|
22 Február 2024
Antropozofia a joga – majú cvičenia jogy zmysel aj pre antropozofov?
Článok Heinza Grilla uverejnený 25.9.2019 na jeho stránke:
po nemecky: https://heinz-grill.de/yoga-anthroposophie/
Rudolf Steiner, zakladateľ antropozofie, sa rozhodne vyslovoval proti praxi klasickej jogy a svoje výpovede mnohorakými spôsobmi zdôvodňoval.1
Jeden z najdôležitejších argumentov sa týka rozdielov v procesoch dýchania, ktoré boli v dávnych dobách prežívané celkom inak než dnes.2 Približne 3 000 rokov pred Kristom vznikla báseň Bhagavad Gíta, epos skomponovaný do veršovanej podoby s rytmickým charakterom. V týchto čarovných rozpravách o priebehu vývoja a o hodnotách jogy, ako boli kedysi chápané, znejú ešte rytmy vesmíru. Sanskritský jazyk, v ktorom je táto poéma pojednávaná, znie melodicky a svojím elegantne povzneseným charakterom upomína na vyššie duchovné svety.
Žiaľ, mnohí antropozofi sa proti joge vyslovujú príliš rýchlo a ľahkovážne. Preberajú poňatie Rudolfa Steinera bez toho, aby sa hlbšie zaoberali rozličnými pojmami, obsahmi a zmyslom pre hodnoty. Aký bol kedysi proces dýchania, aký je dnes? Aký druh cvičenia potrebuje moderný občan Západu bez predsudkov pre svoj duševno duchovný vývoj?
Cvičenie jogy versus eurytmia?
Paušálna lapidárna výpoveď, že eurytmia, ktorá sa rozvinula do umeleckej formy výrazu a pohybu, je vraj pre západného človeka vhodným telesným cvičebným spôsobom a joga vraj vedie iba späť do starých dôb a preto nie je vhodná na pokrok duše, je príliš jednoduchá na to, aby sa dospelo ku skutočnému úsudku o hlbokých súvislostiach.
Práve pre antropozofa, ktorý väčšinou prebýva v solídnych myšlienkových predstavách, by intenzívny spôsob pohybových foriem, ktorý kladie výzvy na telo, bol zmysluplným a liečivým prvkom. Eurytmia predvádza veľmi ľahké, vláčne pohyby, pohybom demonštruje hudbu, stvárňuje hlásky a farby v zážitkových formách. Vlastným telom a možnosťou transformovať ho pomocou myšlienok, pocitov a obsahov, sa eurytmia zaoberá veľmi málo. Bolo by však veľmi hlúpe, keby sa niekto rybu, ktorá sa cíti dobre vo vode, pokúšal navyknúť na element vzdušného priestoru a v rovnakom zmysle by sa mohlo zdať trochu hlúpe, keby sme sa pokúšali antropozofa, ktorý je silne založený v myšlienkach, vzdialiť od jeho disciplíny k starodávnemu štýlu jogy, ktorý sa snažil o vžitie sa do kozmickej reality.
Joga kvôli harmonizácii?
Pre ľudí, ktorí cvičia jogu, a ktorí sa často zaoberajú jednostranne telom a jeho energiami, by ako protiklad k tomu bolo veľmi cenné venovať sa antropozofickej ceste školenia. Činnosť myslenia a predstavivosti sa vo väčšine jogových podujatí javí ako batoľa, a preto by bolo veľmi cenné, keby sa stretli rôzne prístupy s vhodnými vývojovými krokmi.
Dlhoročné skúsenosti so zaoberaním sa jogou v klasickom zmysle, s možnosťou založiť ju po novom a priviesť ju na duševno duchovnú dimenziu primeranú tejto dobe a napokon intenzívne štúdium antropozofie predsa len ukazuje, že činnosť myslenia, zvlášť ak je spojená s meditáciou, veľmi ľahko naberá jednostranné spôsoby a telo akoby vypadávalo z celku. Stáva sa stuhnutým, krehkým a aura celej osobnosti tiež smeruje k akejsi prísnosti. Do istej miery chýba celistvá a jednotiaca duša cítivá.
