaní do kopca až do Naone. Napriek slabosti by sa mala chopiť aktivity výstupu a dokonca vytrvať a nevzdať to. Tento výstup trvá pol hodiny a vedie lesom strmo nahor. Vykonala túto aktivitu a popoludní dokonca absolvovala ďalšie malé cvičenia. Keď sme opäť schádzali na večeru do údolia, už nevyzerala bledá a vôbec sa necítila slabá. Slabosť, ktorú signalizovalo telo, bolo možné prekonať vedomým rozhodnutím, živo sa zúčastňovala rozhovoru a tiež následný nočný pokoj sa harmonicky prehĺbil. V nasledujúcich dňoch sa však opäť musela nanovo rozhodovať pre aktivity a až po týždni prekonala pretrvávajúcu slabosť.
Ďalší pacient prejavoval povážlivý priebeh. S nárastom CRP na 150 a bakteriálnou superinfekciou2), ktorá vyústila do hospitalizácie, sa rozpútalo veľa pocitov zúfalstva. Tieto pocity sa zvýšili zvlášť preto, lebo táto osoba bola veľmi robustná a verila, že nie je ľahko náchylná chytiť chorobu. Ani po dlhej dobe sa neukazovali nijaké náznaky liečenia. Choroba a zápal začali ustupovať až vtedy, keď sme telefonicky denne pracovali na vízii budúcnosti a dosiahli sme novú perspektívu v pracovnom živote a v spôsoboch správania sa vo vzájomných vzťahoch. Prvý spracovaný mentálny nový začiatok s vysokou aktiváciou ideálnejších myšlienok priniesol denný pokles zápalových hodnôt a čoskoro úplné vyliečenie zápalu pľúc.3)
Opäť iná osoba tak isto musela kvôli vysokým zápalovým hodnotám vyhľadať kliniku. Na všetky lieky reagovala vysoko alergicky. Úzkosti sa u nej vystupňovali až k strachu zo smrti. Aj spánok mala zredukovaný a bol nekvalitný. Po tom, ako sa pomocou telefonického poradenstva mohla vyjasniť psychická konfliktná situácia, prebudil sa záujem o novú orientáciu pracovného života a o zlepšenie sociálneho postavenia. Tým, že mohla denne pracovať na koncepte pomocou telefonického poradenstva, vyliečila si zápal pľúc. S príchodom domov striedala telesné a psychické aktivity, čo prinieslo zlepšenie celkového stavu a po desiatich dňoch bola opäť schopná dosiahnuť obvyklý pracovný výkon. Po ďalších desiatich dňoch vyzerala veľmi povzbudivo a pocit, že skutočne riadne zvíťazila nad chorobou a získala vyliečenie, bol neprehliadnuteľný.
Na zabránenie obstipácii, ktorá býva často spôsobená pasívnymi fázami ležania v posteli, veľmi dobre pomáhajú obrátené polohy, ako napríklad stoj na pleciach. Proti riziku trombózy a bronchiálnej obštrukcii sa ukázalo ako cenné široké predýchavanie. Zároveň so širokým predýchavaním, spojeným s nejakou činnosťou na čerstvom vzduchu, sa odľahčuje srdcu.
U rôznych osôb dlhú dobu pretrvávajú zvýšené teploty a príliš vysoká pulzová frekvencia. Niektoré osoby, ktoré tým trpeli, išli až dve hodiny do kopca, stúpali nahor pomaly. Večer každý, kto to robil, vykazoval bez výnimky úľavu na srdci a ďalší pokles zvýšenej teploty.
Ochorenie vyzerá, akoby sa poplietol parasympatikus so sympatikom.4) U všetkých pacientov sa dá v post-fáze vnímať ešte dlhšie pretrvávajúca vegetatívna dysregulácia. V hltane, v priedušnici a v prieduškovom systéme sa ukazujú veľmi silné tendencie k nepokoju, pričom zasahovanie parasympatického nervového systému do trávenia prebieha nedostatočne. Slabosť, ktorá poukazuje na výskyt tohto vegetatívneho nepokoja, si vyžaduje cielenú aktivitu vedomia, ktorú sa vlastne pacient naozaj musí naučiť. Pociťovaná túžba po pokoji a ústraní sa vyvíja z tejto vegetatívnej a veľmi húževnato pretrvávajúcej dysregulácie. Pacienti hľadajú falošný pokoj a zotavenie a bez výnimky premeškávajú aktivizáciu, pre ktorú sa v momente musia rozhodnúť napriek telesným pocitom. Keby sa človek poddal telesným pocitom, mohol by chorobu zavliecť až do chronického stavu. Vegetatívny systém potrebuje cez centrálny nervový systém, a tým teda cez vedomie, nové a rozhodné impulzy. Potrebná je myšlienková aktivita a tá sa nemá diať na základe navyknutých emocionálnych alebo telesných okolností, ale zo skutočne predsavzatého, rozhodného a dobre mysleného povedomia.
