|
30 Október 2024
Logika a zákony zdravia IX
Cvičenia, ktoré vedú k rastúcemu zvedomeniu, psychickej stabilite a v neposlednom rade k priaznivému vývoju, si vždy vyžadujú konkrétne a logické predstavy.
Článok Heinza Grilla uverejnený 22. júla 2024 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/meditation-gesundheit-konkret/
po slovensky: https://heinz-grill.de/sk/meditacia-zdravie-konkretne/
Čo vlastne znamená slovo „konkrétny"? Znamená to niečo ako „názorný", alebo inak povedané, „dostatočne uchopiteľný pomocou schopnosti vnímať a usudzovať". O túto dôkladnú logiku a predstavivosť sa musia snažiť terapeut aj pacient. Keď sa takéto zaoberanie odohráva práve vo vzájomnom vzťahu medzi liečiteľom a človekom, ktorý potrebuje jeho pomoc, môže najľahšie vstúpiť element sattva s jeho svetelným, očisťujúcim účinkom. Veľká prekážka pri mnohých terapiách v skutočnosti vzniká z nesolídnych slovných formulácií, ktoré pochádzajú z ezoteriky a z veľmi subjektívnych skúseností, ktoré pri tom vznikajú. Skutočnosť, že konvenčným lekárskym metódam sa často málo dôveruje, by však nemala byť založená na rýchlom a naivnom uhle pohľadu, pochádzajúcom z alternatívnych názorov. Bežné liečebné postupy môžu byť veľmi symptomatické a často materialistické; no v každom prípade sa vynára otázka, či sa dá od nich upustiť a či predsa len nepredstavujú súčasť kultúry liečenia. Každopádne je dôležité, keď sa niekto obráti na prírodno-liečiteľské, alternatívne alebo ezoterické praktiky, akou je meditácia, aby ich nepoužíval polarizujúco a už vôbec nie nekonkrétnym spôsobom.
Cvičenie je vždy vedomým zameraním sa na objekt alebo obsah.
Ak teraz niekto začne nejaké cvičenie, napríklad pokojný sed s uvoľnenou šijou a plecným pletencom, s napriameným chrbtom a solídnou pevnosťou v oblasti krížovej kosti, mal by túto polohu utvárať s jasnými vnemami a myšlienkami. Pri takejto forme členenia vzniká upokojenie a cvičiaci pritom nepotrebuje unikať z reálneho života na nejakú cestu snívania s iluzórnymi obrazmi. Pre meditáciu je potrebné iba celkom prirodzene sa vyhýbať odbočovaniu, emocionálnym nepokojom a intelektuálnym špekuláciám, aby vedomie mohlo byť cielene navedené na jasne zvolený obsah.
Obsah zvolený pre cvičenie musí byť konkrétny. Napríklad takzvaná sugescia alebo afirmácia nie sú konkrétne. Pri autosugescii sa často hovorí: „Uvoľňujem sa," a potom sa opakuje „Uvoľňujem sa, teraz som uvoľnený." Pri týchto slovných formuláciách nevzniká vedome vytvorený stav vnímania a nahliadania, ale dotyčná osoba sa ponára do reality nekonkrétneho uvoľnenia obsadzujúceho vedomie, ktorú si sám stvoril. Necháva sa pomýliť snením alebo zahaľujúcimi pocitmi. V mnohých prípadoch stav meditácie alebo uvoľnenia tak nadobudne charakter tamasu, skutočnej ilúzie, ktorú si človek sám vytvoril a ktorá v konečnom dôsledku oslabuje psychiku a bráni človeku pri povznášajúcom vzťahu s charakterom posilňovania imunity. Žiaľ, iluzórne stavy sa dnes sprostredkúvajú v mnohých meditačných kurzoch a ezoterických praktikách. Cvičiaci by sa mal pri všetkých činnostiach vychovávať ku konkrétnosti a jasnej predstavivosti s bohatými obsahmi. Náročným cvikom, pri ktorom však ašpirant nijako nemôže urobiť chybu, žeby skĺzol do zasnívania, je v joge napríklad stoj na hlave. Naučiť sa tento stoj na hlave si vyžaduje pevné a jasné zaoberanie sa formou, ktorá má dospieť do vývoja. Emócie sú s učením sa stoja na hlave naozaj nezlučiteľné, no tento cvik nie je vhodný pre každého a preto je tu spomenutý len okrajovo.
Stoj na hlave – šíršásana
Pozícia sedu je veľmi variabilnou, základnou a dôležitou polohou, ktorá je veľkou výhodou v joge, ale aj pri meditáciách a rôznych cvičeniach koncentrácie. Pretože má dôležitý význam, bude tu podrobne popísaná. Cvičiaci položí na zem poskladanú deku a teraz si na ňu môže sadnúť v rôznych polohách. Jednou z najpoužívanejších polôh je pozícia tureckého (krajčírskeho) sedu, ktorá sa dá cvičiť s rôznou náročnosťou. Čím viac sa kolená dostanú k zemi, ako je to napokon v polohe lotosu alebo polovičného lotosového sedu, tým stabilnejšie, pokojnejšie a ucelenejšie sa dá telo zažiť. Chrbtica sa vzpriamuje smerom nahor, hlava ostáva voľná.
