7 podnetov pre budúcnosť prostredníctvom jogových ásan

Napísal Administrator | 30 Október 2021

Zostava na jeseň 2021 - od Dušičiek do Vianoc - 7 týždňov

Téma: INTEGRITA

Tat tvam asi

Správne rozšírenie duše smerom k druhým ľuďom spôsobuje poriadok na poli medziľudských vzťahov. Sociálny život v tom prípade vychádza z pocitu spolupatričnosti do jedného celku. Dôsledkom je prijatie druhých až k vedomiu úplného spojenia. Schopnosť prijať druhého v slobode a rešpektovaní jeho individuality má za následok súčasne aj pocit, že je človek prijímaný. V tejto oblasti duše tak človek prežíva celkom nové a skutočné pocity šíravy a súčasne spolupatričnosti a súdržnosti. Tat tvam asi – to si ty. Ten druhý si vlastne ty sám. To, čo on hovorí, vlastne hovoríš ty. To, čo si urobil pre niekoho jednotlivého, urobil si pre všetkých, aj sám pre seba. Je to zákon, ktorý žije vo vnútrajšku života. Nejde o nejakú povrchnú alebo svetskú morálku, ale o hlbokú duchovnú skutočnosť, v ktorej duša naozaj žije.

³⁵ Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, ³⁶ bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.  ...

⁴⁰ Kráľ im odpovie: Amen, hovorím Vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili.

Matúš 25,40

7 podnetov pre budúcnosť
prostredníctvom jogových ásan
učíme sa formovať nové postoje vedomia
a vyjadrovať ich telom

1. 

Odkiaľ má človek odvahu, silu konfrontácie, chrabrosť alebo schopnosť zastať si zvolené ideály? V súčasnosti, keď existujúce štruktúry a sociálne, štátne, hospodárske, právne aj cirkevné systémy zlyhávajú a súdny človek sa už nemôže na ne spoliehať, stav spoločnosti si vyžaduje od každého jednotlivca, aby sa prebudil k samostatnosti a vyššej zodpovednosti. Namiesto toho, aby sa nechal ovládať a manipulovať nekompetentnými centralizovanými inštitúciami, svoj život a podmienky, v ktorých žije by mal určovať a riadiť on sám zo seba, zo svojho stredu. Každý človek má tento stred ako vlohu do neho vloženú a v tejto dobe je nevyhnutné, aby ju rozvíjal každý sám, a aby nechal do sveta pôsobiť obsah svojho najvnútornejšieho stredu, svojho srdca.

Človek kráča životom, za sebou zanecháva minulosť a pred sebou má budúcnosť. Táto časová životná línia sa rozprestiera v horizontále. Ale človek má aj svoju vertikálnu dimenziu, ktorá smeruje od Zeme do kozmu. Alebo naopak? Zvolí si človek ako svoju úlohu vedome spojiť nebo a zem a stať sa tak živou celistvou bytosťou? Čo je to pokrok? Čo je to vývoj? Je možné vedome naplniť myšlienky, slová a činnosti nejakým vyšším obsahom, pritekajúcim zhora z neba? Človek smeruje k tomu, aby sa stal bez porušenia celistvým. Táto požiadavka k nemu prichádza z budúcnosti.

Odkiaľ má človek zmysel pre pravdu, pre rovnováhu?
Odkiaľ má chrabrosť, aby víťazil nad chaosom a nastolil poriadok?
Odkiaľ má chrabrosť, aby zvíťazil nad jednostrannosťami a získal celistvosť?
Odkiaľ má chrabrosť, aby zvíťazil nad temnotou a prinášal svetlo?

Poloha nohy   - Váha   - Stoj na hlave – integrita a pokrok – zvislá a vodorovná dimenzia človeka

Kruh srdca - utvárajúci princíp z éterického tela

2. 

