|
18 Marec 2024
Luk - popis
1. Sanskritský názov a jeho význam
3. prípravné cviky na rozcvičenie
4. centrum - podstata 3. čakry - prípravné ásany
5. centrum - čakra a podstata ásany luk
7. cítenie
8. prenesenie kvalít ásany luk do života
1. Sanskritský názov a jeho význam
Prečo sa poloha volá luk?
Poloha luk sa v sanskrite volá dhanurásana. Dhanu znamená luk. Lukostrelec uchopí luk v strede drevenej časti a potom natiahne tetivu so šípom dozadu. Šíp smeruje cez stred dreveného oblúka špičkou k cieľu.
Súsredenie na stredobod cieľa rozvinie vnímanie diaľky, a tým vznikne skutočne mocná dynamika. Čím silnejšia je koncentrácia, tým lepšie bude napriahnutie.
V joge sa luk rozvinie z vlastnej dynamickej sily pnutia chrbtice. Šíp koncentrácie je namierený zhora do stredu chrbta a z neho sa telo vydáva do oboch strán do napätia a do natiahnutia. Chrbtica sa dvíha nahor oproti tiažovej sile a nadobúda sama zo seba priebežné napnutie rovnako smerom k nohám, ako aj smerom k hrudnému košu a hornému pólu chrbtice.
2. obrazný popis vykonania
V obraze ásany drevený nástroj luk s tetivou a šípom predstavuje na jednej strane pružnosť a na druhej strane samotný zmysel luku, ktorý po dobrej koncentrácii lukostrelca a zameraní na cieľ, vystreľuje šíp a zasahuje cieľ.
V prenesení na telo, oblúk od hlavy, cez trup a stehná predstavuje to drevené. Pružné a mocné drevo luku je obrazom pružnej a mocnej chrbtice. Predkolenia a paže predstavujú tetivu. Šíp sa obrazne vkladá do stredu tetivy – úchop priehlavkov rukami - a smeruje nadol cez oblasť spodných stavcov hrudnej chrbtice. Úchop luku rukou za drevenú časť je presne v centre celej ásany – tam, kadiaľ prechádza špica šípu, v oblasti spodných stavcov hrudnej chrbtice.
Tento obraz vypovedá o tom, ako si človek má tu na Zemi klásť pozemské ciele, ako sa má na ne koncentrovať, smerovať k nim svoju pozornosť a úsilie a nakoniec ich dosiahnuť.
Luk je obrazom koncentrácie.
Otázka: Kam smeruje nádych pri cvičení luku? Teda ktorá časť tela sa hýbe pri dýchaní v ásane luk?
3. prípravné cviky na rozcvičenie
Všetky začínajú v ľahu na bruchu.
1.cvik - naťahovanie uhlopriečne paža – noha
najskôr máličko zdvihnúť od zeme ľavú pažu a pravú nohu
potom natiahnuť do diaľky
nakoniec riadne zodvihnúť nahor
strany striedať
2. cvik - naťahovanie a dvíhanie vpredu trup a hlava a zvlášť vzadu nohy
1.fáza - zohneme nohy v kolenách a ruky podložíme od čelo
najskôr máličko zodvihneme zohnuté nohy
natiahneme ich do diaľky dozadu v smere kolien
celé zohnuté nohy od krížovej kosti a bedrových kĺbov zodvihneme nahor
2.fáza – máličko zodvihneme ruky s hlavou a trupom
natiahneme chrbticu dopredu do diaľky
zodvihneme celý trup s hlavou a rukami nahor.
3.cvik – obe ruky a súčasne jedna noha vystreté
ruky vystrieme popri tele smerom dozadu
súčasne zodvihneme obe ruky a jednu nohu
nohy striedame
4.cvik – nohy zohneme v kolenách, paže vystreté smerujeme dozadu
rytmicky dvíhame prednú časť trupu spolu s hlavou a pažami
5. cvik – vystretou nohou
oprieme sa na predlaktiach
po jednom dvíhame ľavú a pravú vystretú nohu
6. cvik – paže obe smerujú popri tele dozadu, nohy vystreté
dvíhame trup s hlavou aj paže nahor
7.cvik – ruky pozdĺž tela dozadu vystreté
naraz dvíhame pravú nohu a pravú pažu dozadu a nahor
strany striedame
8. cvik – polovičný luk
Ľavú nohu zohneme v kolene
uchopíme ľavou rukou ľavý členok
a dvíhame ruku s nohou nahor
strany striedame
4. centrum - podstata 3. čakry - prípravné ásany
A: Túto úlohu si najskôr pripravíme pomocou iných ásan
Trojuholník
Váha a Váha stranou s výkrutom
poloha hlava-koleno (kliešte)
Trojuholník v ľahu na boku
Vo všetkých vymenovaných ásanách alebo len v niektorých z nich (vyberte si) sa naučíme pracovať s 3. čakrou.
