|
26 Apríl 2021
Meditačný obsah č. 83, 84 a 85
Meditácia s hlavným obsahom o rozumnosti ostáva aj v nasledujúcom týždni zachovaná.
Zaujímavé je, ako sa Dr. Christian Fiala v rozhovore pre RTV naozaj zreteľne a rozhodne vyjadril o praktickom a rozumnom zaobchádzaní s očkovaním. Keď meditácia dostatočne rozvinie svoj duchovný potenciál, mohlo by snáď byť stále viac takýchto a podobných príspevkov. Správne myšlienky by mali v tom najvhodnejšom čase byť myslené, koncentrovane by mali byť ďalej rozvíjané a duchovne byť k dispozícii. Najlepšie však pôsobia vtedy, keď meditujúci prekoná účelové úmysly pre svoj prospech a s celým presvedčením sprístupní tieto myšlienky svetu. Nemal by uplynúť ani deň, kedy by tieto meditačné myšlienky neuvádzal skutočne do života.
Výraz „uvádzať do života" treba brať relatívne doslovne. Evanjelium rozlišuje napríklad medzi mŕtvym a živým a pod mŕtvym mieni pominuteľný svet so všetkým lipnutím, ktoré stojí v protiklade voči živej skutočnosti, ktorá má svoju duchovnú existenciu. Meditujúci cíti, či vety pozdvihuje na éterickú realitu alebo si ich osvojuje iba intelektom alebo emočne. Šieste centrum, takzvaná adžňa čakra, s jej schopnosťou tvorby koncentrácie, v éteri prebudí myšlienku k životu. Ak myšlienky pôsobia v éteri živo a majú všeobecnú platnosť, potešia archanjela a on ich vzkriesi vo vyššom živote človeka v mnohých podobách a farbách. Z tohto celkom jednoduchého dôvodu si cvičiaci sám musí preverovať, či myšlienkový obsah pozdvihol do éterickej skutočnosti, alebo či ho uzavretým spôsobom vyťažil iba sám pre seba. To živé sa prebudí v éteri, zatiaľ čo to nestvorené, princíp smrti, nemá význam. V tomto zmysle treba rozumieť jednoduchej vete Jánovho evanjelia: „Je to duch, čo oživuje; mäso je tu neužitočné."
Disciplínu - prebudiť myšlienku k životu - by meditujúci nemal v žiadnom prípade brať príliš komplikovane. Kto má napríklad radosť z toho, že by chcel vystúpiť na kopec a dlhé hodiny a dni premýšľa o ceste, celkom prirodzene túto cestu vytvorí vo svojom vlastnom éterickom tele. Prebudí ju k životu svojím vedomým záujmom. Rovnakú disciplínu, ibaže pomocou cielenej vedome formujúcej práce si vyžaduje meditácia. Záujem o meditačný obsah sa neprebúdza z pudu, ako je to v prípade túžby vystúpiť na kopec, ale sa prebudí prostredníctvom pomalého a cieleného zaoberania sa a napokon z lásky k ľudstvu.
Zdroje:
1. Rozhovor s Dr. Fialom pod názvom:
„Corona-Impfung: (K)eine Chance!?"
„Očkovanie proti korone: to je (nie je žiadna) šanca!?"
https://www.youtube.com/watch?v=7P-_YQs3E7I
2. Evanjeliun Jánovo verš 6,63
Meditačný obsah č.84:
Nasledovná časť básne môže byť veľmi hodnotným podnetom pre štúdium, ktoré sprevádza meditáciu:
(prerozprávané, nie prebásnené)
Kto nič o cieli nevie,
predsa ho môže aj dnes zažiť;
len ak za pravdy Božie
horí;
ak nie je úplne stratený
v márnosti
a nie je vínom doby opitý
až do krajnosti.
(Christian Morgenstern, úsek z básne)
V tejto veľmi krásnej básni od Christiana Morgensterna, ktorá dobovo veľmi aktuálne popisuje súčasnú situáciu ľudského bytia, objavuje sa nešpecifickým spôsobom výraz: „za pravdy Božie". Keďže sú pojmy Boh, Duch alebo vyššie Ja všeobecnými pomenovaniami, preto si aj cvičiaci môže subjektívne pre seba stanovovať božskú pravdu. Kto však medituje, musí v zameraní na obsah nevyhnutne prekonať akúkoľvek subjektívnu skutočnosť a je potrebné, aby sa obrátil k objektívne pravdivej, božskej forme vedomia. V najlepšom zmysle slova by táto forma vedomia mala byť myšlienkou s obsahom alebo vznešenou predstavou.
