|
20 November 2023
Premena zmyslového vnímania
Premena sa začína v srdci. Srdce sa má postupne očistiť a zušľachtiť vedomou činnosťou človeka, aby sa duša mohla spojiť s novým predobrazom človeka, ktorý na Zem priniesol Kristus.
Duša pozostáva z obrazov. Vnútorne človek žije medzi obrazmi. Srdce má schopnosť premýšľať a uvažovať nad obrazmi, to znamená starostlivo rozvažovať, vážiť a vytvárať uvážené vzťahy.
Každá zmyslová činnosť sa zrkadlí na spôsobe pohybu krvi. Srdce neprestajne pozoruje a vyvažuje pohyb krvi po tele, rýchlosť, tlak, dynamiku a plynulosť. Srdce toto kolísanie zaznamenáva a vníma ho ako vlastnosti pohybu krvi. Teda vnútorné obrazy duše, ktoré vznikli ako následok činnosti zmyslov, spôsobujú zmeny vlastností pohybu krvi a srdce ich vníma. Preto holé informácie nespôsobujú myslenie srdcom, srdcom hýbu iba obrazy.
Myslenie v obrazoch alebo aj v symboloch pomáha duševným silám stavať mosty medzi zmyslovým svetom a vnútorným duševným svetom. Touto činnosťou je možné premeniť život túžob v duši na oveľa dynamickejšie sily nazývané manas. Manas je zmysel, ktorý zjednocuje všetky ostatné zmysly. Rudolf Steiner ho nazýva zmyslom všetkých zmyslov. (Rudolf Steiner GA 265)
V Biblii je popísaný pád človeka, Adama a Evy, ako otvorenie očí. Každá zmyslová skúsenosť je vlastne opakovaním pádu. Zmyslové zážitky sa nachádzajú v dynamických vzťahoch medzi autonómnym nervovým systémom a endokrinným systémom. Zmyslové vnímanie teda spôsobuje prácu hormónov, ktoré podnecujú duševný život. Tieto autonómne procesy spočiatku človek nedokáže riadiť, alebo len čiastočne. Biblicky - nedostatok vedomia v tejto oblasti predstavuje obraz oddelenia ľudskej existencie od Božskej, teda predstavuje pád. V joge sa schopnosť prestúpiť ju vedomím označuje pojmom pratjahara.
Premena vzťahov medzi činnosťou zmyslov a telesnou odozvou v krvi a srdci spočíva vo vedomom očisťovaní a posilňovaní tela vnímania, teda tela cítenia alebo podľa Rudolfa Steinera nazývaným éterické telo. Paracelsus ho nazýval hviezdnym telom. V starozákonnej symbolike sa to nazýva budovanie nového Šalamúnovho chrámu.
Šalamún bol z rodu Ábelovho, ktorý bol dieťaťom Boha žijúcich foriem, teda duchov formy. Činnosťou živého Boha je tvorenie foriem pomocou živých kozmických formotvorných síl. (príklad voda a piesok) Šalamún však nevedel, ako vytvoriť nový chrám (Heinz Grill: Cvičenia pre dušu), lebo poznal iba používanie síl, ktoré už boli vo stvorení prítomné. Z Božích rúk dostal nákres chrámu, ale nedokázal si predstaviť, ako ho vybudovať. Aby mohol byť vynájdený nový spôsob budovania chrámu, treba nový druh formujúceho princípu, ktorý by premenil na život to, čo je bez života. Potreboval niekoho z rodu Kaina, lebo jeho potomkovia boli deťmi ohňa, duchov osobnosti, ktorí dokázali stvoriť život z mŕtvych síl, akoby vytesali sochy z kameňa alebo dreva. Kain bol technológ. Aby mohol nastúpiť nový spôsob, musel Kain Ábela zabiť. (obrazné vyjadrenie prevzatia vlády duchov osobnosti od duchov formy, R.Steiner GA 187 Ako môže ľudstvo opäť nájsť Krista, s.143) Tým však bol Kain odsúdený do vyhnanstva, do nevedomia človeka, do vnútra hmoty.