1. krok – naučiť sa vnímať, kde je. Cítiť ju rukou, dlaňou, prstami na druhom človeku a tiež u seba, keď mne niekto dotykom ukáže, kde to je. Hľadať môžeme začať dotykom dlane alebo iba priblížením do oblasti dvoch najspodnejších stavcov hrudnej chrbtice na druhom človeku. Je to približne tam, kde na spodku hrudného koša na chrbtici prvé dve najspodnejšie rebrá začínajú vychádzať od chrbtice. Toto fyzické sa dá zistiť hmatom. To nadzmyslové alebo duševno-éterické sa dá pocítiť dlaňou ako teplo alebo prstami ako chvenie, vírenie, pohyb.
2. krok – vojsť do niektorej z týchto prípravných ásan a chvíľu vnímať priestor, v ktorom sa človek nachádza aj s celým okolím – mesto, krajina, zem, vesmír.
3. krok – vnímať svoju 3. čakru, teda najskôr sa koncentrovať na to miesto a uvedomiť si alebo najskôr predstavovať si, ako sily z širokého okolia sa zlievajú do tohto stredu a zhromažďujú sa tam. Z rozšírenia duše, z duševného zážitku diaľky a šíravy priestoru vznikne bodová koncentrácia. Možno je to najskôr "len" predstava, ale táto predstava spôsobí reálny zážitok. Opakovaným cvičením vojde človek do skutočnosti zážitku.
4. krok – predstaviť si alebo časom sa naučiť precítiť, zažiť, ako sa sila z tohto centra rozlieva po chrbtici nahor aj nadol a jemne ju rozpína. Spočiatku to môže byť len pár centimetrov (5-10) potom až do celej chrbtice do oboch smerov. Stavce sa od seba oddeľujú, vznikajú väčšie medzistavcové priestory. To všetko nie svalmi, ale tou objavenou silou z centra chrbtice, najskôr v predstave, nechať tú predstavu pôsobiť na telo, až to potom zažijeme v realite.
Postup: zhora nadol - myšlienka ... predstava ... zážitok v cítení ... zážitok v tele. Treba sa učiť tieto fázy diferencovane rozpoznávať.
B: to isté v ásane luk
5. centrum - čakra a podstata ásany luk
Čakry sú duševné orgány. Sú to orgány, ktoré vnímajú, ale aj dokážu pôsobiť navonok a ich činnosť má nejaký účinok na duševnej rovine. Ak by sa človek na čakru iba koncentroval, možno by ju spoznal v tom stave vývoja a v danom okamihu, v akom sa práve nachádza. Podľa Heinza Grilla sa však rozvinúť iba pomocou jednoduchej koncentrácie ešte nedá. Na to treba iné cvičenia vedúce k nadobudnutiu celkom nových schopností duše, ktoré najskôr človek ešte nepozná.
Tretia duševná oblasť manipúra čakra, desať-lupeňový lotosový kvet, sa rozvinie tým, že človek sa naučí vedome ovládať zmyslové vnemy. Treba dosiahnuť, aby to, čo človek nechcel zmyslami prijať, naozaj do vnímania nevpustil. Je možné to dosiahnuť iba vysokou aktivitou duševného života. To znamená, že sa človek musí naučiť vedome pracovať s myšlienkami. Nie iba myšlienky otvorene chaoticky prijímať, ale práve naopak, dlhšie sa zaoberať jednou myšlienkou a následne ju spojiť s ďalšou súvisiacou myšlienkou celkom vedome. Do duševného priestoru človeka tak vniká stále viac vplyvov iba vedomých a stále menej nevedomých. Znamená to vysokú seba-disciplínu. Duševná oblasť manipúra nadobudne schopnosť vnímať duchovné svetlo a farby. (podľa R.Steinera)
Už tým, že si postavíme tento nesmierne vysoký cieľ, začína sa hýbať vývoj manipúra čakry. Postavenie si cieľa a poznanie východiskovej situácie vytvorí určitý ďaleký priestor medzi týmto a budúcim želaným stavom. Snažíme sa pritom o čo najslobodnejšie podmienky súžitia s okolím, aby sa vytvoril dostatočný priestor na vývoj k cieľu.
