|
28 December 2021
Človek - ryba - ideál
Človek nesie dve prúdenia. Jedno smeruje k opätovnému spojeniu s vesmírom, s jednotou, z ktorej všetko vzniklo a druhé prúdi smerom k zrodeniu individuálneho človeka, ktorý vystupuje z celku ľudstva, aby prežíval vlastné svojbytie.
Najvýraznejšou charakteristikou je u tohto človeka sila viery v tom najvšeobecnejšom zmysle. Nejde o nijaké konkrétne vierovyznanie lebo o príslušnosť k nejakej skupine, ale o najvnútornejšiu silu duše, ktorá dokáže myšlienku prepracovať na ideál a aj ho uskutočniť.
Človek je plný fantázie, morálnej fantázie. Rád splýva, pohyblivo plynie v mnohostranných premenách. Muzikálna citlivosť mu umožňuje bohaté vnímanie nálad. Empaticky sa vžíva do okolia a ľudí spoznáva cez jemnocit a súcit. Otvorenosť, jemnosť, mäkkosť a povoľnosť spôsobuje aj veľkú bezbrannosť a zraniteľnosť.
Človek je plný tušení a pocitov, necháva im voľný priebeh. Jeho intuícia a ochota vedie k dôverčivosti a k naivnej bezstarostnosti. V sociálnom cítení sa vyznačuje láskou, pokorou, vysokou ľudskosťou a zmyslom pre spravodlivosť.
Má rozvinutú túžbu po slobode a zjednocujúcej pravde. Vedomie ja nemá presné obrysy, všetko e u neho premenlivé a plynúce. Žije vo svete bez obmedzení, bez presného poriadku a nejakých strnulých štruktúr. Všetko sa vyvíja, mení a on v tom vie plávať.
Súcit ho ženie do úlohy nezištného pomocníka. Necháva život bežať bez násilia. Je nenápadný, neuchopiteľný, akoby sa skrýval, rozpúšťa povrchnosti, odhaľuje hlboké súvislosti, lebo je v intuitívnom, aj keď nie vždy plne vedomom spojení s kozmom. Nepresadzuje vo svete vlastnú vôľu. Skôr verne zrkadlí impulzy z okolia blízkeho aj vzdialeného a jeho viera v zmysluplnosť je mimoriadne mocná.
Svoje pozemské ja vníma ako dočasné, preto na ňom nelipne, pociťuje ho ako časovo obmedzený jav, ktorý tu na Zemi má splniť nejakú úlohu a plynúť ďalej a ďalej. Hlbokým celoživotným poznaním sa mu stáva to, že človek sa človekom stáva až pomocou lásky.