|
18 Apríl 2024
Dub
Pre liečivé zmyslové vnímanie nestačí vidieť obrázky a prečítať si zaujímavé informácie, ale človek potrebuje vlastnú skúsenosť so samotným stromom. Treba stretnúť dub ako živú bytosť v jeho prostredí a dlhšiu dobu ho pozorovať ako žije. Duby rastú v spoločenstvách, v lesoch alebo rastú spolu s inými stromami v zmiešanom lese alebo aj vo vysádzaných dubových alejách, no občas rastú jednotlivo. Vtedy vidíme jeho typický vzrast, ničím nelimitovaný. Najtypickejší dubový porast je riedky háj, kde je dosť miesta pre všetkých. Dynamika rastu a obnovy sa v týchto rozličných prípadoch výrazne líši. Líši sa aj celkový vzhľad stromu v kontexte svojho okolia. V lese duby často zhadzujú konáre, aj obrovské konáre, a tak sa do lesného porastu dostane svetlo.
Strom vyrastá zo semena – žaluďa, ktorý klíči už počas zimy pod snehom. Strom rastie pomaly a dlho. Trvá mu niekoľko desiatok rokov (40-50), kým začne nasadzovať kvety a tvoriť plody – semená - žalude. Počas jedného roka života môže jeden dub vyprodukovať až úctyhodných dvadsaťpäť miliónov žaluďov, ale len z niekoľkých z nich sa vyvinú dospelé stromy. Väčšina žaluďov sa zje takmer hneď, ako spadnú. Havrany, sojky, veveričky, myši, diviaky, jelene ... sa rok čo rok zhromažďujú pri dubových stromoch a hľadajú žalude. Avšak niektoré plody ostanú na zemi a v predjarí vyklíčia, no keď len trochu povyrastú, stanú sa mladé rastlinky opäť potravou pre myši, či zajace. Len veľmi malý počet dokáže vyrásť na dospelý strom.
Ak by sme chceli jedným slovom charakterizovať dub, je to vytrvalosť. Duby znášajú všetko, čo život prináša bez sťažovania. Vytrvalosť a odolnosť má za následok dlhovekosť. Mnohé stromy žijú aj tisíc rokov. Patria k najstarším bytostiam na zemi. Ale nie je to len vek, čo charakterizuje vytrvalosť, je to aj podriadenie sa strastiam a ťažkostiam, dlhoročná trpezlivosť a vôľa pokračovať až na hranicu svojich síl. V tomto je dub presným obrazom vytrvalosti.
Aj strom, ktorý je práchnivý, polámaný, či inak poškodený, vyháňa nové konáriky, listy, kvety a plody, a poskytuje úkryt a potravu vtákom, hmyzu a zvieratám. Takéto stromy vidieť zdecimované a odumierajúce, ale stále s lístím na niekoľkých malých konároch. Aj na sklonku svojich dní sa dub snaží žiť a poskytovať obživu ostatným živým bytostiam, ktoré od neho závisia.
Dub rád priťahuje hmyz a medzi jeho prirodzených priaznivcov možno zaradiť niekoľko stoviek rôznych druhov. Duby týchto spoločníkov nielen priťahujú, ale starostlivo prispôsobujú svoj životný cyklus tak, aby im poskytovali potravu a prostredie na život.
Listy majú nápadne akoby vykrajované okraje. V Indoeurópskom priestore rastie niekoľko druhov dubov, u nás predovšetkým dub letný a dub zimný. Rozpoznať sa dajú predovšetkým podľa spôsobu nasadzovania listov, kvetov a žaluďov. Dub zimný (na obrázkoch) má listy na stonkách a nepeľové kvietky a žalude bez stopiek, takže tesne nasadajú na konárik. Dub letný to má naopak.
Vzory na kôre ukazujú charakter stromu. Z línií a rytmov je možné vyčítať obraz energie stromu. Na kôre duba sú nakreslené línie napätia, povrch praská, štiepi sa a brázdi, akoby bol pod neustálym napätím. Dub stojí ako Atlas s roztiahnutými ramenami, ktorý nesie na pleciach váhu sveta, a to sa prejavuje v rozsiahlej členitosti stromu aj v jeho zvrásnenej kôre, zosieťovanej tlačiacou silou. Vetvičky sú krehké a ľahko sa odlamujú, lebo sú akoby trochu vysušené teplo-ohnivou silou stromu, čo podporuje rozvoj bočných výhonkov. Marsická energia sa však prejavuje aj v pevnosti a odolnosti dreva kmeňa. Poryvy počasia ho skôr vyvrátia z koreňov, než by sa celý zlomil. Tvrdé drevo využíva aj človek na stavbu lodí, schodov, vybavenia interiérov a mnohého iného.
Na jar uplatňuje svoju prieraznú baraniu silu mohutným vyháňaním do listov. No zvláštnosťou dubov je, že majú vo zvyku vytvárať v lete sekundárny rast mladých listov - tzv. lammasový rast. V kolobehu roka sa prírodný sviatok Lammas slávi okolo 1.-5. augusta a kým všetky ostatné stromy vstúpili do stabilného obdobia leta, dub využíva svoju silu rašenia na tvorbu nových výhonkov a lístia. Tie sú obzvlášť príťažlivé pre niektoré húsenice, ktoré sa liahnu v auguste a nie sú schopné prehrýzť staršie listy z jari. Tieto nové listy môžu v prípade potreby vyrašiť kedykoľvek počas roka.
