meditácie

články

 

Výhľady na rok 2025

 

Joga je viac než ásana.

 aktuálne cvičenia:
Liečivé zmyslové vnímanie

 

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

aktuálne témy:
Zdravie - Logika a zákony 

manas, buddhi, átman

9. septembra 2023

Meditačný obsah č. 207:

Nasledujúci týždeň by sa mala udržiavať rovnaká meditácia ako v predchádzajúcom týždni:

Myšlienka je duchovnou entitou. Je duchom samotným, je slnečnou a slobodne dostupnou bytostnou existenciou. Je samotným bytím. Mozog zrkadlí myšlienku a všetky jej zmiešané formy, avšak pre tento telesný orgán nie je možné, aby myšlienku vytvoril.

Pojmy „bytie" a „existencia" sa všeobecne vo filozofii svojím významom odlišujú.1 Spojenie týchto dvoch slov (bytostná existencia) v tejto meditácii poukazuje viac na to, že myšlienka skutočne predstavuje formu reality, ozajstnú skutočnosť, ktorá však nie je viditeľná očami, a predsa vo stvorení existuje. Formulácia, že myšlienka predstavuje bytostnú existenciu, má byť chápaná v tomto zmysle. V každom prírodnom prejave, ako aj v každom viditeľnom fenoméne, či už je vytvorený človekom alebo vznikol v priebehu času, žijú myšlienky. Vonkajšia skutočnosť je viditeľná očami, zatiaľ čo duchovná dimenzia, ktorá je prapôvodne v obraze ukrytá, nepredstavuje pre moderne mysliaceho človeka žiadnu realitu.

V meditácii by sa prostredníctvom dlhšie trvajúcej pozornosti, ktorá je nasmerovaná na objekt, mal zažiť hlbší význam viditeľnej skutočnosti.

Prečo sa dnes mieša intelektualizmus a život myšlienok? Zmiešavajú sa preto, lebo v myslení sa nenachádzajú iba myšlienky, ale aj mnoho pocitov a pudových impulzov. Intelektualizmus nie je ničím iným než nečistá, zmiešaná, dalo by sa povedať zmätená forma myslenia, cítenia a vôle.

Pomocou dlhšie trvajúcej pozornosti s jasným myšlienkovým uvedomovaním si objektu sa môže myslenie diferencovať od cítenia a ako proces postupuje, túžby a vášnivé tlaky vôle môžu ľahšie ustúpiť. Pre meditáciu je preto potrebná dlhšia fáza obrátenia sa k objektu s jasnou myšlienkovou bdelosťou.

Prečo je tak ťažké vnímať myšlienku ako skutočnosť? Odpoveď znie, že správne vnímanie existencie myšlienky je možné iba vtedy, keď sa duševné sily myslenia, cítenia a vôle dostatočne diferencujú. Meditácia vedie k čistému mysleniu, ktoré vníma myšlienku, k čírejšiemu svetu pocitov, ktorý pripúšťa cítenie pravdy a k usporiadanému životu vôle, ktorý posilňuje morálku. Účinky meditácie preto nie sú nasmerované na dušu pomiešané a zmätené, ale sú číriace a členiace.

Poznámky:

1 Vo Wikipédii sa dá napríklad nájsť pod pojmom „bytie" nasledovné rozlíšenie: „Rozdiel medzi bytím a existenciou spočíva v tom, že existenciou sa mieni bytie v realite s určením miesta a času. (...)" (7.9.2023 na https://de.wikipedia.org/wiki/Sein)

meditácia č. 206   <  späť   zoznam meditačných obsahov   vpred   >  meditácia č. 208