|
11 Október 2023
Duchovné liečenie a jeho praktické uplatnenie v živote – 4. časť
Článok Heinza Grilla uverejnený 27. júna 2023
na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/lebenskraft-waerme/
po slovensky: https://heinz-grill.de/sk/vitalita-teplo/
Desať učebných krokov na rozvinutie životnej sily utvárajúcej teplo
Ohnivý alebo tepelný éter je jedinečná kozmická sila a keď začne pôsobiť, účinkuje liečivo proti degeneratívnemu bujneniu buniek, pretože v tejto jemnej éterickej sile žije schopnosť usporadúvať najvnútornejšie metabolické procesy a schopnosť prenikať do nich. Má organizujúci a formotvorný význam. Preniká bez rozpaľovania, oživuje bunky ako jemné olemovanie. Práve pre súčasnú dobu, v ktorej dochádza k mimoriadne veľkému množstvu patologických procesov, ktoré generujú karcinogénny rast, sa zdá dôležité, aby jednotlivec pochopil a aplikoval zákony, podľa ktorých môže byť toto kozmické teplo zmysluplne privedené k tomu, aby fascinujúcim spôsobom zasahovalo. Sú to skutočne zákony, ktoré jednotlivec kvôli svojmu zdraviu môže a dokonca aj musí používať.
Cvičiaci, ktorý si želá uzdravenie a dosahuje ho vlastnou aktivitou, s vedomým plánovaním a vytrvalosťou rozvíja rôzne disciplíny, ktoré prispievajú k najjemnejšej tvorbe tepla s jeho funkciou vyrovnávania.
Existujú veľmi jednoduché metódy a možnosti, ako môže prebiehať táto jemne obklopujúca a vyrovnávajúca tepelná stimulácia.
Liečebné umenie všeobecne hovorí o takzvaných samoliečivých silách. Aký charakter majú tieto skryté silové potenciály, ktoré prebývajú vo vnútri každej ľudskej bytosti? Prvým základom pre aktiváciu týchto samoliečivých síl je rozvoj správnych telesných a duševných tepelných pomerov.
V minulosti sa liečivá sila tepla často prenášala cez ruky.
1. Človek by si mal na každý deň naplánovať mentálnu aj fyzickú aktivitu. Jednostrannosť a príliš intelektuálne požiadavky zvyčajne oberajú jednotlivého človeka o veľké množstvo životných síl. Vedie to k ochladzovaniu určitých oblastí tela alebo k tomu, že chýba posilnenie budovania všetkých enzymatických procesov v tele. Telesná, športová alebo dobre zvolená aktivita predstavuje vyváženie intelektuálneho vyčerpávania na veľmi jednoduchej úrovni. Ak sa táto telesná aktivita vykonáva v zmysluplnom nasadení, napríklad pomocou harmonických pohybov a vyvažujúcej dychovej činnosti, pôsobí oslobodzujúco. Mnohé športy ďalej môžu viesť aj k určitému vzťahu k prírode alebo v prípade disciplíny, akou je stolný tenis, k lepšej schopnosti vnímať ostatných. Čím viac sa v rámci telesných aktivít rozvinie vzťah, tým ľahšie sa podnieti kozmické a jemné pôsobenie tepla, pretože teplo prúdi zvonku dovnútra alebo, inak povedané, z väčšieho celku do vlastnej telesnosti a napokon až do bunkového systému. Preto je potrebné venovať pozornosť rovine vzťahov, do ktorej je športová a telesná aktivita integrovaná.
2. Najlepšia aktivita na posilnenie prenikajúcich a účinných ohnivých síl však nevzniká prostredníctvom prebytku športovej a telesnej činnosti. Hoci každá telom dostatočne praktizovaná aktivita podnecuje teplo látkovej výmeny, je potrebné aj dobré spolupôsobenie myšlienok, obsahových predstáv a praktických telesných následkov. Idea by mala byť dostatočne myslená a zosústredená do intenzívneho pocitu, aby sa následne mohla realizovať v praktickom živote.
Dnes človek menej rozvíja teplo pomocou priameho fyzického kontaktu, ale viac myšlienkovou aktivitou vedomia s usporiadanými obsahmi. Cvičiaci vstupuje slobodne, no intenzívne do vzťahu s ostatnými ľuďmi a s duchovnými pravdami.
