|
27 Júl 2023
Spirituálne liečiteľstvo a jeho praktické používanie v živote – 3. časť
Praktické rozvíjanie tepelného éteru
Článok Heinza Grilla uverejnený 19.júna 2023 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/spirituelle-heilung-fallbeispiele/
Bytosť anjela sprostredkováva kozmické teplo až k ľudskému telu.
Najlepší a najistejší spôsob, ako vychovať túto jemnú kozmickú dimenziu ohňa v ľudskom vedomí a priviesť ju k vyžarujúcej účinnosti, vzniká vtedy, keď ašpirant na svojej duchovnej ceste uchopí dobrú a jasnú myšlienku s duchovnou platnosťou, mysliac ju rozvinie do predstáv a v konečnom dôsledku ju privedie k praktickej aplikácii do života. Ezoterické pravdy sa majú stať exoterickými. Duchovné myšlienky s pravdivou a nadradenou platnosťou budú pomocou vedomého aktívneho myslenia a stvárňujúceho konania zaintegrované do života.
Idea, ktorú jednotlivec na svojej spirituálnej ceste sleduje, si však vyžaduje bezpodmienečnú a dokonca veľmi presnú správnosť. Idey nesmú ostať ani snením, ani by sa nemali zamieňať s potrebami a túžbami, ktoré sú priveľmi spojené s fyzickým blahom. Kto napríklad povýši vetu filozofa Ludwiga Feuerbacha „Človek je tým, čo zje" na plnú pravdu, nemôže si na tomto základe vytvoriť správne predstavy, pretože táto veta platí len za veľmi jednostranných podmienok.
Pozorujme veľmi presne túto vetu ako určitý druh idey: „Človek je tým, čo zje." Podľa toho ten, kto stále jedáva mrkvu, by bol čoskoro odsúdený stať sa mrkvou. Ak pije kozie mlieko a jedáva predovšetkým kozí syr, musel by prepadnúť sklonom kozieho stvorenia a onedlho by začal mékať. Je ale ľahšie pochopiteľné, že ten, kto sa živí vegetariánsky, žije prinajmenšom o niečo mierumilovnejšie, než ten, kto sa úplne upísal konzumácii mäsa. V realite je možné nadobudnúť len málo pozorovaní, ktoré by ukazovali na zákonitosť, ktorá by v skutočnosti mohla potvrdiť, že to, čo človek predstavuje vo svojom bytí, závisí od jedla.
Ak sa chce človek priblížiť odborne podloženej myšlienke, ktorú dokáže uviesť do praxe, mohol by ľahšie nadobudnúť správnu predstavu, ak pritom do otázky výživy zapája dušu alebo vo všeobecnosti celý stav vedomia myslenia, cítenia a vôle. Človek je v duši skutočne taký, aký vzťah prejavuje k potravinám, k jedeniu, k spôsobu pestovania, dokonca k zvieratám, ak jedáva mäso, a vôbec k prírode a k ostatným ľuďom. Vo svojom bytí nepredstavuje látky, ktoré prijíma, ale formuje určitý vzťah k najrozmanitejším materiálom, k javom prírody a celému svojmu okoliu, a v tom v skutočnosti žije svojím duševným citom. Človek preto nie je tým, čo zje, je oveľa viac tým, akým spôsobom vstupuje do vzťahov a ako formuje obsah svojich vzťahov.
Nesprávne predstavy, ktoré sú veľmi materialistické a zhodujú sa približne so závislosťou, že človeka v jeho bytí by mohla určovať hmota, vylučujú podstatnú vývojovú otázku duchovného stávania sa sebou samým a z toho vyplývajúcu slobodu. Aby sa ašpirant na svojej ceste naučil vytvárať tepelný éter, musí sa obracať k správnym ideám a venovať sa správnym ideálom, ktoré dokáže rozpracovávať. Ak by vychádzal z predstáv, že jeho duša je závislá úplne od spôsobu stravovania a nebol by schopný ustanoviť vlastný vzťah slobody, zaprel by v sebe možnosť stať sa sebou samým a možnosť sebaurčenia. Nesprávne predstavy pomaly vytvárajú v organizme chlad a odstrkujú obsah tepla, ktoré je nositeľom správneho vnímania. Z tohto dôvodu sú veľmi dogmatickí predstavitelia náuk o výžive často úzkoprsí a nezriedka podliehajú najrôznejším obmedzeniam. Žijú len v ideologickom zmysle v materialistickej, ale nie skutočne celostne platnej predstave.
Aby do vnútra tela mohli vstupovať prúdy tepelného alebo ohnivého éteru, nesmie jedinec strpieť žiadne materialistické ideológie, koncepcie, nelogické predstavy alebo nejaké emocionálne zafarbené, zdanlivo ezoterické skutočnosti. Duch sa chce rozvíjať harmonicky vzhľadom k duševným citovým vnemom a tie sa napokon ľahko a prirodzene vintegrujú do života. Harmonický poriadok medzi svetom ideí, ktoré sú duchovného charakteru, z nich vyplývajúcich ideálov a medzi zmysluplnými predstavami, posilňovanými a rastúcimi cíteniami a napokon medzi harmonicky zvoleným konaním, umožňuje kozmickým silám Slnka preniknúť hlbšie do tela. Myšlienka, ak je pravdivá, sa napokon zrkadlí pomocou aktívnej utvárajúcej práce vedomia až do bunkového systému. Ohnivá sila Slnka v človeku povstane prostredníctvom ducha alebo myšlienky. Čím je táto myšlienka pravdivejšia, jasnejšia a čistejšia, tým viac dokáže preduchovniť a podmaniť si ľudské telo.
