|
24 Január 2021
Ako je možné pomocou spirituality
zabrániť poškodeniam spôsobeným očkovaním?
Uverejnené 21.1.2021 na stránke Heinza Grilla
po nemecky - https://heinz-grill.de/impfung-gewissensfrage/
po slovensky - https://heinz-grill.de/sk/ockovanie-svedomia/
Duchovnosť by sa dnes mala stať všeobecným spoločným imaním
Niekto by mohol vo vyššiu skutočnosť veriť, alebo ju popierať z dôvodu jej materiálnej neuchopiteľnosti. Reálne citové vnímanie existencie posmrtného života duše môže jednotlivec získať prostredníctvom duchovného školenia, intenzívnym zaoberaním sa najrozličnejšími ľudskými podmienkami bytia, pomocou meditácie a prehĺbenia konkrétne uchopiteľných fenoménov. Duša vo väčších súvislostiach, v jej reálnej existencii bytia, bude až vtedy zreteľná, keď bude ako taká preskúmaná a vnímaná. Občan, ktorý si logickým spôsobom tvorí myšlienky o duševných a duchovných rovinách celkom nezávisle od náboženských konfesií, dokáže reálne rozvinúť skúsenosti a poznanie sveta, ktoré sa bežne v náboženstvách charakterizuje ako viera. Na Západe vytvoril Rudolf Steiner pomocou antropozofie precíznu a obsiahlu cestu školenia, aby človek dospel od viery k zažiteľnému poznaniu duševno-duchovných svetov.1
Dnes je naliehavé, aby nastala doba, kedy by už cirkevné systémy, vonkajšie autority alebo nejaké kulty guruov nemali riadiť otázky viery ľudí, ale kedy je každý jednotlivý občan vyzývaný k tomu, aby sa s nimi reálne zaoberal a pomocou spirituality dosiahol zrelé sebaurčenie. V súčasnej kultúre vo vzťahu k očkovaniu proti korone často vzniká veľký konflikt svedomia v otázkach zdravotných, sociálnych, etických a koniec koncov aj duchovných.
Zodpovednosť za očkovanie nesú úrady, ministerstvá zdravotníctva, lekárske komory, lekári a do istej miery, ktorá sa nedá ospravedlniť, dokonca aj jednotliví občania. Ak by sa všeobecná povinnosť nechať sa zaočkovať proti korone stala realitou – hoci teraz to aktuálne politická zložka popiera – mohla by vzniknúť veľká etická otázka viny v prípade, že budúcnosť bude poznačená mnohými vedľajšími účinkami a vážnymi následkami, ako je autizmus, nervové choroby a autoimunitné reakcie. Kto bude potom na vine? Dá sa zvaliť vina na politiku, zdravotné úrady alebo lekárov?
Pomocou odborne podloženého duchovného pozorovania sa táto otázka viny nedá riešiť v bežnom zmysle, ako sa vina stanovuje pri súdnych procesoch alebo podľa výlučne materiálnych kritérií. Takéto pozorovanie zohľadňuje existenciu ďalšieho života duše po fyzickej smrti.2 Ako je to so zodpovednosťou človeka, ktorý už nie je viac nažive, keď jeho duša už prešla cez bránu fyzickej smrti? Ako duša na stupni úplnej slobody od telesnosti prežíva svoje vzťahy k pozostalým? Ako prežíva seba samú vo svojej zodpovednosti? Tieto otázky, ktoré si vyžadujú nadzmyslové vnímanie rozvinuté pomocou duchovného školenia, by však mali mať pre etické vybudovanie svedomia v súvislosti s otázkou viny pri povinnosti očkovania ten najdôležitejší význam.
