Včelí med

Ticho

Pri stretnutí so včelstvom, ale aj akomkoľvek inom stretnutí, teda vzniká rozhovor. Predstavme si, že sa stretneme s človekom a napriek tomu, že sa o neho zaujímame, prípadne by sme sa od neho alebo o ňom chceli niečo dozvedieť, neprestajne by sme iba rozprávali a svoju myseľ by sme zaplavovali nejakými myšlienkami, predstavami, túžbami alebo nejakými pocitmi. Kde by bol priestor na počúvanie?

Heinz Grill to pri popise metodiky meditácie popisuje takto: "Cvičiaci dokáže spoznávať jemné éterické sily skutočne iba vtedy, keď skúsenosťou v sebe zažije hlboké momenty mlčania, pri súčasnom jasnom pozorovaní a bdelosti."

Samozrejme, cieľom a zmyslom bytia človeka nie je iba "byť ticho". A napriek tomu, existujú fázy života, fázy cvičenia, fázy rozhovoru, kedy musíme naozaj stíchnuť, aby do prázneho vytvoreného priestoru duše mohlo vojsť niečo z druhej bytosti, aby sa smerom k nám mohla druhá bytosť vysloviť alebo prejaviť.

Tento proces stíchnutia má byť sprevádzaný vytvorením nového priestoru v duši. Uvedomme si, že sme neprestajne ponorení v prúde rozličných myšlienok, pocitov, obrazov, žiadostí, túžob, vedomejších, polovedomých, či celkom nevedomých hnutí mysle alebo rozličných nálad. Čo všetko neprestajne previeva našou dušou?!

Vstúpenie do tichého priestoru duše si môžeme priblížiť podobenstvom. Sme ponorení do prúdu rieky, kde plávajú rozličné ryby alebo iné živočíchy alebo tam žijú aj rôzne rastliny. Vnímame aj minerálne dno rieky. Cítime sa byť súčasťou tohto prúdu a života. Našou úlohou teraz však nie je iba zastaviť sa a v neprestajnom unášaní prúdom rieky vnímať jednotlivosti okolo seba z pozície "byť ponorený" do rieky. To by bolo síce aké-také vnímanie, ale vieme, ako sme pod vodou schopní vidieť alebo počuť! Vnímanie je skreslené prítomnosťou vo vode. O zmyslovom vneme čuchu sa napríklad ani nedá hovoriť, lebo ponorení vo vode nie sme schopní dýchať, a teda ani čuchať.

Aj vo fáze, kedy sme ešte "vo vode" a cítime sa byť súčasťou všetkého toho, čo nami previeva, vzniká prvé vnútorné posilnenie a prvý počiatok duchovnej individuácie. Začíname sa rodiť ako vnútorné Ja. Táto činnosť je veľmi dôležitá a nevyhnutná pre ďalší vývoj. Naša duša je však neprestajne ponorená do astrálneho prostredia. Všeličo vníma, ale aby sa vnímanie stalo jasným, neskaleným, čistým a teda verným, musíme z tej rieky - z toho astrálneho akoby "živlu" vystúpiť. Vystúpime do prázdneho priestoru, kde svieti slnko, ktoré osvecuje objekty a začíname vidieť jasne a neskreslene.

Vystupovanie je dobre možné po stupienkoch. Tajomstvo spočíva v tom, aby sme si prúd, v ktorom sme sa pred chvíľou nachádzali postavili ako objekt pred seba. Presne tak, ako keď po schodíkoch postupne vystúpime viac a viac z rieky a môžeme ju zvonku vnímať aj so všetkým čo obsahuje. Práve tieto obsahy si po stupňoch začíname všímať a stavať sa k nim ako k objektom, ktoré nás už nestrhávajú so sebou, lebo z prúdu postupne pomaly vystupujeme von.

Ako prvé si môžeme všimnúť rôzne myšlienky alebo útržky viet alebo slov, ktoré "sa preháňajú" našou mysľou a mnohokrát nás strhávajú naspäť do prúdu. Spoznáme to podľa toho, že sa naša duša vydá nejakým smerom spolu s myšlienkou a už na niečo myslíme, spomíname si alebo si niečo predstavujeme. Vždy, keď to zbadáme, opäť sa vzchopíme a vyšvihneme sa von z prúdu. Tým vychovávame vnútorné Ja, ktoré sa ujíma svojej úlohy svedka alebo pozorovateľa a týmito snahami postupne silnie.

Podobne si postupne so stále vzrastajúcou silou v cvičení dokážeme všimnúť aj svoje pocity a rovnako ako myšlienky, slová, vety alebo obrazy alebo iné predstavy, objektivizujeme ich. To znamená, "dívame" sa na ne. Zas vystúpime po schodíkoch smerom von z rieky.

Odpútanie sa od subjektívnych impulzov vôle nie je tak jednoduché, lebo vôľou sme najhlbšie ponorení. Pomôžeme si napríklad takto: Predstavíme si konkrétnu situáciu zo života, kedy sme niečo chceli urobiť. Napríklad sme chceli pre rodinu upiecť koláč. Avšak niečo nám v tom zabránilo. Uvedomme si tú vôľu, ktorá nás ženie do pečenia, ale nám je v tom zabránené. Uvedomme si vôľové impulzy, ktoré momentálne nebudeme realizovať, lebo máme v úmysle z toho podvedomého pudenia, z toho neprestajného prúdu, ktorý nás ženie k činnosti, vystúpiť.

V tomto momente sme vystúpili po troch schodíkoch von z prúdu a môžeme si uvedomiť ten prázdny, svetlý a tichý priestor duše, v ktorom sa nachádzame. Pred nami v priestore sa ako plynúca rieka nachádza všetko to, z čoho sme vystúpili.

V tomto momente môžeme pozvať na stretnutie inú bytosť.

V ďalšom popíšeme, ako sa jednotlivé čakry podieľajú na otváraní a tvorbe nového tichého priestoru a ako sú pri komunikácii činné a o tom, ako v meditácii nastáva skutočná premena postoja.

  Cvičenia so včelami     <  späť