|
07 Júl 2021
Meditačné obsahy č. 90, 91, 92, 93
Meditačný list č. 90:
Kedy a za akých predpokladov sa meditácia rozvinie do podoby daru pre svet, pre vesmír a pre ľudstvo? Najskôr sa táto otázka dá zodpovedať tým, že cvičiaci si sprítomní, že nevykonáva meditatívnu aktivitu pre seba, ale pre väčší celok. Vlastný egoizmus s jeho túžbami a so zakrádajúcim sa pudom sebazáchovy je však úžasne dynamickou zväzujúcou silou, ktorá sa nedá ľahko rozpoznať, ani sa nedá ľahko zvládnuť a prekonať. Dosiahnutie úspešnej meditácie si bezpodmienečne vyžaduje dlhšie trvajúce školenie, ktoré je v súlade s čo najušľachtilejším a vysoko postaveným cieľom.
Otázka, kedy sa meditácia skutočne stáva darom pre svet, sa z technického pohľadu dá zodpovedať veľmi jednoducho. Každý, kto svoje myslenie dokáže utvárať slobodne, kto je schopný pôsobiť na svoje pocity slobodne od tela a súčasne toto myslenie dokáže naplniť obsahom, obohacuje každú súčasť sveta, vesmíru, samého seba a svojich spoluobčanov. Dokáže éterické sily nie iba dávať, ale ich dokáže opäť uvoľniť z ich uzatvorenia, ktoré vzniká vďaka väzbám. Pokiaľ ide o tieto technické okolnosti, je preto možné objasniť univerzálnu a dávajúcu realitu meditácie v niekoľkých vetách. A predsa, ak cvičiaci neuskutočňuje dostatočnú bádateľskú prácu o pomeroch v duši a o pojme éterické telo, nie je ľahké porozumieť týmto vetám. Pre človeka povrchne cvičiaceho meditáciu ostáva tajomstvom, kedy a kde panujú pomery, ktoré sú určované egoizmom a kedy sa zas ukazujú tie svetlé procesy meditácie, ktoré pracujú ako dar pre svet a pre ducha. (1)
Skúmanie éterického tela z hľadiska pojmov a nakoniec prostredníctvom pozorného empirického výskumu predstavuje dôležitý základ pre každú meditačnú prax. Nemali by sa používať žiadne pojmy, ktoré nie sú dostatočne spracované a privedené do reality. Ak človek hovorí o éterickom tele niekomu druhému, napríklad v kruhu kolegov, a nevydobyl si ešte predstavu založenú na odbornosti, vytvára vo svojom okolí bytosti, ktoré vo vonkajšom zmysle vyvolávajú odcudzenie a antipatiu a v duchovnom zmysle vytvára, presne vzaté, jemné nespojené silové prúdy, ktoré subtílne vyvolávajú procesy štiepenia a rozkladu v medziľudskej vzájomnosti. Ezoterické reči bez hlbšieho vzťahu vytvárajú dezintegrujúce formy, ktoré majú väčšinou temný a zatieňujúci charakter. Pokiaľ človek sám nepreskúma pojmy dostatočne a nevyvinie sa k prvému vnímaniu, je lepšie poukazovať na referencie a citácie. V serióznom duchovnom školení by nemalo nastať nijaké ezoterické privlastňovanie si pojmov.
Pre nasledujúcu meditáciu má éterické telo naďalej slúžiť ako pojem na skúmanie, a tiež ako praktický objekt skúmania samotného. Éterické sily sú neprestajne v pohybe. Nikdy nedospievajú do stavu ticha. Ak by vo svojej pohybovej aktivite zatuhli, vykĺzli by do stavu bez života a umierali by v hmote. Éterické sily sú preto ťažko vnímateľné, lebo sa nedajú pozorovať ako nejaký daný stabilný predmet. Éterické sily sú neprestajne v pohybe, vyznačujú sa pohyblivosťou. Étery pôsobia z periférie k centru a od centra k periférii. Tieto krátke vety majú slúžiť pre meditáciu.