Je úžasné, keď človek objaví dušu, ktorá už prebýva na onom svete a pokúša sa pomocou najlepšieho poznávania pochopiť jej nálady a pocity, ktoré teraz prežíva spôsobom slobodným od telesnosti. Zaiste každý, kto sa venuje týmto predstavám, si dokáže uvedomiť, že duša po smrti žije ďalej, ale akurát sa neprežíva v tele, ale svoju existenciu vzťahuje na slobodné pole kozmických sfér, takže sa už nemôže odvolávať na pozemské pravidlá. Pozemské zákony platia pre materiálny svet; ako napríklad pravidlá cestnej premávky. V posmrtnom duševnom svete tieto neexistujú, a preto sa zodpovednosť nemôže týkať niekoho druhého. Duša sa nemôže ospravedlňovať výhovorkou, že od niekoho druhého dostala príkaz alebo uloženú povinnosť dať sa zaočkovať. Za činy, ktoré jednotlivý človek vykonal v pozemskom svete bez ohľadu na to, či mu boli nariadené, alebo ich vykonal sám od seba, musí teraz v posmrtnom, slobodnom duševnom bytí zodpovedať sám. Každý čin vedie k účinkom a tie sa teraz pre dušu stávajú jej príbytkom. Zodpovednosť preto v posmrtnom živote postihuje celého človeka, aj súhrn všetkých jeho vykonaných skutkov.3
Ani pasívne schvaľovanie, ani konfrontačné odmietanie očkovania proti korone nevedú ku skutočnej zodpovednosti
Živým a logickým zaoberaním sa najhlbšími otázkami svedomia ľudskej bytosti je jedinec vyzývaný ku skutočne väčšiemu sebaurčeniu. Svedomie chce pomocou vlastného skúmania v rámci mnohých protirečení bytia dosiahnuť zrelosť. Keď si človek uvedomí, čo vo všeobecnosti znamená slovo duch, tak je tento pojem spojený po prvé so svedomím a ďalej nevyhnutne s otázkou vývoja. Dokonca sa dá povedať, že človek musí vždy napredovať vo svojom vývoji, lebo ak sa už viac nenachádza aktívne v dostatočnom pokroku a nerozvíja svoj potenciál, vzdáva sa svojho duchovného občianstva. Na otázku, čo je to duch, by preto mohla najjednoduchšia odpoveď znieť, že je to v každom človeku viditeľný vnútorný dopyt po vývoji.
Zodpovednosť za očkovanie s jeho následkami a vedľajšími účinkami je do značnej miery kladená ako na lekárov, tak aj na pacientov. Je to otázka svedomia a ďalej sa musia brať na zreteľ aj úvahy o duševno-duchovnom pozadí ľudskej bytosti. Keďže bola očkovacia látka vyvinutá vo veľmi krátkom čase; nebolo možné nijaké dostatočné pozorovanie následkov, predovšetkým dlhodobých; nemohla sa osvedčiť ani vhodnosť novo vyvinutého séra m-RNA - táto súčasná situácia môže otvoriť veľké utrpenie spočiatku na telesnej rovine.
Čo sa však deje v ľudskej duši? Aký rozvoj hľadá práve prostredníctvom konfliktnej situácie s očkovaním? Nedá sa vylúčiť, že vzniknú ťažké zdravotné poškodenia fyzického tela a nevypočítateľné nepriame následné účinky na psychiku človeka. Ale nevzniknú tieto následky práve aj preto, lebo ľudia stratili chápanie významu zdravia a choroby, ktoré sú vždy vo väčších súvislostiach s celkovým vývojom duše a ducha?
Mnoho ľudí dúfa, že očkovaním sa čoskoro zvýši ich imunita a oslobodia sa od reštrikcií lockdownu. Iní zas rozhodne bojujú proti predpísaným opatreniam a nadvládu preberajúcim a nanucovaným obmedzeniam. Pomocou určitej úvahy vyjde najavo: Ľuďom chýba orientácia pre svoj skutočný vývoj, to znamená, že im chýba duchovná vízia, ktorá by dokázala poskytnúť hospodársky, politický a sociálny obraz budúcnosti na nadchádzajúce roky.