Najskôr si musíme dobre pripraviť základné podmienky – naučiť sa trpezlivo a dôkladne robiť prvé krôčiky. Učíme sa zosúlaďovať svoju vôľu so svetovou vôľou, ktorá nás vedie po ceste vývoja. Cesta spočíva v usporiadanom členení vôle. Dobré a verné pozorovanie, uvoľnenie alebo odpútanie sa od nepotrebného a nasadenie vôle a činnosti s maximálnou intenzitou tam, kde je to potrebné a účinné – to sú prvé kroky, ktoré raz umožnia dosiahnutie cieľa. (Učíme sa to už v tých prípravných cvikoch a ásanách)
Cieľ je vo všeobecnosti niečím veľmi dôležitým. Z neho prúdi sila, odhodlanie a možnosť jeho dosiahnutia. Cieľ priťahuje človeka k sebe do budúcnosti a spôsobuje záujem človeka o okolitý svet, blízky aj vzdialený, a keď ho má človek stále na pamäti, keď ho dobre vníma, vlastnou aktivitou tým usporiadava svoje osobné pomery a vyhladzuje a otvára si cestu. Zvyčajne to býva tak, že prvá polovica cesty k cieľu sa zdá namáhavá, treba sa veľa učiť a veľa toho prekonávať. V ďalšom postupe človek narastá vedomejšie vnímanie sily prichádzajúcej od cieľa a dokáže rýchlejšie napredovať akoby bez prekážok, cieľ ho priťahuje stále viac k sebe.
Budúcnosť sa ohlasuje v podobe cieľových myšlienok a predstáv. Vôľu ihneď ich realizovať sa však musíme učiť na čas pozdržať, kým myšlienky dozrejú a nadobudnú skutočnú múdrosť z vyšších svetov.
Človek však sám musí pre to vytvoriť určité predpoklady. Dôležité je, aby myšlienkovo poznal evolúciu a tiež evolučné skoky, revolučné impulzy. Nevyhnutné je aj poznať cieľ vývoja, v podobe pochopiteľných myšlienok a predstáv. Z tohto myšlienkového poznania potom treba rozvinúť kvalitnú predstavivosť v zmysle morálnej fantázie. Cieľ určuje cesty. Je veľa ciest, každý človek kráča tou svojou, ktorá vzniká individuáciou jednotného zákona.
Žitie v súlade s duchovnými zákonmi prináša radosť. Je to úplne iná radosť, než tá emotívna, náhla, prudká, vyvolaná vonkajším podnetom. Radosť vnútorná je mierna, tichá, ale nesmierne mocná. Nesie silu a nadšenie pre život, pre implementáciu duchovných zákonov a realizáciu cieľov.
6. výdrž v ásane
Pri prvom zoznamovaní sa s ásanou luk cvičiaci pozoruje jednotlivé fázy a úkony, pnutia a uvoľnenia, účinky rozličných spôsobov nasadenia pohybu a neprepína svoje sily. Doba výdrže je spočiatku len pár sekúnd.
Pri pokračovaní skúmania a vedení cvičenia do ďalších fáz potrebuje podľa Heinza Grilla asi jednu až tri minúty na to, aby do ásany vložil vedomé, nadradené smerovanie a vedenie a zvládol predsavzaté stvárnenie. Prekračuje tým zvyčajné hranice vôle.
Zaujímavé je, keď sa človek naučí záver ásany s prehľadom a vedome riadiť. Keď si dokáže uvedomiť pocit, ktorý v duši vznikne, že ásana je zavŕšená, dokončená, celistvá. Je to veľmi jemný pocit, ktorý človek zbadá iba ak sa mu podarí nenechať sa rozptýliť fyzickými pocitmi nepohody alebo rôznymi emočnými stavmi. Tie treba nechať bokom a pokojne sa sústrediť na záver ásany.
