meditácie

články

12.4.2024 o 16:16

 

Joga je viac než ásana.

 aktuálne cvičenia:
Liečivé zmyslové vnímanie

Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Teplo a posilnenie vôle a jadra človeka

Článok Heinza Grilla uverejnený 4. februára 2021 na jeho stránke
po nemecky - https://heinz-grill.de/wille-menschliche-waerme/ 
po slovensky - https://heinz-grill.de/sk/teplo-posilnenie/

Dva druhy tepla

Sú dva druhy tepla, ktoré sa vzhľadom na ich povahu javia ako veľmi rozdielne a koniec koncov sa dopĺňajú. Kto napríklad pestuje šport, hojne sa zapotí a bezprostredne podporuje látkovú výmenu, ktorá z jeho tela vystupuje centrifugálne a prúdi na perifériu, ako to náležite naznačuje tvorba potu. Druhým a dosť neznámym druhom tepla je takzvané éterické teplo. Rozvíja sa nezávisle od telesnej aktivity. Vzniká pomocou práce vedomia naplneného obsahmi a pôsobí zhora nadol alebo zvonku dovnútra. Jednotlivý človek podľa svojich možností, ako rozpracováva univerzálne idey na osobné ideály a na praktické sociálne schopnosti, alebo – inak vyjadrené – ako dokáže previesť ezoterické obsahy do exoterického praktického nasmerovania vzťahov, vytvára sféru tepla, ktorá sa rozvíja primerane k činnosti utvárania vedomia pomocou myšlienkových obsahov činných vo sfére. Preto pôsobí centripetálne spätne z okruhu a preniká človeka. Nevzniká primárne z mozgu, ale roznecuje sa skutočne z ideovej sily, teda z myšlienky s jej vesmírnou sférickou silou a žiari odtiaľ na človeka a späť na jeho telesnosť.

Oba tieto rozličné druhy tepla, to, ktoré sa rozvinie prostredníctvom telesnej aktivity priamo z látkovej výmeny a to, ktoré je tvorené zosilňovaním ideí a ich uskutočňovaním z vedomia, oba sú významné pre zdravie človeka.

Teplo, ktoré telo produkuje pri športe, vystupuje z látkovej výmeny.

Teplo, ktoré sa vytvára pomocou utvárania myšlienok, môže byť vnímané ako sféra.

Slabá vôľa a strata tepla sú typickými znakmi doby

Ak by sa človek riadil nejakým konceptom umelej inteligencie, ako je napríklad samoriadiace auto, a rozvinul by ho ešte ďalej, aby boli skutočne do tela človeka začlenené programy, ktoré ho degradujú na funkčný a rýchlo mysliaci mechanizmus, musel by v dôsledku toho stratiť svoje teplo vlastnej tvorivej sily, to znamená vlastnej, primárne duchovnej pohnútky. Či športová aktivita túto stratu samostatnej tvorivej sily dokáže vyvážiť a zachrániť jeho zdravie, je viac, než otázne.

V dnešnej dobe, kedy sa jednotlivé osobnostné štruktúry stále viac odindividualizovávajú, ich centrum sa rozplýva, deň čo deň sa stále viac v istom zmysle rozvíja slabosť vôle a súčasne tiež strata tepla. Vôľa, ktorá je ako základná nosná sila vďaka konštantnej teplote ukotvená v duši, potrebuje určitú silu vo vnútorných orgánoch látkovej výmeny a tiež pevnú štruktúru nervového systému. Ako málo výkonu musia ľudia vynakladať, keď si sadnú do samojazdiaceho auta, alebo ako veľmi musia ochladnúť, keď nastúpia do vlaku, ktorý nemá strojvodcu! Autonómnosť techniky vedie k redukcii seba a k redukcii tepla človeka. Čím viac jedinec odbúrava svoje synaptické sieťové spojenia v daných štruktúrach riadených počítačom, alebo stačí, ak ich nedostatočne rozvíja, tým viac trpí jeho sebauvedomenie a rozvinie sa pocit vzrastajúcej beznádeje bez viery a perspektívy. Doba bez ja je dobou bez tepla. Vôľa ako prapôvodná vlastná vnútorná hĺbka preto potrebuje budujúcu, podnecujúcu aktivitu a disciplinovaný výkon pomocou vhodných požiadaviek, a nie nevhodných nárokov. Tak ako po niekoľkých dňoch pasivity svalstvo končatín atrofuje, rovnako slabnú orgány, teplo a vôľové pomery, keď sa jedinec vzdá možných životných požiadaviek a cieľových perspektív tým, že ustúpi, spohodlnie, ak nastúpia depresie, skľúčenosti alebo nevôle, alebo sa všeobecne vzdáva svojho individuálneho jadra tým, že sa vydá do rúk výkonných programov počítačov. Nestráca iba svoju prirodzenú sebadôveru, ale rozpúšťa aj svoje vnútorné jadro, svoje najhlbšie jadro vôle, rozplýva sa štruktúra jeho osobnosti.

