|
31 Október 2024
Zdravie – Logika a zákony – XI.
Duševno-duchovný vývoj neprebieha podľa mechanických kritérií
Článok Heinza Grilla uverejnený na jeho stránke 3. septembra 2024
po nemecky: https://heinz-grill.de/gesundheit-entwicklung-gesetze/
po slovensky: https://heinz-grill.de/sk/zdravie-rozvoj-zakony/
Ak chce človek pozorovať vývoj pomocou spirituality v navzájom súvisiacich formách, nesmie ostať stáť pri jednostrannej výskumnej práci, ktorá sa týka výlučne hmoty a jej podrobných analýz. Tak ako vlastný osobný vývoj chce objavovať a uskutočňovať vhodné pokroky, tak aj druhí ľudia a celý svet chce dospieť k produktívnej progresivite. Ochorenie vyvolávajú prekážky, ktoré nastávajú v súvislosti s pozitívnou odpoveďou na vývoj, môžu pochádzať hlavne z vlastnej subjektivity, napríklad prostredníctvom nesprávnych pocitov, zo zanedbania morálne dobrých životných krokov, zo slabostí a jednostrannosti a okrem toho môže ísť aj o vplyvy, ktoré prichádzajú od spoločenského systému, od záťaží životného prostredia a z nepriaznivých vzťahov. Lekár, liečiteľ, psychoterapeut či všeobecne ošetrujúci, ako aj pacient, musia otázku vývoja objasňovať z najrozličnejších uhlov pohľadu, aby pri všetkých obavách, či strachoch, ktoré ochorenie sprevádzajú, vyšiel na svetlo objektívny a čo najslobodnejší pohľad vedomia. Táto práca je výskumnou činnosťou, ktorá sa preto zdá byť pomerne náročná, lebo si vyžaduje dobré znalosti telesného, ako aj duševného a napokon ešte aj spirituálneho vývoja.
Ako sa dá otázka vývoja popísať jednoduchým, no charakteristickým spôsobom? Ak si zoberieme príklad lana s uzlami a slučkami zauzlenými dohromady, pokojné rozmotávanie všetkých slučiek spôsobuje to, čo sa nazýva vývoj. No ako sa dá pojem vývoj pochopiť v duševno-duchovnom ohľade? Ak si nejaký človek napríklad lieči traumy a spoznáva svoje reaktívne emocionálne vzorce, rozpúšťa ich prostredníctvom vedomých spôsobov správania sa a vyhýba sa tvoreniu ďalších nových uzlov prikrádajúcich sa zo zvykov, vykonáva voči sebe zdravú analýzu a prispieva k vývoju. Napriek tomu sa ľudská duša nedá len tak jednoducho vyslobodiť zo spleti ako nejaké lano, pretože duša potrebuje prílev nových nasledujúcich obsahových možností. Je dokonca veľmi častou skúsenosťou, že zvyčajné väzby a nesprávne nadobudnuté predstavy s ich mnohými emocionálnymi vzorcami sa skutočne nedajú rozpustiť, pokiaľ nedôjde k prílevu ďalších, duchom obdrených obsahov. Nový horizont, ktorý sa vychová prostredníctvom ľudského vedomia, umožňuje, aby boli staré spletence a citové pripútanosti k životným rolám ľahšie zrelativizované a dokonca, aby sa ľahšie rozpustili. S každou chorobou, ktorá človeka zachváti, preto vyvstáva zásadná otázka o väčšej cieľovej perspektíve, a tým aj o zdravej aktivácii vnútorného potenciálu tvorivých síl myslenia a cítenia. Tento krok s vedomým rozhodnutím k novému preorientovaniu sa alebo prinajmenšom k ďalšiemu učebnému kroku by nemal chýbať v žiadnom zaoberaní sa chorobami alebo konfliktmi.
Ochorenie má spravidla zvláštnu charakteristiku subjektívneho oklamávania a zastierania. Akonáhle je človek zasiahnutý infekciou alebo je fixovaný späť na telo stavmi bolesti pohybového aparátu, začína sa myslenie a cítenie celkom prirodzene stávať subjektívnym a začína riadiť vnímanie v rámci daných symptómov. Každá choroba vrhá ľudí do určitej miery späť na seba, pripútava ich k telesným ťažkostiam a zhoršuje prirodzené, príjemné správanie vo vzťahoch. Čo teraz môže človek urobiť, ak je vtiahnutý do tohto takzvaného Circulus vitiosus, bludného kruhu, do tohto zvláštneho začarovaného diabolského kruhu?
Prvý krok pri zaobchádzaní s príznakmi choroby sa začína snahou o objektívne pochopenie skutočných okolností, ktoré tu sú. Napríklad, aké vážne je v skutočnosti toto ochorenie? Odrážajú obavy existujúce symptómy v objektívnom zmysle alebo sú prehnané? Obavy z ochorenia sú normálnymi vzorcami reakcií, nesmú však byť prehnané, no nesmú ani chýbať. U niektorých typov rakoviny a niekedy aj u sklerózy multiplex chýbajú pravdivé pocity odrážajúce realitu a preto postihnutí neberú svoju diagnózu dosť vážne. V rozhovoroch s lekármi a liečiteľmi sa treba usilovať o objektívny pohľad na to, či ide o ťažší alebo ľahší typ. Oni dokážu urobiť prvé prelomenie toho bludného kruhu, teda subjektívne viazaných prejavov choroby vo všeobecnosti.