Odporúča sa 1-3 minút
7. cítenie
Tvar záklonového cvičenia môžeme pociťovať v porovnaní s bežným postojom, akoby sme si vyzliekli sveter a vyvrátili ho naruby. Telo stojí v pozemskom svete. Aký je to pocit, keď dlane obrátime nadol k zemi, keď ich nastavíme voči objektu, človeku, ktorý stojí pred nami, keď ich v rozpažení nastavíme voči niečomu, čo je od nás naľavo a napravo a aký je to pocit, keď ruky obrátime dlaňami nahor? Pri práci samozrejme obraciame dlane skôr nadol. Pri ásanách si podrobne a presne všímame, aké pocity v nás vyvoláva rozličné postavenie tela voči zemi a voči nebu.
Podobne aj pohyby chrbtice do predklonu, do záklonu, do úklonu a prípadne výkrut chrbtice, prinášajú rozličné zážitky pre dušu. Rozpínanie alebo kontrakcia chrbtice zas znamenajú pre prežívanie niečo celkom iné.
Pri ásane luk si všimneme niekoľko aspektov. V prvom rade cvičiaci leží na bruchu, takže nie je k zemi obrátený iba dlaňami, ale celým telom. Tento pocit je teda umocnený. Ako tento pocit pomenujeme? Človek tu určitým spôsobom prijíma obvyklú náladu sveta, otvára sa dňu, zmyslovému, predmetnému a materiálnemu vedomiu.
A ako potom prežívame to, že sa v ásane luk dvíhame nahor k nebu, pohyb smeruje nahor rovnomerne nohy aj trup s hlavou. V priebehu dvíhania cítime, ako sa čoraz menej fyzicky dotýkame zeme, až vznikne mimoriadne koncentrovaná poloha v citlivej rovnováhe. Nakoniec hlavu vedieme do záklonu tak ako chrbticu. To ťažké padá nadol, ľahké stúpa nahor.
Druhým významným pohybom je rozpínanie z centra do oboch smerov. Čo pritom prežíva naša duša? V rozpínaní chrbtice je možné vidieť obraz pokroku. Chrbtica sa rozpína do ďalekého priestoru. S roztiahnutím sa do priestoru, s extenziou chrbtice, ktorá je celkovo fyzicky iba nepatrná, ale predsa sa dá zažiť ako pravé ďaleké natiahnutie, smeruje človek viac k svetskému cíteniu.
Ak sa cvičiacemu podarí neprisudzovať prílišnú dôležitosť vonkajším, povrchným pocitom, ale venovať sa hlbšiemu, ničím nerušenému meditatívnemu rozpoloženiu, môže urobiť významný objav. Rozpínanie je prejavom vôle, prejavom túžby. Po čom človek túži? Najviac snáď po teple a láske. Tento cieľ máme vložený a vedie naše kroky. Z cieľa, ktorý človek vedome vníma, vychádza veľká sila na jeho uskutočnenie. V skutočnosti cieľ priťahuje človeka k sebe. Čím je vedomejší, tým viac.
Pri cvičení luku ako prejavu vôle je možné objaviť ohnivý charakter vôle. Začíname pociťovať vôľu ako niečo, čo by sa dalo popísať, akoby sme vnímali zlato-ohnivú farbu. Tento pocit môžeme v ásane luk starostlivo vypestovať.
Tretím aspektom pohybov v ásane luk je pohyb do záklonu, ktorý sám o sebe navodzuje pocit otvorenia a oddanosti. Pohyb do záklonu a smerovanie pohybu celého tela nahor k nebu spoločne rozvíjajú celkom opačný pocit, než jednoduché ležanie bruchom na zemi. Akoby sme sa telom vyvrátili na opačnú stranu a smerovali k vesmíru. Naozaj tu vzniká kozmický pocit, ktorý nepochádza zo zeme.
Byť rozpnutý v záklone s pocitom vyvrátenia, nie je bežným každodenným pocitom. Je to presne opačné, než pocit byť zvieraťom. Je to protiklad ku schúleniu sa alebo učupeniu na zemi. Keď si všimneme pocity pri ležaní bruchom na zemi a potom pri vykonávaní ásany luk, akoby sme sa presvetlili, odľahčili, aktívne zodvihli z tiaže alebo akoby sme zožlti alebo akoby sme začali vyžarovať svetlo zlatej farby.
