|
03 November 2024
Zdravie – Logika a zákony – XII
Urážky a projekcie spôsobujú choroby
Článok Heinza Grilla uverejnený dňa 25.septembra 2024 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/beleidigungen-wirken-krankmachend/
po slovensky: https://heinz-grill.de/sk/lhttps-heinurazky-ucinky-ochorenie-a-projekcie-maju-chorobne-ucinky/
Choroba je vždy spojená s fyzickým telom. Dokonca aj také obrazy chorôb ako sú depresie alebo úzkostné poruchy sú dané fyzickou existenciou. Aj keď sa panický záchvat či depresívno-reaktívna nálada do značnej miery odzrkadľujú na psychike, motivuje ich telo. Ide o najjemnejšie metabolické procesy, ktoré prípadne môžu začínať v brušných orgánoch a vykĺznuť až nahor do štruktúr mozgu prostredníctvom presunu funkcií transmiterov a zapríčiniť veľmi špecifický psychický obraz choroby. Telo je teda tou primárnou inštanciou, ktorá spôsobuje špecifickú chorobnú situáciu prostredníctvom svojej veľmi individuálne danej reality.
Nadávky a urážky vždy vytvárajú múr mrákav a temnoty. Oberajú človeka o životné sily.
Skutočnosť, že telesné podmienky určujú vedomie prostredníctvom mnohorakých emócií a pocitov, patrí k ľudskej existenciálnej forme života. Keď niekto ochorie, nevyhnutne ho bude, pravdaže, sprevádzať túžba uzdraviť sa. Človek sa vždy chce zbaviť zaťažujúcej situácie s bolesťami a obmedzeniami a čo najrýchlejšie ako je len mysliteľné sa vrátiť do príjemného a funkčne spôsobilého stavu. Celá množina záujmov a prevládajúce vedomie sa teda riadi touto túžbou po východisku z nešťastnej situácie. Inými slovami sa dá skutkový stav znázorniť nasledovne: Človek, ktorý ochorel, si vo svojom stave, keď je pripútaný k telu, nedokáže predstaviť, alebo iba obmedzene, zdravú perspektívu a je pre neho podstatne sťažené slobodné nadviazanie vzťahu smerom navonok k druhým ľuďom. V tomto zmysle je choroba vždy spojená s človekom a jeho vedomím.
Urážka krásy -
Ľudia, ktorí musia urážať iných, takmer vždy trpia veľkými problémami a nepoznajú pocit skutočnej sebahodnoty.
Kresby: R.R.
Možno by sa tu dal uviesť jednoduchý príklad, v ktorom sa vychádza z podstaty urážky. Človek, ktorý bol urazený, nepovie neprávom, že sa ho niekto druhý svojimi nevhodnými slovami dotkol. Ten, kto v tejto situácii utrpel urážku, ktorá z čisto duchovného hľadiska je ako spŕška čierno-tmavej alebo sivo-špinavej farby, by to chcel až príliš ľahko zdôvodniť a vymaniť sa tak z urazeného, poníženého stavu. Teraz však možno konštatovať, že urážka vždy predstavuje okolnosť spôsobujúcu ochorenie a bude mať účinok, bez ohľadu na to, či sa jej dotknutá osoba bráni alebo nie. Často sa však stáva, že okolnosti sú zamotanejšie, komplikovanejšie a zdravotne zaťažujúcejšie, keď sa postihnutý chce oslobodiť od svojich psychických a možno dokonca aj od vzniknutých fyzických stavov. Urazený musí konať zo svojej nešťastnej situácie poníženia a pocitu urazenia, a to je okolnosť, ktorá vyplýva z tela a túžby po slobodnejšej realite.
Byť urážaný vedie k slabosti.
Toto subjektívne rozpoloženie postihnutia, bolesti a pocitu nemoci by malo byť v prvom kroku dostatočne rozpoznané. Teraz je ľahké pochopiť predchádzajúci článok, že choroba nie je nepriateľom človeka, ale skutočnú príčinu treba hľadať na inej úrovni. Bolesť a choroba sú výsledkom obrany, alebo inak povedané, reakcie, ktorá sa u každého jednotlivého človeka vyskytuje viac-menej prirodzene. Pochádza však z okolností, ktoré pôsobia na telo a na individuálne bytie a prejavujú sa na úrovni vnímateľnej reality, teda fyzickej. Týmto fyzickým väzbám predchádza narušenie ľudskej vzájomnosti, morálne pochybenie alebo dlhodobé zanedbávanie podstatných povinností.
