|
26 Január 2019
Formy a bezforemnosť
Na obrázku vidíme, že základ jedla tvorí pohanka. Má zemitú hnedú farbu a zvláštne trojuholníkovité alebo ihlančekovité tvary. S trochou vody je udusená tak, že jednotlivé zrnká sa nelepia, sú príjemne sypké, primerane mäkké a zachovali si vlastnú pôvodnú formu a dostatok éterických síl. Podporili sme ich pridaním rasce, čo vtiahlo a pridalo do jedla ďalšie dodatočné éterické sily. Majoránka pridala preteplenie a presvetlenie smerom ku kvetnému charaktreru. Pohanku sme osviežili chrumkavým zeleným ľadovým šalátom s troškou iného šalátiku, ktorý má zaujímavé formy a na rozdiel od ľadového šalátu, je veľmi jemný. Na prvý pohľad nás zaujme tmavšie žltá kašovitá zmes mixovanej zeleniny. Vnímame veľký rozdiel medzi bezforemnou masou zeleninovej kaše a medzi jednotlivými zrnami pohanky a krásne formovanými zelenými listami šalátika.
Vnímajme, aký dojem na dušu vyvoláva tento rozdiel, resp. ako vnímame bezforemnosť kaše.
Na nasledujúcom obrázku prezrádzame, z akých druhov zelenín sme mixovaním získali kašu. Je to dusený kaleráb ochutený rascou a mrkva so strúhaným muškátovým orieškom. Ostatné potraviny sú tie isté, ako na prvom tanieri.
Všimnime si rozdiely v duševnom cítení, ktoré vzniká vnímaním jedla na prvom a na druhom obrázku.
Najskôr vedieme pozornosť von k objektu - k jedlu, tvoríme si o videnom myšlienky a potom v tichosti duše sa vynorí duševný zážitok, z myšlienok sa rozvinie vnútorný cit a my toto cítenie môžeme nazvať citový vnem.
Rozdiel medzi dobre formovaným jedlom a medzi kašovitým jedlom môžeme posúdiť aj po zjedení, keď si všimneme, ako ktorý variant ovplyvňuje trávenie a tiež aký vplyv to má na následnú činnosť nášho tela a aj na aktivitu duše.
Ešte raz vnímajme formy potravín na tanieri s nakrájanými kúskami kalerábu a mrkve. Vidíme jasné kontúry. Pohanku aj šalát sme ponechali v pôvodnej podobe. Mrkvu a kaleráb sme sa rozhodli nakrájať. Nová forma nemá skoro žiadnu podobnosť s originálnym tvarom, ktorý rastlinná časť získala prirodzeným formovaním počas rastu.
Koreň mrkvy je síce pretiahnutý, ale oblý, na jednom konci širší, odtiaľ vyrastá nahor vňať a na druhom konci je zúžený, až prechádza do tenkého dlhého korienka. Mrkvu sme ošúpali, umyli a nakrájali. Nová forma má aj hrany a je užšia, než forma z prírody. Niektoré kúsky nedosahujú dĺžku pôvodného koreňa. Pri krájaní sme cítili, aká je mrkva tvrdá.
Kaleráb má kratšie hranolčeky, pretože ani v prírode nedosahuje takú veľkosť, na akú sú nakrájané kúsky mrkvy. Nespracovaný kaleráb je celý oblý, niekedy skoro guľatý, niekedy býva mierne sploštený na tvar podobý elipsoidu. Z hornej strany vyrastajú stonky s listami a na spodnej strane je stvrdnutý. Táto stvrdnutá spodná časť vyrastá z koreňa, ktorý je štíhly a dlhý a po stranách mu vyrastajú drobné vláskovité korienky. Koreň kalerábu je veľmi tvrdý a preto nejedlý. Tá časť, ktorú jeme, je zhrubnutá stonka, vyrastajúca nad koreňom, vonku nad zemou. Ošúpaný kaleráb sme nakrájali na hranolčeky rôznej dĺžky. Vnímali sme, že kaleráb má mäkšiu konzistenciu, než mrkva, ľahšie sa krája.
Mrkva aj kaleráb vyrástli v prírode a okrem pozemských substancií sa na vývoji rastlín podieľali aj sily kozmické, ktoré dávajú rastlinám ich tvary. Kalerábové listy sú oveľa väčšie a šťavnatejšie, než lístočky mrkvy. Tvoria veľké plochy s nerovnými okrajmi.
