|
19 Október 2024
Zdravie pomocou cielenej sebaurčujúcej aktivity - II
Pobyty v prírode sú liečivé
Článok Heinza Grilla uverejnený dňa 9. mája 2024 na jeho stránke
po nemecky:
https://heinz-grill.de/selbstaktivitaet-natur-heilsam/
po slovensky:
https://heinz-grill.de/sk/sebaaktivita-priroda-liecenie/
Po vydarenej túre v horách alebo okolo jazera sa ľudia takmer vždy cítia osviežení a zaopatrení novou energiou. Zatiaľ čo stresové pracovné situácie s mnohými intelektuálnymi nárokmi vyčerpávajú nervový a vegetatívny systém, kráčanie po vysokohorskej lúke s jej tichým bzukotom a prirodzenou atmosférou na horských výšinách obotkaných vzduchom, poskytuje pocit prijatia a uvoľneného bezpečia. Najmä počas dlhšieho pochodu sa môže dych oslobodiť od niektorých nutkavých fixácií a nadobudnúť intuitívny jemný rytmus. Predovšetkým dlhšie pobyty v prírode spojené s aktivitami tela privádzajú ľudskú myseľ späť k cíteniu celistvosti. Ak vznikne pocit integrácie spolu s radostným zmyslovo vnímavým prežívaním, telu pritekajú nové životné sily.
Problém súčasného bytia však spočíva najmä v tom, že ten, kto sa cíti vyčerpaný alebo prežíva veľa strachu či nepokoja, nedokáže rozvinúť správne vnímanie a oslobodzujúce cítenie spojenia. Dnes je človek zajatý v mnohých depresiách, strachoch a stresových situáciách so všemožnými konfliktmi, a tým je jeho vedomie akoby fixované na telo. Myšlienky sa točia okolo problémov a určujú tónovanie pocitov. Keď jedinec vyjde do prírody s takýmito fixujúcimi formami stresu, menej vdychuje vôňu prírody a menej vníma štebot vtákov, ale ostáva zviazaný vo vlastnom vysiľujúcom kolobehu strachov a mentálnych fixácií. Psychika je akoby obsadená a preto v skutočnosti nedovolí, aby k nej prostredníctvom zmyslov prúdili čakajúce vnemy z prirodzeného prostredia.
Ten, kto sa nachádza v popísanej situácii, si musí dať predsavzatie vykonať o niečo dlhšiu horskú túru alebo prechádzku, aby prostredníctvom výdrže striasol cudzie sily doby intelektuálnych sugescií a dostal sa viac do rytmu vzťahov. Do akej nadmorskej výšky však musí človek vystúpiť, kým sa vedomie so všetkými svojimi fixáciami o niečo viac odpúta od tela a pripustí slobodnejšie dýchanie? Alebo ako často musí chodievať okolo jazera, kým získa dostatočný odstup od každodenných starostí? Príroda v sebe nesie liečivú atmosféru, no umenie spočíva práve v tom, aby ľudské vnímanie neostalo uväznené v balíkoch starostí, ale naozaj si uvoľneným spôsobom nachádzalo cestu k náladám rozvíjajúceho sa pučania prírody. Túto činnosť je možné sa vedome naučiť, čo povedie k lepšej integrite s vnútornými silami vlastnými telu a ku vzťahu k mnohým tvarom, farbám a javom, ktoré ponúkajú zmysly.
Pravdaže, prvý krok spočíva v tom, že jednotlivec si dá cielené predsavzatie neutekať z každodenného života do prírody, útek by pôsobil dojmom veľmi polaritnej okolnosti, ale pre túru alebo pochôdzku prírodou si stanoví viaceré ciele. Je dobre známe, že tieto predsavzatia nie je ľahké dosiahnuť, keď je človek vyčerpaný, pretože vtedy skôr hľadá len pokoj a kompenzáciu stresových situácií každodenného života. No väčšinou nie je až tak priaznivé, ak jedinou motiváciou prečo ísť na prechádzku sú práve takéto myšlienky na útek. Čo alebo aké predsavzatia si teda človek môže dať, aby pár minút dokázal lepšie vstupovať do vzťahov s prírodou?
Môže sa napríklad rozhodnúť, že svoju pozornosť zameria na určité tvary hory alebo môže študovať rozloženie cesty, ako sa serpentínami vinie lesom alebo stráňou. Predsavzatia pre pozorovanie prírody môžu byť rôznorodé. Dnes sa dá strom vnímať len s trochou zelene a o pár dní sa táto zeleň rozvinie do plnosti a celkom iné dojmy nechá spätne pôsobiť na ľudskú myseľ. Súčasťou prechádzky alebo horskej túry by vždy mali byť vedome zvolené pozorovania, pretože prostredníctvom nich sa zvyšuje schopnosť vedomia odpútať sa od starostí a napätia, ktoré si človek nesie so sebou. Napríklad dve až tri minúty sleduje obrysy kopca v krajine, vedome vníma kontúry a pozoruje rôzne hry svetla, až sa mu obrazy spätne vtlačia do pamäte. Vedený zmyslový prúd po chvíli vytvorí pocit citlivej nadzmyslovej radosti a na pár okamihov sa dostavia fázy regenerácie. Hoci si toto vedome zvolené a predsavzaté zmyslové pozorovanie a vedenie zmyslov vyžaduje námahu, už po pár minútach otvorí príjemnejšiu fázu zážitku so zotavujúcim charakterom.
Z tohto dôvodu nie je celkom správne tvrdenie, že príroda v princípe lieči a poskytuje príjemné uvoľnenie; skôr je správne, že vzťah s vedomou vnímajúcou účasťou a konkrétne formovanie myšlienok otvára situáciu naplnenú vzťahmi a liečivé prúdy prírody môžu lepšie vniknúť do ľudí. Činnosť stanovovania si vedomých predsavzatí urobiť pár dobre zvolených zmyslových pozorovaní s vedomým vedením zmyslov môže poskytnúť jemnejšie uvoľnenie nervového systému človeka a vo všeobecnosti posilniť životné sily.
Cesta do prírody nie je len fitness tréning,
no mali by sa vedome uskutočňovať vnemy.
Pozorovanie kvetu rozvíjajúceho sa nahor dáva dojmy,
ktoré charakterizujú sféru účinkov svetla.
Kontemplatívna sféra horského jazera je vždy veľmi liečivá. Vedomé prežívanie pokoja jazera v horách zvyšuje sféru citových vnemov a otvára vedomie pre nové dojmy.
Celkom vedome môžu byť potom naskicované kontúry vrcholuu hory.
Pozorovanie pomerov svetla a tieňa poskytuje hodnotné cítenie procesov rastu a štruktúrovania, ktoré prebiehajú na periférii rastliny.
Pozorovanie rôznych tvarov, ktoré rôznorodo hľadia v ústrety ľudskému oku, od hrčovitých foriem až po tie viac zelené, podnecuje senzitívne nervy.
Zdravie - Logika a zákony < späť Zdravie pomocou cielenej sebaurčujúcej aktivity - I < späť --- vpred > Prístupy k liečeniu chrbtice III