Odkiaľ človek dostáva túžbu a podstatnú podporu, aby vytváral harmonické vzťahy, aby sa stretnutie človeka s človekom dialo na základe konkrétnych rozvinutých schopností, ktorými v minulosti nedisponoval? Ako sa môže zbaviť sugescií a emócií a vytvárať vzťahy na základe pravej identity? Ako sa môže srdce človeka naplniť takými výnimočnými obsahmi, aby sa premenilo na skutočné centrum, ktoré bude do sveta žiariť silu nových ideálov, aby ich človek vo svete realizoval? Vzťahy sa môžu zmeniť od emotívnych alebo zvykových tak, že ich človek oslobodí od väzieb alebo naviazanosti. Plne vedomé a slobodné vzťahy sú vyformované na základe plnohodnotných myšlienok, ktoré sú mostom v medziľudských stretnutiach.

Kedy považujeme človeka za krásneho? Kedy vnímame ásanu ako krásnu? Kedy je vzťah človeka s človekom krásny?
Poznáme ešte nejaký iný druh radosti, než je emocionálna radosť? Mohla by radosť byť duchovnou silou? Aká je toto radosť?

Sviečka – Pluh   – Mostík 

3. 

Odkiaľ má človek silu verného vnímania reálnej situácie, v ktorej žije? Odkiaľ pochádza schopnosť verného predmetného vnímania pomocou zmyslov? K človeku však neprichádza len prítomné zrkadlenie, ale z budúcnosti voči nemu prúdi schopnosť morálnej fantázie. Človek pozvoľna nadobúda schopnosť vidieť vlastný potenciál a pestuje si silu rozvinúť ho.

Otvára sa v duchaprítomnosti svojím možnostiam vývoja, prekračuje doterajšie hranice, otvára svoj duševný priestor pre duchovné vnímanie a stáva sa celistvým. Takto s rozšíreným vedomím a vo vedomí celostnosti dokáže svoje cieľové úmysly zosúladiť so svojím sociálnym a duchovným okolím a dokáže konať v harmónii a rovnováhe. Postupne sa zároveň učí nároky takéhoto otvorenia uniesť.

Človek si o budúcnosti dokáže tvoriť konkrétne predstavy. Na základe čoho? A čím? Čo na to potrebuje? Vo všeobecnosti máme viac rozvinutú schopnosť verného vnímania, zrkadlenia skutočnosti, než schopnosť fantázie. A zvlášť, ak ide o budúce javy, ktoré nevyplývajú jednoduchým odvodením z niečoho minulého, ale ktoré predstavujú úplne nový impulz, pôsobiaci do vývoja ako niečo nové. A preto by sa dalo hovoriť skôr o revolúcii, než o evolúcii. Slobodný ľudský duch na uskutočňovanie svojich ideí potrebuje morálnu fantáziu, pretože tá pochádza z dimenzie, ktorá je slobodná a poskytuje práve tie dosiaľ nepoznané podnety pre budúcnosť, ktorým sa človek môže otvoriť.

Ryba   – otvorenie tu a teraz

Kliešte    -  prekročenie hranice

Kliešte s výkrutom    -  otvorenie duševného priestoru pre duchovné prijímanie

Balančné kliešte   - osobné cieľové úmysly musia byť rovnovážne zladené so sociálnym okolím

Ťava   – uniesť otvorenie

4. 

Sám život nás učí metafyzickému zákonu, že v každom okamihu je možné preorientovať sa na nové ciele, ktoré rozpustia staré zdržiavajúce a nepotrebné štruktúry. Umrieť a znovuzrodiť. Odkiaľ prichádzajú pre človeka podnety, aby rozpoznal to, čo treba eliminovať a kto mu pomáha pri zrode nových cieľov?

V stave integrity dokáže človek reálne stanovovať tieto ciele, z ktorých prúdi aj sila na ich uskutočnenie. Budúcnosť sa ohlasuje v podobe cieľových myšlienok a predstáv. Vôľu ihneď ich realizovať sa však musíme učiť na čas pozdržať, kým dozrejú a nadobudnú skutočnú múdrosť z vyšších svetov.