Na rozdiel od toho mrkva má vňať veľmi členitú a jemnú. Ani nehovorievame o jednotlivých listoch, lebo sú tak malinké, že súhrnne hovoríme o vňati. Pri porovnaní listov kalerábu a mrkve ako prvé padne do oka prevažovanie vodného a čiastočne aj zemitého živlu v listoch kalerábu a u mrkvy výrazná charakteristika svetla. Svetlo je tu tak intenzívne, že člení lístočky na veľmi malinké pretiahnuté plôšky s mnohými výraznými zárezmi. Svetlo na listoch pracuje mimoriadne aktívne. Prevaha svetla steká až do koreňa, ktorý má nádhernú svetlú červenú farbu, prechádzajúcu až do oranžova. Svetlo poskytuje farebnosť. Listy kalerábu majú vyslovene vodné farby. Aj zelený kaleráb má listy sfarbené trochu s nádychom do modra.
Aké formotvorné sily vypracovali tvar koreňa mrkvy a aké sily vytvarovali formu kalerábu? Touto otázkou sa môžeme opakovane zaoberať pomocou cvičenia duše. Vráťme sa k nášmu predmetu skúmania - ako krájanie surovín mení formy a ako zmení éterické sily potraviny? Následne veďme skúmanie ešte ďalej - ako mixovanie na kašovitú substanciu zmenilo pôsobenie surovín na zmysly, na duševný dojem, ale predovšetkým tiež na trávenie a v ďalšom skúmaní ako sa zmenili éterické sily?
Najskôr vnímajme zeleninu upravenú do nových tvarov krájaním. Potom po chvíli vnímajme kašovitú zmes. Kaša je mäkká, čiastočne sa rozteká podľa tvaru taniera. Správa sa do istej miery ako tekutina, ktorá vždy preberá tvar nádoby. Kaši chýba samostatný formujúci prvok.
Farebne sa kalerábová a mrkvová zmiešali, v zmesi sa nedajú samostatne rozoznať dve pôvodné farby. Výsledná farba sa nám javí ako jedna. Na tanieri s kusovou zeleninou oživuje zmysly rôznosť farieb aj tvarov. U kaše sa všetko zlieva a zmysly nie sú podnietené k diferencovanej činnosti, môžu ostať akoby lenivšie alebo spiacejšie. Krájaná zelenina teda viac oživuje zmysly, ale súčasne aj sily látkovej výmeny. Kaša je jednoduchšie stráviteľná. Už pri prechode cez ústa vieme porovnať, že na rozkúsanie kusovej zeleniny treba vynaložiť viac síl, než na spracovanie kaše. Podobne je to aj s vynakladaním síl trávenia.
Ak nám chýba schopnosť nadzmyslového vnímania, môžeme zatiaľ usudzovať podľa navonok vnímateľných účinkov. Avšak nadzmyslové vnímanie nám dá zas celkom iný pohľad.
O účinkoch a o stráviteľnosti môžeme usudzovať napríklad, ak by sme sa dlhšiu dobu stravovali iba kašovitou stravou. Iste by sme zbadali určité zoslabnutie a zníženú silu koncentrácie. Stali by sme sa akoby kašovitejšími, teda mľandravejšími alebo ťažkopádnejšími. Akoby sme stratili jasnosť, presnosť a konkrétnosť v myslení. Avšak v období ochorenia alebo iného oslabenia, by dočasné podávanie kašovitej stravy mohlo ušetriť človeku sily, ktoré by v takom prípade mohol orientovať na liečenie.
Môžeme si všímať, kedy pri normálnom všestrannom stravovaní odrazu máme chuť na niečo kašovité. Nestáva sa to práve v období, keď napríklad zápasíme s nástupom choroby a cítime, že by sme tráveniu mohli takto uľahčiť? Jasné formy alebo dokonca pôvodné formy potravín by nás možno dosť preťažovali. Niekedy stačí, ak sme prežili náročný deň alebo obdobie a potrebujeme si oddýchnuť a odľahčiť. Vtedy máme chuť urobiť si kašu alebo mixované jedlo, ktoré dobre podporí súčasný stav a uspokojí momentálne potreby. V takýchto prípadoch by predsa len bolo vhodné doplniť kašovité jedlo troškou nenáročnej surovej zeleniny alebo v prípade sladkého jedla, by sme ho mohli obohatiť nakrájaným ovocím.
Môžeme si citlivo zvoliť, koľko ovocných foriem na kašu znesieme.
Ovsená kaša - ovsené vločky varíme vo vode a nakoniec pridáme sojové alebo iné rastlinné mlieko.
... ešte tu budeme dopĺňať a rozpracovávať ďalšie súvisiace témy ...
Medzi usudzovaním o formotvorných silách a vnímaním formotvorných síl je rozdiel.
Ako pôsobia rôzne formy tej istej suroviny?
...
O výžive < Myšlienky o výžive < Formy potravín <
< Premena éterických síl < späť