A preto po odznení akútnej fázy je pred všetkých pacientov položená otázka zdravej aktivácie, ktorá nie že by iba rekonštruovala staré zvyky, ale viac, než to, do pohybu uvedie nové procesy vedomia. Potom, ako bude predchádzajúca výkonová kapacita do istej miery opätovne nastolená, mal by vždy nasledovať väčší koncept pre rozšírenú budúcnosť. Ak bude táto vízia reálne myslená a začatá, bude môcť dôjsť k riadnemu zvýšeniu celkového psychického a fyzického potenciálu.
Túto jeseň nastupujú chorobné procesy s podobnými stavmi rovnako u očkovaných, ako aj u neočkovaných. Vo väčšine prípadov je indikovaná vysoká horúčka, ale príznaky nachladnutia s postihnutím dýchacích ciest sú prítomné takmer vždy. Mimoriadne hodnotným sa ukazuje rozvíjanie psychickej a fyzickej aktivity v spojení s víziou budúcnosti, ktorá je myslená samostatne, rozumne a orientuje sa na nové ciele. Je to akoby s ochorením mohol nastúpiť pocit koherencie5) až vtedy, keď pacient prestane zotrvávať vo svojich starých spôsoboch správania a premýšľa nové perspektívy, formuje ich do skutočných pocitov a napokon ich s rozhodným úsilím realizuje.
Všetky osoby by boli schopné činnosťou vedomia, ktorá prekračuje hranice, zažiť prinajmenšom zlepšenie svojich dovtedy neblahých podmienok. Mnohí sa museli proti svojim telesným pocitom vzchopiť a narovnať, no po čase sa naplnili nádejou, prekonali depresie a získali lepšie vyhliadky do budúcnosti práve vďaka ochoreniu. V každom prípade muselo prebehnúť zmysluplné terapeutické sprevádzanie, najlepšie s lekárskou kompetenciou, aby obavy nevohnali pacienta do osudovej tendencie stiahnuť sa a do akéhosi nocebo efektu, ktorý sa s pojmom korona vo všeobecnosti asociuje.
Každá choroba má svoju vlastnú signatúru. Odohráva sa spolu s otázkou vývoja ľudstva, a preto nie je náhodnou, ale určitým druhom múdrej prozreteľnosti. Ľudia dnes mnohorakými spôsobmi hľadajú nejakú formu novej integrity. Nechcú už viac tak veľmi žiť v materializme, ale ešte nepoznajú reálnu cieľovú perspektívu. Choroba na chvíľu vyvedie človeka von zo starej situácie. Kvôli integrite však človek predsa len musí rozvinúť novú cieľovú perspektívu s lepšími predpokladmi. Tú musí človek vytvoriť sám. Tak ako bolo v minulých článkoch uvedené, že rozvinutie piatej čakry, takzvanej višuddha čakry6), je rovnako dôležité, pri zabránení ochoreniu korona, ako aj pri liečení, v rovnakej miere príklady zo skúseností ukazujú jej dôležitosť aj v priebehu zotavovania. Choroba má na jednej strane rozkladné účinky, ale (na druhej strane) nesie v sebe niečo ako klíček na rozvinutie nového začiatku. Tajomstvo je však v tom, že ľudia nedostávajú nový začiatok akoby prinesený zvonku, ale musia ho rozvíjať skutočným zaoberaním sa ideami, logickými myšlienkovými predstavami a ideálmi.
Takzvané piate centrum leží pri hrtane. Poruchy, ktoré sa odohrávajú v jemnohmotnom prostredí v zmysle dychu a ďalej v živote myslených predstáv, ako aj vplyvy cudzích determinácií zvonku, sa vnášajú do trachey a do vnútra dýchacích ciest. Aké časté sú tieto narúšajúce vplyvy?! Aký význam preto má táto oblasť, ktorá zľahka spočíva nad pľúcami? Schopnosť ľudského vedomia tvoriť predstavy je uložená vo svetle piateho centra. Čím viac sa človek - a je jedno, či je chorý alebo zdravý - učí slobodne od emócií tvoriť predstavy a zmysluplne sa upriamuje na rozumnú a do istej miery etickú víziu budúcnosti, tým viac rozvinie tvorivý potenciál síl, ktorý posilňuje imunitu a podporuje zdravie. Svojou osobnosťou vytvára integritu. A preto sa dá infekciám dnešných čias zabrániť alebo ich vyliečiť pomocou zmysluplnej aktívnej psychickej a fyzickej práce. Pre každé liečenie má význam vlastné rozhodnutie, ktoré sa rozvinie zo zrelých úvah, a tým z vedomia, ktoré nie je závislé na tele. 7) 8)
Poznámky
1) Pri horúčkových infekciách s nepatrným príjmom stravy a s chýbajúcim pohybom sa veľmi často dostavuje zápcha. Črevo sa stáva ťažkopádne a prítomný obsah ostáva stáť a zhŕňa sa. Táto situácia sa môže stupňovať až k ochrnutiu čriev (ileus) so silnými bolesťami brucha, a tiež v dôsledku zástavy môžu nastať zápalové procesy, ako napríklad zápal slepého čreva. Aby sa predišlo týmto komplikáciám, môžu veľmi pomôcť preháňajúce opatrenia pomocou liekov alebo klystírov. Látková výmena sa tým odľahčí a imunitný systém sa ľahšie môže venovať svojej práci.
