|
18 Marec 2024
16. marca 2024
Meditačný obsah č. 233:
Pri všetkých cvičeniach, ktoré sa robia s plným zvedomením, bdelosťou a s rozlišovacím pozorovaním, cvičiaci prežíva stretnutie nastávajúceho vyššieho sveta spolu s dovtedy hustou, telesnou a obvyklou skutočnosťou. Rozličné cvičenia duše s týmto prežívaním, že vyššia hierarchia sa zráža s poviazanou, nižšou – skutočne na seba narazia a spolu zápasia – umožnia, aby čas a vývoj dospeli do vedomia. Každý, kto sa nudí alebo je pudený prítomne prúdiacou životnou situáciou, zbadá, že oveľa mocnejšie pociťuje telesné podmienky bytia, než radostné a oslobodzujúce účinky vývoja. Je otrokom času a nedokáže ho tvoriť, ani viesť.
V nasledovnej meditácii, ktorá ako jadro obsahuje prežívanie času, by sa pozornosť nemala nasmerovať iba na tunajšie bytie a jeho zážitkové situácie, ale na posmrtný duševný život na onom svete. K tomu uvádzam príklad, ktorý je vhodný na meditatívne pozorovanie.
Jeden muž odchádza v dobrom zdraví do dôchodku a chce sa intenzívnejšie venovať otázkam vývoja a duchovnému školeniu. Na začiatku tohto nového obdobia jeho života však nastanú okolnosti, ktoré na neho kladú mimoriadne nároky od jeho rodiny. Nakoniec sa rozhodne celkom sa obetovať pre rodinný život a zriekne sa ďalšieho duchovného školenia. Po 17 rokoch však prichádza o rodinný život a zrazu ostáva sám vo svojom domove. Jeho životný dych uhasína a on umiera. Po smrti prežíva dobu zanedbania štúdia a možných vývojových krokov. Už však nemôže oživiť stratený čas, a tým prežíva nedostatok duševnej substancie. Tento nedostatok pôsobí ako slabosť, ktorá mu sťažuje nadviazanie vzťahov v duševno-posmrtnom svete k druhým dušiam, ktoré tam prebývajú a napokon dokonca aj k pozemskému svetu, k priateľom a známym. Zažíva pocit nedostatku a z neho vyplývajúci pocit, že mu chýba vstupovanie do vzťahov. Je to akoby z tejto slabosti už viac nedokázal vystúpiť do prúdu komunikácie a cítenia vzájomnosti.
Pocit nemohúcnosti skutočne vstupovať do vzťahov alebo byť vo vzťahoch je často dôsledkom nevhodných pozemských sklonov, pripútaností a falošných snáh obetovania sa. Duchovná ašpirácia otvára sféru vzťahov, zatiaľ čo zanedbanie, popieranie alebo iluzórna, nesprávna spiritualita spôsobuje nedostatok vzťahov.
Táto meditačná veta sa vzťahuje na čas a na vedome riadené otázky vývoja. Dá sa vziať do úvahy s doplňujúcim pozorovaním, či človek viac koketuje s pozemskými príležitosťami alebo či sa skutočne usiluje o duševný a duchovný pokrok s plným využívaním príležitostí.
meditácia č.232 < späť zoznam meditačných obsahov vpred > meditácia č.234