|
16 Január 2024
Horec jesenný - encián
Schopnosť vidieť svetlo v temnote
Horec jesenný rastie na vápencových podložiach v stredných alebo aj vysokých polohách v horách a kvitne na sklonku leta a na jeseň. Vyberá si zložitejšie podmienky pre život. Je menej súťaživý ako ostatní v jeho okolí. Vyberá si chudobnú pôdu, kamenistú, suchú, kde rastie krátka tráva.
Žije blízko pri zemi. Prikrýva si pôdu listami, aby si udržala vlhkosť. Nevyrastá vysoko. Ostáva v tej istej vrstve ako nízka tráva. Podmienky na život to nemusia byť práve drsné a hrubé, ale nie sú jednoduché. Jeho tvar aj farba svedčia o sile úmyslu a začlenení sa do života vo svojom prostredí.
Forma listu ilustruje kvalitu dýchania tejto rastlinky. Na vrchole krátkych stopiek vykvitá iba jeden kvietok. To svedčí o jeho určení. Kvietky sú malé, ale sú prameňom sily. Rastlina vyťaží čo najviac aj z chudobných zdrojov.
Kvietok má tvar trubičky, obalenej kališnými lístkami, z ktorej na vrchu vyrastá do pravého uhla päť okvetných lístočkov lilavej farby. Otvárajú a zatvárajú sa prekvapivo rýchlo reagujúc na slnko alebo dážď a pohyb teploty. Aj keď je nebo zatiahnuté mrakmi, on je vždy prichystaný rýchlo sa otvoriť, keď vyjde slniečko. On vníma zdroj, aj keď ho nie je vidieť. Tým si udržiava pevnosť, šťastie a nádej.
Okvetné lístky slúžia hmyzu ako pristávacia plocha, z ktorej zalezie hlboko do vnútra lákaný šťavou. Popritom hmyz poslúži ako opeľovač. Tento dôkladný systém opeľovania demonštruje silné spojenie rastliny k svetu hmyzu a vzťah k budúcnosti.
Horec hovorí zúfalým, skľúčeným a malomyseľným: „Vydrž a stále sa usiluj!" Táto vysokohorská rastlinka, hoci rastie neprestajne blízko pri zemi, vidí svet z nadhľadu svojho životného stanoviska. Svoje kolónie rozširuje po stráňach od vrcholu smerom nadol. Vidí ťažkosti života z vyššej perspektívy.
Keď človek túži, aby veci išli podľa neho a stráca pri tom nadhľad, má sa od horca učiť širokému pohľadu z pozície výšky. Tak lepšie uvidí svoje postavenie vo svete s nadhľadom.
Keď si človek myslí, že sám musí všetko myšlienkovo zvládnuť a nedokáže sa spoľahnúť na vedenie z vyššej múdrosti, jeho slnko je zatemnené a zúfalo klesá v neviere, horec je tu, aby ukázal spôsob, ako ďalej. On pred prekážkami nezmalomyselnie, ale vždy vidí v temnote svetlo.
Človek, ktorý sa snaží zdôvodniť svoje rozpoloženie a všetko myšlienkovo rozanalyzovať, dospieva k tomu, že výsledok tejto analytickej práce býva deprimujúci a to nie len pre neho, ale aj pre ostatných. Neuvedomuje si, že buď pri vyčkávacom postoji, alebo trávením času neprestajnými špekuláciami nemôže dospieť k iným ako pochybným výsledkom.
Horec sa nakoniec nenechá obrať o odvahu žiadnymi ťažkosťami a údermi. Neotrasiteľná viera v plnom rozsahu významu mu dáva istotu a majstrovstvo vo zvládaní ťažkostí. Vie žiť s konfliktmi. Je presvedčený, že neexistujú skutočné nezdary. Schopnosť vidieť svetlo v temnote mu dáva nezlomnú vieru a nádej. Naučí človeka čo sú to myšlienky, odkiaľ pochádzajú a ako pôsobia a pracujú.
- Leto 2008 -
Kultivácia zmyslového vnímania a jeho preduchovnenie
Základné cvičenia zmyslového vnímania
O joge < Cvičenia duše < Sily múdrosti v prírode < späť
O joge < Cvičenia duše < Liečivé zmyslové vnímanie < späť