2) U C-reaktívneho proteínu (CRP) ide o bielkovinu, ktorú pri zápalových procesoch vo zvýšenej miere tvorí a vylieva pečeň. Laboratórnymi technikami je možné v krvi určiť a objasniť závažnosť a priebeh zápalu. Norma rozsahu hodnoty je pod 5 mg/l. Okrem leukocytov a rýchlosti sedimentácie sa CRP považuje za jednu z typických laboratórnych hodnôt poukazujúcich na zápal.
O bakteriálnej superinfekcii sa hovorí vtedy, keď je vírusovou infekciou poškodená obranná bariéra slizníc v dýchacom trakte, takže baktérie sa už môžu takmer nerušene šíriť a následkom je obnovený, zvyčajne prudší zápal v podobe zápalu pľúc.
3) Čím ťažší priebeh má infekcia, zvlášť so zápalovým postihnutím pľúc, tým viac táto situácia vyžaduje novú spirituálnu orientáciu alebo presnejšie rozpracovanie zo strany spirituality. Zápal pľúc je vlastne vždy preneseným zápalom, ktorý nepochádza bezprostredne zo samotných pľúc, ale z iných orgánov, napríklad z pečene, ktorá už nedokáže solídne vykonávať svoju prácu a tvoriť bielkoviny. Podľa čisto konvenčného medicínskeho hľadiska vzniká vtedy, keď sa infekcia nelieči, ale klesá do hlbších oblastí dýchania a nakoniec do funkčného tkaniva, do pľúcnych alveol. V každom prípade skúsenosti ukázali, že pri zápale pľúc vedie k lepšej perspektíve čo najsolídnejšie spirituálne preorientovanie s dôkladnosťou a presnou výstavbou myšlienok. Projekcie, ktoré boli doteraz na dennom poriadku, musia byť riadne prekonané solídnym a ušľachtilým procesom vedomia. Ak táto nová orientácia chýba, nie je vôbec možné vyhnúť sa psychickému a fyzickému zhoršeniu.
4) Parasympatikus a sympatuikus sú dve veľké nervové vetvy vegetatívneho nervového systému, ktoré sa správajú ako protihráči. Kým sympatikus sa v aktívnych pohybových situáciách stará o rozširovanie priedušiek, aby mohol organizmus prijímať dostatok kyslíka cez pľúca, parasympatikus zužuje priedušky vo fázach pokoja a regenerácie. Ak je však vzťah medzi oboma životne dôležitými nervami narušený, telesná záťaž, ktorá by mala aktivovať sympatikus, má v oblasti priedušiek za následok zvýšenú tvorbu hlienu a zúženie priedušiek pôsobením parasympatiku na nesprávnom mieste. Inak sa v období zdravia parasympatikus stará o dobré trávenie, t.j. rozširuje cievy v brušnom priestore, podnecuje tráviace žľazy k zvýšenej sekrécii a tiež pohyby čriev. Pri nerovnováhach alebo dysreguláciách nedokáže parasympatikus dostatočne pôsobiť v oblasti brucha. Pohyby čriev a činnosť trávenia sa stáva ťažkopádnou, až k zápcham. Sympatikus v brušnom priestore kŕčovatie a pôsobí na nesprávnom mieste.
5) Pocit koherencie je podľa Aarona Antonovského zdravým pocitom sebavedomia, ktorý človek chce dosiahnuť.
6) Višudha čakra je piatym zo siedmich energetických centier, ktoré v nadzmyslovej oblasti čakajú na vedomé vyformovanie. Centrálne schopnosti, ktoré sú spojené s touto čakrou, sú logické myslenie, jasnosť pozorovania a tvorby náhľadu a sila tvorby predstáv, ktorú nenarúšajú emócie, ani sily žiadostivostí tela. Ďalšie obsahy sa nachádzajú v knihe „7 sedmoročí a 7 čakier".
7) Často sa veľmi banálne povie: „Musíš robiť to, čo ti káže pocit. Musíš si sám sebe povedať áno. Rob to, čo ti robí dobre. Poslúchaj svoje telo." Tieto slová sú v každom prípade pre liečenie kontraindikáciou. Jedinec musí rozvinúť opak emocionálnych väzieb na telo, teda slobodné a múdre predstavy a tie s rozumným úsilím uviesť do praxe. Slovná formulácia by potom neznela tak, aby človek poslúchal telo, ale celkom naopak, aby človek neprestajne telo prekonával.
8) K tomu pozrieť knihu z vydavateľstva Stephana Wunderlicha „Vedomie a imunitný systém".