Človek však sám musí pre to vytvoriť určité predpoklady. Dôležité je, aby poznal evolúciu a tiež evolučné skoky, revolučné impulzy. Nevyhnutné je aj poznať cieľ vývoja, v podobe pochopiteľných myšlienok a predstáv. Z tohto myšlienkového poznania potom treba rozvinúť kvalitnú predstavivosť v zmysle morálnej fantázie. Cieľ určuje cesty. Je veľa ciest – každý človek kráča tou svojou, ktorá vzniká individuáciou jednotného zákona.

Žitie v súlade s duchovnými zákonmi prináša radosť. Je to úplne iná radosť, než tá emotívna, náhla, prudká, vyvolaná vonkajším podnetom. Radosť srdca je mierna, tichá, ale nesmierne mocná. Nesie silu a nadšenie pre život, pre implementáciu duchovných zákonov a realizáciu cieľov.

Joga mudra   - Umrieť a znovuzrodiť, eliminovať nepotrebné, odpútanie a nový začiatok

Luk   - rozvinúť nové ciele

Balansovanie v sede – radosť ako duchovná sila

5. 

Ako človek nájde cestu do vyšších svetov? Ako k nim môže „natiahnuť ruky a uchopiť" to, čo je mu zhora podávané? Ak človek podlieha všeobecne rozšírenej pasivite napríklad v oblasti zdravia, kde sa iba nechával liečiť buď materiálnymi liekmi alebo aj liečivými prúdmi zhora, ako vybuduje nový postoj vlastnej aktivity? Ako sa naučí rozvíjať vlastný potenciál poznávania? Ako sa naučí implementovať výsledky poznávania v živote?

A táto revolučná zmena sa týka nie iba oblasti liečenia, ale aj všetkých ďalších. Človek musí zodvihnúť svoj pohľad nahor s vedomím si svojho postavenia na zemi a úloh, ktoré tu má, a priniesť zhora nadol zmysluplné poznatky pre blaho ostatných ľudí.

Polovičný diamant 

6. 

Čo pomôže človeku dopracovať sa k integrite zakladajúcej sa na prehĺbených myšlienkach, ktoré mu v konečnom dôsledku umožnia dobré založenie svojho stredu? Stredobod srdca, to, kde človek cíti svoj stred, alebo ho najskôr len tuší, sa nerozvinie pomocou nejakých emócií, ani tých najkrajších, ba dokonca ani na základe nejakých plytkých životných obsahov. Rozvinutie stredobodu človeka v srdci a vypracovanie si integrity spolu úzko súvisia. Srdce je tým centrom, kde sa ako prvé prejavuje vyšší svet prostredníctvom myšlienok.

Ako môže človek zvíťaziť nad chaosom a zriadiť poriadok?
Ako môže človek zvíťaziť nad jednostrannosťou a nastoliť celistvosť?
Ako môže človek zvíťaziť nad temnotou a sám zo seba žiariť?

Môžem si uvedomiť silu svojho Ja, pozíciu svojho stredobodu, stabilitu svojho stredu. Pýtam sa, čo je mojím stredom, čo je tým, čo je vo mne stabilné, rovnovážne, čo vyrovnáva, zmieruje alebo zjednocuje polarity sveta. Rozvíjam v sebe tento postoj duchovného stredu, nepremenlivého, večného, nepomíňajúceho, vyvažujúceho, stanovisko stredobodu srdca. A vydýchnem ho do sveta v podobe činov a slov vychádzajúcich zo stredu srdca, v podobe postojov, ktoré vychádzajú zo stredobodu srdca, z regiónu mimo polarizácií a smerujú aktívne a priateľsky do sveta, do nadväzovania vzťahov.