Obrátiť sa na ukrižovaného Krista bez myšlienky alebo bez dostatočného povedomia o fenoméne ukrižovania, by bolo iba formou pasívnej oddanosti viery, a preto by iba ťažko mohla viesť k jasnému vedomiu.
Východná tradícia sa obracia napríklad k symbolickým postavám ako je Šiva, Krišna s flautou alebo Ganéša so sloním chobotom. Tieto postavy, podobne ako ukrižovaný Kristus, reprezentujú duchovnú a pravdivú skutočnosť. V tejto disciplíne nasmerovania a obrátenia sa v meditácii ešte ale chýba konkrétne uchopená idea. Iba ona umožní, aby vedomie dospelo ku krásnej a svetlej forme vyžarovania. A preto je nutné obracať sa v meditácii na konkrétne pochopiteľný obsah. Čo teda znamená pojem božsky-pravdivá skutočnosť?
S drobnou umeleckou intervenciou sa táto Božia pravda s jej myšlienkovým obsahom dá bližšie charakterizovať. Nasleduje tu odvážne a jemne zmodifikovaná báseň:
Aj ten, kto cieľ nepozná,
predsa ho môže aj dnes zažiť;
ak len tým najlepším spôsobom zoberie
pravdivý zmysel myšlienky;
a s ním duchovne nanovo povstávajúc
speje priamo do brány sveta.
Obe podoby básne pôsobia priaznivo na posilňovanie kultúry a dialektické školenie človeka. Priamo ako meditačný obsah sa dajú odporučiť iba výnimočne. Sú skôr študijným obsahom pre všeobecné formovanie vedomia.
Tajomstvo meditácie je vybrať myšlienku tak plastickú a konkrétnu, že dokáže viesť k pravde a zobrať ju skutočne v jej bytostnej kvalite ako realitu, ako fundovanú, jasne definovanú realitu - dá sa to porovnať s popisom viditeľnej materiálnej skutočnosti. Meditácia nemôže byť úspešná, ak jedinec myšlienku, s ktorou medituje berie iba vo viere ako možnú realitu, použije ju snáď v zmysle nádeje alebo pomoci pre seba samého, a tým neuzná jej skutočnú realitu v celom dostupnom rozsahu.
Pre nasledujúcu meditáciu si zoberieme veľmi známu vetu od Emanuela Kanta. Ukazuje skutočnosť, ktorá sa dnes bezprostredne vyskytuje:
Osvietenie je pre človeka východiskom z nezrelosti, ktorú si spôsobil sám. Nezrelosť je neschopnosť používať svoj rozum bez vedenia niekoho iného. Táto nezrelosť je spôsobená vlastnou vinou, ak jej príčinou nie je nedostatok rozumu, ale nedostatok schopnosti rozhodovať sa a nedostatok odvahy použiť ho bez vedenia niekoho iného. Sapere aude! (Odváž sa byť múdrym!) Maj odvahu používať svoj vlastný rozum! – to je teda heslo osvietenia.
Pramene:
Christian Morgenstern: Našli sme cestu, s.40-41, báseň: Kto nič o cieli nevie.
Stať Emanuela Kanta „Čo je to osvietenie" s vyššie uvedenou definíciou, v „Berlínskom mesačníku", zošit - december 1784.
Meditačný obsah č 85:
Definícia osvietenia od Emanuela Kanta, ktorá je hodnotená ako meditačná veta, ukážkovým spôsobom popisuje samostatné myslenie človeka a nevyhnutnosť na základe neho sám seba viesť a určovať. Správne a logické myslenie, charakterizované tvorbou náhľadu, si vyžaduje rozhodnosť, bdelosť a odvážnu pohotovosť. Cvičiaci môže napríklad dbať na to, či počas dňa svoje zmysly aktívne vedie s plným vedomím, uvedomuje si objekty, ktoré pozoruje, alebo pasívne zotrváva v automatizme vnímania.
Rozum, samostatné logické myslenie, vedenie zmyslových procesov s vedomým vnímaním a myšlienkovými kritériami - toto predstavuje tie najpodstatnejšie vlastnosti piateho energetického centra, takzvanej višudha čakry. Pokiaľ ide o osobnú duševnú štruktúru, aký rozdiel vznikne, ak cvičiaci pri pozorovaní a stretnutí vedie svoje vedomie aktívne, alebo keď vníma prosto automaticky polo-vedome alebo nevedome na základe podmieňujúcich zvyklostí? V každom prípade to spôsobuje citeľne rozdielne účinky, pokiaľ ide o tvorenie svetla a tieňa v duši – pri aktívne riadených procesoch vedomia a pri nevedomých spôsoboch správania podmienených zvyklosťami. Cvičiaci by mal byť pozorný voči týmto rozdielom a mal by ich vedieť popísať až po prvé nadzmyslové sféry vnímania.
Vo vedomí udržiavanom v bdelosti a v aktivite súčasne vzniká zmena nie iba v subjektívnej štruktúre, ale zmena vzniká aj v okolitom prostredí a u predmetov vnímania. Aké sú tieto zmeny, ako sa dajú popísať? Po ďalšie, cvičiaci sa môže venovať stručnému rozpracovaniu pojmov a filozofickým vetám od Kanta v ďalšej správnej analógii - alebo možno dokonca lepšie vyjadrené – viesť ich k spresňovaniu a rozširovaniu. Kant každopádne vedel dostatočne primäť rozum k porozumeniu a dá sa predpokladať, že bol majstrom piateho centra, višudha čakry.
Ak jedinec napríklad pojem osvietenie nezoberie iba historicky, ale ho v analógiách správne popíše, rozvinie nasledovnú upresňujúcu meditačnú vetu:
Aktívne uvedenie vedomia do činnosti pomocou zvoleného bdelého vedenia zmyslov a prostredníctvom rozvinutia patričných myšlienok o objekte pozorovania, bez toho, aby sa človek nechal ovplyvňovať subjektívne vyvstávajúcimi projekciami, vedie ho v momente činnosti ponad jeho telesné ohraničenia a umenšuje jeho nezrelosť, ktorú si sám spôsobil a ktorá vznikla nedostatkom samostatnej činnosti myslenia.
Táto veľmi dlhá a obsiahla veta môže získať od cvičiacich ďalšie rozličné modifikácie. Cvičiaci sa môže učiť podať túto vetu inými slovami, ktoré však budú veľmi precízne vyjadrovať to isté. Môže si tým skúšať, či vecnému obsahu rozumnosti, prípadne piatej čakry a podstatným hlavným výpovediam dokáže dostatočne porozumieť. Pružné zreprodukovanie obsahu ozrejmí, či sa kľúčová myšlienka skutočne stala v správnom zmysle súčasťou duše človeka. Cieľom meditácie je, aby človek začal niesť sféru ducha, ktorá v meditácii žije, a napokon je tu cieľ, aby meditujúci nadobudol hlbšie poznanie s osobným duševným spojením s vyššou realitou. Cvičiaci by sa sprvoti mal držať veľmi presne meditačného obsahu. Avšak s určitou skúsenosťou by mal meditačný obsah previesť do nasledujúcej formy analógie, ktorá to isté jadro obsahu transportuje. Ak sa mu podarí táto modifikácia, pocíti pravdivý obsah meditácie vo svojej duši.
Vety Rudolfa Steinera z knihy „Tvorenie z ničoho" popisujú už veľmi vysokú dimenziu, ktorej je vedomie schopné:
Niečo zažiť vo svete,
aktívne vytvoriť vlastnú myšlienku
a nechať ju v pokoji spočinúť
a potom sa prizerať v nálade očakávania,
čo môže vzniknúť ako nová inšpirácia,
vtedy sa človek stáva v živote tvorivým.
V týchto pár vetách sa schopnosť vnímania spája s vlastnou myšlienkou a súčasne je oslovená schopnosť pozorovania a pripravenosť na senzorické prijímanie prostredníctvom pokoja v duši.
Pramene:
Heinz Grill, Sedem sedmoročí a sedem čakier: Piate centrum.
Rudolf Steiner: Tvorenie z ničoho. Pravda, krása, dobro.
O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše
Podujatia s Heinzom Grillom < späť
meditácie 80, 81, 82 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácie 86, 87, 88, 89