|
28 Január 2024
Poloha nohy a svetelno-duševný proces
podľa cvičenia s Heinzom Grillom
Svetelný éter a vzdušný živel sú protiklady. Svetelný duševný proces je jemný a má vzťah k myšlienkam a pocitom. Vzdušno-duševný proces je hrubý, má vzťah k vôli a je spojený s nevedomou dimenziou astrálneho tela. Keď človek začne pravidelne pracovať s duševným životom aktívne, zodpovedne a čo najviac slobodne, nastáva pravý rytmický vývoj. Vtedy naozaj potrebuje vo vzťahu k celku rozvinúť cnosti skromnosti, tolerancie a piety. Avšak nie vo vonkajšom správaní, ale vo vnútri vo vzťahu k duchu. Sloboda a zodpovednosť sú veľkými stĺpmi, ktoré nesú duchovné Ja, ktoré obklopujú Ja, nesú ho v náručí.
Fyzickými očami pozorujeme to fyzické. Ako príklad si zoberme ásanu poloha nohy, utthita mukcha pada hasthásana. Keby sme „očami" trošku povystúpili z tela, k tomu, čím je duša, k vedomiu slobodnému od tela, vznikol by iný spôsob vnímania. Fyzicky sa oči zmyslovo pozerajú na fyzické telo ásany. Ale duševne je to práve naopak. Ásana stojaca pred nami žiari voči našej duši. Vnímame pohyb svetla tým, čo je v nás svetelnej povahy.
Pri pozorovaní v skutočnosti človek nie je agilný. Vyžaruje objekt a agilný je on. Keď sa človek pozerá, je videný. Nastáva svetelno-duševný proces, človek pozoruje objekt fyzicky, ale duševne je človek vnímaný, videný. Lenže normálne o tom nevieme, lebo je to prekryté telesným procesom a zmyslovými vnemami, v ktorých sme zviazaní. Aby sme objavili v duši ten protiklad a pravdu, musíme sa namáhať. Ak ju objavíme, vznikne poriadok, usporiadanie. Čím hlbšie nastane toto hľadisko duševno-svetelnej reality, tým viac sa usporiada myseľ a včlení sa do celkového ladenia bytia. Duša sa oblieka do svetelných šiat a stáva sa skromnou.
Pri cvičení ásany je našou úlohou zakúsiť, zažiť, vnímať: Nie my sme činní, ale nami je pohybované. Naše nervy prijímajú to, čo je v okolí. Bytosti v okolí nás vnímajú, sprevádzajú, vedú. Cvičenie je príležitosťou na to, aby sme objavili myšlienky ako bytosti. Tento učebný krok je dôležitý, lebo vedie k zvedomovaniu Ja prostredníctvom svetelno-duševného procesu. Pohľad na myšlienku takú, aká je, súvisí s Ja. Tu je nevyhnutná skromnosť.
V učení jogy musíme pochopiť vyšší cieľ spočívajúci nad človekom a nad vonkajším priebehom udalostí. Ak ho vieme v duši vystavať, neorientovať sa iba na to pozemské, dočasné, osobné, potom môžeme v tvorivej duši vidieť perspektívu, budúce možnosti, budúce bytie. Pomocou telesných cvičení sa dá nazbierať veľmi veľa dobrých skúseností. Skúsenosti a rozličné kvality môžu byť vyvolané vo vedomí. Učíme sa vnímať a rozlišovať to telesné a to duševné.
Pri cvičení polohy nohy, utthita eka pada hasthásana, má vzniknúť pocit, že chrbtica sa dvíha celkom odspodu, vyzdvihuje sa chrbát a trup. Vrchné partie trupu sú nadvihované do ďaleka nahor centrovane z panvy. Nohou tento pocit nasledujeme. Nohou spoluprežívame silu vzpriamenia. To nie je bezprostredná sila pnutia z tretej čakry, je to substanciálna sila spodku chrbtice.
Ásanu prežívame scentrovane. Vyvíjame zmysel pre to, čo to je sila vzpriamenia a získavame dojem, že je spojená s nervovou silou človeka. Ásana poloha nohy je imaginárnym obrazom toho, čo je to 1. centrum. Muladhara čakra tvorí substanciálnu silu, ktorá keď sa dobre vyjadrí, spôsobí dobré scentrovanie v človeku. Od tohto scentrovania závisí schopnosť koncentrácie. Ak je 1.centrum dobre vytvorené, človek má dobrú formujúcu pratvorivú silu orgánov. Človek sa v živote nestráca, ale nachádza dobrú orientáciu v živote.
Pri pozorovaní cvičenia nadobúdame hlbší dojem z ásany. Vidíme obraz pádu. Človek vstupuje do inkarnácie, a tým padá. Padá, a keď príde nadol, zaokrúhľuje sa. Plasticky si to predstavme. Padá z kozmu nadol a vteká hneď do zaguľatenia v sebe samom. Z tohto zaokrúhlenia rozvíja pohybovú dynamiku ako spružinku, ktorá ho vedie ako pierko svižne a nahor. Rozvíja živú, slobodnú, ľahkú pohybovú dynamiku.
Ako môžeme porozumieť tomuto pádu? Ako porozumieť tomu, ako funguje pohyb? Na základe citlivej vnímavosti duchovných bytostí a ich pohybov. Na vlastné pohybovanie prijímame podnety od duchovných bytostí. Aby sme mohli vykonávať pohyby, chytáme, načúvame, prijímame pohyby duchovných bytostí. Keby sme ich nepočúvali, nehýbali by sme sa. Lenže to nevieme pobadať. Ľudské Ja v skutočnosti nevedie pohyby tela. Človek je pozorovateľom tých bytostí, ktoré hýbu telom.
Ako bytosti spôsobujú vykonanie pohybu?
1. krátky pád
2. z pádu vznikne zosústredenie, okamih ticha
3. zo zosústredenia, nazhromaždenia vytryskne sila vzpriamenia
Ako prebieha pohyb?
1. Ako prvé vytvoríme predstavu, čo pohybom chceme urobiť – vzpriamiť sa dovysoka.
2. Na okamih padneme späť nadol na spodok chrbtice.
3. Sústredíme sily na spodku chrbtice a odtiaľ sa akoby odrazíme ako spružinka, vystrieme a nadvihneme od spodku celý chrbát.
4. Potom môžeme cez ten horizontálny prahový bod vydvihnúť nohu ako následok spoluprežívania sily vzpriamenia v chrbtici pomocou nohy.