Zosilnenie ideí, rozvíjanie predstáv v logickom slede, rozširovanie citovej vnímavosti prostredníctvom tejto jasnej a usporiadanej myšlienkovej práce a napokon praktické vypracovanie tvoria integrálny celok, do ktorého sa potom vlieva kozmické teplo.
Ezoterická pravda si vyžaduje najskôr meditáciu na dané slová, ktorými je formulovaná. Potom sa rozvíja intenzívnejší vzťah a zmysel pre pravdu pre ich duchovne existujúcu realitu. Po určitom čase tejto prípravy sa cvičiaci snaží sformulovať túto pravdu prakticky v živote a premeniť ju na činy.
Cvičiaci sa na tejto ceste učí napríklad spoznať ezoterickú pravdu, že súhrn duševného a duchovného života, a to v prítomnosti a ďalej aj v posmrtnom živote, nezávisí od hmoty, ani od užitočnosti hmoty. Všetky myšlienkové obsahy a aktivita vedomia, ktoré cvičiaci vloží napríklad do jogového cvičenia alebo do eurytmického cvičenia, majú vysokú hodnotu pre životné sily a pre zachovanie morálky, zatiaľ čo všetky nároky, ktoré sa od cvičení očakávajú, majú len fyzický a materiálny význam. Keď človek študuje túto pravdu, ktorá predstavuje veľký rozdiel medzi duševno-duchovnou činnosťou a medzi konzumným postojom k životu, musí sa vydať na takú cestu, kde bude pestovať menšie očakávania od povrchností, ale viac sa bude zaoberať rozvíjaním vedomého vzťahu k cvičeniu, aby sa ho naučil prežívať v rozsiahlejšom zmysle. Postoj, ktorý presahuje konzum a vzplanie do aktívneho zaoberania sa pri venovaní sa aktívnym vzťahom, spôsobuje v človeku nárast tepla.
3. Cvičiaci by si mal všímať dôsledky svojich činov a v každom prípade sa vychovávať k vytrvalosti. Každý nedokončený projekt, každá začatá práca na nejakej idei, ktorá sa nezavŕši riadnym rozpracovaním, rozhodne oslabuje celkové éterické sily človeka.
4. Napríklad je veľa ľudí, ktorí začali duchovný vývoj, no z lenivosti, zo strachu pred zmenami alebo z čisto ľudských pocitov pripútanosti ho nerozvinú na niečo zmysluplné, čo by ich v živote viedlo. V dôsledku toho sa často stávajú veľmi slabými, chorými alebo potrebujú nekonečné množstvo kompenzácií, aby preklenuli svoju vlastnú slabosť. Vytrvať, nevzdať sa cieľov v zmysle duchovne pravdivej predstavy, to vytvorí veľké množstvo éterických síl tepla; a opačne, medzi kozmom a vlastným osobným bytím sa vytvorí bariéra, keď ašpiranti popierajú ciele prostredníctvom ospravedlňovania seba samého väčšinou v dôsledku pripútanosti k životu.
Existuje celý rad ľudí, ktorí sa hneď od začiatku nevzchopia k žiadnemu rozhodnutiu, lebo veria, že tak sú lepšie chránení pred strachom, vyčerpaním alebo chorobami. Prvé posilnenie v zmysle duchovného sebavnímania nastáva v ohnivom éteri a teda vo vedome vytvorenom rozhodnutí sa pre niečo, čo má dobrú hodnotu a napĺňa otázku o zmysle. Rozhodnutia umožňujú teplu zasahovať, lebo predstavujú súčasť Ja. Rozhodnosť z Ja je semienkom každého plodu. Jednou z najzávažnejších chýb, ktorých sa ľudia môžu dopustiť, je, že sa vyhýbajú akémukoľvek rozhodovaniu za seba aj za ostatných. Nedokážu v živote nadobudnúť vlastný postoj a v dôsledku tohto nedostatku im chýba element tepelného éteru, ktorý predstavuje akýsi druh stredu v sebe. Vyhýbavé manévre, ktoré si človek v živote rád osvojuje, vedú k nedobehnuteľnej strate času a oslabujú zdravie. Rovnako ako nie je riešením, keď študent opíše matematickú úlohu od svojho kolegu, aby získal dobrú známku, pretože takto sa matematiku nenaučí, v rovnakom zmysle sa žiadna ľudská prirodzenosť nemôže vyhnúť duchovnej úlohe. Alebo možno predsa? K zdanlivej slobode človeka patrí, že si môže zostaviť životný plán osvojením si najlepších stratégií, aby sa mohol pohodlne a nezáväzne preknísať životom. Pendluje raz sem, raz tam. Aký odcudzený sa sám sebe stáva tým, že sa vyhýba dôsledkom zodpovednosti, ktorú má z duchovných a duševných dôvodov. So všetkými týmito vyhýbavými stratégiami sa človek stáva čoraz neslobodnejším a nakoniec musí použiť mágiu a klamstvá, aby sa v živote udržal. Zostáva ničím a kvôli nedostatku individuality je chorý viac, než mnohí iní, ktorí trpia fyzickými chorobami.