Aký je to pocit, byť ponechaný na samoriadiace auto?

Keby raz mal človek len umelú inteligenciu, umelé zuby a umelé orgány, zdalo by sa, že bude všetko v poriadku.

V dôsledku pochodov logického myslenia sa tvoria nové synapsy v mozgu.
Rozvíjanie alebo degenerácia nastáva prostredníctvom buď aktivity, alebo nedbalosti a pasivity.

Cvičenie na posilnenie vôle

Jedno z najzákladnejších cvičení a predpokladov pre posilnenie vôle, nie iba v športovom, ale v rozsiahlom zmysle, je napodiv činnosť myslenia, ktorú jednotlivý občan nerád vykonáva z dôvodu vyčerpania alebo malomyseľnosti. Rudolf Steiner napríklad píše v kapitole „Zasvätenie"1 o takzvanej skúške ohňom, ktorá cvičiaci absolvuje tým, že na základe pozorovania rozvinie hlboko založený náhľad na ostatných ľudí alebo na rozličné javy sveta. Pomery vonkajšieho sveta sú vo všeobecnosti vždy zahalené určitými emóciami a subjektívne orientovaným skreslením zmyslového vnímania, takže sa ich pravé alebo riadne skutočné bytie neprejaví. Pozornosť sa preto má dlhšiu dobu smerovať na zvolené objekty pozorovania, aby neboli chápané emocionálne subjektívne alebo žiadostivo, ale v myslení majú byť postavené pred dušu vyslovene v predstavách a žiarivo.

Usporiadané stretnutie s inými ľuďmi alebo s prírodou je základným kameňom pre tvorbu tepla.

Túto usporiadanú a samostatne zvolenú tvorbu náhľadu musí cvičenec na ceste meditácie vykonávať pri každom prístupe k cvičeniu a okrem toho v menšej miere aj v každej životnej situácii. Rozhovory a stretnutia sa preto nemajú odohrávať podľa spontánnych sympatií a antipatií, ale pomocou vedomého vnímania sa musia rozvinúť do empatického cítenia a to nie iba voči osobe, ktorú cvičiaci hodnotí ako osobne príjemnú, ale aj voči takej, ktorú vníma ako nepríjemnú. Tvorba náhľadu vedomým a hlbším spôsobom vedie zmysly, ako aj myslenie do rastúcej sféry tepla, ktorá sa môže utvárať slobodne a dovolí, aby tak ustúpili subjektívne unáhlené intuície, predsudky alebo emocionálne hodnotenia. Ide o rozvinutie pozornosti vedenej myslením a obsahmi, ktorá však neprestajne musí byť nesená vôľou. Ak by človek ponechal voľný priestor emóciám a mnohým sympatiám, antipatiám a silám náruživosti, tak by – ako sa to často mylne hovorieva – nechal dušu knísať sa vo vetre, alebo by vykonával iba to, čo by v tom momente podľa nálady uprednostnil, tak by nikdy nedokázal rozvinúť správny vzťah k vonkajšiemu svetu a k zmyslovým objektom a vôľa, ktorá ukotvuje silu osobnosti v bytí, by musela podstatne zoslabnúť. Apatia dnešnej doby by mohla byť výrazom tejto slabosti.

