|
26 Október 2024
Ako je možné cestovaním do nejakej krajiny podporiť rozvoj a mier?
Hosťovský príspevok Martina Sinzingera1
uverejnený po nemecky na stránke Heinza Grilla:
https://heinz-grill.de/friedensreise-tiflis-georgien/
Staré mesto Tbilisi (gruzínsky Tiflis): Kostol Metechi a pamätník kráľa Wachtanga I. Gorgassali nad strmým svahom rieky Kura
Staré mesto Tbilisi: Ornamentálne zdobené drevené balkóny zvyčajne skrášľujú staré domy.
Foto: Tatjana Mazover
Postrehy z cestovania s Heinzom Grillom od 27. septembra do 1. októbra 2024 do Gruzínska
Mojím osobným prianím, ktoré možno aj vy zdieľate, je prostredníctvom cesty do nejakej krajiny prispieť k tamojšiemu pozitívnemu vývoju. Pozvaním Heinza Grilla na jeho cestu do Tbilisi, hlavného mesta Gruzínska, som dostal príležitosť v tomto ohľade spoznávať, študovať a podieľať sa na nových a praktických perspektívach orientovaných na budúcnosť.
Rieka Kura preteká cez Tbilisi. O založenie mesta sa zaslúžili teplé pramene, ktoré z miesta urobili dôležitú zastávku na rôznych obchodných cestách.
Foto: Bernd Lindner
Túžba po mieri a budovaní a osoba Heinza Grilla
Už častejšie som pozoroval a sám zažil, že Heinz Grill dokáže vytvoriť určitú atmosféru, ktorá umožní študentom pokroky, pozdvihuje vzťahy na vyváženú a lepšiu úroveň alebo otvára ideálnejšie perspektívy a ciele do života. Duchovná dimenzia, ktorá je s jeho osobou spojená, sa rozvinie v konkrétnom zaoberaní sa myšlienkami, telesnými cvičeniami alebo pri akejkoľvek jednoduchej činnosti.
Ako by mohla návšteva a práca v Gruzínsku pôsobiť na našich hostiteľov a na krajinu?
Na jednej strane som pri pozorovaní videl a zažil premeny fenoménov svetla, ktoré by sa bez samotného Heinza Grilla neuskutočnili. Na druhej strane by som opisom našej cesty chcel taktiež načrtnúť jednoduché a konkrétne kroky, zrozumiteľné a samostatne použiteľné.
Položenie základov:
objektivizujúci pohľad na hostiteľskú krajinu
Tri malé štáty - Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko - v kaukazskej oblasti medzi Čiernym a Kaspickým morom. Významná sa zdá už samotná geografická poloha. Gruzínsko hraničí ešte aj s Ruskom a Tureckom; ako južného suseda Kaukazu treba menovať ešte aj Irán. Na región, ktorý je ovplyvnený rôznymi sférami, sa pozeráme nielen geograficky, ale aj historicky, kultúrne a politicky. V rámci ZSSR bolo Gruzínsko známe predovšetkým vínom a rôznymi poľnohospodárskymi plodinami, nad ktorých hojnosťou, od granátových jabĺk po vlašské orechy, od fíg až po bobuľové ovocie, sme žasli aj na miestnych trhoch.
Rozvoj dnešného Gruzínska závisí od dobrých hospodárskych vzťahov so všetkými svojimi susedmi. Zároveň mu venujú zvláštnu pozornosť EU, USA aj NATO, ktoré v krajine sledujú vlastné geopolitické záujmy. Politická situácia sa zdá ako mimoriadne citlivá, nachádza sa v krehkej rovnováhe a mierový, prosperujúci vývoj krajiny nie je samozrejmosťou.
Rozvíjanie perspektív – základné hodnoty
Ako si možno predstaviť víziu budúcnosti gruzínskeho štátu? Ako by mohol vyzerať tento štát v ideálnom prípade? Umenie teraz nespočíva v prikrášľovaní fantazijných vzdušných zámkov, ale v nachádzaní správnych, objektivizujúcich otázok a v ich vypracovaní.
Čím môže krajina prispieť svetu ako celku? Na akých hodnotách môže krajina stavať?
Za náznak na to, že hodnota nezávislosti tu môže hrať istú úlohu, pokladáme nezávislosť gruzínskeho jazyka a písma.
Gruzínčinou hovoria približne štyri milióny ľudí, patrí do juho-kaukazskej jazykovej rodiny a má vlastnú abecedu. Jazyk sa vyvinul ako jeden - no najrozšírenejší - z dnes ešte existujúcich 40 kaukazských jazykov a má veľmi starý pôvod s prvými písomnými svedectvami z 5. storočia. Rozvíjal sa samostatne pred prisťahovalectvom indo-germánskych, tureckých alebo semitských skupín obyvateľstva.
Bez toho, aby táto otázka bola definitívne zodpovedaná, bude nás sprevádzať aj naďalej.
Utváranie stretnutí
Či už ide o návštevu miestneho trhu so zeleninou alebo centra mesta, či jedlo v reštaurácii, rozhovor s pouličnou predavačkou, taxikárom alebo kuchárkou v hoteli - každé stretnutie s ľuďmi má potenciál stať sa ideálnejšie formovaným.
Počas stolnotenisového zápasu Heinza Grilla s gruzínskym prvoligovým hráčom Grigolim Badunašvilim sme zažili, že a ako sa vzťahy môžu vyvinúť naozaj vo veľmi krátkom čase. Stačili tri popoludnia, aby sme od pohostinného zoznámenia prešli k zaujímavej hre založenej na dialógu, ktorej cieľom bolo lepšie pochopiť a podporiť partnera.
Rozvíjanie perspektív – čo chýba?
Reflektovanie sféry svetla, ale aj následné pôsobenie našich stretnutí viedlo k dojmu, ktorý je výsledkom solídnej práce a poctivosti, skôr neutrálneho postoja, no nie bez záujmu voči nám, ako cudzím hosťom. Dá sa na základe takýchto pozorovaní priblížiť k otázke, čo krajine chýba a čo v ideálnom zmysle potrebuje?
Heinz Grill mieni, že nedostatok spočíva v kozmickom dotyku, chýba spiritualita.
Tento dojem zo súčasnosti by mohol byť doznievaním komunistickej éry, prejavuje sa nedostatkom krásy, elegancie, pôvabu, a to ako v modernej architektúre, tak aj v spôsobe, akým sa ľudia k sebe správajú.
To je ďalšia otázka, ktorá nás naďalej bude zamestnávať.
„Prichádzate z Nemecka? Buďte vítaní, užite si dovolenku, no vojnu si nechajte doma!" – spontánne stretnutie na ulici.
Na trhovisku Navtlugi ponúkajú roľníci svoje čerstvé produkty predovšetkým z úrodných vinárskych oblastí Kacheti, ležiacich východne od Tbilisi.
Koncom leta je ponuka bohatá – od čerstvej zeleniny, cez hrozno, granátové jablká, šípky, figy, až po vlašské orechy, mandle a lieskové oriešky. Nedostatočné jazykové znalosti tu na trhu nie sú prekážkou.
V gruzínskej kuchyni majú mliečne výrobky (popri mäse) významné miesto a používajú sa v mnohých špecialitách. Deň predtým sme už ochutnali aromatický údený syr; trhovníčka (tá malá v strede) je našou opätovnou návštevou nadšená.
Obuvníci majú tu v Samgori tradične svoju štvrť. Predavačka hovorí trochu po taliansky, čo veľmi pomohlo pri výbere novej horolezeckej obuvi.
Fotografie: Bernd Linder
Heinz Grill, koleso, ráno v záhrade hotela
Foto: Martin Sinzinger
Cvičenia v parku
Foto: Bernd Linder
Usporiadavanie atmosféry: Prax cvičení
Heinz Grill zdôraznil, že vykonávanie cvičení by malo zlepšujúci a konštruktívny účinok na sféru svetla. Tým, že človek v priebehu cvičenia vybuduje koncentráciu na obsah, emócie sa upokoja. Vnímanie vedené pomocou príslušnej myšlienky a bdelé vedomie by všeobecne usporiadalo atmosféru.
Dôsledne, ale bez prísnosti, sme cvičili ásany a pránajámu alebo sme sa venovali potápaniu v bazéne v hotelovej záhrade. Všetky tieto formy cvičenia si vyžadovali určité prekonávanie a disciplínu.
Moja vlastná obeť: čo zanechávam?
S otázkou, ktoré väzby sám človek kvôli vývoju zanechá, pristúpil celkom nový a napínavý prvok. Pravdepodobne sa nedá postačujúco vidieť priama súvislosť medzi inou, cudzou krajinou - alebo dokonca inou osobou - a vlastnou snahou o rozvoj a prísľubmi vývoja.
Napriek tomu sa to stále viac objavovalo ako ústredný prvok. Medzi nami, ktorí sme spolu cestovali, nevyhnutne stála táto otázka pred nami a žiadala si individuálnu odpoveď so všetkou vážnosťou, odhodlanosťou, rozhodnosťou a so všetkými dopadmi.
Bolo mi jasné, že táto cesta ma neoddeliteľne spojila s touto krajinou a že jej osud je prepojený s mojím vlastným vývojom. Pri pozorovaní svetla, a týkalo sa to asi všetkých stretnutí, človek si pravdepodobne nebol dostatočne vedomý týchto okolností.
Prvý deň: slnečný s modrou oblohou.
Foto: Martin Sinzinger
Druhý deň: Rozhovor v parku. Listy stromov v pozadí ukazujú bohatú čarovnú hru svetla.
Foto: Bernd Linder
Záver: Čo vzniklo?
Pokiaľ ide o svetlo, bolo vnímateľné, ako sa v priebehu nášho pobytu menilo z pomerne plochej, matnej svetlosti na bohatú, farebne intenzívnu, žiarivú a súčasne centrujúcu plnosť. Heinz Grill hovoril o tom, že svetlo je „oduševnenejšie". Ku sfére na začiatku predovšetkým akoby „fyzickej", predmetnej, materiálne vnímanej, pristúpil kozmický element.
Pri spätnom pohľade na prácu a ciele cesty sme my spolucestujúci chceli vedieť, aké bolo hodnotenie Heinza Grilla. Éter bol vytvorený, viditeľné to bolo napríklad v kvalite svetla, mienil Heinz Grill a tiež povznesenie, ktoré ostane badateľné asi týždeň. To, čo bolo pre krajinu vytvorené duchovne, je však trvalou hodnotou.
Cieľom cesty bolo posilnenie a vybudovanie nosných životných síl, „éteru". Budovanie éteru sa spôsobí tým, že kozmický prvok sa privedie do zeme, vyvažujúc, regenerujúc, oslobodzujúc a pozdvihujúc.
Pre mňa touto cestou vznikol tiež ideál, kde sa dá nasadiť práca, ako bolo rozvíjané vnímanie a kritériá pre ohodnotenie tejto práce a ako môže viesť súčinnosť spirituálnej kapacity Heinza Grilla s malou osemčlennou skupinou cestovateľov ku spoločnému cieľu.
Heinz Grill pri hre a rozhovore s gruzínskym stolným tenistom Grigoliom Badunašvilim. Tiež Barbara Holzer a otec Grigolia Badunašviliho pri štvorhre.
1 Martin Sinzinger má 25-ročné skúsenosti s vedením ciest a cestovateľských podujatí „Turistické cestovanie so stretnutím s prírodou".