|
30 Január 2024
Keby som bola primulkou vodnou,
bola by som nežná, ale vzpriamená. Mala by som svoju vysoko vyvinutú osobnosť pevne v rukách. Moje vystupovanie by malo nádych nevnucujúcej sa prevahy a pokojnej suverenity. V očiach druhých by som vyzerala ako nevďačná a nedotknuteľná. Bola by som iná, než ostatní. Priestorom by som sa pohybovala nezvučne s pôvabnou dôstojnosťou ako ušľachtilá siamská mačka a kráčala by som neovplyvnene svojou vlastnou cestou.
Možno by som sa občas cítila napriek svojej suverenite a dôstojnosti izolovaná od svojich blížnych. Nebolo by vtedy pre mňa ľahké zostúpiť zo stupienka, na ktorý ma druhí postavili a nezaujate sa k nim priblížiť, pretože prehnaná emocionálna prívetivosť mi nie je vlastná a moja príchylnosť tryská z duchovných prameňov. Preto nikdy neviem odhadnúť, ako ďaleko môžem zájsť vnútorne a radšej sa vtedy držím v ústraní.
Ak sa stiahnem do svojho panciera, nikto ma tam nesmie rušiť. Tak ako sa zásadne nevmiešavam do záležitostí druhých, tak odmietam aj vmiešavanie od druhých. Svoje problémy si riešim sama a tým blokujem mnoho energie. Vedie to dlhodobo k napätiam v chrbte a šiji a k tuhnutiu v kĺboch.
Ľudia si ma vážia kvôli pracovitosti a tiež kvôli schopnosti stáť v emocionálnom príboji spolupracovníkov ako pokojná, objektívna skala. Stojím takmer vždy nad vecou, ale pracujem radšej v pozadí, pokojne a taktne. Pri rozhodovaní zohľadňujem situáciu z mnohých strán. Nikdy do ničoho nikoho nenútim. A keď si dlho neviem s niekým rady, radšej sa od neho odtiahnem.
Miesto toho, aby som sa od druhých dištancovala a sťahovala sa, mala by som svoje hodnoty skôr rozdávať a byť druhým inšpirujúcim vzorom. Najradšej som učiteľka alebo liečiteľka.
O joge < Cvičenia duše < Liečivé zmyslové vnímanie < Perutník močiarny < späť