Ako je možné v myšlienkach vypestovať skutočne fundovaný a nosný rozvoj prostredníctvom duchovného zaoberania sa, ktoré nie je naviazané ani na nejakú náboženskú konfesiu, ani sa nezakladá na žiadnych vopred vytvorených článkoch viery, a ako by bolo možné takto zabrániť poškodzovaniu zdravia? Pre dostatočne hlboké zodpovedanie tejto otázky sa musíme zaoberať obrazom choroby Covid-19 v súvislosti s otázkami vývoja v súčasnosti. Čo znamená choroba korona vírusu? Aký je jej zmysel; jej skutočná príčina? Nie je každá epidémia alebo každý obraz fenoménu danej choroby zviazaný s danou kultúrou a s danou dobou? Možno ochorenie dostatočne objasniť skutočne iba pomocou jeho fyzicky prejaveného obrazu? Nie, človeku chce niečo povedať, niečo si má človek uvedomiť, chce človeka vyzvať k uvedomeniu, možno ho chce vyzvať k nejakému neobvyklému vedomiu.
Choroba korony je výrazom straty integrity ľudstva
Rozličné názory - ako napríklad, že korona je nevinná a obyčajná chrípková infekcia a na rozdiel od postulovaných postojov úradov a médií, ktoré v titulkoch hovoria o najvážnejších priebehoch a mnohých smrteľných obetiach - majú pre duchovné hodnotenie celej situácie podradný význam. Významnou je iba ak skutočnosť, že choroba korona podľa všetkých dostupných vyšetrení existuje a okrem toho, že práve obraz tejto choroby vedie celý svet k lockdownu a k vzrastajúcej krízovej situácii. V celkovej sume neukazuje nič iné a nič jasnejšie, než to, že sa ľudstvo naozaj nachádza v stave núdze. Aká je to však núdza, ktorá skutočne spočíva v najhlbšom jadre ľudstva?
V priebehu posledných rokov a desaťročí ľudia čoraz viac strácali svoju zdravú emocionálnu a kognitívnu integritu. Význam slova integrita (slovník: celistvosť, nedotknuteľnosť, neporušenosť), ako etická a morálna požiadavka, označuje čo najväčšiu možnú zhodu vlastných ideálov a osobne vydobytých hodnôt s viditeľnými životnými skúsenosťami zameranými navonok. Inými slovami povedané, tento istý pojem je možné vidieť ako solídne zosúladenie duševno-duchovného potenciálu človeka s jeho telom a s jeho sociálnymi, hospodárskymi a náboženskými prejavmi života. Koná jednotlivec skutočne ešte s prapôvodnou dôverou podľa tých najlepších ideálov a hodnôt? Nenechá sa zlákať dobovým úplatkárstvom? Namiesto honby za perspektívou zisku a vonkajším uznaním koná autenticky podľa pravdy a spoločenskej lásky? Zaiste človek odpovie na tieto otázky častokrát „nie", lebo pevná rovnováha medzi dušou a telom alebo rovnováha medzi osobnosťou a vonkajším svetom je u mnohých ľudí akoby rozlámaná. A preto strata integrity neznamená iba niečo ako nevyliečiteľnú zlomeninu medzi ideálmi a skutočnými životnými podmienkami, ale prejavuje sa ako nepriaznivý vzťah duševného života k vlastnému telu, a tým je možné, že strachy a beznádejné zúfalstvá o to viac určujú život.
Pri takejto strate integrity môže kedykoľvek nastúpiť virulentný obraz choroby, akým je korona alebo inak povedané, môže prísť na scénu riadna hystéria a médiami rozdúchavaná epidémia, pretože bezmedzný počet ľudí už nie je schopných obstáť vo vedomí a stratilo prirodzený cit pre správne a nesprávne, pre progresívne a reštriktívne, pre sympatie a antipatie, pre hodnoty a neresti. Či je teraz obraz choroby naozaj taký závažný, alebo či situáciu ovplyvňuje scenéria strachu spojeného s neuváženými politickými scenármi a s prehnanými medicínsko–terapeutickými reakciami - a ako už bolo povedané - to nie je pre ďalšie spirituálne pozorovanie také dôležité, lebo skutočnosť, že tu panuje výrazná kríza a človek ešte nevie, ako ju má zvládnuť, sa javí ako podstatný jav doby. Rozvoj vlastného samostatne aktívneho vedomia ako naliehavá požiadavka na opätovné zjednanie integrity v každom prípade môže poskytnúť kľúč pre odpoveď.