Táto aktivita intenzívneho usporiadaného nadväzovania vzťahov pomocou myslenia predstáv a vedome riadeného vnímania vytvorí vo sfére takzvaný tepelný éter. Z tohto dôvodu Rudolf Steiner v spomínanom odseku o skúške ohňom hovorí o intenzívnejšej tvorbe náhľadu, čo predstavuje istý druh spaľujúceho procesu.2 Subjektívne lipnutie zhorí, zatiaľ čo skutočnosť má tendenciu k pomalému vzkrieseniu. Posilnenie tepelného éteru sa najskôr rozvinie vo sfére okolo hlavy človeka a tiež aj podľa toho, akým spôsobom sa stretnutie dotkne jemného zmyslového prežívania. Toto éterické teplo, ktoré nemá nič spoločné s horúčavou, ale ktoré iba otvára začínajúcu slnečnú sféru, vkĺzava predsa len do vnútra orgánového bytia človeka, posilňuje orgány, bunkové systémy a na základe toho môže vôľu viesť k jej vnútornému jadru. Najhodnotnejšie sily vôle preto nevznikajú pomocou vonkajšej športovej činnosti, tá má tiež svoju hodnotu, ale nie len ona. Ak je činnosť myslenia skutočne po určitú dobu nasmerovaná na objekty vonkajšieho sveta, spôsobí slnečné posilnenie sféry a to vedie napokon k pretepleniu človeka.3

Chybné spôsoby zaoberania sa

Chyby pri týchto cvičeniach pozorovania a zintenzívneného vnímania sa prejavujú práve v tom, že sa cvičenec nevydá do stretnutí a tiež do cvičení meditácií so záujmom, so skutočným hľadaním pravdy a s túžbou po objektívnom vnímaní, ale berie ich výlučne ako subjektívnu konzumáciu pre seba. Cvičenie nemá ostať naviazané príliš silne na svet tela, ale vždy má otvárať tú sféru, v ktorej sa tvorí teplo a ktorá vyžaruje univerzálne. V dôsledku mnohých stavov vyčerpanosti v súčasnej dobe cvičiaci hľadá východisko v niektorých formách meditácie a vychádzajúc z nich sa chce „zachrániť", ak to môžeme týmto slovom vyjadriť. Únik do nejakej oblasti jogy alebo do meditačnej praxe nezodpovie na otázky doby. Materialistické zmýšľanie, ktoré je v ľuďoch tak skryte zakorenené, spôsobuje používanie cvičení príliš subjektívne a človek tak iba nedostatočne vstupuje do objektívneho vzťahu k pozorovanému objektu. Myslenie obsahov je pre neho nadmernou výzvou. Ak cvičenie ostáva ako subjektívny konzum, nedokáže tvoriť teplo, ale upadá do nebezpečenstva, že človeka ešte viac uzatvára pred skutočnou sférou stretnutia a záujmu a vytvorí určitý druh chladu.

Praktické podnety pre tvorbu tepla

Dnešný občan, ktorý by sa chcel vyvíjať, je v princípe vo veľmi aktívnej miere vyzývaný k činnosti slnečného myslenia a vedomého vnímania. S každou aktivitou, ktorú v tomto zmysle vykonáva, zažíva zvýšené vstupovanie do vzťahu k sebe samému a k ostatným ľuďom, zatiaľ čo už po jednom dni zameškania aktivity pocíti výrazný pokles sily v duši. Cvičenie si preto vyžaduje každý deň vedome zvolené nasadenie a výdrž. Človek sa dnes musí učiť získavať teplo tým, že vedome robí samostatnú tvorivú činnosť v myslení a následne v cítení.

Najlepšie, ak si urobí usporiadaný cieľový koncept a dá si predsavzatie, že neostane stáť pri povrchnej konzumácii informácií, ktorú doba ponúka, ale intenzívnejšie vyformuje niekoľko podstatných pozorovaní a prehĺbi ich. Človek si stále znova volí nejaké javy, ktoré dlhšiu dobu študuje, alebo sa zaoberá danými kontaktmi s inými ľuďmi a obsahovo sa pripravuje na rozhovor tak, aby emočné fázy príliš nedominovali. Keď deň uplynie, večer nasleduje reflexia spätného pohľadu. Zanedbania, ktoré nastali, dostanú korekcie s lepšími predsavzatiami pre nasledujúci deň. Na tejto rovine tvorených a vedomých obrazov myšlienok a vnímania s obsahom bude vôľa citeľne posilnená. Súčasne cvičiaci zbadá, že dokáže tvoriť éterické teplo, ktoré nespôsobuje pozitívne efekty iba u neho samého, ale ktoré sa môžu ukázať dokonca aj vo sfére a v počasí.

Poznámky:

1 Rudolf Steiner: Poznávanie vyšších svetov, GA 10, kapitola Zasvätenie, skúška ohňom, s.62

2 Rudolf Steiner, GA 19, s.92

3 Heinz Grill: Bytostné tajomstvo duše. Spirituálne sociálny proces ako proces srdca, Teplo, s. 159

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť