|
02 Apríl 2022
Ochorenie korona – šanca pre budúcnosť
Článok Heinza Grilla uverejnený 30. marca 2022
na jeho stránke po nemecky: https://heinz-grill.de/corona-suggestion-heilung/
po slovensky: uverejníme link, keď bude článok preložený
Medicínske pozorovania korony
Lekár Dr. Shankara Chetty ošetril v Afrike viac ako sedem tisíc pacientov, ktorí ochoreli na koronu. Výskumom, zaoberaním sa, pozorovaním obrazu choroby a jej foriem priebehu prišiel k výsledku, že táto vírusová infekcia veľmi často prechádzala do alergie, ktorá jednotlivým pacientom neraz spôsobovala ďalšie veľké komplikácie. Podľa tohto pozorovania sa takzvaný dlhý kovidový syndróm pravdepodobne stane problémom v dôsledku alergických následkov. Podľa skúseností Shankara Chettyho podávanie antihistaminík zmiernilo zápalové podráždenia a dýchacie ťažkosti.1)
V dôsledku mnohých sugescií a pripojených strachov, ktoré korona infekciu sprevádzajú alebo dokonca príčinne motivujú, dostáva sa vegetatívny nervový systém so svojimi parasympatickými a sympatickými riadiacimi funkciami do neporiadku a nevyhnutne sa prejavujú zápalové následky, dýchavičnosť2), problémy srdcovo-cievneho obehu a dlhšie fázy vyčerpania. Ktoré terapeutické opatrenia dokážu regenerovať túto vegetatívnu nerovnováhu, ktorá vysiela zdola nahor svoje disharmonické riadenie v dýchacích cestách? Existujú lieky, okrem silných psychofarmatík, ktoré môžu pomôcť proti nekoordinovanej, vnútornej situácii, ktorá sa stala autonómnou?
Vegetatívny systém so svojimi nevedomými kontrolnými mechanizmami má tú zvláštnosť, že je veľmi ťažké mať naňho dosah pomocou vonkajších opatrení a dokonca aj akoukoľvek disciplínou alebo pomocou autosugescie. Svoje pôsobenie v tele usmerňuje podľa spontánnych a možno, ak sa to tak dá povedať, veľmi svojvoľných a nie vždy fyziologicky zdravých procesov. Ovplyvňovanie vegetatíva sa teda musí diať nepriamo a čo najmúdrejšie cez vedomie.
Senzorické a motorické nervy
Alergie, zápaly hltana, priedušiek, záchvaty kašľa a dýchavičnosť doslova pripútavajú pozornosť ľudí k fyzickému telu. Samotné dýchanie by v prípade zdravého stavu malo prúdiť prirodzene a uvoľnene a nemalo by byť priškrcované žiadnymi zabraňujúcimi zápalovými reakciami. Avšak práve záchvaty kašľa oberajú pacienta o prirodzenú komunikáciu a doslova ho držia v jeho vlastnom dýchacom systéme. Podľa príznakov podráždenia v hrdle a prieduškách môže ten, kto má vyvinutý duchovný zrak, rozpoznať, že pacienta obťažuje takzvaná astrálna bytosť, väčšinou s jasne jedovatým charakterom. Voľne nie je táto astrálna bytosť očami viditeľná, avšak s istým sústredeným pozorným vnímaním sa dá vytušiť. Pacient veľmi často zažíva, že záchvat ho napadne akoby zvonku a reaguje proti tomu prudkým kašľom. Väčšinou záchvaty kašľa dráždia sliznicu stále viac a postihnutý stále viac vťahuje napádajúce astrálne telo zvonku do svojho vnútra. Zápal takto zasahuje intenzívnejšie do organizmu.
Kvôli čo najobjektívnejšiemu a zdravému vnímaniu pacient potrebuje mocný nervový základ a to zvlášť v zmysle senzibilných nervov. Každé pozorovanie, ktoré zodpovedá objektívne a slobodne danej záležitosti a skutočným okolnostiam, si vyžaduje istý druh prekonania telesne zviazanej situácie a určité ustúpenie, stíšenie dispozície motorických vôľovo orientovaných nervov. V každom prípade infekcia korona potrebuje na vyliečenie vedomé používanie senzibilných nervov, a tým rozvinutie objektívnych zmyslových pozorovaní a jasného tvorenia predstáv. Senzibilné nervy prijímajú a pokiaľ ide o smerovanie ich pohybu, sú centripetálne, orientované aferentne (postupujúc k centru) z periférie do vnútra, zatiaľ čo motorické nervy vyžarujú centrifugálne a prenikajú k periférii.
Keby teraz niekto chcel rozvinúť nové kroky vo svojom živote, nezačínali by v motorickej horlivosti, ale v pozorovaní rozličných okolností a v rozvinutí čo najjasnejších pochodov myslenia. Choroba korona pre svoje liečenie potrebuje tieto rozličné objektívne formy vedomia. Jednotlivý človek by sa chcel novo nadobudnutým vedomím náležite upriamiť na lepšie centrovaný vnútorný stred. Ak to jednoducho vyjadríme, chcel by prekonať staré štruktúry a pomocou objektívnejšej práce vedomia nadobudnúť konštruktívnejšiu, vnímavejšiu a múdrejšiu realitu.
Prekonanie disharmonického vegetatívneho riadenia
Podľa jednej zákonitosti duchovného vývoja utrpenie ostáva tak dlho, pokiaľ sa nerozpustí pomocou lepšej a potrebnejšej štruktúry. A preto v organizme prakticky veľmi často pretrvávajú vegetatívne disharmónie a zapríčiňujú stavy vyčerpania alebo chronické zápaly, kým vývin nedokáže dospieť na nasledujúci želaný stupeň. Korona totiž si vyžaduje tento nový začiatok, ktorý individuálnym spôsobom čaká vo vedomí každého jedného človeka.
Kľúčový bod tohto nového začiatku tvorí vedomie a spôsob dýchania každého jedného indivídua. Spravidla je celé dýchanie svojou kvalitou, svojím rytmom a svojím nasmerovaním navonok čo najintenzívnejšie spojené s nevedomým, a tým s vegetatívnym autonómnym riadením. Vo všeobecnosti ľudské indivíduum dýcha podľa karmických predpokladov, alebo inak vyjadrené, podľa osobných vlôh. Keď sa teraz tento proces dýchania naruší zápalom, trpia prirodzené zmyslové pohyby smerujúce k svetu, ako aj všetky životné sily. V prípade kašľania telo chce totiž vedomie pohltiť a tesne ho pripútať na seba. Ako sa človek oslobodí od týchto útokov?
Najskôr musí zápal v tele vyliečiť. Ak však v dôsledku stále pretrvávajúcej vegetatívnej nerovnováhy zostanú ďalšie reakcie ako alergie alebo nové podráždenia, pacient sa musí zdisciplinovať a naučiť sa používať svoje vedomie nezávisle od tela. Musí riadne trénovať určitú vytrvalosť a výdrž pozornosti a myšlienkové procesy k určitej téme. Ako jedinec získa nový začiatok, ktorý by primäl to doterajšie genetické k ustúpeniu?
Čím viac sa takýmto spôsobom cvičiacemu podarí myslieť dlhšiu dobu dobrú ideu a previesť ju do praxe, tým viac sa rozvinú životné sily, takzvané nové éterické sily. Nie len výživa spôsobuje určité energie v tele, dokonca sú to oveľa viac rozvinuté myšlienky, ktoré sú sledované počas dlhšej doby a ktoré reprezentujú ideál čo možno najvyššej hodnoty, čo spôsobuje zdravé éterické posilnenie. Spirituálne štúdium, ak je brané vážne, dokáže v tejto súvislosti poskytovať mimoriadne dobé predpoklady na liečenie a očisťovanie vegetatívneho systému.
Liečenie pomocou slobodného dýchania
Najlepšie však je, keď cvičiaci okrem obsahov vedomia, ktoré kultivuje, bude venovať pozornosť aj dychu. Nakoľko slobodne plynie dych? Pozorovanie dychu predstavuje disciplínu, ktorá nie je nevyhnutne príliš náročná.3) V zásade by mal byť dych voľný od emócií a mal by sa pohybovať cez pľúca zodpovedajúco k procesom vedomia ľahko a bez tiaže. Čím viac sa vyvinie táto sloboda pri dýchaní, tým ľahšie sa v stretnutí rozvinie vedomie navonok. Slobodným dýchaním budú vnímateľné nové priestory. Nejde však priamo o vedomú dýchaciu gymnastiku, ktorú by teraz cvičiaci mal rozvinúť, ale skôr o senzorickú schopnosť pozorovania spôsobov dýchania a cielené rozvinutie určitých obsahových predstáv a foriem vedomia. Jasné a osamostatnené myslenie, ktoré je slobodné od sugescií a rovnako nie je príliš motoricky poháňané emocionálnymi chúťkami, vedie k tomu krásne otvorenému cíteniu priestoru, v ktorom sa môže dych pohybovať uvoľnene. Jednotlivec, ktorý toto cvičenie zvládol, spravidla veľmi rýchlo dokáže prekonať vyčerpanie a začať so zdravým rozvíjaním vzťahov.