Pocit otvorenia prináša aj pocit, akoby sme neboli chránení, ale sme vystavení tomu, čo prichádza zhora. Fyzické telo poskytuje človeku pocit ochrany. No v luku akoby sme toto strácali a musíme sa teda oddať do ochrany tomu najvyššiemu, čo do nás zhora vstupuje ako nová dimenzia. Normálne neškolený človek sa tomu nevie otvoriť, má pred tým ostych, možno aj strach. No pokrok spočíva práve v prekonaní zdržiavajúcich postojov a v odvážnom otvorení sa vesmíru s tým, čo nové prináša nášmu vývoju s úctou a vďakou.
Vyvrátenie sa smerom k duchovnu môže podľa Heinza Grilla darovať človeku jeho pravú identitu. Toto chceme pomocou ásany luk umožniť a posilniť. Celkovo sa teraz naším vnútorným pocitovým životom približujeme ideálnemu stavu žitia.
8. prenesenie kvalít ásany luk do života
Keď si pripomenieme obraz ásany ako luk, ktorým lukostrelec vystreľuje šíp k cieľu, uvedomíme si, že bdelosť a koncentrácia je tu obrazom vnútorným. Človek poznáva a vníma cieľ, spoznáva svoju vôľu dosiahnuť ho a musí sa dobre koncentrovať.
Koncentrácia si vyžaduje členenie alebo štruktúrovanie. To nepotrebné treba pustiť, odlúčiť a venovať sa tomu, čo nás k cieľu priblíži. Používať sily v správnom členení na správnom mieste nás učí aj ásana luk. Na „napnutie" luku nepoužijeme prvotne fyzicko-vôľové hrubé sily paží, ale vynaložíme najskôr sily myslenia, predstavivosti a koncentrácie. Jednotlivé sily majú svoj špecifický účinok. Treba spoznávať, ako efektívne vynakladať jednotlivé sily.
V tomto zmysle je koncentrácia opakom fixácie alebo napätia. Koncentrácia je vysokým stupňom duševnej aktivity a znamená, že všetko nepotrebné ustupuje. Robíme to zo svojho bytostného jadra, zo svojho Ja.
Človek má tri sily duše – myslenie, cítenie a vôľu. Tie sa v priebehu cvičenia nasadia členeným a diferencovaným spôsobom. Zvlášť sa zaoberáme myšlienkou ásany, jej podstatou, obrazným vyjadrením a predstavami, zvlášť pestujeme v ásane cítenie a špeciálnym spôsobom necháme tieto myšlienky, predstavy a duševné pocity, aby zhora nadol (v smere šípu) pôsobili na vôľu a na telo pri vykonávaní ásany.
Podľa Heinza Grilla „koncentrácia nevzniká z tela, ale zo šíravy myšlienkového vedomia, ktoré stále zostupuje z výšin svetla do sveta tela. Koncentrácia teda nie je záležitosťou, ktorá by prichádzala čisto z pozemskej sféry, ale z usporiadanej disciplíny, ktorá vzniká prostredníctvom myšlienky uchopenej správnym spôsobom. Ak sa bude dbať na túto predstavu, že sa vlastne centruje myšlienka a tá sa vyjadrí prostredníctvom tela, potom koncentrácia opäť nadobudne svoju kozmickú dimenziu."
Koncentráciu síce pestujeme cieľavedome pomocou ásan a cvičení duše, ale táto schopnosť sa prirodzene prenáša aj do bežného života. No aj v bežnom živote môžeme vedome pestovať tento princíp ásany luk, že myšlienka, ktorú myslíme vysoko nad telom a zosústredíme ju, môže sa stať zdrojom cielenej aktivity. Koncentrácia sa podľa Heinza Grilla rozvíja z rytmickej interakcie myšlienkových síl a síl vôle.
