|
21 Január 2024
Sliva čerešňová, prunus cerasifera
Pri pohľade z diaľky na strom kvitnúci skoro na jar v marci, ktorý rastie medzi inými stromami, vidíme akoby spomedzi tmavých stromov borovíc a ďalších stromov so začínajúcimi rašiacimi listami alebo stromov s ešte neolistenými tmavými zimnými konármi rozjasňoval priestor obláčik veľmi jemného a vskutku akoby nečakaného ružového svetla.
Prídeme bližšie a zaplaví nás nežný, ale svojou mocou intenzívny zjav jemných kvietkov zoskupených na čiernych konároch, len s jasnými začiatkami načervenalých listov. Sliva čerešňová, prunus cerasifera, je jedným z prvých kvetov roka, prichádza skôr ako hruška, čerešňa alebo iné plody, skôr alebo súčasne s trnkou. Je to štíhly, malý strom, bez veľkej fyzickej sily, dokonca na pohľad slabý. Nazýva sa aj myrobalán, v záhradách známy skôr pod menom mirabelka.
Často od zeme vyrastá viacero kmeňov, akoby spolu rástlo niekoľko stromov, akoby viacero tvarov "ja", akoby nemal tak mocú individualitu ako iné stromy s jedným mocným kmeňom. Podobne kôra, ktorá je hladká a škvrnitá bez nejakých jasných línií energetickej štruktúry. Sila tohto gesta však spočíva v brilantnom a bujnom kvitnutí, nie v štruktúre kmeňa a konárov. Strom je zapáleným plameňom ducha. Svieti do temných zákutí, prečisťuje a usporadúva okolitý zmätok a chlad. Keď sa naň človek pozerá, akoby svietil do duše a prečisťoval a usporadúval zmätok a temné tendencie mysle, podobne, ako to robí v prírode. Vôňa je silná a umocňuje tento zážitok.
V prírode je mnoho variant intenzity ružovej farby, až do skoro celkom bielej ako kultivovaná slivka alebo čerešňa. Aj listy máva niekedy skôr zelené, inokedy až celkom do červena.
Kvietky majú päť okvetných lístkov ochotne sa otvárajúcich do šírky. Zo stredu okolo piestika tryskajú dobre viditeľné tyčinky, s peľom taktiež rôzne sfarbeným, podľa variantu stromu. Svetlejšie kvietky mávajú aj svetlejší a nenápadný peľ. Tmavšie druhy majú peľ až do bordovej a vytvára to jemnú farebnú hru bodiek.
Aj keď včely lietajú ku kvetom a opelia ich, tvorba plodov je riedka, v mnohých rokoch úplne chýba. Tento nedostatok tvorby semien naznačuje slabú adaptáciu na materiálny svet.
Čerešne sú sladké a šťavnaté, keď sa vytvoria, hoci ich farba sa môže meniť od žltej, cez oranžovú až po slivkovočervenú, neexistuje jednotný štandard. Akoby sa tu prejavoval určitý tlak z nefyzického sveta, ktorý narúša normálne hranice a prelamuje obvyklé riadenie, ktoré by inak prinášalo istotu v procese života. Nedá sa s istotou povedať, akú farbu budú mať plody, podobne, ako existuje celá farebná škála u listov aj kvetov. Keď panuje neistota, v akom variante sa strom prejaví, keby sme hovorili o človeku, mohla by mu neistota a nekontrolovateľnosť naháňať strach. Sám strom si nie je istý, či by z kôstok jeho plodov vyrástol rovnaký variant, a tak sa v prírode radšej rozmnožuje výhonkami.
Keď sa popri slive čerešňovej prechádza človek s tlakom v mysli, dokonca až prechádzajúcim do bolestí v dutinách, keď má strach, že jeho neovládateľné temné myšlienky, ktoré sa občas objavujú, by mohli prepuknúť do neblahých činov, zastane a sústredene sa pozerá na strom, dobre ho vníma s konkrétnymi myšlienkami a predstavami o jeho vzhľade, vznikne medzi nimi blízky vzťah.
Sliva čerešňová je ako slnko a sneh, ako jasné slnko v horách. Často si koncom zimy môžeme všimnúť niekoľko dní plných žiarivého slnka, bez ohľadu na to, aká mokrá a temná bola zima. Je to predzvesť prichádzajúcej jari. Takáto kvalita svetla žiari v kvete slivy čerešňovej. Roztápa ľady v duši človeka, dáva mu jas a napriek premenlivosti vonkajších prejavov, dáva istotu svetla vnútornej cnosti. Neútočí na chorobu, ani na bolesť, ale rozžaruje a pretepľuje.
O joge < Cvičenia duše < Liečivé zmyslové vnímanie < späť