(1) Forma žiadostivosti, ktorú je také ťažké prekonať; porovnaj k tomu Bhagavad Gíta III, 43:
evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahābāho kāmarūpaṁ durāsadama
„Tým, že k tomu najvyššiemu vyrastieš prostredníctvom porozumenia, ktoré stojí nad usudzujúcim rozumom, a tým, že vycvičíš silu Ja prostredníctvom (nižšieho osobného) ja, aby si ho posilnil a utíšil, zabi, ó, Ty silou vyzbrojený, tohto nepriateľa v podobe žiadostivosti, ktorá sa dá tak ťažko premôcť." (podľa Šri Aurobinda)
Meditačný list č. 91:
Nasledujúci obsah textu môže slúžiť na štúdium k meditácii a na zaoberanie sa s dvomi veľkými pohybmi, ktoré éter vytvára v človeku:
Rudolf Steiner: Duchovná veda a terapia, GA 313, Fabula, s. 31-33
Pri tomto štúdiu majú prebiehať pozorovania a úvahy o človeku, ako je postavený do vzťahu k svetelnému a tepelnému éteru. Ako silno a v akej forme pôsobia dnes u človeka oba vrchné étery? Pristupujú k človeku v dostatočnej miere účinnosti? Dokáže človek dostatočne prijímať teplo a svetlo?
Tieto pozorovania majú prebiehať nepredpojate a majú mať konkrétny textový obsah. Výsledok cvičení, ako už bolo často uvedené, sa nikdy nemá získavať pomocou špekulácií. Pozorovania, reflexie, opakovania a citové vnemy majú deň čo deň sprevádzať cvičenie. Hodnotné je, ak ašpirant na ceste začína s pokojným nastavením, že sa musí naladiť na neznáme a neviditeľné pole vnímania.
Meditačný obsah č.92 - 26.6.2021
Podobne ako udáva Rudolf Steiner v texte minulej meditácie, nemá sa svetelný éter zameniť za fyzikálnu formu javu. Éterické sily sa denne menia a v žiadnom prípade nesmieme povedať, že dni bohaté na svetlo, ako sú v súčasnosti okolo letného slnovratu, by mali veľmi veľa svetelného éteru. V princípe nesmieme z fyzikálneho javu bezprostredne odvodiť, čo sa deje na najbližšej vyššej rovine. Oveľa viac sa pri usudzovaní o nejakej veci má myslieť opačne. Éterické pomery podliehajú vlastným zákonom. Ich štúdium predpokladá síce procesy vnímania fyzického diania, avšak samotné fyzické kritériá by nemali slúžiť pri hodnotení éterov. Cieľom meditácie je bezprostredne vidieť a zisťovať tajomstvá vo svetovom stvorení. V antropozofických kurzoch sa často články, ako ľudské Ja, astrálne telo a éterické telo, hodnotia podľa komparatívnych pozorovaní, a tým sa odvodzujú od fyzických procesov. Vnímanie a nazeranie vyšších entít predpokladá určité myšlienkové obsahy a dlhšie trvajúcu koncentráciu, s dobre vedeným a pokojným vedomím.
Rozdiel medzi odvodeným výskumom poznatkov a medzi bezprostredným nahliadajúcim skúmaním je v tom, ako človek vyžaruje na okolie a na celok, a je veľmi veľký. Hoci odvodené poznatky nie sú zakázané, mali by sa však ako také aj hodnotiť, lebo skoro vždy nesú omyl jemných emocionálnych prímesí. Avšak samotné poznanie nesmie byť ovplyvnené v žiadnom prípade zo strany tela, ani pocitov. Ak je získané bezprostredným videním, prebudia sa sily, ktoré budú vnímané a rozpustia sa akékoľvek negatívne okolnosti väzieb, ktoré spravidla obaľujú objekty sveta.
Sily svetla a tepla pôsobia z vesmíru zvonku dovnútra a zhora nadol, teda z periférie k centru. Tento smer pohybu, hoci vždy ostáva v aktívnom prúde, nikdy sa nemôže obrátiť. Sily tepla a svetla nemôžu pôsobiť zvnútra von.