„Ak sa človek svojím postojom vyšvihne ponad hodnotenia v dimenzii „zlé – dobré" alebo posudzovanie niekoho v dimenzii, či je „priateľ – nepriateľ" alebo či niečo (niekto) „škodí – prospieva", tak sa mu otvorí nepolarizovaná rovina a dokáže realitu vnímať ako duchovnú skutočnosť. Duchovné centrum človeka môže vzniknúť iba prostredníctvom ducha. Život je príliš krátky a bola by škoda, ak by bol vďaka strachom alebo cudzím vplyvom nasmerovaný do nesprávnej aktivácie s polarizujúcim usudzovaním a centrum by sa nezaložilo. Je dôležité, aby človek využíval čas a každý deň bral vážne." Heinz Grill

Dychový kríž: nad radosťou a žiaľom sa rodí nový stred v tichu myšlienok a odovzdanosti  

7. 

Úlohou človeka rozhodne je, aby sa pozeral do budúcnosti. Koncom leta k zemi padali meteority a prinášali nie iba kozmické železo, ale zároveň sú obrazom toho, ako zhora prší duchovná náplň pre ľudský intelekt. Keď sa v mrazivej tichej noci pozrieme na nebo, vidíme blikajúce hviezdy a nie len to. Pohľad do neba nemusí ostať čisto materiálny, ale človek má ako semienko do seba vložené možnosti vývoja. Môže reálne pozorovať, ako v mrazivých nociach kryštalizujú myšlienky, teda v ústrety mu z budúcnosti prichádzajú ciele v podobe myšlienok a predstáv. Vedecká astronómia je zaujímavá pravdepodobne iba pre málo ľudí, ale to, čo prichádza z budúcnosti zhora ako ciele pre človeka, o to by sa zaujímať mohol a mal každý, kto chce progresívne pokračovať vo vývoji a realizovať svoju integritu.

Pre vývoj do budúcnosti je potrebné, aby človek poznal svoje úlohy na Zemi nie iba v úzkom osobnom rámci jedného života, ale aby pomocou duchovnej vedy rozšíril myšlienky na celkovú úlohu ľudstva v súčasnej inkarnácii Zeme ako bytosti. Človek na človeka tak môže pozerať úplne iným pohľadom. Bude v ňom porozumenie, súcit, aj láska k druhému človeku; bude sa na neho pozerať s víziou jeho osobnej budúcnosti v súlade s víziou budúcnosti ľudstva, ktorá tohto druhého človeka podporí v jeho žití.

Oči spočinú na druhom človeku pokojne, zdá sa, akoby ho chceli nanovo stvoriť. Niečo, čo v človeku drieme, chce tomuto pohľadu odpovedať. Vnímaný človek sa stáva niekým, kým v skutočnosti je pod vrstvou návykov alebo ilúzií. Tento tvorivý pohľad nevidí iba to, akým sa druhý človek navonok javí, ale aj to, kým je mu predurčené stať sa. Niektorí ľudia dokážu druhého preniknúť pohľadom a pozorovať, aké sily v ňom pôsobia. Ale tu je reč o schopnosti nového tvorenia.

Správne rozšírenie duše smerom k druhým ľuďom spôsobuje poriadok na poli medziľudských vzťahov. Sociálny život v tom prípade vychádza z pocitu spolupatričnosti do jedného celku. Dôsledkom je prijatie druhých až k vedomiu úplného spojenia. Schopnosť prijať druhého v slobode a rešpektovaní jeho individuality má za následok súčasne aj pocit, že je človek prijímaný. V tejto oblasti duše tak človek prežíva celkom nové a skutočné pocity šíravy a súčasne spolupatričnosti a súdržnosti. Tat tvam asi – to si ty. Ten druhý si vlastne ty sám. To, čo on hovorí, vlastne hovoríš ty. To, čo si urobil pre niekoho jednotlivého, urobil si pre všetkých, aj sám pre seba. Je to zákon, ktorý žije vo vnútrajšku života. Nejde o nejakú povrchnú alebo svetskú morálku, ale o hlbokú duchovnú skutočnosť, v ktorej duša naozaj žije.

Trojuholník  – šírka a priestor pre vzťahy prichádza zvonku; nový vzťah a pohľad na druhého z novej perspektívy

      O joge  <  cvičenia jogy < zostavy ásan  späť