|
20 Január 2019
Obraz človeka
Kto som? Odkiaľ prichádzam? Kam smerujem? Kto som ja a čím disponujem? Aké nástroje mám pre žitie na tomto svete?
Celkom jednoducho iste odpovieme, že máme fyzické telo, rôzne myšlienky a pocity, túžby a priania, schopnosti a prejavy, nálady, názory a otázky ... Pozrime sa na toto všetko presnejšie a systematickejšie takým spôsobom, ktorý vyhovuje dnešnému chápaniu, a ktorý sme schopní zažiť aj vlastnou skúsenosťou.
Najčastejšie ľudia na prvú položenú otázku ako prvé odpovedajú, že majú fyzické telo. Všimnime si formuláciu "mám" telo. Človek v skutočnosti vie, že on sám nie je telom, ale že ho pre tento život dostal na používanie. Čo to teda je, ten prvý článok - fyzické telo? Keď sa pozrieme na človeka alebo aj sami na seba, musíme uznať, že naše telo je živé. Účinkujú v ňom určité sily, vďaka ktorým sa telo prejavuje ako živé, so všetkými životnými funkciami. Ak by sme sa pozreli na rozdiel od toho na telo, z ktorého život odišiel, na telo bezvedomé a bezduché, bolo by to telo mŕtve.
Takéto telo by čiastočne pripomínalo neživé predmety, skaly alebo mŕtve drevo. Telo sa samé od seba nehýbe, musia byť nasadené sily zvonka, aby bolo mŕtve telo prenesené alebo všeobecne, aby sa akýmkoľvek spôsobom niekam pohlo, podobne ako kameň. Kamene sú nápadné svojou nemennou štruktúrou. Zoberme si napríklad tetraéder. Keď do tejto ideovej štruktúry "naskáče" napríklad hmota molekúl kysličníka kremičitého, vznikne krásny kryštalický kremeň.
Podobne aj fyzické telo má ako základ určitú štruktúru, ideu, myšlienku. A keď je táto myšlienka naplnená hmotou, stane sa zmyslovo vnímateľným fyzickým telom. Ale pretože telo pozostáva z organickej hmoty a nie je kameňom, bez životných síl podlieha zákonom Zeme.
Podľa Rudolfa Steinera sa ľudské fyzické telo vyvíjalo už v štyroch inkarnáciách Zeme. Na Starom Saturne - v prvej inkarnácii Zeme, keď ešte neexistoval priestor, iba čas, duchovné bytosti vyliali svoju substanciu v obeti pre človeka a založili jeho fyzické telo v podobe niečoho na spôsob duševného tepla.
U neživého tela vidíme, že žiadne životné sily nespôsobujú tlkot srdca, cirkuláciu krvi, rytmickú činnosť dýchania, trávenia a množstvo ďalších životných procesov. Telo je bez života, bez síl života. Tieto životné sily sú silami, ktoré tiež prichádzajú do tela zvonku a počas trvania života ho oživujú. Pri úmrtí ho zas opúšťajú. Životné sily, sústava životných síl alebo odborným názvom éterické telo človeka je komplikovaný systém, pozostávajúci z veľkého množstva rozličných špecifických síl.
Životné sily "pracujú" s hmotou fyzického tela, oživujú ju a robia jednotlivé orgány a funkčné telesné systémy činnými, živými a fungujúcimi. Fyzickými zmyslami ich nevieme vnímať, hoci aj na prvý pohľad vieme rozoznať človeka živého od neživého. Systematickým školením je možné vnímanie rozšíriť aj na vnímanie éterických síl človeka alebo aj iných živých bytostí - zvierat a rastlín. V celej prírode je možné tieto éterické sily študovať a poznávať. Ak to chceme vedieť, musíme sa to učiť. V druhej inkarnácii Zeme, na tzv. Starom Slnku, človek dostal k fyzickému telu ešte aj telo éterické. Zatiaľ sa fyzické telo dostalo do druhej fázy vývoja a pozostávalo zo štruktúry teplo - chladných zón a ochladzovaním vznikli štruktúry vzdušné a svetelné.
Spiaci aj bdelý človek, ale aj spiace aj bdelé zviera majú toto éterické telo prítomné a činné. Rastliny sú tiež živé bytosti, tiež majú éterické telo, ale nedá sa u nich rozlíšiť niečo ako stav spánku a bdenia. Rastliny majú vlastne iba telo fyzické a telo éterické, a preto sa nám veľmi dobre pri štúdiu darí spoznávať éterické telo najskôr u rastlín. Stromy majú pomerne výrazné a ľahko vnímateľné éterické telo, preto mnohé cvičenia na spoznávanie robievame práve so stromami.
Ďalším krokom k poznaniu človeka môže byť spoznávanie toho, čo spôsobuje bdenie, pohyb a tiež duševné prejavy. Čím sa líši spiaci človek od bdelého? Bdenie človeka sprevádzajú najrozličnejšie duševné hnutia. Systematicky ich môžeme zatriediť do troch kategórií: myslenie, cítenie a vôľa. V zvieracej ríši nachádzame tiež bytosti s podobnými duševnými aktivitami, avšak nie sú preniknuté tým, čo u človeka označujeme ako štvrtý článok. Aký je rozdiel medzi zvieraťom a človekom? Čím sa zviera líši od rastliny? Tretí bytostný článok sme dostali na Starom Mesiaci, počas tretej inkarnácie Zeme a odborne ho nazývame astrálne telo.
Dokážeme si uvedomiť, že človek na rozdiel od zvieraťa má schopnosť slobodnej tvorivosti alebo vnímame prítomnosť svedomia, morálky, nábožnosti, spirituality. Tieto prejavy súvisia práve so štvrtým článkom, tým typicky ľudským - ľudským Ja. O Ja nemôžeme povedať, že ho máme, hovoríme, že "Ja som". Úlohou človeka v súčasnej inkarnácii Zeme je včleniť Ja do už rozvinutých uvedených nižších článkov a postupne ním prepracovávať tieto články na vyššie dimenzie - manas, budhi a átman. Môžeme sa učiť spoznávať Ja v celistvosti, v celej jeho škále a organizácii, ako Ja stvorené, ako Ja tvorivé, ba dokonca podstatu Ja ako niečo nestvorené a netvoriace.