meditácie

články

12.4.2024 o 16:16

 

Joga je viac než ásana.

 aktuálne cvičenia:
Liečivé zmyslové vnímanie

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Meditácia 94, 95

Meditačný obsah č. 94

Ako pracujú sily tepla a sily svetla na človeku?

Hoci sa táto otázka nedá zodpovedať v princípe vo všeobecnosti rovnako pre každú individualitu, je možné zistiť relatívne zrejmé javy, ktoré naznačujú, že kozmické sily sú v menej harmonickej výmene s pozemskými silami.

Éterické tepelné a svetelné sily pracujú z kozmického okruhu a sú to slobodne pôsobiace entity, ktoré si nesmieme predstavovať ako fyzickú skutočnosť. Slnko sa napríklad ráno nežne dotýka rastlín a pretepľuje zemskú sféru. Lúče prenikajú matériou. Avšak éterické sily ostávajú svojimi hnutiami suverénnymi a slobodnými. Nepôsobia lineárne, ako by si človek predstavoval podľa fyzických vĺn, či lúčov, teda podľa modelov prenesených z fyziky, ale svoj pohyb vsadzujú zhora nadol bezprostredne do hmoty. Vymykajú sa sile tiaže, ostávajú kozmické a dokonca sú voči fyzickej hmote plaché. Ostávajú nadriadené. Napriek tomu, že k hmote pristupujú, v tom okamihu, od ktorého im fyzické zahustenie postaví hranicu, ustúpia. Iba veľmi jemnučko alebo skoro nebadane sa kozmos a jeho étery dotknú fyzickej skutočnosti.

Pri pozorovaní človeka sa dnes ukazuje zvláštny cloniaci obal, ktorý drží kozmické hnutia riadne vzdialené až na šírku niekoľkých centimetrov od periférie človeka, od pokožky, hlavy a dokonca od zmyslov. Pri väčšine pozorovaní sa dá v ľudskom tele zistiť istý druh zhustenia, ktoré sa nezriedka ukazuje v procesoch vylučovania alebo sa prejavuje zvláštnymi, nepokojnými, bledými, nesúrodými javmi. Žiaľ, očkovanie niekedy prispieva k posilneniu tejto tendencie. Jemný dotyk toho vyššieho zhora, ktoré je sprostredkovávané pomocou tepelných a svetelných éterických síl, už nedokáže vtekať ako krásne, fascinujúce, krištáľové a mäkké jaganie. Dá sa rozpoznať metafyzické oddelenie medzi kozmickými a pozemskými entitami. Toto sú podmienky, ktoré, žiaľ, v budúcnosti povedú k oslabeniu zdravia a kondície a k utlmovaniu imunitného systému.

Pre rozvinutie procesov vnímania, ktoré nie sú prístupné iba fyzickým zmyslom, ale ktoré prenikajú ponad to fyzické do nadzmyslových rovín, sú na jednej strane potrebné dobré pozorovania a ďalej bezpodmienečné a úplné ustúpenie všetkých emocionálnych a fyzických telesných podmienok. Cvičiaci sa musí na okamih rozhodnúť byť dokonale ticho, absolútne mlčať, čo otvorí vnímavosť a prijímanie vyšších vnemov. Aby však tento okamih dokázal správne prežiť, vykonať a obsahovo objasniť, vyžaduje si to určité kritériá pre duchovné videnie. Cvičiaci si musí vždy nanovo vypracovať predstavu, ako asi éterické sily vo svojej slobode pôsobia svojimi farbami a formujúcimi pohybmi. Ak nezíska žiadne kritériá, nebude schopný okamih ticha v procese koncentrácie videnia naplniť obsahom slobodnej a definitívnej substancie. V procese videnia bude chýbať myšlienka so svojou vlastnou duchovnosťou.

Súčasne však cvičiaci nesmie prepadnúť omylu a nesmie sa jednostranne fixovať na kritériá a v momente ticha neprojektovať do neho opäť sily tela a na neho naviazané prúdenia. Cvičiaci skutočne potrebuje schopnosť rozhodnúť sa, ako to bolo v minulých meditačných listoch rozličnými spôsobmi uvedené.