Turecký sed Pri tureckom sede je možné podložiť si vankúšik. Polovičný lotosový sed
Mnohí, ktorí zaujmú túto pozíciu, zatvoria oči, aby sa stali odolnými voči odvádzajúcim vplyvom zvonka. Nie sú to však práve vnútorné emócie a nepokojné prúdy psychiky, čo tvorí najdôležitejší rušivý faktor cieleného sústredenia a koncentrácie? Ak cvičiaci nechá oči otvorené, no nedovolí pohľadu blúdiť v priestore, je podľa skúseností lepšie chránený pred subjektívnym upadnutím do snového stavu. V tejto polohe nie je v žiadnom prípade cieľom snívanie, dokonca ho treba vnímať ako kontraproduktívne.
Úplný lotosový sed – veľmi ucelený a členený postoj telesného pokoja a dokonalej bdelosti vedomia.
Keď sa táto poloha sedu zvládne relatívne pokojne a s rovnomerným rozložením napätia, nasleduje ďalší krok. Teraz cvičiaci upriamuje svoju pozornosť na zvolený, pokiaľ možno čo najkonkrétnejší myšlienkový obsah. Predstaví si napríklad vlašský orech v uzavretej škrupine. Dokonca si môže tento orech umiestniť pred oči, aby zmyslový obraz zachytil dostatočne konkrétne a príliš neskĺzaval do fantázií. Počas pozorovania, ktoré môže trvať 5 minút, si cvičiaci predstaví, ako je vybudovaná vonkajšia škrupina tohto orecha a ako sa za týmto viditeľným škrupinovitým útvarom tvorí jadro plodu, ktoré predstavuje skutočnú podstatu. Pri cvičení ostáva vedomie vždy konkrétne a vyhýba sa odbočeniam.
Orech – obsah nie je viditeľný.
Až po otvorení škrupiny, bude obsah vidno.
No mysliteľný a predstaviteľný je už aj bez vnímania zmyslami.
Kresby: Cornelia Foerch
Ak sa cvičiacemu podarí v súlade s týmito myšlienkami päť minút udržať predstavu bez väčšieho odbočovania a rozptyľovania, posilní svoj senzibilný nervový systém, smerom dovnútra sa stáva pokojnejším a získava lepší vzťah k svojmu objektu pozorovania. Vyhýba sa snívaniu, fantazírovaniu alebo nesolídnemu emocionálnemu rojčeniu. Predmet pozorovania sa stáva objektom a pozorovateľ ostáva jasným, bdelým a v predmetnom vzťahu k objektu. Ak by zavrel oči a upadol do sentimentálneho snívania, čo je stav, ktorý sa dnes takmer vždy odohráva pri meditovaní, upadol by do tamasického stavu, ktorý je odcudzený realite, alebo by sa štylizoval do stavu rojčenia s emocionálnym zápalom, a tým by pozornosť skĺzla do stavu radžas, teda nepokoja. Sattvický vzťah k objektu je predmetný, slobodný a citlivý, na vedomie pôsobí usporadúvajúco a týmto spôsobom upokojujúco na obehový systém a posilňujúco na nervový systém.
Chyba, ktorá sa dnes v týchto prvých základných prístupoch k cvičeniu veľmi často vyskytuje, je spôsobená mylnou predstavou o koncentrácii, meditácii a nakoniec aj o spiritualite. Dnes si človek skutočne myslí, že emocionálny prístup k stretnutiam, prírodným javom alebo objektom je viac spirituálny, než usporiadaný, vecný vzťah. „Orech je jednoducho skvelý a bol taký krásny," alebo „Úplne som sa spojil s predmetom pozorovania a stal som sa s ním zajedno." Alebo iná osoba hovorí: „Predstavoval som si zlaté svetlo a aj som počas meditácie zlaté svetlo videl." Zostupujúce emócie v každom prípade spôsobujú najrôznejšie zážitky, ktoré sú iluzórne, odcudzené skutočnosti alebo podliehajúce rojčeniu a sú tamasické alebo radžasické. Pri všetkých cvičeniach sa preto jednotlivec musí vychovávať ku konkrétnosti a tvoriť si usporiadané predstavy verné skutočnosti a oslobodené od fantazírovania.
Ak niekto dobre nadobudne tento základ, môže veľmi kvalitne vybudovať svoje zdravie. Ezotericky polovičatým alebo nesolídnym slovným formuláciám sa treba zásadne vyhýbať, obzvlášť pri ochorení na rakovinu, pretože neposilňujú vedomie a často spôsobujú ďalšie podráždenie imunitného systému.
Ako však pri tejto orientácii na konkrétnosť dôjde k uskutočneniu vývoja a spirituality? Touto otázkou sa bude zaoberať ďalší článok.
Zdravie - Logika a zákony < späť
Ťažkopádnosť, aktivita, uvedomenie - VIII. < späť ---
--- vpred > Choroba v skutočnosti nie je nepriateľom človeka - X.