9. zdravotné a iné účinky
„Liečebná terapia sa nezačína v prirodzenom cvičebnom spôsobe, ktorý sa pokúša dospieť od tela k duchu, ale sa bezprostredne začína činnosťou horných článkov bytosti, ktoré pomocou zodpovedajúcich myšlienok a cítení dostávajú správne inšpirujúce podnety. Z toho vychádza celá metodika a didaktika vyučovania integrálnej jogy." – H. Grill
Preto sa tu nebudeme zaoberať vysvetľovaním, ako sa cvičením ásany luk posilňuje svalstvo, ako sa prekrvujú vnútorné orgány a ako sa chrbtica stáva pružnou a mocnou. Nebudeme sa zaoberať ani harmonizáciou energetických dráh, ktorá vzniká tlakom na určité akupresúrne body na tele, naťahovaním alebo stláčaním a teda odstraňovaním blokád a aktivizáciou toku energií v dráhach. Ásana luk je v tomto ohľade veľmi účinnou ásanou s bohatým registrom účinkov, pretože sa aktivuje a harmonizuje všetkých osem mimoriadnych energetických dráh.
Pokúsime sa popísať podstatu liečivých účinkov, ktoré vznikajú aktiváciou jadra človeka, skrytého klíčka ducha, vlastného Ja. Luk je pomerne náročná poloha na to, aby sa človek odpútal od ťažkostí tela, zvýšil bdelosť a venoval sa primeraným myšlienkam, tvoril si z nich predstavy a aby sa oddal koncentrácii na to podstatné. Už pri prvých jednoduchších variantoch ásany sú liečebné účinky mimoriadne mocné. Schopnosť pokojne a vytrvalo pozorovať obsah a zároveň udržať koncentráciu v slobode od tela má hlboký posilňujúci účinok na jadro našej bytosti a na obehový systém.
Odpútanie sa od egocentrických žiadostivostí a od materialistického uhla pohľadu je prvým predpokladom. Preto sa pozornosť sústreďuje na vyššie zložky a na vnímanie toho, čo sa pri cvičení odohráva v priestore okolo cvičiaceho. Môžeme sa naučiť vnímať, ako sa cvičením zmení atmosféra, akoby sa zmenila nálada a farba priestoru, a keď po cvičení človek vysloví prvé slová, znejú zvláštne inak, než pred cvičením. Toto všetko a mnoho ďalšieho súvisí s liečivými účinkami ásany.
Možno niekto bude ako prvé vnímať zmenu dýchania. Pri meditatívnom cvičení ásany luk sa dýchanie podstatne zmení. Ako? Je dôležité, aby to každý cvičiaci sám vedel zažiť a popísať. No ak sa vedomie viac oslobodí zo zviazanosti telom môže dych plynúť voľnejšie a harmonicky sa starať o celý svalový a bunkový systém, teda o zásobovanie živým kyslíkom, aj o odvádzanie smrtiaceho oxidu uhličitého. V meditatívnej fáze však môžeme zbadať jemnú zmenu. Akú?
Diferenciácia duševných síl pri cvičení spôsobuje ich posinenie a následne dobrú stimuláciu, štruktúrovanie a tvorbu nových životných síl, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie, posilňujú imunitný systém a podnecujú liečebné procesy. Možno najvýraznejšie si to môžeme uvedomiť pri zvýšení činnosti svetelno-substančného metabolizmu, ktorý žiari na telo, už spomenutého vyššie.
Podľa Heinza Grilla je luk „zvlášť hodnotnou polohou pre všetkých tých, ktorí vo svojom živote, v konaniach a činoch neuchopujú správne pôdu, ktorí sú nervózne trápení neistotami a malichernými prejavmi nerozhodnosti. Luk je tou aktívnou polohou, ktorá dáva dobrú a solídnu činnú silu z vlastných, osobných síl vôle. Nepriamo je luk tiež preto liečivý pri poruchách spánku, ktoré pochádzajú z tohto nepokojného, roztriešťujúceho vyčerpania vôle osobnosti."
Nervový systém sa posilňuje predovšetkým tým, keď v ásane dokážeme aktivizovať manipúra čakru (popisovali sme to v 4. a 5. časti). Potom nastáva upokojenie a organizovaná stabilizácia. Celkovo sa aj v bežnom živote mimo cvičenia ásany táto vnútorná sila nervov postará o to, aby do vedomia nevyšľahovali nežiadúce rozruchy, aby človek nepodliehal konfliktom a nepokojom.
Rozvíjanie manipúra čakry pomocou ásany luk spôsobuje celkovo veľmi kvalitné vzťahy k okolitému svetu. Človek pôsobí na okolie upokojujúco, spájajúco a pritom podnetne, čím podporuje zdravie aj u druhých.
