|
12 Február 2020
Včelie meditácie - duch úľa
Ľudia hľadajú pojmové vyjadrenie pre to výnimočné, čím včelstvo je. Moderný pojem superorganizmus znie dosť vedecky, avšak nedokáže ešte zahrnúť duchovnú dimenziu včelstva. Materialistická myseľ v ňom vyjadruje iba to, že jednotlivé včely vo včelstve nejako spolu súvisia, ale nenachádza ten „tmel" alebo to podstatné.
Pojem duch včelstva alebo duch úľa pojíma aj duchovnú dimenziu, ktorá je tak pozoruhodná práve u včiel. Pojíma tak niečo skutočne existujúce, nie iba akúsi umelo vymyslenú štruktúru.
Mimoriadne zaujímavé je, že včelstvo, napriek tomu, že včela je hmyz, si dokáže ako celok udržiavať pomerne stabilnú teplotu. V zime zahrieva chumáč, do ktorého sa sťahuje, vyhrieva aj svoje potomstvo, predovšetkým v štádiu kukly. Niektoré včely sedia zhora privinuté k voskovému viečku bunky, v ktorej sa larvička vyvíja na dospelú včelu a zohrievajú ju. Na zaviečkovanom plodovom pláste vidno aj prázdne bunky, do ktorých sa utiahne dospelá včela a tiež pôsobí vyrábaním tepla vlastným telíčkom ako oteplovač okolitých buniek.
Počas zimy včelstvo udržiava teplotu okolo 20 – 30 stupňov. V lete zas dokáže úľ ochladzovať približne na teplotu ľudského tela. Včely na to používajú systém vetrania vírením krídel a tiež pomocou odparovania vody, ktorú na tento účel prinášajú do úľa. Majú vyvinuté neuveriteľne dokonalé spôsoby termoregulácie pre udržiavanie vhodnej konštantnej teploty, približne rovnakej ako cicavce. A to je úchvatné a prekvapujúce, lebo včela je hmyz. Pri včelách nás však okrem narábania s fyzickým teplom prednostne fascinuje spoznávanie tepla éterického. (Onedlho popíšeme cvičenia so včelami, momentálne je skúmanie tepelného éteru popísané na príklade rastlín.)
Z biologického hľadiska vedy sa väčšinou na včelu pozeráme ako na samostatného živočícha, na druh hmyzu. Ale včela je vždy súčasťou spoločenstva. Bez spoločenstva hynie, aj keby sa nachádzala v tých najlepších životných podmienkach. Včelu teda musíme vnímať vždy ako živočícha patriaceho ku včelstvu.
Včelstvo je neprestajne obkolesené niečím akoby živou neviditeľnou „pokožkou", ktorá oddeľuje a vymedzuje od seba jednotlivé včelstvá. Ich sebavnímanie zahŕňa vždy celé včelstvo. Dá sa to zistiť aj z ich správania. Aj keď sú včely rozlietané po krajine a napriek tomu, že sú veľmi bezprostredne spojené so svetlom, so vzduchom a s celým okolím, vymedzujú sa ako bytosť, ako celok jedného včelstva. Toto ponímanie si od nás vyžaduje veľkú otvorenosť a pružnosť v myslení.
Vnútorným orgánom včelstva sú voskové plásty, ktoré včely vytvárajú samy zo seba. Predstavujú pre nich akoby kostru, ale aj miesto, kde uchovávajú svoju potravu, kde vychovávajú svoje potomstvo, kde sa fyzicky stretávajú a komunikujú, a ktoré plní aj funkciu pamäte. Sústava voskových plástov tvorí obraz okolitej kveteny a celej krajiny v jej životnej dynamike.
Okrem toho, že včely dokážu vlastným telom vytvárať vosk, majú aj vlastné recepty na kŕmenie svojho potomstva, špeciálne podľa druhu včiel (robotnica, trúd, matka), podľa veku a ešte aj v nadväznosti na ročné obdobia. Je to výnimočný fenomén.
Mimoriadne zaujímavé u včelstiev je to, že v priebehu jedného roka mávajú veľmi malé množstvo potomkov (rojov), podobne ako cicavce.
Všetky uvedené myšlienky majú podporiť pohľad na včelstvo ako na jednu celistvú živú bytosť. A takto sa na ňu môžeme aj obracať pri komunikácii.
Včelstvo ako celok, ako živá bytosť, nám predkladá množstvo záhad a vyzýva nás k pohľadu, ktorý vysoko prevyšuje zúžené materialistické a povrchné vnímanie. Uvedené myšlienky môžu slúžiť ako podklad pre meditáciu. Meditácia sa tu môže stať nástrojom poznávania a viesť nás do výšok celistvého poznania.
Výživa < včelí med < cvičenia < Včelie meditácie < späť