Je priaznivé, keď si človek toto smerovanie pohybu najskôr predstaví, aby videl oba tieto étery. Aby sme stanovili ešte aj ďalšie kritériá - tepelný éter pôsobí usporiadavajúco, modelujúco, tým najjemnocitnejším a nie zatieňujúcim spôsobom obaľuje, zatiaľ čo svetelný éter mocne spôsobuje tvorbu štruktúr u rastlín aj u ľudí. Sily svetelného éteru diferencujú a dávajú obrysy ladného charakteru.
Ako pôsobia dnes na ľudí tieto sily, ktoré v skutočnosti nielenže predstavujú svetlo, ale majú aj tú najlepšiu kvalitu? Ich kozmický charakter sa prejavuje v modrastých tónoch. Od tepla po svetlo sa odtieň modrej obmieňa od tmavších po svetlejšie odtiene. Ak sa tieto étery veľmi dobre dokážu prejaviť v ľudskej aure, je to však veľmi zriedkavý prípad, môžu sa objaviť zlaté éterické štruktúry. Zlatisté javy sú vidieť iba u veľmi múdrych a transformovaných ľudí.
Otázka, ktorá bola položená ako podnet v minulom meditačnom liste, ostáva tá istá. Spomínané kritériá môžu v nasledujúcom týždni doplňujúco inšpirovať a obohatiť cvičenia.
Cvičiaci by mal vynaložiť úsilie, nie iba ako konečný platný výsledok, že niečo videl alebo nevidel, ale stále viac by sa mal snažiť to, čo vnímal, aj popísať.
Aká forma a ktorý úkaz pôsobí na človeka? Ako vyzerá? Dá sa už aj popísať v zmysle nadzmyslového vnemu?
Väčšina ľudí sa vyhýba takémuto intenzívnemu vnímaniu a namiesto toho popisujú fyzickú alegorickú realitu. Nakoniec sa pokúšajú z fyzickej reality usudzovať na tú éterickú. Cvičiaci by preto mal explicitne dbať na tieto jemné rozdiely medzi bezprostredným vnímaním a medzi jednoduchým tvorením si záverov.
Pramene:
Heinz Grill, Bytostné tajomstvo duše:
Objekt sa sám odhalí
„Tým, že človek napodobí objekt v myšlienkach, vydáva sa do roviny, na ktorej už pohľad nie je vychyľovaný fyzickým zmyslovým objektom. Táto činnosť spomienok môže predstavovať prvý základ vnímania éteru. – Druhý význam spočíva v tejto spomienkovej aktivite. Malo by byť zdôraznené, že toto rýdze zhliadanie nadzmyslových síl nenastáva zo subjektívnych dispozícií človeka, ale celkom z jeho schopnosti pozorovať objekt, spomínajúc ho opäť zreprodukovať a napokon ho preniknúť určitou myšlienkou. Objekt totiž práve pomocou myšlienky, ktorú mu človek pripojí, bude pozdvihnutý do určitého slnečného stavu. Cvičiaci sa už viac nesnaží objekt uchopiť svojou vôľou, ale intenzita celej prípravy a tvorby koncentrácie na objekt mu dovolí nakoniec slobodnejšie zažiariť vo sfére. Takýmto spôsobom bude cvičiaci vo svojej pocitovej mysli pokojnejší a objekt sa začne ticho sám od seba otvárať, alebo lepšie povedané, odhaľovať. Vďaka fáze koncentrácie žiari oproti mysli pozorujúceho. Takto cvičiacemu človeku prichádza v ústrety určitý druh spätne žiariaceho, citlivého a slobodného citového vnemu svetla." (s.112)
Rudolf Steiner, Goetheho svetonázor, GA 06:
Goethe a jeho zahĺbenie sa do života prírody
„Logické neprestajne pokračujúce tkanie radu myšlienok bez zahĺbenia sa do skutočného života a tvorby prírody mu (Goethemu) pripadalo ako neplodné. Pretože sa cítil byť prírodou vnútorne prerastený. Vnímal sa ako živý článok prírody. To, čo v jeho duchu vzniklo, to, podľa jeho názoru, príroda nechala v ňom vzniknúť. Človek sa nemá postaviť do kúta a veriť, že by tam sám zo seba dokázal splietať tkanivo myšlienok, ktoré by tým objasnili podstatu veci. Mal by neprestajne nechávať cez seba pretekať prúd svetového diania. Potom by cítil, že svet ideí nie je ničím iným, než tvorivou a činnou mocnosťou prírody. Nebude chcieť stáť nad vecami, aby o nich dodatočne premýšľal, ale hlboko sa vhrabe do ich hlbín a vynesie z nich to, čo v nich žije a pôsobí. – K takémuto spôsobu myslenia viedol Goethe svoju umeleckú prirodzenosť." (s.47)