Cvičenie treba v nasledujúcich dňoch vykonávať ďalej. V žiadnom prípade by človek nemal hodnotiť druhých, ktorí prípadne podliehajú zaťažujúcim podmienkam. Cvičenie by sa malo stať sociálnym činom, ba dokonca ešte viac, malo by sa stať činom lásky k človeku. Kto vykonáva cvičenie v koncentrácii a so zreteľnou jasnosťou, zbadá tú radosť, ktorá sa vytvorí sama od seba z cvičenia a z toho, že sa rozvinie éterická svetlá bytosť a zbadá, že podmienky a pomery v aure ľudstva sa môžu pozitívne zmeniť. Cvičenie je darom, ktorý môže pôsobiť nepriamo cez ducha.

V žiadnom prípade nesmie cvičiaci prepadnúť omylu a vôľovo sa fixovať do úlohy dobre zmýšľajúceho pomocníka. Nesmie si povedať: chcem pomôcť všetkým ľuďom, a preto sa na nich budem pozerať éterickým spôsobom. Oveľa zdravší je postoj skúmajúceho, ktorý chce rozumieť daným javom, chápať ich a v princípe hľadá spôsoby lepšieho kultúrneho a ľudského správania sa. Skôr, než cvičiaci urobí úsudok a unáhlené uzávery, mal by dostatočne vykonať prácu skúmajúcu dané fenomény. Starostlivosť o zdravie a kultúru by automaticky mala človeku nasadiť krídla k vykonávaniu tohto cvičenia.

Zdroje k prehĺbeniu:

(1) Z kozmického okruhu pôsobia éterické sily.

„Éterické sily pôsobia napríklad svojím prapôvodným spôsobom v mimopriestorovej dimenzii. Slúžia im doteraz prejavené fenomény, ale nepochádzajú čisto z fyzických prvkov. Pre dnešného človeka nie je jednoduché myslieť a dokonca si predstaviť ako realitu tie procesy, ktoré sa rozvíjajú samé od seba, zo svojej vlastnej explozívnej ohnivej a svetelnej dimenzie. Súčasne éter má svoje centrum. Ten však nie je niečím statickým, ale je dynamický a sily vystupujú hore a dole vlastne vždy v dvoch pohyboch, akoby v protipohyboch. Na jednej strane sa éter zhromažďuje v jednom presnom strede a na druhej strane opäť pôsobí svojou ohnivou a svetelnou dimenziou zo seba von svietiac a tvoriac teplo." (Heinz Grill, Kozmos a človek, s.27)

17. júla 2021

Meditačný obsah č.95

Ak pozorovanie človeka prebieha konkrétne, obsažne a dostatočne dlho, vedie vždy k lepším pomerom vo vzťahoch a k oslobodzujúcej atmosfére. Aj samotné spoznávanie negatívnych javov ich začne presvetľovať a okrem toho sa u meditujúceho prejaví rozšírenie prospechu pre vedomie.

Zovretia, ktoré sú dnes na ľuďoch viditeľné, vznikajú zo sugestívnych vplyvov doby a prostredníctvom nedostatku tvorivej iniciatívy v myslení, cítení a vnímaní. Keď je meditácia vykonávaná dostatočne objektívne, s potrebným a jasným rozhodnutím, vždy spôsobí budovanie vzťahu a opeknenie ako objektu, tak aj vlastnej osoby. Cvičiaci by v princípe mal viesť koncentráciu do bodu, ktorý k tomuto výsledku vedie. Často sa však skutočné poznanie ukáže až po niekoľkých dňoch cvičenia. Pri každom jednotlivom cvičení musí nastať svetlý rozjasňujúci proces.

Kvôli školeniu sa cvičiaci musí učiť rozlišovať vôľu a tiež vôľové pocity od takzvaného konkrétneho myslenia. Je tu zvláštny paradox: „Vôľa musí pomocou vlastného chceného a vedomého rozhodnutia dospieť k úplnému mlčaniu." Rovnako by sa táto veta dala formulovať tak, že sa napríklad povie, že ja musí premôcť ja.

Ako tento zdanlivo paradoxný dej prebieha, bude ľahšie pochopiteľné, keď budeme pozorovať rozličné pomery v živote. Meditácia s jej myšlienkovým duchovným obsahom ostáva vždy slobodná od všetkých podmienení tela a v dôsledku jej suverénnej a nadriadenej dimenzie je čarovným svetom blahoslavenosti a radosti. Žiari na pozemský svet a na telo, a predsa nie je závislá od zmyslovo vnímateľných podmienok. Z tohto dôvodu môže cvičiaci vykonať v nasledujúcej meditácii seba preskúšavacie pozorovanie: Kde sa zdržiava moje vedomie? Zdržiava sa v konkrétnej myšlienke alebo obsahu, v objektívnej tematickej oblasti, alebo je zviazané so chcením, s emocionálnym, žiadostivým, vytúženým potenciálom života? Kde a nakoľko je v rozličných fázach meditácie a ďalej tiež vo všedných podmienkach dňa vedomie konkrétne?