Samostatne aktívne vedomie je kľúčom k obnoveniu integrity
Ochorenie korona, ako vírusová infekcia, je podľa fundovaného duchovného hodnotenia výrazom prevažovania sugescií a chýbajúcej dostatočnej, dobre založenej činnosti logického myslenia. Sugescie ako prostriedok ovplyvňovania psychiky a samostatné zrelo rozvinuté procesy myslenia človeka stoja oproti sebe ako polarity. Predstavme si, že by lekár svojho pacienta neošetril iba narýchlo zvolenými liekmi podľa symptomatických kritérií, ale presnejšie by ho pozoroval v jeho psychike a telesnosti, študoval by jeho gestikuláciu, ako sa prejavuje, ako sa správa a z týchto pozorovaní by dospel k celostnému vnímaniu možností podporujúcich zdravie. Tento lekár však nespoznáva iba zdravie, ale študuje aj okolnosti, ktoré dovolili, aby vznikli chorobné pomery vďaka nepriaznivému správaniu alebo prieniku niečoho cudzieho. Touto prácou vedomia nepodporí iba pacientovu integritu, ale aj svoju vlastnú.
V materialistickom veku, na ktorý sú naviazané všetky životné podmienky, tieto snahy väčšinou chýbajú, a tým dnes človeku chýbajú najpotrebnejšie požiadavky vedomia, alebo inak vyjadrené, chýbajú mu možnosti praktického rozvíjania jeho potenciálu. Namiesto zdravých procesov myslenia, ktoré by následne poskytli prirodzený základ pre citové vnemy, musia sa dnes ľudia preťažovať nekonečným množstvom informácií bez toho, aby ich dokázali prehĺbiť počas ich krátkej životnosti. Ľudia už nedokážu spracovať také množstvo intelektualistických a sugestívnych vplyvov. Prostredie moderného ľudstva je ako nemocná voda bez života, v ktorej ľudia ochorejú, podobne ako ryby v rybníku. Ale keby ryby mohli plávať v dobrej vode, neochoreli by. Podobne sa javia aj vírusové infekcie alebo, keď myslíme v analógii, prívalové záplavy sugescií a z nich rezultujúce ochorenia strachu, ktoré však v ich celkovom pôsobení netreba podceňovať. Epidémia korony mohla nastúpiť s jej narastajúcou poplašnosťou, ako aj v jej skutočnom obraze choroby iba preto, lebo sily vedomia človeka sú oslabené.
Človek je vystavený ďalším sugesciám, cudzím vplyvom zo strany politikov a kolektívnym preberaním informácií od médií a už ani nevie – a to je to podstatné, že on to už naozaj nevie - ako by mohol obnoviť svoje vnútorné jadro alebo svoje zdravé vzťahy tela a duše, teda svoju integritu. Jeho duša stojí ako cudzia voči telu a možnosti duchovného vývoja sa zdajú, akoby boli mimo tejto reality.
Pasivita a nevedomá akceptácia očkovania istotne vedú k poškodeniam
Veľmi ľahko sa dá vidieť, že očkovanie je záležitosťou pozemskou, ktorá sa spravidla považuje za výlučne telesnú nevyhnutnosť. V posmrtnom duchovnom svete iste nebude človek posudzovaný podľa toho, či bol alebo nebol zaočkovaný. Napriek tomu sa pre duševné a duchovné zdravie človeka javí ako veľmi dôležité, ako sa postaví k opatreniu očkovania, obzvlášť voči požiadavke povinného očkovania. Vzťahy a postoje, ktoré si človek v pozemskom živote volí, ostanú v posmrtnom živote zachované. Mal by sa občan vzoprieť a z celej sily sa postaviť proti diktatúre očkovania alebo by ju mal prijať s pasívnou nádejou?
Aby sa u jednotlivca, ktorý sa prihlási k tomuto opatreniu, zabránilo poškodeniu spôsobeného očkovaním, musí sa - ako už bolo spomenuté - naozaj dostatočne zaoberať klinickým obrazom. Ten problém, že médiá produkujú strach a občan sa nedá zaočkovať zo skutočného presvedčenia, ale iba zo strachu z nevypočítateľného zla, je veľmi veľký. V takejto pasívnej forme tohto fenoménu doby spojeného s očkovaním človek do istej miery prijíma strach hlbšie do seba a je mimoriadne otázne, či na základe tohto výlučne materiálneho opatrenia môže nastať dostatočná imunita a skutočná ochrana.
Poškodeniam, ktoré by mohlo spôsobiť očkovanie, dokáže zabrániť rozvinutie samostatného dynamického vedomia
Tak ako dnes človek môže relatívne s istotou povedať, že dobré spôsoby pohybu pri športe, eurytmii, gymnastike, joge alebo pri aktívnej práci môžu ochrániť chrbticu pred degeneráciou, tak musí rovnako dôjsť aj k poznaniu, že dobrá činnosť vedomia v logickej aktivizácii posilňuje nervový systém, vytvárajú sa nové synapsy a nepriamo, ale solídnym spôsobom dáva človeku lepšiu imunitnú kompetenciu. Teraz je však dôležité, aby sme si nezamenili skutočnú činnosť práce vedomia za intelektualizmus. Vyžaduje sa tu nie rýchle preskakujúce myslenie, ale skutočná hĺbavá myšlienková tvorivá práca založená na vzťahoch k fenoménom doby. Príkladným spôsobom mali túto schopnosť veľkí filozofi ako Hegel alebo Fichte, či básnici ako Schiller a Goethe. Práve nemecký občan chce akosi nadviazať na toto dedičstvo a rozvinúť dobrú skúmajúcu činnosť myslenia smerom k samostatnosti svojej osoby a estetickému posilneniu kultúry. Myslenie by v tomto zmysle viedlo k zrelosti a krásnej neporušenosti osobnosti (integrite).
Keď si teraz človek v celej jasnosti uvedomí, že očkovanie je výlučne telesným opatrením a preto mu nemusí čeliť s rozličnými mnohorakými obavami, už tým by si mohol vyvinúť lepšiu ochranu pred následnými účinkami a poškodením. Mnohé obavy, ktoré sprevádzajú očkovanie alebo samotná poslušnosť voči povinnosti v (slepej) nádeji, že všetko dobre dopadne, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia komplikácie. Telo sa očkovaním prenesie do zvláštneho stavu, a predsa si človek môže uvedomiť, že by chcel ostať nespútaný všetkými tými reakciami. Duchovným ziskom by bolo, keby jednotlivec vedome čelil ublíženiu na zdraví, pred ktorým nemôže uniknúť, a uvedomil by si, že ten, kto nariaďuje násilie, žiaľ ponižuje sám seba. Nie ten, kto je zaočkovaný riskuje svoje zdravie, ale ten, kto vykoná skutok pod autoritatívnym nátlakom, bude oslabený a stratí svoju vzpriamujúcu silu vedomia.
Avšak iba odlíšenie fyzického opatrenia vo vzťahu k slobodnému duševnému vnímaniu okolností ešte nestačí, aby mohla vzniknúť skutočná istota ochrany voči bezprostredným následkom alebo aj neskorším následkom. Jednotlivec si musí osvojiť ešte ďalšie kroky vedomia týkajúce sa budúceho vývoja jeho duše a jeho ducha.
Nezávisle na tom, či je teraz človek odporca alebo zástanca očkovania, kladie si ešte znovu otázku o obnovení zdravej a nevyhnutnej integrity. Je to otázka vývoja. Ako sa formuje solídnejšia a usporiadanejšia rovnováha tela a duše a ako môže jedinec žiť svoje ideály, ktoré pokladá za hodnoty pre tento život, bez zapretia seba a bez ponižovania seba? Odpoveď na túto otázku iste pripúšťa mnohoraké variácie. V každom prípade ideály, ktoré by chcel človek uskutočniť, musí najskôr myslieť. Musia v istom zmysle dospieť zo sveta možných ideí do reálnej predstavy. Namiesto núdzovej záchrany ekonomickej situácie v podniku, by mali skutočne rozkvitnúť myšlienky o vývoji toho, ako by mohla vyzerať ideálna spolupráca pre lepšiu firmu a tímovú prácu. Nemalo by sa ísť za niečím, čo je negatívne; podobne, ako keby jednotlivec vo vojenskej kolóne nasledoval vodcu, ktorý vedie skupinu k osudovej záhube. Človek sa musí vylúpnuť k samostatnej činnosti myslenia a myslieť tie najlepšie pomery pre ľudskú kultúru a pre vzájomné spolupôsobenie. Táto schopnosť tvoriť predstavy je tvorivou silou, ktorá – ako povedal George Bernard Shaw – spočíva na začiatku všetkého vznikania a dáva človeku jadro jeho duše. Je to stred, sila, schopnosť imunitnej kompetencie, čo spôsobí vzrastajúcu integritu.