Meditačný obsah č.93
Pri bezprostrednom zrení objektu sa cvičiaci pozdvihne svojím vedomím z fyzického lipnutia a vydá sa do ľahšej, odpútanejšej sféry koncentrácie. Toto vedomie sa rozvíja v tepelnoéterickej a svetelnoéterickej jemnocitnosti. Naozaj sa odpúta od tela a zdržiava sa v éterickom prostredí, prinajmenšom v momentoch vnímania.
S každým cvičením sa jedinec posúva do novej reality. Položí si tam svoje základy a zdržiava sa tam, ako hovorí Rudolf Steiner, vyjme všetko to, čo v tejto skutočnosti žije a pôsobí. (pozri posledný meditačný list „Goethe a vnorenie sa do života prírody").
Slobodu od tela si musí cvičiaci pripustiť pomocou disciplíny a rozhodnosti. Mnoho ľudí sa robí závislými na všetkých možných emóciách a prinesených rozpoloženiach duše, a preto vôbec nedokáže vstúpiť do slobodnej, mysliacej a koncentrovanej činnosti vedomia. Jedna účastníčka povedala, že sa nedokáže rozhodnúť pre nejakú prácu, lebo vo svojej vlastnej mysli cíti určité nechcenie. Myslela si, že rozhodnúť sa dá aj vtedy, ak v rámci emocionálnych vnemov je prítomná aj zreteľná vôľa pracovať alebo konať. Aký veľký omyl sa črtá v tejto determinácii závislej na tele! Na meditačnej ceste musí cvičiaci zanechať všetky emocionálne vôľové predpoklady a v pravom slova zmysle sa ich musí zbaviť a pozdvihnúť sa z nich. Subjektivitu, v ktorej sú chcenie a emocionálne reakcie uväznené, si v žiadnom prípade nesmieme zameniť s takzvaným Ja-svojbytím a ďalej ani s duševnou realitou. Sú to závislosti pripútané na telo a zabraňujú cvičiacemu v prirodzenej tendencii vzchopiť sa ku slobode a k vyšším schopnostiam vnímania. Aby cvičiaci dokázal do istej miery intenzívnejšie a slobodne pristúpiť k objektu, potrebuje sa rozhodovať úplne nezávisle od zdravia tela, od predpokladov vôle subjektívneho charakteru a od všetkých emócií. (1)
Mohlo by znieť čudne a veľmi dominantne, keby sme povedali, že prácu, ktorá je povinnosťou, treba urobiť, či niekto chce alebo nechce. Cieľ, ktorý sa má dosiahnuť alebo práca, ktorá je nevyhnutná ako povinnosť, si vyžaduje rozhodnutie, a to musí často nastať nezávisle od telesných určujúcich pomerov. Kto na duchovnej ceste tohto druhu nevykoná sebaprekonanie a necháva sa závislým od vlastnej vôle, ktorá je zakorenená v základoch žiadostivostí svojej lipnúcej citovej mysle, nemôže v meditácii dosiahnuť žiadne trvalé pokroky a užitočné zrenie. Vždy bude uzávery považovať za výsledok a tie vôbec nebudú poskytovať pravé poznatky o prapôvodných súvislostiach vo stvorení. (2)
Meditačná úloha minulého a predminulého listu sa zaoberala vnímaním súčasnej situácie a éterickými pomermi, v ktorých dnes človek stojí. Ako pracujú svetelné a tepelné kvality na človeku? Sily tepla a svetla vo svojom formovaní skutočne už viac naňho neprichádzajú dostatočne utvárajúc formy, formotvorne. Éterické telo slabne, pretože už nedokáže pôsobenia prichádzajúce z kozmu prijímať alebo iba ešte obmedzene. V zásade sa táto tendencia javí ako povážlivá a poukazuje na vleklé a stále hlbšie uväznenie v tele, ktoré sa musí prejaviť patologickými fenoménmi.