Z tohto uvedomenia si objektívnosti voči sebe samému sa môžu zobudiť nové životné sily, ktoré sa nebudú už tak týkať začarovaného kruhu. Pohľad na druhých, ktorí ochoreli, by mal byť tiež objektívny a bez spoločného bedákania alebo úzkostného odstupu. Nejde o to, aby ten, kto sa učí a cvičí tieto objektívne pozorovania, bol voči sebe alebo svojim blížnym tvrdý, ale skôr aby vytvoril priestor s novými myšlienkami a pocitmi, ktorý pomôže zbaviť sa najrozmanitejších emócií a väzieb a otvoriť nové perspektívy. Objektívne platná predstava dokonca robí človeka otvorenejšieho pre vzťahy a následne vedie k zdravšiemu vnímaniu so slobodnejšími pocitmi.
Na oboch fotografiách je zakaždým zobrazený ten istý chlapec, ibaže s ročným odstupom. Vidno zmeny fyziognómie, ktoré sa udiali vďaka procesom vývoja.
Dieťa si fyziognómiu vytvára najskôr pozvoľna. Podľa toho, akým vplyvom je vystavené a aké úlohy prijíma, sa v hlave a napokon dokonca v celom tele zakladá plasticita. Formy však vchádzajú do ľudského tela zodpovedajúc aktivitám a nie, ako by niekto rád veril, náhodne z tela. V tomto zmysle je človek závislý na okolí a v neposlednom rade na kozmických vplyvoch, ktoré ho obklopujú. Ak by niekto zavrel dieťa do pivnice a zásoboval by ho iba jedlom, bez prílevu aktívneho učenia, v krátkom čase by zomrelo, lebo by nedokázalo budovať žiadne základné a ani nové štruktúry.
Spojenia vytvorené nervovými zakončeniami v mozgu, sú nevyhnutné pre posilnenie životných síl a sformovanie zrelého vedomia u ľudí. Prebiehajú v mozgovej kôre.1
Nasledujúce cvičenie môže robiť každý, bez ohľadu na to, v akej životnej fáze sa nachádza:
Predstavme si obrazne nejaké geometrické teleso, napríklad štvorsten, a ostaňme 5 minút sústredení s udržiavanou myšlienkovou bdelosťou. Štvorsten je teleso, ktoré je možné si pomerne dobre predstaviť, ak ho človek najskôr spozná pomocou zmyslového vnímania. Cvičenie by malo prebiehať bez nátlaku, no pritom bez veľkého odbočovania.
Potom ako porovnávajúce pozorovanie si predstavme vlastné telo s chorobou a ostaňme rovnako po dobu 5 minút pri vnímaní predstavy a v pozorovaní. Po týchto dvoch pozorovaniach a cvičeniach koncentrácie by mala nasledovať prestávka.
V treťom kroku, po tom, ako nastal od cvičenia dostatočný odstup, pacient zváži rozdiel a kvalitu dvoch rôznych zvolených pozorovaní. Pozornosť a sústredenie na štvorsten by u pacienta mali prebiehať s relatívne neutrálnym záujmom, bez sympatií či antipatií, a tým otvárať celkom slobodnú sféru, zatiaľ čo pozorovanie chorobnej situácie je veľmi silne spojené s osobnými pocitmi, napríklad s túžbou po zdraví a preto oveľa ľahšie ostáva subjektívne viazané. Napriek tomu, ak sa na druhé cvičenie pozeráme v súvislosti s prvým, môže uvoľniť počiatočné objektívne pozorovacie procesy.
Pri týchto cvičeniach a ich porovnávaní je dôležitá otázka vývoja. Pri všetkých tých procesoch a činnostiach, v ktorých človek rozvíja slobodné vedomie, sa môže ľahšie regenerovať a získavať nové energie, takzvané nové éterické sily. V subjektivite, ktorá signalizuje obsadenie vedomia strachom a uväznenie v tele, tieto ďalšie slobodné energie nedokážu prúdiť.
Z tohto dôvodu ďalšia úvaha ukáže, ako môže byť vedomie v chorobných situáciách naladené na nové preorientovanie.
Poznámka:
1 Geo-vedec Gregg Braden vo svojom príspevku na youtube „Toto je spojenie medzi NEURÓNMI a SRDCOM" ukazuje ako prebieha spojenie neurónov v mozgu. Sieťovanie neurónov je možné názorne sledovať pod mikroskopom.
Zdravie - Logika a zákony < späť
Choroba v skutočnosti nie je nepriateľom človeka - X.< späť ---
--- vpred > Urážky a projekcie spôsobujú choroby - XII.