Napriek tomu, že ide o blahoslavený svet, ktorý sa v meditácii otvára pomocou konkrétnej myšlienky, javí sa pre človeka ako niečo celkom iné, než svet žiadostí. Človek s tým najväčším záujmom spravidla chce vyriešiť svoje problémy, uspokojiť svoje vôľové potreby a všeobecne sa snaží o krásny pocit, ktorý však nie je ničím iným, než pocit harmónie v pozemsko-telesnej oblasti. (1)

Zdroje na prehĺbenie:

(1) Rudolf Steiner, Poznávanie vyšších svetov, GA 10

(...) Nelze ovšem považovat za něco samozřejmého, že člověk zvolí bílou stezku, je-li takto postaven před rozhodnutí. To bude totiž záviset plně na tom, zdali při tomto rozhodování už bude tak očištěn, že ho žádný skrytý hlas sobectví už nepřesvědčí o tom, že ona vábení blaženosti by byla něco žádoucího. Tato vábení jsou totiž myslitelně největší. A na druhé straně ho vlastně nebude znatelně vábit vůbec nic. Nic zde nebude promlouvat k jeho sobectví. Co člověk získá ve vyšších oblastech nadsmyslového světa, z toho mu nic neplyne; je to výhradně něco, co vychází z něho: láska k tomu světu, který je kolem něho. (...) (preklad Jan Dostal, s.85)

Nemožno však brať za samozrejmosť to, že pri tomto rozhodovaní si zvolí človek „bielu" cestu. Záleží na tom, či je počas tohto rozhodovania taký osvietený, že ním nemôže pohnúť sebaláska, aby zvody takejto blaženosti považoval za žiadúce, pretože tieto pokušenia sú také silné, aké si len možno predstaviť. A na druhú stranu ho pritom nevábi vlastne nič. Zisťujeme, že tu vôbec nič neapeluje na egoizmus. Čo raz človek získa vo vyšších oblastiach nadzmyslového sveta, z toho mu nič neplynie, je to výlučne niečo, čo vychádza z neho: láska k ostatnému svetu." (preklad Antropozofická spoločnosť, vyd. Sophia, s.106)

Nedá sa teraz povedať, že by bolo niečím samozrejmým, keď bude človek postavený pred rozhodnutie, že si zvolí bielu cestu. To totiž bude závisieť celkom na tom, či pri tomto rozhodovaní bude už natoľko očistený, že žiadna sebeckosť mu nebude predkladať vábenie blaženosti ako žiadúce. Pretože toto lákanie je mysliteľne to najväčšie. A na druhej strane, vlastne tu nie sú prítomné vôbec žiadne zvláštne lákadlá. Tu nič nehovorí k egoizmu / neoslovuje egoizmus. To, čo človek v nadzmyslových oblastiach dostane / získa, nie je ničím, čo by k nemu prichádzalo, je to iba niečo, čo vychádza z neho: láska k jeho svetu, ku ktorému náleží. (preklad Narajana)

(2) Pre porovnanie – Jánovo evanjelium (1,38):

Učeníci sa pýtali Ježiša: „Majstre (rabbi), kde sa zdržiavaš / kde prebývaš?" On odpovedal: „Poďte a uvidíte."

Táto otázka „kde prebývaš?" nie je namierená na fyzickú telesnosť, ale na určitú konkrétnosť, na zvolené vedomie v myšlienke.

(3) Pre porovnanie – 2. časť verša 33 v 9. kapitole Bhagavad Gíty:

kiṁ punar brāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣhayas tathā

anityam asukhaṁ lokam imaṁ prāpya bhajasva mām

„Preto sa obracaj v tomto svete časnosti plnom utrpenia na mňa, Krišnu, - (ak nahradíme slovo Krišna pojmom konkrétnej a obsažnej myšlienky, dostane slovná formulácia lepší zmysel a neostane spojená iba s osobou Krišnu alebo všeobecne s nejakou božskou postavou) – na konkrétnu spirituálnu myšlienku naplnenú obsahom."

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

meditácia 90, 91, 92, 93   <  späť   zoznam meditačných obsahov   vpred   >  meditácia 96, 97