|
26 August 2024
10. augusta 2024
Meditačný obsah č. 254
Pre dnešných emancipovaných ľudí si oddanosť alebo odovzdanosť vždy vyžadujú jasnú a vedome zvolenú myšlienku, pretože ak sa tak stane bez tohto, takmer vždy nadobudnú egoistické, pudové črty. Vo všeobecnosti sa oddanosť a odovzdanosť označujú ako bhakti a joga, ktorá z nej vychádza, je bhakti joga. Zahŕňa vernú oddanosť učiteľovi a ideálom, ktoré sa v živote objavujú alebo sa niekedy objavili, zvyčajne v zosobnenej podobe.
Rudolf Steiner varuje pred príliš jednostrannou odovzdanosťou jednému učiteľovi, lebo v nej vidí nebezpečenstvo naviazania sa a napokon možno aj sektárske ideologizovanie. Keď si však človek zoberie minulý meditačný odsek a vidí ho z hľadiska oddanosti prostredníctvom myšlienky a s myšlienkou ako s veľkým spirituálnym ideálom, ktorý je primeraný človeku, tak oddanosť v akejkoľvek forme nadobúda veľkú slobodu. Skutky človeka sa potom stávajú slobodnými.
Tento meditačný odsek od Rudolfa Steinera by preto mal platiť ešte ďalší týždeň za uvedených predpokladov o pojme oddanosti, pretože predstavuje naliehavú nevyhnutnosť, a predsa nesmie existovať v ideologickej závislosti:
„O slobode človeka môžeme hovoriť, keď hovoríme o takom jeho konaní, ktoré je utvorené z jeho slobodného myslenia, kde človek prostredníctvom morálnej sebavýchovy prichádza k tomu, že inštinkty, pudy, emócie, jeho temperament neovplyvňujú jeho konanie, ale iba samotná oddaná láska ku konaniu. V tejto oddanej láske ku konaniu sa môže rozvíjať to, čo vychádza z ideálnej sily čistého mravného myslenia. Toto je skutočné slobodné konanie."
(Rudolf Steiner: Skutočnosť vyšších svetov, GA 79, s.128)
K oddanosti môže dochádzať vo vzťahu k nejakému textu, môže smerovať k určitému rečníkovi, ktorého výpovede človek pozoruje vo svetle jeho osobnosti alebo to môže byť tiež istá vedomá oddaná pozornosť k určitému prírodnému fenoménu. K rozvinutiu vedomej myšlienky sa však cvičiaci musí vždy vzpriamiť, je jedno, či si na svoju vedomú aktivitu zvolí vzťah k objektu, ktorý je osobou, či prírodným fenoménom. Toto vzpriamenie, ktoré bolo smerodajne spracované už v minulých meditáciách, je potrebné každý deň a ide ruka v ruke súbežne s veľkým cieľom, ktorý smeruje k rozvíjajúcemu sa a narastajúcemu ideálu. Pudy a vášne pritom nesmú hrať určujúcu úlohu.
Ďajší zdroj:
„Bhakti-joga" v novo vydanom: „Základy poznávania Bhagavad Gíty", s.327-328
meditácia č.253 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácia č.255