Ak sa však joga neprivedie na stupeň spirituality primeraný dobe, nesie v sebe pokušenie, že pomocou všetkých cvičení, pomocou foriem dýchania a meditácií môže viesť k určitému spätnému naviazaniu na telo, na orgány a napokon na genetiku. Pre novú kultúru cítenia v joge by bol veľmi vhodný štýl, ktorý vedie viac k umeniu a dokonca k budovaniu vedomostí. Nemusia to byť asketické alebo emocionálne zafarbené cvičenia, ale môžu uspokojovať estetickú túžbu po kráse pohybových foriem, ako je vertikalita stoja na hlave alebo ďaleké roztiahnutie v oblúkovej forme. No mnoho ľudí, ktorí cvičia jogu, ulieta späť do svojho vlastného subjektívneho priestoru pocitov a menej sa zúčastňujú otázok svetového vývoja a celostnosti spoločnosti. A zas iní v jogových cvičeniach vidia iba akúsi „Benessere" (pohodu), akýsi druh wellnessu s dobrou úžitkovou hodnotou relaxu a osobného pokoja.3 Joga s cvičeniami tela, takzvanými ásanami, môže a dokonca musí prispievať k mnohým možnostiam posilnenia kĺbov, orgánov, krvného obehu a k zníženiu krvného tlaku. Dychové cvičenia, nazývané pránajáma, uvoľňujú väčšinou skrytý potenciál energie, čo pripraví cvičiacemu väčšiu silu koncentrácie pre bežný deň. Ale táto zdravotná hodnota telesných a dychových cvičení ešte neotvorí skutočnú otázku spirituality a duševno duchovného vývoja.
Účinky jogových cvičení na éterické telo
Eurytmia má veľké množstvo veľmi pohyblivých a ľahkých cvičení, zatiaľ čo fyzické cvičenia jogy, ako je napríklad intenzívny predklon so širokým vykĺzavaním hornej časti tela ku kolenám a hlavy smerom k holenným kostiam, vo svojej záverečnej fáze zreteľne pripomínajú statiku. Striedavo sa volí dynamika a pokoj. Nezávisle na týchto protikladných prvkoch jogy a eurytmie sa tu stavia otázka o vedomí, ktoré je možné rozvíjať individuálne pri každom jednom cvičení. Napokon sa tento druh cvičenia zaoberá cieľovou orientáciou a keď ju zoberieme veľmi presne, je možné odhaliť veľmi veľa možností kreatívneho stvárnenia.
Pri stoji na hlave sa ukazuje pôvabná vertikálna línia.
Telesné cvičenie sa dá vykonať ako technická, športová činnosť alebo ak je vedené viac z vedomia, môže sa vychádzať z konkrétnej predstavy. Cvičiaci si predstaví napríklad vykĺzavanie chrbtice zo stredu smerom do dĺžky, vytvorí si obraz centra v chrbtici a príslušnej periférie, ktorú prežíva v končatinách. Keďže sa pohyb začína presnou predstvavou, v takzvanom éterickom tele, alebo všeobecne povedané v tokoch životných prúdov, sa rozvinie presne vymeraná premena sily / stanovené vynaloženie sily.4 Dá sa povedať, že éterické telo je jemnohmotný nositeľ všetkej energie. Bezprostredne napodobňuje formy myšlienok, ktoré vedomie rozvinulo. Tak ako myslenie vymýšľa pohyb, načrtáva ho, vedome vytvára proporcie ako formu geometrie, pohyb pokračuje dovnútra prostredníctvom éterického tela. Činnosť myslenia, obzvlášť ako je tvorená logicky a primerane k snahe priebehu pohybu, spôsobí vo vnútri prebiehajúcu, najskôr v nevedomí ostávajúcu aktivizáciu. Myslenie, ktoré sa začína v slobodnom zmysle hlavy (v zmysle pre myšlienky), sa premieta do vnútra, teda do telesnosti.
Po tejto činnosti predstáv nasleduje veľmi rýchlo pocit, ktorý sa vyjadrí oduševnením a posilnením. Cvičiaci, ktorý riadi pohyb vychádzajúc z vedomia, preniká svoje telo, transformuje ho novými estetickými prvkami a celkom prirodzene posilňuje svoje zdravie. Oduševňujúce cítenie mu dáva rovnováhu medzi pozemským a duchovným svetom. Myslenie ide po ceste zhora nadol, teda zvonku dovnútra a v tele sa želaným spôsobom uskutoční pomocou predsavzatého pohybu.
