|
14 September 2011
O joge < Články < Joga a kvety < naspäť
Liečivé obrazy pre duševný život
Nervový systém je výrazom vedomia a výraz vedomia je výrazom astrálneho života. Prostredníctvom nervového systému v skutočnosti žijeme nebeský odtlačok na Zemi. My sme vedomím nie iba fyzickými občanmi, ale v skutočnosti sme duchovnými občanmi. Ako veľmi v skutočnosti nepatríme, ako ľudia formovaní vedomím, celkom do pozemskej matérie, ale svojimi myšlienkami, citmi a tiež činmi vôle prislúchame do mimozemského alebo kozmického sveta, dá sa vidieť v spánku. Spánok je pre regeneráciu nervového systému nevyhnutný. Vždy, keď je naše telo a naša psychika postihnutá vyčerpaním, musíme vyhľadať fázu pokoja v noci, aby sme si ustanovili oddych a životodárny nový začiatok. Spánok je nápravným prostriedkom, ktorý je tu pre nervový systém.
Výkony aktivít dňa od nás vyžadujú bdelosť v zmyslových procesoch a vyžadujú neprestajnú myšlienkovú a vôľovú činnosť. Táto myšlienková činnosť a činnosť vôle oberá našu nervovú substanciu alebo našu éterickú životnú substanciu, ktorá sa prejavuje v rozličných oblastiach o skutočné budovanie. Počas dňa sme stále v plytvaní. Dokonca aj v uvoľnenom stave je vyčerpávanie alebo výkon našej bytosti tak zaobstarávaný, že pomaličky sa kloníme k vyčerpanosti. Spánok tu spôsobuje regeneráciu a spôsobuje nové naplnenie éterickými silami.
V spánku je naše vedomie mimo tela. V spánku nemyslíme a nepracujeme našou vôľou. Počas snívania, keď z podvedomia vystupujú rozličné dojmy v polovedomom stave, ešte nie je zaručená úplná regenerácia. Avšak v hlbokom spánku sa prejavuje skutočné zotavenie nervovej substancie a odpútanie od fyziológie. Fyziológia a vedomie už nepôsobia dohromady. Z tohto dôvodu sa môže celý svet orgánov a nervov zotaviť.
Domovina vedomia leží v astrálnom svete. Tam, kde sa hviezdy trbliecu a blikocú, tam sa javí, že sa vedomie zdržiava. V hlbokom spánku pracujú myšlienky nezávisle na tele. Nachádzajú sa tam, kde leží ich cieľ. Noc je vlastnou fázou dávania. V noci oddávame nášmu okoliu a našim blížnym našu silu. Vedomie, ktoré predstavuje nástroj našej individuality, je dávajúcim orgánom alebo dávajúcim nástrojom. Tento dávajúci nástroj je tvorený z najrozličnejších bytostných síl, ktoré sa prejavujú v zmysle myslenia, cítenia a energie vôle. Mohli by sme tu hovoriť aj o bytostiach, kreáciách a mocnostiach, ktoré zodpovedajú mysleniu, cíteniu a vôli. Prostredníctvom týchto síl dávame druhým ľuďom časť seba samého. Alebo to povedzme inými slovami: Naším myslením, naším cítením a našou vôľou, ktoré sú tvorené z bytostí, kreácií a mocností, vnášame do stvorenia skutočné substancie. Poskytujeme nosný a pôsobiaci materiál nášmu pozemskému aj duchovnému svetu.
Dávanie v zmysle duše tu nachádza svoje vyjadrenie. Je to dávanie z našich vlastných síl duše. Počas dňa sme vo viditeľnom upriamení sa ku svetu, zatiaľ čo v noci sme v neviditeľnom zameraní na celé naše okolie, nesúce duševno. V noci sa deje dávanie. Tu sme v našom svete vzťahov skoro ako slobodní. Tak je noc fázou dávania, zatiaľ čo deň predstavuje fázu míňania. Spánok a bdenie patria zmysluplne k sebe. Deň je tvorivou časťou, aktívnou vedomou časťou našej bytosti, zatiaľ čo noc je nevedomou a odpočinkovou časťou našej bytosti, v ktorej sa uskutočňuje dávanie nášho vlastného bytia.
Myšlienkový život nemá v noci žiadne ohraničenie. V noci pôsobí to bytostné v myšlienke, to kreatívne v cite a to mocné vo vôli. V noci sa nedajú postaviť myšlienkam žiadne vonkajšie hranice. Telo ostáva spočívať na posteli ako najhlavnejší inštrument pozemského života. Preto niet spojenia myšlienok, citov a vôle. Myšlienka je v skutočnosti iba počas dňa spojená s určitým priestorom, počas noci je priestorovo nekonečná, je široká, nepôsobí vôbec v priestorovej dimenzii. Je duchovnou bytosťou a pôsobí ako duchovná bytosť.
Dávanie je zmyslom myšlienok a preto sa uskutočňuje v poli pôsobnosti noci. Naše dobré, naše úctivé, naše milujúce myšlienky, naše uctievajúce a cnostné predstavy dostávajú v noci vlastný, šíry priestor. Stávajú sa nosnými silami a vpisujú sa do stvorenia sveta. V noci získavajú ďaleko väčšie pole vyžarovania, ako by mohli počas dňa obdržať prostredníctvom nášho poviazaného myšlienkového zmyslu. Týmto nosným, neohraničeným a rozšíreným poľom pôsobnosti v noci dosiahnu myšlienky, ako aj city a impulzy vôle svoj cieľ. Naši blížni cítia nevedomky myšlienky, ktoré vysielame. Myšlienka bude tam, kam je obrátená. Dotkne sa našich blížnych. Tu nachádzame nekonečne široké pole jednoty, ktoré prostredníctvom našich zmyslov tká a žije, a ktoré sa utvára vo svojej vlastnej inteligencii a vo svojej vlastnej korektnosti.
Čím viac sme ochotní utvárať svoj život v tvorivom zmysle a svet rozpoznávať v jeho bytí, v jeho jednote a v jeho svätosti ho milovať, a objavovať ho v nás ako mystrióznu súčasť, o to viac nakoniec v noci budeme schopní dávajúceho života alebo dávajúcich talentov. Rovnakou mierou akou udržiavame výdrž v napätí a nasadení, pritekajú vonkajšiemu svetu a okoliu sily, ktoré ho v noci preduchovňujú. Noc je miestom zduchovňovania, zatiaľ čo deň je miestom práce a miestom vysporiadavania sa. Nervový systém je tu nositeľom nášho vedomia. Toto vedomie je nástrojom pozemského života. Neprestajne sa snažíme, aby sa toto vedomie stávalo darom a tvorivou silou.
r. 2006