|
02 Január 2025
Výhľad na rok 2025 – 6. časť
Vzťahy v roku 2025
Článok Heinza Grilla z 1. januára 2025 na jeho stránke
po nemecky: https://heinz-grill.de/beziehungsideal/
Väčšina ľudí vidí svoje svetské šťastie v príležitostiach, ktoré nachádzajú vo vzťahu, v rodine alebo možno dokonca v najširšom zmysle v skupine ľudí.
Vo všeobecnosti budú vzťahy veľmi náročné a nebudú poskytovať veľa hodín harmónie. Zhoda, ktorú prináša rovnica - napríklad 20 x 20 = 400 - sa v párových vzťahoch bude objavovať v čoraz zriedkavejších momentoch. Sú to pocity, ktoré neustále znepokojujú, dráždia a vyvolávajú čoraz väčšie konflikty. Avšak vzťahom ubližuje najmä zdravotný stav a niekedy je to dokonca posledná forma, ktorou ľudia medzi sebou komunikujú len preto, že si musia kvôli chorobe pomáhať.
Architektúra môže naladiť myseľ zmierlivo, alebo na prijímanie, či na odmietanie, a dokonca agresívne. Tieto útvary oblúkov vedú k dobrosrdečnému prijatiu.
V zásade však nemá sféra vzťahov bezpodmienečne len zlú prognózu. Ľudstvo sa čoraz viac približuje k hranici svojich doterajších prirodzených dispozícií pre vzťahy s prirodzenými hnacími silami sympatie a spolupatričnosti, ktoré sú v nich ukryté. Ako je všeobecne známe, láska na základe sympatie sa rýchlo mení na antipatiu a pre ľudí je ťažké nájsť dostatok pospolitosti a cieľov.
Pre vnútorné prežívanie je dôležité, že stvárnenie stropu neutláča a nezaťažuje sféru zmyslov, ale ju otvára pre celkovú živosť vnímania.
Ako by mohlo vyzerať vedomé utváranie vzťahov?
Priaznivé je, keď sa vyjde zo základnej duchovnej tézy, ktorú som pred mnohými rokmi vyslovil a ktorá sa stonásobne potvrdila v praxi: Vzťah potrebuje dušu, a preto potrebuje – a to je teraz čisto duchovný pohľad – priazeň a sympatie zosnulých. Keď sa človek učí hľadať duše v posmrtnom svete, kde a ako sa zaradili do kozmicky voľného priestoru, očisteného od všetkej pozemskej tiaže, tak zbadá, že ich svetlo hľadá spojenie s pozostalými, a čím viac dobrých skutkov počas svojho života vykonali, tým väčšie je ich svetlo. Duše zosnulých si želajú spojenia a podporujú ľudskú vzájomnosť, ale chcú to na základe hodnôt a kvality. Čisto pocitový, emocionálne viazaný vzťah je pre nich ako tieň, ťažký, bolestivý, izolujúci a nevhodný.
V živote si človek vôbec neuvedomuje, že v každom ľudskom vzťahu sú neprestajne napojené duše zosnulých so svojimi rozličnými kvalitami svetla, radosťami a utrpeniami. Z tohto dôvodu sa tu o oblasti vzťahov neuvažuje len ako o psychologickej, taktickej záležitosti, ale aj z hľadiska jej možností a nevyhnutnosti pre budúcnosť.
Spoločná práca na nástennej maľbe
Čím lepšie si ľudia stanovujú ciele, ktoré sú rozumné a prinajmenšom do istého stupňa napĺňajú ideál bytia, tým ľahšie pristupujú zosnulí so svojou svetelnou sférou v ústrety k pozostalým. Túto skúsenosť môžu objaviť napríklad umelci, keď sa rozhodnú spolupracovať, navrhnú cieľ a možno dokonca tento cieľ prinesú do väčšieho svetovému celku. Jednotlivci, nech sú akokoľvek odlišní, nekomplikovane vstupujú do dialógu a navzájom sa spoznávajú prostredníctvom práce a dohotovovania diela. Spájajú sa bez nátlaku, súperenia či autoritatívnych príkazov.
Telesné cvičenie neposkytuje iba izolovanú prax, ale vedie k zvyšovaniu vzájomného vnímania sa.
Tak ako svetlo vedie človeka do vzťahu k objektom sveta, rovnako aj pružnosť rozhodovať sa pre cieľ a nepredpojato, no živo na ňom pracovať, vedie ľudí do vzájomného vzťahu. Mať vždy jasné pohnútky - neklásť až tak moc to staré do stredu, ale rozvíjať nové zážitky v konaní a napokon takýmto spôsobom sa priblížiť k ľuďom, umožňuje vznik vznešenejších skúseností vo vzťahoch..
Krajinotvorba sleduje vopred naplánovanú ideu. Spoločné idey vedú k prirodzeným formám vzťahov, ako medzi ľuďmi, tak aj od nich smerom k prírodným javom.
Vzťahy si však budú od človeka vyžadovať mimoriadnu odvahu, pretože ak je napríklad niekto v duchovnom školení, ktorý tu zastávame, musí znovu oživiť všetky svoje predchádzajúce vzťahy a viesť ich k zodpovednosti. Rozdiel medzi „mať vzťah" a byť zodpovedný za druhého človeka, a takto vstúpiť do vzťahu, je taký veľký ako temnota voči svetlu. Vo vzájomnom vzťahu sa nesmie strpieť ani zneužívajúce, ani podriadené správanie. Duchovný žiak si napríklad musí určiť svoje stanovisko tak, aby robil rozhodnutia v súlade s najlepšou zodpovednosťou za druhého, za seba a za väčší celok. Nemôže len tak skočiť do vzťahu alebo z neho odísť na základe svojich pocitov, ako mu to momentálne vyhovuje. Hoci neexistujú žiadne definitívne predpisy, ktoré by boli vhodné pre každého, aj tak sa vzťah musí riadiť a formovať, a to nielen k jednej osobe, ale v príslušnej miere k všetkým.
Aké účinky má odvaha žiť a rozvíjať ideály vo vzťahoch?
Vo východných jogových školách, keď sú odborne a prísne založené, neexistuje vzťah medzi mužom a ženou. Tak veľmi ešte tradičné poznanie udržiava tú múdrosť, že zmyselné spojenie medzi pohlaviami nie je láskou na prvý pohľad, ale je v rozsiahlom zmysle osudovou karmickou záťažou. No v kultúre, akou je západná, by sa museli rozvinúť vyššie ciele, aby primárna príťažlivosť vyplývajúca zo sexuality ustúpila a aby sa zvýšila zodpovednosť. Na dosiahnutie týchto cieľov a skutočných duševných pohnútok smerom k dosiahnutiu spolupatričnosti je potrebný čas, vytrvalosť, sebaprekonanie a predovšetkým odvážne vedomie. Ak jeden človek od druhého očakáva len to, aby nebol sám, tak bude u toho druhého napríklad živiť postoj utiahnutia sa a sám sa bude cítiť vyhnaný do osamelosti.
Žitý ideál nevedie iba ku krásnemu vzájomnému vzťahu, Je to duch, čo vedie človeka k radosti vo vzťahu a sú to duše v posmrtnom svete, ktoré k tomu dávajú k dispozícii svoje svetlo. Výstižná je tu výpoveď Rudolfa Steinera:
„Byť v duchu (alebo v obsahu), znamená spájať ľudí."
Bez centrovania ducha do stredu a bez sledovania cieľov, ktoré dnes podľa potreby pre celé ľudstvo poskytuje spiritualita, nemôžu vzťahy skutočne prospievať, lebo by podliehali stále znova a znova oddeľujúcej tiaži karmy.
Ideál, ktorý jednotlivec vytvára ako v úzkom osobnom spolužití s človekom, tak napokon aj v širšej kolegialite a v priateľstvách s ostatnými, a rozvíja ho, žije a dokonca zviditeľňuje, vedie k rozkladu tak hodne rozšíreného totalitného správania sa alebo, ak sa to vyjadrí všeobecnejšie, k rozkladu stanovujúceho fundamentalizmu.
Vo všeobecnosti fundamentalizmus nie je bezpodmienečne niečím vždy negatívnym. Vo vzťahu k náboženstvu väčšinou znamená jednostranné, na tradíciu fixované a často dokonca násilím naladené myslenie a konanie. Aj slovo integralizmus nie je v tejto súvislosti bezvýznamné, lebo ukazuje, ako by náboženstvo malo byť žité až do najhlbších štruktúr života, ale väčšinou nie skutočne v transformujúcej, ale v dogmaticky nátlakovo určujúcej podobe. Náboženstvá nesmú už viac určovať budúcnosť ľudí, no ak ju príliš ovládajú, zvyčajne spôsobujú nátlak, ktorý jednotlivcov od ducha skôr vzďaľuje, než aby ho k nemu viedol.
Dobré vzťahy uvoľňujú, ba dokonca skôr vytrhávajú korene týchto zviazaných vôľových pomerov hlboko z ich prerastených štruktúr a zbavuje ich to základov celkových nátlakových určeností.