Trojčlennosť v polohách jogy
Tento druh cvičenia by bolo práve pre antropozoficky orientované osoby veľmi zaujímavý a poskytovalo by prirodzené doplnenie filozofického a abstraktného myslenia. Cvičenia jogy však kladú zvláštnou mierou nároky na sily vôle, lebo cvičiaci spravidla nerozvíja pohyby po prvú pohodlnú hranicu rozpínania alebo zadávania formy, ale vždy prekonáva odpory tela a učí sa špecificky dynamicky nasadzovať pohyb do estetického a rozširujúceho ovládania všestranných možností foriem.
Trojčlennosť v polohách jogy
Takzvaná trojčlennosť, ktorá sa prostredníctvom Rudolfa Steinera stala veľkou témou spravidla v sociálnom organizme, môže sa teraz solídne prakticky uplatniť v rámci procesov tvorby vedomia a umeleckého vyformovania telesného cviku.5 Cvičiaci necháva oblasti hlavy, pliec a šije tak uvoľnené, ako je to len možné, otvorí oči, aby mal prehľad a udrží si vnímanie celého tela. Napätie sa udeje v špecifických úsekoch a vnáša sa do dynamiky väčšinou zvnútra smerom von k periférii. Zároveň ale cvičiaci pri tomto druhu jogovej aktivity nespojí pohyb s dýchaním, ale dbá na dôkladné členenie na zóny pokoja, pokojné pohybové prvky, dynamické pnutia a celkom slobodnú činnosť zmyslov. Práve prostredníctvom cvičenia jogy môžu byť antropozofické rámce školenia lepšie pochopené a prevedené do praxe. Trojčlennosť v praktickom uplatnení môže dospieť naozaj k živosti.
Pre ľudí, ktorí cvičia jogu, a ktorí sa často zaoberajú jednostranne telom a jeho energiami, by ako protiklad k tomu bolo veľmi cenné venovať sa antropozofickej ceste školenia. Činnosť myslenia a predstavivosti sa vo väčšine jogových podujatí javí ako batoľa, a preto by bolo veľmi cenné, keby sa stretli rôzne prístupy s vhodnými vývojovými krokmi.
Poznámky:
1 Pozri napr. Rudolf Steiner: "Cesta jogy na žiaka kladie predovšetkým základnú požiadavku, bez splenenia ktorej vôbec nie je možné kráčať touto cestou. Žiada sa prísna autorita učiteľa, takzvaného guru. Kto chce po nej kráčať, musí sa až do jednotlivostí života poddať príkazom gurua..." - z "Cesta jogy, kresťansko-gnostické zasvätenie a ezoterika Rosikruciánov", GA 97
Dnes by mal človek veľmi starostlivo brať spirituálne myšlienky ako meditačné vety a obsahové rozšírenie. Osobná závislosť na nejakej osobe je však kontraindikáciou.
2 Porovnaj aj - R.Steiner: "Poslanie Michaelovo", GA 194, prednáška z 30.11.1919 s knihou "Slobodné dýchanie".
3 Charakteristickým spôsobom sa to vyskytuje na stránke
https://www.happymindmagazine.de/
"V modernej a rýchlej dobe zriedka dbáme na spirituálnu a emocionálnu dobrú pohodu a tu prichádza na rad joga."
Myšlienková práca, ktorú by si joga vyžadovala, vo väčšine jogových snáh ešte nebýva nasadená a preto sa hovorí o veľmi odcudzujúcom pojme spirituálna a emocionálna pohoda.
4 Slovo éter pochádza z gréckeho pojmu s významom nebeská modrá, modré nebo, nebeská klenba. Slovo telo znamená funkčnú súvislosť toho životného. Éterické telo je najnižším nadzmyslovým bytostným článkom človeka. Aristoteles nazýva éterické telo ako threptikon, čo sa prekladá pojmom duša výživy alebo vegetatívna duša. Paracelsus ho nazýva ako archeus a o fyzickom tele hovorí ako o jeho tieni na stene. Podľa Rudolfa Steinera životné alebo éterické telo zahŕňa všetky zákony, ktoré udržujú mŕtvu hmotu v kontexte života.
5 anthrowiki.at a anthroposophie-lebensnah.de
K sociálnej trojčlennosti: R.Steiner:Hlavné body sociálnej otázky, GA 23