|
24 Apríl 2025
O znení následných obrazov
"Ak človek vníma iba následné obrazy, nedeje sa ešte nič dôležité. To dôležité nastáva až vtedy, ak ešte niečo ostáva aj po následnom obraze. Lebo to, čo ostáva po následnom obraze, to sa už netýka očí, ale je to proces či zážitok, ktorý máme vďaka nášmu éterickému telu.
Ak niekto tento experiment vykonal sám na sebe, nebude už môcť lacno namietať, že aj to, čo ostáva, by mohol byť iba odznievajúci obraz, ktorý vznikol činnosťou fyzického tela. To totiž hovorí človek, pokiaľ tento zážitok sám nemal . . . Lebo to, čo potom ostáva po doznievajúcom obraze, je práve niečo celkom iného než to, čo stojí v akomkoľvek vonkajšom, fyzicko-zmyslovom vzťahu ku vnemu vonkajšieho sveta.
Napríklad, vo väčšine prípadov práve to, čo ostáva po vneme farby či svetla, nie je nijaký svetelný či farebný klam. Ak ostáva v takom prípade svetlo či farba, potom je to práve klam. To, čo ostáva, je však tón, o ktorom človek presne vie, že nebol vyvolaný našim uchom alebo jeho prostredníctvom. Človek môže vnímať aj niečo iné ako tón, vždy je to však vnem, ktorý sa odlišuje od vonkajšieho dojmu."