V princípe sa v dychu zrkadlia všetky strachy alebo prevzaté sugescie. Rovnako nepriaznivé vzťahy s ich konfliktmi, či už vedomými alebo nevedomými, nedovoľujú viac voľne prúdiť dychu a jedinec si s každým výdychom a nádychom vnáša nevyriešený emocionálny balík do seba a vynáša ho von do vzdušného priestoru. Dych je týmito psychickými, väčšinou nevedomými vplyvmi charakteristicky zaťažený. Preto ten, kto sa snaží o vyliečenie, môže pozorovaním dychu zažiť nový slobodný priestor a s trochou cvičenia zbadá, ktoré sú to vplyvy, čo sa prostredníctvom pohybu vzduchu dostali do vnútra až k fyzickému ochoreniu. Je to vedomie, čo nakoniec dokáže dych a celého človeka urobiť slobodnejším.
Praktické cvičenie na uvoľnenie dychu
Človek vstúpi do nejakého priestoru, či už je to miestnosť, izba alebo prirodzene otvorený pozemok. Tým, že fyzické telo vstúpilo do tohto priestoru, zaujme tam pre seba určitý priestor. Každá fyzická forma si vyžaduje pre seba nejaký priestor, má nárok na vlastnú hmotu a vytláča vzduch.
Predstava, že človek vojde do nejakého priestoru a teraz ho vníma bez nárokovania si vlastného priestoru, však citlivým spôsobom zvyšuje jeho pozornosť. Na jednej strane sa nachádza vlastné telo. Vonku sa nachádza priestor, ktorý sa podľa okolností, ak ide o ohraničenú izbu, môže zdať dokonca ako úzky. Stále je to však priestor a ten sa dá vnímať citom. Keď cvičiaci prežije priestor skutočne vedome, a je jedno aké má kvality, pocíti zmenu vo svojom dychu. S priestorom zažije atmosféru vzduchu. Cit pre priestor a pohyb dychu patria blízko k sebe. Vnímanie vzdušného a všeobecne obkolesujúceho ovzdušia vzrastá. Ľudské vedomie získava prostredníctvom priestorových vnemov veľmi senzibilný vzťah k dychu. Šírka priestoru sa môže citlivo zväčšiť, hoci fyzické telo samo pre seba vypĺňa určité proporcie. Široký priestor predstavuje určitú formu zážitku, pri ktorej všetko fyzické ustúpi a dýchanie sa v tom momente uvoľní. Cítenie priestoru vedie ľudské vedomie do väčšej perspektívy a oživí pocitový život zvonka smerom do vnútra, alebo inak vyjadrené, z väčšej otvorenejšej formy do menšej. Telo sa nachádza v priestore a je samo v sebe mikrokozmom, zatiaľ čo ho obklopuje väčší makrokozmos s určitými priestorovými proporciami.
Oslobodenie dychu vedie k prirodzenému uvoľneniu a k vzrastajúcej schopnosti pozorovania. Vedomie sa dokáže v každom prípade na okamihy nanovo orientovať, keď sa cielenou pozornosťou rozpína do priestoru, rozšíri sa a uvoľní sa zo zajatia tela.
Cvičenie je jednoduché. Žiada si iba cielene vytvorenú predstavu, pozornosť a schopnosť pozorovania. Veľmi rýchlo po pár cvičeniach sa dá pocítiť regeneratívny senzibilný prospech. Dych získa väčšiu slobodu a vedomie zažije okamihy nových zmyslových vnemov.4) 5)
Poznámky
1) Viď rozhovor s Shankara Chetty na YouTube.
2) Dispnoe je medicínske označenie dýchavičnosti, tak často nastupujúcej aj v kontexte korony.
3) Podnety k pozorovaniu a rozvoju slobodného dýchania nájdete v knihe „Slobodný dych".
4) Viď „Slobodný dych – kniha cvičení"
5) Rozličné priestory a dojmy z nich dávajú ľudskému vedomiu veľmi rýchlo pocit šírky alebo úzkosti. Do istého stupňa je fyziológia dýchania závislá na týchto vonkajších dojmoch, ale iba do určitého stupňa. Základná vedomá pozornosť na rôzne priestorové okolité dimenzie oslobodzuje ľudské vedomie od tela a následne sa dych viac oslobodzuje od prirodzenej vegetatívnej autonómie. Dych nadobúda novú a ľahšiu kvalitu.