Keď teraz človek pomocou cvičenia pozorovania do istej miery analyzuje a naučí sa vnímať a rozlišovať medzi príčinou a následkom, tak môže pre svoje uzdravenie rozvinúť nasledujúci krok. Zásada, že postihnutý nezačína pri symptómoch a zamotaním sa v chorobe, je na tomto stupni vlastnej aktivity Ja a ďalšieho vývoja výchovy vedomia významná. Pre obsiahle celostné liečenie, ktoré sa snaží o ďalší vývoj ako duševného, duchovného, tak aj telesného bytia, je bezpodmienečne nutné osvojiť si koncept orientovaný na budúcnosť. Hoci je vždy veľmi dôležité objasniť príčiny, ktoré okolnosti viedli k ochoreniu alebo k urážke, individuálne vedomie nesmie ostať uviaznuté v minulosti a v minulých udalostiach, ale si musí osvojiť lepšie predsavzatia pre budúcnosť v zmysle stupňujúceho sa vývoja.
Je to pomerne jednoduché, napríklad ak bol človek urazený a cvičí sa v rozpoznávaní toho, že druhá osoba - najvýstižnejšie povedané agresor - má problém a teraz ho iba premieta na druhú osobu prostredníctvom ponižovania. Tu sa dá pomerne rýchlo rozvinúť lepšia sila. A preto by sa človek mal učiť prekonať svoju osobnú urazenosť a vypestovať si väčší zmysel pre česť pri jednaní s druhými ľuďmi, napríklad komunikovať obsažne a bez projekcií. Najlepšie dokonca je pozrieť sa na úbohosť útočníka a zamyslieť sa nad tým, ako by sa človek v ideálnom prípade mohol naučiť preorganizovať svoj život na vyššiu úroveň. Duchovná realita odhaľuje totiž skutočnosť, že ten, kto sa pokúša ublížiť druhým a myslí si, že môže demonštrovať svoje egoistické prednosti, necháva prúdiť istý druh duševnej sily k druhému, ak sa to tak dá povedať. Skryté sily skutočne prúdia k traumatizovanému človeku a útočník sa druhej osobe vlastne vzdáva.
Posunúť vedomie na ďalšiu, slobodnejšiu úroveň, ktorá zodpovedá vývoju, a oslobodiť sa od involvovania (zamotania sa do problému, do symptómov..) je majstrovským kúskom, ktorý človek musí stále v živote vytvárať. Najväčšou pomocou pre vývoj je v skutočnosti to negatívne vo svete, pretože narúša dovtedajší pocit pohody v príjemnom súžití, nezhoduje sa len tak ľahko s bežnými pocitmi, a na základe toho prebúdza fantáziu pre ďalší stupeň vývoja. Skutočnými nepriateľmi človeka preto nie sú ani tak vonkajšie útoky, ale skôr vnútorná zotrvačnosť, skľúčenosť psychiky a mnohé povinnosti v rámci vývoja, ktoré sú v dôsledku toho zanedbané. Z tohto dôvodu je dôležité uvedomiť si túto okolnosť slobodne zvoleného vývoja, ktorá nespočíva v chorobe, ani v snahe oslobodiť sa od neblahých stavov. Potom človek uvažuje, ktoré vývojové fázy možno poňať ako nasledujúce cieľové body a napríklad kráčať s odvážnym nastavením k uskutočneniu ďalšej dimenzie.
Už v minulom článku bolo oznámené, že budú nasledovať príklady toho, ako je možné tomuto vývoju dať podobu. Opis situácie choroby a slobodného vývoja, ktorý tu uvádzame, sa však opäť javí ako zásadný, aby bolo možné lepšie pochopiť nasledujúce príklady v ďalšom článku.
Zdravie - Logika a zákony < späť
Duševno-duchovný vývoj neprebieha podľa mechanických kritérií - XI. < späť ---
--- vpred > Poznanie otvára zapečatený zámok choroby - XIII.