Dnešná doba a kultúra potrebuje tento druh živej čulosti vedomia, ktorá nie je ovplyvnená emóciami alebo asociáciami, ale ktorá sa rozvinie zo vzťahu k zaujímavej téme spôsobom, ktorý je živý a naplnený obsahmi. Niekto by mohol mieniť, že činnosť myslenia je veľmi chladná, triezva a - ako sa vraví - intelektualistická. Ale keď si ašpirant, ktorý sa venuje živému tvorivému školeniu myslenia, najskôr vytvorí dostatočný a hlboký náhľad o objekte, ktorý by chcel pochopiť alebo preskúmať, tak s ním vstúpi do vzťahu a prežije seba samého v zrkadlení objektu. Tento spôsob činnosti myslenia by sa dal označiť aj ako určitá forma koncentrácie, ktorá sa usiluje o odpútanie od subjektívnych sklonov a pristupuje ku skúmanej a pozorovanej téme, k objektu alebo cieľovému bodu objektívne a s obsahovou náplňou. S týmito snahami o živé predstavy vzplanú svetlé momenty, ktoré pôsobia na telesnosť riadne oslobodzujúco.4 Obzvlášť mocne posilňujú imunitný systém a pozdvihujú človeka z akejkoľvek ťažkopádnosti, hrubosti a subjektivity.
Rudolf Steiner v súvislosti s očkovaním proti kiahňam povedal, že obstáť bez akejkoľvek záťaže by bolo ľahké, stačilo by iba, ak by človek pestoval živú antropozofiu.5 Čo to však je - živá antropozofia? V súvislosti s očkovaním proti kiahňam označil ich prapôvod ako výraz neláskavosti, ktorá sa v ľudstve príliš rozšírila. Čo človeku chýba dnes? Nežije človek aj v súčasnosti rovnako - v určitej forme bez lásky alebo dokonca ešte skôr bez sily, takže jeho túžba po láske už vôbec nedokáže byť živá? Vo fáze vyčerpania, nemoci alebo keď sa cíti znivočený, v obdobiach pochybností a straty perspektívy, padne väčšine ľudí zaťažko aktívne ľúbiť druhých a konať dobré skutky. Musia tu teda najskôr nastať základné kroky.
Tvorivá činnosť vedomia s plným záujmom budujúcim vzťahy k témam tvorí prvý vklad na prekonanie niektorých stavov vyčerpania. Človek dnes nepotrebuje pokoj, ale zmysluplnú duchovnú a podnecujúcu dynamiku a to v rytmickej, plynulej výstavbe. Samostatné vlastné myslenie smerujúce k objektu, k nejakému fenoménu, k idei, ktorá sa ďalej sformováva do ideálu, vedie k sebaurčeniu a ku schopnosti tvoriť úsudok a čo aj namáhavým sa to zdá na začiatku, čoskoro to spôsobí prílev nových životných energií.6 Je úžasné, ako dokáže vývin jedného človeka vyžarovať na okolie. Keď vychádzame zo skutočnosti, že človek vo vnútri v sebe nesie túžbu vyvíjať sa a tá sa vo vyššom zmysle v duchovnom svete chveje s nádejou a dúfaním, človek zaiste a nevyhnutne spozná požiadavku na túto samostatnú a zrelú činnosť vedomia.
