|
15 September 2024
14. September 2024
Meditačný obsah č. 259
Pozorovanie, ktoré je objektívne vykonané pomocou ľudského vedomia, si vyžaduje zmysly, vnímanie a napokon reálnu aktivitu s myšlienkami. Pri každom pozorovaní človeka je vždy prítomná myšlienka. Tá môže ostať aj nevedomá; napríklad keď lekár pozoruje človeka, dokáže vďaka povolaniu, ktorému sa vyučil, rozpoznať formy zdravia a choroby akoby intuitívne a automaticky. Pretože tento lekár možno ešte nenadobudol umelecké chápanie a pretože do svojich pozorovaní nevnáša myšlienky, pri pohľade na iného človeka nezažíva túto schopnosť. Každý jednotlivec vidí svet a javy prostredníctvom myšlienok, ktoré v sebe nadobudol.
Svetelná sféra sa posilňuje každým dobre zvoleným a objektívnym pozorovaním. Skutočné vnímanie človeka alebo nejakého prírodného javu pôsobí vždy skrášľujúco, očarujúco, sympaticky a koniec koncov vedie k jasnej oslobodzujúcej prítomnosti. Svetlo, ktoré žilo už pred pozorovaním, tak po pozorovaní - ak bolo vykonané objektívne a bez projekcií - pôsobí živšie, radostnejšie a predmety sveta sa javia akoby prichádzali v ústrety k očiam.
Na základe týchto zistení sa možno pozrieť na posmrtný svet pomocou meditačnej vety:
Sféra svetla vyžaruje zo svojho vlastného stredu. Pôsobí spájajúco, otvárajúc priestor, radostne, povznášajúco a motivujúc. Naproti tomu temnota pohlcuje pohľad, vysáva silu radostných zmyslov a stravuje životné sily. Obe dimenzie, svetlá a temná, žijú votkané jedna do druhej, nezávislé na fázach dňa a noci, nedotknuté letom a zimou.
Pri tejto meditácii by žiak nemal robiť tú chybu, žeby temnotu prisúdil noci alebo zamračeným dňom a svetlo by asocioval s vychádzajúcim slnkom. Pri zmieňovanej sfére svetla ide skôr o jemné ladenie, ktoré existuje aj počas jasných, ako aj počas tmavších dní a súčasne má spojenie s ľudským vedomím. V jednotlivom individuálnom bytí žijú vždy svetlé slobodné fázy a tiež projektívne poviazané emócie, ktoré zodpovedajú temnému princípu.
Ďalšie zdroje:
1) „Svetlá a temná cesta sú vskutku známe na svete ako večné cesty; po jednej človek kráča, aby sa už viac nevracal a druhá vedie k opätovnému návratu." (Bhagavad Gíta VIII/26)
Tento verš a vyššie spomínaný obsah je preskúmavaný v knihe „Základy poznania Bhagavad Gíty" v kapitole „Hodina smrti a jej význam", s.241-245.
2) Rudolf Steiner:
„A ak sa priblížime ku svetlu, tak aj tkáme a žijeme vo svetle. Ibaže to nezbadáme, lebo v bežnom vedomí nemáme ani tušenie o tom, že vnútorné spriadanie svetla je obsiahnuté v našom vlastnom myslení, že každá myšlienka je zachyteným svetlom: zachyteným svetlom u fyzicky vidiaceho, zachyteným svetlom u fyzicky slepého. Svetlo je objektívne. Svetlo neprijíma iba fyzicky vidiaci človek, svetlo vníma aj fyzicky slepý, keď myslí. Lebo myšlienka, ktorú vnútorne v sebe držíme, myšlienka, ktorú v sebe zachytíme, je svetlom prítomným v nás.
(GA 270a, Ezoterická náuka pre prvý stupeň Školy duchovných vied pri Goetheane, s.105)
3) Text evanjelia podľa Matúša 6, 22-23:
„Lampou tela je oko; keď je teraz tvoje oko čisté, aj celé tvoje telo je svetlé; ak je však tvoje oko zlé, celé tvoje telo je temné. Ak je svetlo, ktoré je v tebe, temnotou, aká veľká je samotná temnota!"
(Nový zákon)
meditácia č.258 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácia č.260