Súvislosť s Marsom u dubu vidno vo viacerých prejavoch. Najmarkantnejšie sa dá dokladovať priamym vplyvom konjunkcie Marsu so Slnkom, na ktorú duby reagujú zvýšeným vyrastaním konárov, vetvičiek, listov a celej koruny. Naproti tomu pri opozícii, prosperujú viac korene.
Neskoré mrazy občas spália mladé listy a na jar vytvoria na krátky čas zvláštnu krajinu hnedých stromov. No duby patria k stromom, ktoré pučia neskôr, než iné stromy, ako napríklad hloh alebo breza, ktoré sú voči mrazu odolnejšie. Ale dubové listy sú mäkké a zraniteľné práve preto, aby lákali húsenice a larvy môľ a chrobákov.
Ďalším aspektom duba je jeho prispôsobivosť a ochota dávať. Nepoddá sa ťažkostiam, ale po svojom sa vyrovnáva s rôznymi parazitmi, znovu a znovu tvorí obrovské množstvo listov, konárikov a plodov a zabezpečuje im možnosť života až na hranicu vlastnej existencie. Nesebeckosť dubu sa prejavuje aj tým, že prispôsobuje svoje správanie tak, aby pomáhal iným. No na druhej strane aj sojky, veveričky a iní zahrabávajú alebo uchovávajú žalude, ktoré nikto nezožerie, ale môžu z nich vyrásť nové stromy. Sýkorky, myši a ďalší tiež dubom pomáhajú. Vzťahy medzi dubom a vtákmi, hmyzom, veveričkami a inými živými tvormi je výnimočný a zaujímavý. Výhody zo spolužitia nemá iba dub alebo iba ostatní, ale život ako taký.
Tvrdosť dreva nie je jedinou užitočnosťou pre človeka. Kôra sa používa na garbiarske účely, ale aj v liečiteľskom umení, žalude na výživu svíň a dokonca aj na ľudskú výživu a liečivá sila imela parazitujúceho na duboch je známa tiež celé veky.
Dub vytvára obrovskú sieť koreňov rozprestierajúcu sa pod zemou, akoby to bol druhý zrkadlový strom v zemi. Akoby chcel zjednať rovnováhu medzi tým, čo je viditeľné nad zemou a tým, čo nie je vidieť a rastie to pod zemou. Učí nás tým rovnováhe medzi dobre rozvinutým životom v duchovných výškach a životom dobre zakoreneným v zemi.
Na dube sa priživuje obrovské množstvo živočíchov a tiež niektoré rastliny. Je to živý ekosystém, v ktorom je strom súčasťou oveľa širších životných procesov. Vzniká tak komplexný obraz, súbor vzťahov, ktoré ilustrujú vzorec životnej sily, ktorý nazývame dub. Aj týmto vyváženým súžitím rastlinného a živočíšneho života vytvára rovnováhu.
Dub dáva a dáva až na hranicu vyčerpania. Ignoruje varovné signály o zhoršení svojho zdravia, o tom, žeby potreboval kvôli sebe obmedziť svoju aktivitu. Prispôsobí sa svojmu stavu polámaných konárov od vetra a bleskov, zdecimovaných listov požieraných húsenicami a pokračuje v živote ďalej dávajúc. Neprestajne sa snaží a odvážne bojuje o život svoj, aj tých, ktorým poskytuje ochranu a výživu v podobe listov, či plodov.
Dub si zabezpečuje potomstvo prostredníctvom žaluďov. To znamená, že pred tvorbou plodov musí najskôr kvitnúť. Dub veľmi nenápadne kvitne dvomi druhmi kvetov na tom istom strome a v tom istom období, keď rozvíja listy.
Jedni kvietky sa formujú do jahniad a ponúkajú peľ. Visia pod mladými listami ako záclonky slnečného svetla. Keď je kvietok zrelý, práši sa v prekypujúcom množstve v korune stromu, až vytvorí akýsi zlatý oblak. Povetrie zabezpečí prenos peľu na druhé kvietky, ktoré otvárajú púčiky, nežne vystrčia svoje naružovelé blizny, aby peľ zachytili. Tieto druhé kvietky sú také nenápadné, že ich naozaj treba hľadať. Rastú v pazuškách konárikov v mimoriadne hojnom počte.
Dub je vskutku svetelnou bytosťou sily a ohňa, ktorá vyhliada smelo nahor do neba, priťahuje nebeský oheň bleskov, zatiaľ čo korene zapúšťa a rozrastá hlboko a široko do zeme. Keď sa s ním dobre zoznámime, nie iba povrchne, žeby sme povedali: aha, strom s krásne vyrezávanými listami a známymi žaluďmi – to je dub, ale spoznáme jeho silu a charakter, ktorý vyjadruje cez všetko to, čo sa dá vidieť očami, no aj cez atmosféru, ktorú môžeme zažiť pri pobyte v blízkosti stromu alebo pod jeho širokými konármi, získame nové chápanie života, úlohy rovnováhy, vyvažovania a spravodlivosti. Pomocou duba môže človek nájsť stred nad polaritami výšky a hĺbky, dávaním a prijímaním, jasom a temnotou, a naučiť sa od neho nanovo sa pozrieť na svoje chronické ťažkosti, môže nájsť spôsob, ako vyvážiť jednostrannosti, neduhy, či neresti svojho života a nájsť novú cestu k ďalšiemu zdravému vývoju.