Keď štátny systém nedokáže dať človeku jeho dôstojnosť a oficiálne cirkvi nie sú schopné zodpovedať jeho otázky o zmysle, musí sa jednotlivý občan vydať do odvážnej samostatnosti mysliacej utvárajúcej sily a svoju dôstojnosť rozvinúť pomocou solídnej aktivity vedomia a spoznať krásu zaoberania sa duševno-duchovnými obsahmi. Posilnenie v žiadnom prípade nespočíva vo vonkajších riešeniach alebo politických revolúciách, ale v možnostiach jednotlivého občana samotného, ktorý sa však v zmysle aktivít dynamického vedomia skutočne spája s duchom alebo, inak vyjadrené, s vývinovými požiadavkami doby. Štát sa stáva štátom, až keď vychádza od jednotlivého človeka. Táto forma vývoja čaká vo vesmíre ako hviezda, ktorá ešte nie je vnímaná, ktorú ešte ľudstvo neberie vážne.
Prosím, kladiem do pozornosti aj rozhovor Korona – očkovanie z duchovného pohľadu.
Poznámky:
1 Rudolf Steiner: Poznávanie vyšších svetov, GA 10
2 Porovn. Heinz Grill: Cesta duše siedmimi rovinami kozmu, v: Starostlivosť o duše zomrelých, Lammers-Koll-Verlag, 2005
3 Porovn. Rudolf Steiner: Život po smrti, GA 15
4 Táto schopnosť tvorivej činnosti predstáv by sa dala priradiť piatej čakre, Duševná dimenzia jogy
5Rudolf Steiner o očkovaní proti kiahňam: „Pozrite sa, keď niekoho zaočkujú, a ten je antropozofom, vychovávaný je ako antropozof, tak mu to neuškodí. Uškodí to iba tomu, kto vyrastá s mimoriadne materialistickými myšlienkami. Potom sa očkovanie stáva Ahrimanskou silou; človek sa už nedokáže povzniesť z určitého materialistického pocitu. (...) U očkovania proti kiahňam ide veľmi silne o niečo psychologické. Nie je nijako vylúčené, že viera, že očkovanie pomáha, môže hrať nevypočítateľne veľkú úlohu. Ak by ste mali túto vieru nahradiť niečím iným, teda ak by sa mali ľudia prirodzene vzdelávať, aby na nich mohlo pôsobiť niečo iné, než zaočkovanie, napríklad to, že sa ľudia opäť priblížia k duchu, takže proti nevedomému vniknutiu - tu je epidémia kiahní! - by bolo možné čeliť pomocou úplného vedomia, že je tu niečo duchovné, aj keď toto duchovné je neoprávnené a je to niečo, proti čomu sa musím postaviť! - bude to pôsobiť rovnako dobre, a takto by bolo potrebné posilniť ľudí proti takýmto vplyvom. (...) Vždy, keď som sa priatelil s nejakým lekárom, napríklad s takým Dr. Aschom, ktorý absolútne neočkoval, pozeral som sa na to ako na niečo, proti čomu treba bojovať. Vždy som s tým bojoval. Lebo keď nebude očkovať on, tak bude očkovať niekto iný. Je úplným nezmyslom postupovať jednotlivo a fanaticky. (R. Steiner: Fyziologicko-terpeutická stránka medicíny na základe duchovnej vedy. O liečení a hygiene, GA 314, v PDF na s.288, https://anthrowiki.at/Impfung)
6 Pod myslením sa tu v žiadnom prípade nemieni to, čo globalista Klaus Schwab vo svojej vízii budúcnosti chápe ako myšlienky. To, čo uvádza on, je dokonca presným opakom myslenia. Vo svojej knihe Covid-19 píše: Veľký reset - takzvaná štvrtá industriálna revolúcia, ktorá „bude viesť k zlúčeniu našej fyzickej, digitálnej a biologickej identity", splynutie človeka a stroja, takzvaný transhumanizmus. Klaus Schwab chce implantovať mikročipy, ktoré budú môcť čítať myšlienky ľudí a pomocou ktorých človek oveľa rýchlejšie a efektívnejšie dokáže myslieť. Implantované prístroje „pravdepodobne prispejú aj ku komunikovaniu myšlienok, ktoré budú vyjadrované normálne verbálne cez vbudovaný smartfon a možno aj ku komunikovaniu nevyslovených myšlienok alebo nálad pomocou čítania mozgových vĺn a iných signálov."
Podujatia s Heinzom Grillom < späť