Nesprávne ezoterické náuky alebo nesprávne pochopené spirituálne disciplíny spôsobujú narastajúce disharmónie vo vzťahu vrchnej duchovnej skutočnosti, ktorá sa nazýva ja, k spodnému svetu bytia existencie a tela. Vedomie, ktoré je sprostredkovateľom medzi vrchným a spodným svetom, musí byť narúšané nesprávnymi ezoterickými náukami, nanucovaným náboženským presvedčením, dogmatickými interpretáciami smerníc viery a všakovakými nesprávne nadobudnutými úsudkami. Tieto poruchy vo vedomí napokon vstupujú až do podvedomia a spôsobujú takzvanú disharmóniu v astrálnom tele. Mikrokozmos v človeku a makrokozmos však spolupôsobia prostredníctvom najjemnejšieho prúdenia tepla a prostredníctvom nesprávneho myslenia vznikajú narúšajúce vplyvy so zahaľujúcim charakterom, takže sily Slnka sa už viac nezmocňujú tela a nemôžu ním prenikať. Veľká možnosť liečivého posilnenia preto spočíva v schopnosti nahradiť nesprávne predstavy, polovičaté idey a vyšinuté ideály pomocou dôkladných, jasných obrazov a obsahov a vychádzajúc z nich viesť svoj život.
Táto práca si vyžaduje dobrý princíp dialógu. Pacient potrebuje najrozličnejšie rozhovory, aby sa učil eliminovať nesprávne myšlienkové predstavy pomocou vzájomného vnímania a napokon aby rozpustil zaclonenia proti teplotvorným liečivým silám, ktoré si v sebe samom zriadil.
Ďalšie príklady
Jedna osoba neznáša obilie, lebo čítala, že ona je iný výživový typ a obilie je pre ňu nezdravé. Strach z jedenia obilia narastal až do neznesiteľných rozmerov a ona naň reagovala najzávažnejšími alergickými reakciami. Potom, čo sa v jednom rozhovore dalo skorigovať mentálne fixovanie a ukázalo sa, že ide o pomýlenú ideológiu, bola táto osoba schopná do týždňa znova zjesť všetko, po čom prirodzene túžila. Dokázala prijímať skutočnú silu tepla do tráviaceho systému, pretože sa mohla voľne a bez strachu pohybovať vo vzťahu k jedlu.
Iná osoba si rozvinula karcinóm, hoci sa stravovala veľmi zdravo, robila mnoho očistných rituálov a okrem toho mala mimoriadne náboženské sklony. Očakávala však pomoc od Boha v modlitbe a na základe toho bola čoraz viac nemocnejšia. V niekoľkých rozhovoroch sa zistil rozdiel medzi pasívnou oddanosťou voči akceptovanému Bohu a aktívnym, duchovným skúmaním. Potom, čo pri poznávajúcej práci získavala stále viac radosti, začal v tele lepšie zasahovať imunitný systém. Jej vyžarovanie sa stalo kontúrovanejším, vnímanie objektívnejšie a jej tela sa zmocňovalo teplo. Na základe toho sa výrazne zlepšili jeho samoliečebné schopnosti. Len čo však opäť upadla do pasívneho očakávania od Boha, čo nie je nič iné, ako nesprávna náboženská predstava, došlo k okamžitému zhoršeniu stavu s lymfatickými metastázami. Každodenná neustála a cieľavedomá práca na správnych predstavách a dokonca aj ich praktická realizácia v konaní nakoniec priniesla rovnováhu v živote a zlepšenie imunitného systému.
Ak chýba sila formovania, telo už nedokáže byť dostatočne prenikané éterickým teplom.
Tretí príklad, ktorý sa ukazuje ako veľmi bežný, je uvedený v nasledujúcom krátkom príbehu. Lekár povedal pacientovi, že v každom prípade by mal byť v pohode a že má robiť len to, čo je pre neho ľahké a predovšetkým to, čo mu robí radosť. Pacient mal ťažké poruchy hojenia rán, trpel vyčerpaním a opakovane mával nepravidelnú a nefyziologickú horúčku. Keď napriek tomu prišiel na študijný kurz v duchovnej škole tu v Naone, bol vyzývaný, aby vykonával pomalú a rastúcu aktivitu. Po niekoľkých vzdorujúcich gestách rozumne plnil aktivity. Už po šiestich dňoch bolo možné zistiť mimoriadne posilnenie. Postava sa narovnala, fyziognómia nadobudla formu a štruktúru, sebavedomie prekonalo bolestivé fázy úzkosti vo vyčerpanosti a regulácia teploty prebiehala prirodzeným spôsobom. Pacient pobadal, že je úplne nedostatočne vyťažený a nie preťažený. Falošné ochranné gestá, stiahnutia sa a zdržanlivosť neumožňovali žiadnu prirodzenú harmóniu medzi duchom, životom duše a tela. Regulácia tepla nemohla zosilnieť. Nesprávne predstavy o možnostiach budovania a z nich vyplývajúce fixácie na tele počas choroby bolo potrebné prekonať, aby vnútorný telesný poriadok, ktorý dokáže priviesť živel ohňa k vzkrieseniu, opäť získal svoju suverénnu moc.
Popri korektúrach nesprávnych predstáv ešte existuje celý rad iniciatívnych úkonov, ktoré dokáže jednotlivec rozvinúť, aby mohol zosilnieť ohnivý éter a jeho liečebné pôsobenie. To bude predložené v nasledovnom článku.