5. V súvislosti s jogovou aktivitou, meditáciou, antropozofickou prácou a všeobecne náboženskou reflexiou platí požiadavka, aby jednotlivec neprechovával osobnú obľubu v pekných slovných formuláciách alebo príslušnosti k nejakej skupine. Skôr sa musí zaoberať pojmami spirituality, cvičeniami jogy a objektmi, ktoré si volí pre koncentráciu. Je to skutočne konfrontácia a je to pohyb a to oboje vytvára oheň. Pojem advaita, ne-dualita, môže byť pre myseľ ašpiranta mimoriadne zvodný. Mnoho ľudí by dnes chcelo unáhlene dospieť do akéhosi zjednocujúceho spojenia s vyššími svetmi, so svojím majstrom alebo s ich osobne zvolenou predstavou Krista. Rýchle spojenia, tie, ktoré si jednotlivec vytvára, však eliminujú skutočne aktívne nadobudnutie vzťahu. Koľko ľudí v skupine je zdanlivo osvietených? Aký je však skutočný vzťah, ktorý sa môže rozvinúť iba vo forme dvaita, s takzvaným pozorovateľom a s objektom na pozorovanie, teda vo vedome zvolenej duálnej forme? Ľudská duša si chce zo svojich najhlbších potrieb vytvárať usporiadaný a neporušený vzťah k svetu, k duchovným náukám a k blížnym. Na to potrebuje požiadavky života a časté udalosti, ktoré prekračujú hranice.
Základ vývoja tvorí stretnutie s objektívnymi procesmi vnímania od ja k ty, cestou od individuálnej myšlienky k inej myšlienke. Ilúzie, ktoré mnohí ľudia nadobudnú prostredníctvom predčasného zdanlivého spojenia, spojenia, ktoré je v skutočnosti lacnou emocionálnou väzbou, narúšajú tepelné pomery a v týchto unáhlených ideológiách, symbiózach a zjednoteniach, v skupinových pocitoch a v opojení rýchlo získanými pojmami viery ja nemôže prospievať.
Akákoľvek meditačná práca si preto vyžaduje prekonanie rýchlych sympatií a obranných pocitov antipatie. Joga hovorí v tomto zmysle o raga a dvesa, o náklonnosti a averzii.1 Tieto nesmú byť na ceste smerodajnými, pretože vytvárajú nepokoj.
Cvičiaci si musí vypracovať reálny vzťah k predmetu meditácie. Ak si zoberie slovnú formuláciu od Krista : „Ja som cesta, pravda a život"2, potrebuje najskôr čas, aby túto vetu objavil v jej hĺbke. Skutočný vzťah, ktorý si individuálna duša vytvára k hmote, k blížnym a k duchu s jeho pravdami, poskytuje základ pre existenciu ohňa v tele životných síl.
6. Rovnako ako metabolické teplo, ktoré je podnecované aktívnou činnosťou, napríklad horolezectvom, je cennejšie ako teplo, ktoré je pri priaznivých teplotách len pasívne dodávané zvonku, aj živel ohňa môže zasahovať efektívnejšie, keď sa cvičiaci učí znovu a znovu prekračovať osobné hranice vo svojom živote a neprikláňa sa príliš bojazlivo k nenáročnému a pasívnemu životu. Každá individualita potrebuje výzvu a človek ju v každej fáze života musí primeraným spôsobom hľadať.