Pre nasledovné meditácie si treba túto podstatu rozhodnutia v prežívaní zvedomiť v jeho nosnom význame. Ďalej sa zdá dôležité, aby údaje o súčasnej a nasledujúcej situácii tepelných a svetelných síl, ktoré už viac nezostupujú správne na človeka, neostávali iba ako informácia, a tým by to človek považoval za vybavené, ale majú slúžiť ako ďalšie podnety na skúmanie a pozorovanie. Ako skutočne vyzerá obraz človeka vo vzťahu ku kozmu a k svojmu okoliu, k silám svetla a tepla, presnejšie vzaté, k éterickým silám? Meditácia nemá predstavovať iba konštatovanie, že človeku chýba dostatok tepelných a svetelných síl, ale oveľa viac sa musí cvičiaci učiť popísať tento obraz, ako nadzmyslovo vyzerá, a to nie iba na viditeľných javoch, ale na nadzmyslových javoch.
Meditačná úloha preto znie: Ako sa dá popísať obraz svetelných a tepelných síl, ktorý by chceli pracovať na človeku v tomto stave ich nedostatku alebo pri ich nedostatočnom zasahovaní?
Pramene na prehĺbenie:
(1) Pozri – Bhagavad Gíta. V zásade Bhagavad Gíta popisuje prekonanie vôle pomocou vyššej potrebnej cieľovej perspektívy a povinnosti.
Bhagavad Gíta III, verš 19:
tasmād asaktaḥ satataṁ kāryaṁ karma samācara
asakto hy ācaran karma param āpnoti pūruṣaḥ
„Preto konaj vždy dielo, ktoré musí byť urobené (pre dobro sveta - lokasaṁgraham – ako bude ďalej uvedené), bez lipnutia! Lebo konaním bez lipnutia človek dospeje k Najvyššiemu."
Bhagavad Gíta III, verš 43:
evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā saṁstabhyātmānam ātmanā
jahi śatruṁ mahābāho kāmarūpaṁ durāsadama
„Tým, že vyrastieš k Najvyššiemu pomocou porozumenia toho,
čo stojí nad Tvojím usudzujúcim rozumom
a vycvičíš si moc na samovoľné chcenie,
aby si ho učinil pevným a tichým pomocou rozhodnosti,
zabi, ó ty na silu chudobný, tohto nepriateľa v podobe žiadostivosti,
je to tak ťažké pochopiť!"
Takzvané nižšie ja sa často ukazuje v podobe uväznených pomerov vôle.
(2) Rudolf Steiner, Antropozofia, psychozofia, pneumatozofia, GA 115, s. 172:
„Pravda vo vzťahu k postupu ľudskej kultúry, ako aj jednotlivého ľudského života je povinnosťou, a preto je človek nútený o pravdu sa snažiť a svoj život žiadostí odsúvať.
Pretože rozhodnutie o pravde nezáleží na ňom, núti nás pravda svoj život žiadostí odsúvať.
A to musíme tiež pokojne robiť počas snaženia sa o pravdu.
Snaha o pravdu je preto v podstate základom toho, čo najviac odsúva správnou mierou naše sebavedomie."
O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše
Podujatia s Heinzom Grillom < späť
meditácie 86, 87, 88, 89 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácie 94, 95