|
02 Apríl 2019
Veľkonočné tajomstvo a jeho viditeľný obraz na nebi
Sviatok Veľkej noci nám pripomína, že človek prechádza vývojom, rôznymi vývojovými fázami a stupňami. To znamená, že k ideálu "človek" sa iba postupne prepracovávame a vyvíjame. Skromne si priznávame, že sa zatiaľ nachádzame v procese a "skutočným človekom" sa ešte len musíme stať.
Veľká noc nás vyzýva k odpútaniu sa od materialistického pohľadu na svet a
- k poznaniu sveta, jeho javov nie iba v ich prejavenej podobe, ale aj v ich podstate
- k poznaniu a rozvíjaniu vlastných síl duše a orgánov duše
- k spoznávaniu síl kozmu a síl Zeme v pozemských javoch, aj vo vlastnej bytosti človeka
- k poznaniu budujúcich síl pochádzajúcich z kozmu
- k spoznávaniu bytostí kozmu
Dochádza pri tom k vzkrieseniu duchovno-duševného človeka z fyzického tela v duchovnom vesmíre.
Čo nám z tohto ľudského diania obrazne ukazuje príroda, v ktorej sa vlastne 4. článok človeka (JA) v nijakej podobe nenachádza?
Ukazuje nám, ako sily Zeme na jar, predovšetkým po jarnej rovnodennosti, vystupujú zo Zeme a tryskajú cez rašiace a vyháňajúce trávy, byliny a ďalšie rastliny smerom von do kozmu, k Mesiacu. Spolu s týmito silami môže aj ľudská duša smerovať do kozmu. Viditeľný vesmír nám ďalej v obraze ukazuje, ako sa Mesiac naplno (spln) obracia "tvárou" k Slnku a ako sa pozerá na najbližšie okolité planéty (na Mars, Merkúr, Jupiter, na Venušu a Saturn) a ako sa napokon pozerá na Slnko, ako Mesiac vníma Slnko v deň Slnka - v nedeľu (Sonntag, Sunday).
Týmto pozeraním nám pripomína, ako človek z duchovného sveta dospieval k zrodeniu na Zemi, ako sa pred narodením "odieval" životnými silami, ktoré dostal od Mesiaca a jeho sprostredkovaním aj od najbližších planét. Tento ľudský dej nám na jar pripomínajú práve tie rastliny, ktoré boli počas zimy stiahnuté z fyzickosti a na jar zas vstupujú a rozvíjajú sa do prejaveného sveta.
Veľká noc nás podnecuje k tomu, aby sme sami v sebe, vo svojej bytosti, hľadali a rozlišovali
- sily mesačné, ktoré predstavujú to, v čom sme determinovaní
- sily slnečné, ktoré nás od tejto nutnosti oslobodzujú
- a podobne aj ku spoznávaniu tých síl, ktoré udržiavajú človeka ako bytosť celistvého pri prechode bránou smrti (alebo aj počas života), to sú sily saturnské, kedy sa "rodíme" pre duchovný svet a môžeme ho vnímať a poznávať.
Tak ako pri splne je Mesiac "nositeľom" slnečného svetla, tak sa aj človek, ak sa k tomu vyvíja, stáva nositeľom slnečných síl. Počas slávnosti Veľkej noci má človek najlepšiu možnosť vedome vystúpiť z pozemskosti, spojiť sa s mesačnosťou a z pozície Mesiaca sa "pozerať" na Slnko.