Bez samostatne vypracovaných cieľov dni plynú rýchlo a smutne. Cvičiaci by si mal v každom prípade stanoviť duchovné úlohy a dôsledne ich viesť po ceste k realizácii. Svoje hranice bude s radosťou a prirodzene prekračovať. Mnoho samostatne nadobudnutých pocitov pokoja a mieru, po ktorých každý túži, zostane aj tak veľmi relatívnych.
7. Viera, že v živote možno nájsť krásnu harmóniu a milé osobné šťastie vo vzťahoch, je, pravdaže, pri presnejšom pohľade veľmi naivná. Najlepšie je, ak si cvičiaci stanoví niekoľko vyšších cieľov, lebo ak to neurobí, istotne v živote neobjaví peknú rovnováhu. Ako sa hovorí v Bhagavad Gíte, ten, kto sa venuje najvyšším povinnostiam, získa všetko, čo v živote potrebuje a okrem toho dokonca získa zvláštne výhody pre budúcnosť; v rovnakom zmysle je to aj so životnými silami. Ciele, ktoré si človek stanoví, darujú životu väčšiu vôľu a majú stabilizujúci účinok na individualitu, s jej možnosťou poskytovať teplo. Čím je táto individualita? Každopádne má základ v ohni z nadriadeného ducha v osobnosti. V Bhagavad Gíte sa táto prednosť, ktorá prirodzene pre život vzniká, nazýva jóga-ksemam.3
8. Treba sa vyhýbať akémukoľvek nefyziologickému stiahnutiu sa. Vo vzťahoch, ako aj v pracovných povinnostiach by človek v žiadnom prípade nemal podľahnúť pokušeniu vyhýbať sa povinnostiam a potrebnému dialógu. Sklony k ustúpeniu v kritickom momente od zodpovednosti je najlepšie vytrhnúť z mysle ako tú najhoršiu neresť, aká môže dušu postihnúť.
9. Sila tepelného éteru vzniká opakovaným venovaním sa duchovným obsahom. Toto aktívne nadväzovanie vzťahu by sa malo robiť starostlivo, nie nadšene ani emocionálne, malo by prebiehať konkrétne, s jasným vedomím a malo by sa rozvinúť do poznania, že obsah je pripravený, aby bol spoznaný prostredníctvom opakovaného zaoberania sa ním. V pravých duchovných obsahoch žije kozmická sila ohňa a tepla a tá sa v jednotlivcovi rozvinie, keď obsahy dospejú k cíteniam a napokon do praktického vypracovania.
10. V štádiu choroby, ako aj v prípravnom štádiu akéhokoľvek ochorenia dnes ľudia potrebujú poznanie o tom, ako dokážu utvárať teplo hlbokým spôsobom. Nepotrebujú náboženstvo, ktoré by im poskytovalo útechu, pretože to ich nemôže dostatočne priviesť na cestu k uzdraveniu. Potrebujú skôr praktické a reálne prístupy, ako môžu pracovať na usporiadaní seba samého pomocou cvičení, štúdia a reálne zvolených aktivít, ako môžu pracovať na budovaní vzťahov a podporujúc vplývať na zdravie celého bytia.
Poznámky:
1 Pozrite si Raja Yoga Sutry od Patanjaliho (2.7-8):
sukhānuśayī rāgaḥ
duḥkhānuśayī dveṣaḥ
Náklonnosť (raga) je to, čo lipne na potešení (sukha).
Averzia (dvesha) je to, čo lipne na bolesti (duhkha).
Patanjali, The Roots of Yoga, O.W.Barth-Verlag 2010, s. 89
2 Ján, kapitola 14, verš 6
3 Bhagavad Gíta Kapitola 9, verš 22:
Aananyas cintayanto mam
ye janah paryupasate
tesham nityabhiyuktanam
joga-ksemam vahamy aham
„Tým, ktorí Mňa samého uctievajú, ktorí nemyslia na nič iné a sú vždy zajedno so Mnou, tým Ja dávam to, čo ešte nemajú a im zachovávam to, čo už majú."
(Preklad Anasuya Schulz: Z Božieho spevu, Verlag dem Wahren-Schönen-Guten, Baden-Baden, 1982)
Dnes možno božstvo Bhagavad Gíty (Krishna) tiež priliehavo prirovnať k čistej myšlienke:
„Tým, ktorí uctievajú iba čistú myšlienku, ktorí nemyslia na nič iné a sú s ňou vždy zajedno, tým (ona) dáva to, čo ešte nemajú a uchováva im to, čo už majú."