Sily budúcnosti boli sústredené v postave architekta Šalmúnovho chrámu, ktorý bol nositeľom potenciálu podobať sa samému Bohu. Dokázal nie len rozmýšľať o už existujúcom, ale práveže dokázal premýšľať, pred-mýšľať, predstavovať si, imaginovať formy a procesy, ktoré ešte neboli vo stvorení prítomné. Týmto schopnostiam vyučuje Heinz Grill (vordenken).
Architektovo nové dielo však bolo závisťou Šalamúna zničené, rozdrobené, rozbité, rozpadnuté a more jednotného vnímacieho zmyslu bolo roztrieštené na mnoho kúskov, mnoho rôznych zmyslov, ktoré sa začali od seba odpájať a vzďaľovať, napriek spoločnému pôvodu. Tak vzniklo 12 zmyslov, ako ich dnes poznáme prostredníctvom učenia Rudolfa Steinera.
Podľa legendy bol architekt zúfalý nad rozbitým dielom, keď tu zrazu začul z vnútra zeme Kainov hlas. Kain mu daroval magické kladivo, aby z kúskov vykoval nový tvar, ktorý nebude súčasťou síl a tvarov už prítomných vo stvorení. Deti Kaina na seba vzali úlohu budovania nového sveta premieňaním rozpadnutého života zmyslových vnemov a pretavením do nových foriem, schopných tvoriť nové svety.
Toto roztrieštené more znázorňuje telo vnímania, ktoré sa tiež nazýva aj telom pocitovým alebo telom éterickým. Fyziologicky je zmyslový vnem sprevádzaný určitým podnetom medzi nervovým systémom a žľazami s vnútornou sekréciou podľa vopred daného vzoru a zrkadlí sa v špecifickom pohybe krvi. Pritom sa spotrebovávajú vitálne sily, keď reakcia žliaz podnecuje metabolické procesy v krvi.
Tieto vzorce nie je možné ovládať vedome, sú to autonómne procesy. Keby sa človek dokázal od týchto plynúcich podnetov a šablónovitých reakcii odpútať a sústrediť ich na jednu úroveň vedomia, koncentroval by do jednoty to, čo bolo roztrieštené. Tento stupeň sa v klasickej osemstupňovej joge nazýva pratjahára, stiahnutie zmyslov, teda stiahnutie alebo skoncentrovanie 12 zmyslov a povýšenie do jedného obrazu.
Éterické pocitové telo sa nachádza pod rovinou bežného logického a príčinného predmetného vedomia. Sily a dané vzorce sú spojené so životnými silami z kozmu. V bežnom vedomí dokáže človek vyjsť až k motívom jednania, ale v oblasti zmyslov, v oblasti pôsobenia zmyslových vnemov pomocou daných vzorcov cez nervy, endokrinné žľazy až do krvi a srdca, teda do tvorby vnútorných obrazov, nemá slobodu.
Spotreba životných síl by bola deštuujúca, keby sa voči nej nepostavilo vlastné ľudské ja. (Heinz Grill: Bytostné tajomstvo duše) Zmyslové vnímanie, bežne tak chaotické a vyčerpávajúce, ohrozuje, ba priamo zabraňuje integrite človeka. Keď však človek začne prácu na premene zmyslového vnímania a pokračuje v nej ďalej, dokáže pocity strachu z roztrieštenosti a rozplynutia sa v šíravách éteru prekonať koncentráciou vedomia a svojho ja. Vďaka tomu nezažije nebytie, ale vybuduje si nové bytie pretavením kúsočkov zmyslového vnímania do koncentrovanej činnosti duše. Musí vedome pretaviť vzťahy medzi jednotlivými zmyslami, aby zapustili korene v myslení srdcom v obraznom vedomí.
V éterickom tele sa nachádza semienko budúceho premeneného tela a návratu k Bohu. Je to vrelosť srdca. Úlohou človeka je teda premena tela vnímania, tela pocitového, teda éterického, pomocou vedomého utvárania zmyslových obrazov a vedomým rozpúšťaním týchto obrazov v pravidelnom rytme. Podľa Rudolfa Steinera je toto konkrétnym základom modernej a vhodnej duchovnej cesty.
cvičenia < späť
O joge < cvičenia duše < Vnímanie s rozšíreným vedomím < Odmyslenie fyzického javu < späť