|
01 Február 2024
Formotvorné sily neba prejavené v rastlinách
čeľaď cruciferae - krížokveté
Pastierska kapsička
z čeľade kedysi krížokvetých, v súčasnosti kapustovitých
Keď človek, ktorý sa duševne podobá na pastiersku kapsičku, vytrvalo a zodpovedne nesie svoj kríž, verne si plní svoje povinnosti, až pritom zabúda na radosti života, krčí sa pod ťarchou úloh, ktoré stoj čo stoj plní, môže sa ľahko stať, že sa cíti zavalený a preťažený, akoby žil pod privretým poklopom, spod ktorého nevie ani len vyhliadnuť. V tesnom spojení so zemou skoro zabúda na teplo slnka a radosti života. Mrzne, chladne, tvrdne, trpí v zovretí, akoby žil v úzkej cele alebo v pasci, z ktorej túži uniknúť. Niekedy má pocit takej uzavretosti, akoby bol mŕtvy (kríž).
Jeho život mu neposkytuje ďaleké výhľady. Pod tlakom, ktorý mu spôsobujú blízki ľudia alebo aj on sám a s pocitom, že okolie ho len využíva a nezaujíma sa oňho, stráca sebavedomie, lebo nevidí, aký je v skutočnosti jedinečný a výnimočný. Okolie mu nedáva primeranú odozvu, lebo je uzavretý vo svojej cele, kde mu je zima, temno, akoby žil niekde na severe, kde rastie už iba kapusta. Pohrúženie do povinností života a pocit oddelenosti orientujú jeho pohľad smerom nadol. To jasné, radostné, ľahké z jeho života vyprchalo a nevie k tomu pozdvihnúť svoj zrak.
Prízemná ružica listov pastierskej kapsičky vyzerá akoby ju niekto zatláčal k zemi, zašliapol nohou, akoby druhému človeku ani nestála za povšimnutie. Je to veľmi nenáročný kvietok, vyzerá skromne, rastie na kamenistých a suchších pôdach. Patrí do čeľade kapustovitých, pôvodne nazývaných krížokveté, kde väčšina rastlín sú jedlé. Vedci zamenili názov, ktorý vyjadruje podstatu nesenia ľudského kríža a pocitov s tým spojených, za názov kapustovité. Kapusta a podobné zeleniny pri požívaní pôsobia na človeka tak, že mu nedoprajú príliš veľa jasu a orientujú jeho pohľad skôr nadol k materiálnym stránkam života.
Pastierska kapsička má úzky korienok a nerozvetvuje sa. Koreň rastliny je obrazom toho, v akej rodine človek žije. Nerozptyľuje sa, ostáva uzavretý v zovretí rodinou. Nevytvára bohaté a rozvetvené vzťahy.
Zo stredu listovej ružice vyrastá niekoľko pomerne tenkých, ale tuhých stoniek. Je to výraz toho, ako človek predsa len dokáže trpezlivo niesť svoj kríž. Po latinsky sa čeľaď kedysi nazývala cruciferae, čo znamená cruci - kríž, fere - niesť.
Aj keď je človek utláčaný svojim okolím, avšak podarí sa mu uvoľniť ten tlak, obnoviť prúdenie života a zbaviť sa depresívneho zaclonenia, ponecháva si vynikajúcu schopnosť byť užitočný a mimoriadne prospešný svojim zodpovedným a praktickým pracovaním pre svoje okolie. Napriek udupávaniu človek ostáva svieži, neklesá na duchu, ale trpezlivo znáša starosti života.
Rastlinka vyrastá z listovej ružice predsa len nahor. Pri vyrastaní na vrchole stonky rozkvitajú nenápadné malé kvietky. Každý má 4 biele lupienky usporiadané do kríža. Vyrastajú na pomerne dlhšej samostatnej stopke. Najskôr sú kvietky blízko pri sebe, ale ako stonka ďalej rastie za svetlom hanor do priestoru a z postupne odkvitajúcich kvietkov sa začínajú tvoriť semená, rozostupy medzi stopkami jednotlivých semeníčkov sa zväčšujú a osamostatňujú. Semená rastlín zobrazujú budúcnosť. Pastierska kapsička má názov podľa tvaru svojich semien, lebo práve semená sú dobrým zdrojom výživy. Kedysi si pastieri nosievali svoj chlebík, svoju výživu, v koženej tanistierke prevesenej cez plece podobného tvaru, aký tvoria semená pastierskej kapsičky.
Plody - výsledky práce takéhoto človeka sú "výživné", užitočné pre druhých. A keď sa dokáže opätovne spojiť s prúdom života, jeho práca nie je monotónna, ale mimoriadne činorodá, húževnatá a súčasne mnohostranne tvorivá. Podobá sa pionierskym priekopníkom, ktorí z ničoho, v nenáročnosti a v skromných podmienkach budujú užitočné dielo pre druhých. Aby získali "sladkosť" života, podobne ako semená pastierskej kapsičky obsahujú výživné sacharidy, musia prejsť duševne mrazivými obdobiami svojej životnej púte.
Ak sa niekto čuduje, že tu nepopisujeme liečivé účinky čaju z pastierskej kapsičky z pohľadu alternatívnej medicíny, avšak predsa len orientovanej na materiálne pôsobenie látok, alebo nepopisujeme vedeckým spôsobom to, o čom hovorí botanika, musí si uvedomiť, že toto je stránka jogová. Joga má celkom iné úlohy, než medicína alebo veda. Táto štúdia je príkladom skúmania vlastností rastliny z pohľadu, o ktorý sa človek snaží, keď postupuje vo svojom vývoji ďalej dopredu a má záujem o svet a o druhých ľudí.
Uvedené poznatky môže človek dosiahnuť napríklad opakovaným, rytmickým zaoberaním sa rastlinou. Prvý krok je celkom jednoduché verné pozorovanie rastliny. Druhým krokom potom v závislosti na tom, o aký aspekt máme záujem, môže byť napríklad položenie otázky: "Komu by si pomohla? Akému človeku by si vedela pomôcť v jeho trápení alebo chorobe?
Na výsledky treba trpezlivo čakať a nevynucovať si ich. Slobodný postoj voči prírodnej bytosti bude raz bohate odmenený rozvinutím nových schopností, ktoré sú sprievodnými javmi postupujúceho vývoja človeka. Pokora, úcta a čistota úmyslu sú tu dôležitými predpokladmi. Metóda "liečenia" tu nie je ani alopatická, ani homeopatická, ale duševná.
O joge < Cvičenia duše < Liečivé zmyslové vnímanie < späť