Pohľad do krajín Východu, kde ženy, ak sa nezahaľujú, sú trestané, ukazuje, ako málo sa kultúra vzťahov a ich forma skutočne posunuli do progresívneho a zároveň zmysluplného vývoja. Formy, kde muži zaobchádzajú so ženami ako s majetkom, sú akoby určitým konzervovaním sexuality a vedú ľudí veľmi ľahko preč od akejkoľvek duchovnosti.
Dni umelcov sprevádzala krásna a mocná sféra svetla, ktorú bolo možné obzvlášť intenzívne prežívať navečer pri zostupe z Naone do Lunda. Meditatívna práca vytvárala ticho, ktoré zasahovalo až do prírody.
Na druhej strane existuje mnoho veľmi prelietavých spôsobov vzájomného správania sa medzi mužom a ženou, ktoré pripomínajú príšernú degeneráciu celkových pomerov vo vzťahoch. Vytvárajú taktiež rôzne druhy zápletiek a karmy. Nakoniec sa v týchto veľmi nezáväzných vzťahoch jednotlivec opúšťa do úplného sebazrieknutia a stráca všetku zdravú tvorivú substanciu. Väčšinou sa potom myšlienkové štruktúry stávajú dokonca vnucujúco slobodomyseľnými, čo je rozpor, ktorý sa veľmi často vyskytuje.
Pomery vo vzťahoch by mali vytvárať krásu, a to vo vzájomnosti, vo vonkajšom vzhľade a v spôsobe, akým sa formujú ciele a stretnutia. Vzťah nemôže byť bez obsahu. Obaja, muž aj žena, sa snažia o duchovné ideály, navzájom ich porovnávajú a napokon neustále nachádzajú príležitosť k transformácii prostredníctvom ďalších a ďalších skúseností, ktoré im otvára meditácia a študijná práca. Takýto ideál môže odstrániť základy dlhodobo nadbytočného fundamentalizmu v krajinách Blízkeho Východu, aby sa už viac nezakoreňoval a neprinášal ovocie.
Kde sa dal tento ideál vo vzťahoch doteraz nájsť?
V mnohých antropozofických kruhoch a dokonca aj v alternatívnych skupinách vznikajú príjemné pomery vo vzťahoch, ktoré sú väčšinou veľmi uvoľnené a komunikatívne. Tendencia vylučovať inak mysliacich sa v posledných rokoch zmenšovala, no v nastávajúcom roku opäť vzrastie.
Keď sa zem už ponára do tmy a obloha so svojou hĺbkou mizne, na obzore sa počas svätých nocí objavujú svetelné vrstvy, ktoré dávajú svojským spôsobom krídla fantázii ľudí.
Mnoho skupín, ktoré sa zaoberajú antropozofickými obsahmi, narazia na svoje hranice, lebo obsahy, ktoré musia uskutočňovať, nedokážu realizovať z dôvodu skrytých karmických dispozícií. Miesta, kde sa ľudia stretávajú, sú však prvým prelomom k univerzálnym stretnutiam.. No nemajú ešte plnosť svetla a silu transformácie, ktorá by bola nevyhnutná na skutočne trvalé a dobré pomery vo vzťahoch. Formovanie skutočných vzťahov sa deje prostredníctvom výtvorov s charakterom prekračovania hraníc a tie sa vynášajú do sveta pomocou svetla. Napokon je to archanjel, kto potom podporuje zdarne vytvorenú silu svetla, ktorá vzniká prostredníctvom obsahu a zmieruje ľudí navzájom, aby sa naplnil mierový zámer vo svete.
Rok 2025 privedie mnohých ľudí do stresujúcich vzťahov a predsa je tu skrytá sila, ktorá môže vzniknúť zo skutočne žitého duchovného školenia, ktoré dokáže v konečnom dôsledku ľudí opäť priviesť k väčšej spätosti.
Nadzmyslovo videné, táto sféra svetla približuje posmrtný svet oslobodených duší. Indickú mantru lokāh samastāh sukhino bhavantu je možné prežívať obrazne. Svetlo nezostáva len na okraji hranice hôr, ale žiari ako duševná inšpirácia a jemnocitne hľadí do očí.
Mantra lokāh samastāh sukhino bhavantu uvedená v 1. časti Výhľadov opisuje šťastné zjednotenie duší v posmrtnom živote. Vydarené aktivity ľudí vedú k mierumilovnosti. Uskutoční ju však len málo ľudí.
Rozpad veľmi spútavajúcich tradícií, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v blízkovýchodnej zóne, sa neuskutoční prostredníctvom demonštrácií alebo presviedčajúcich rozhovorov, ale prostredníctvom žitia vzťahových ideálov jednotlivých, dostatočne odhodlaných ľudí.
Žitá múdrosť, bez ohľadu na kontext, môže tiež odviesť túžbu od zhýralých scén, ktoré zvyčajne prichádzajú zo Západu.