14 September 2011
O joge < Články < Joga a kvety < naspäť
Tvorivá výchova myšlienok:
predstavy sa stávajú životnými citmi
Tomu, ako je ľudské telo organizované, sa musíme ešte len učiť. Nie sme si vedomí pôvodu pohybov ani hlbokých súvislostí tela s vyššími článkami našej bytosti, a prostredníctvom nich s vyššími bytosťami kozmu. Napríklad ľudská ruka nesie oblasť zmyslového vnímania, potom pohybovú, rytmickú oblasť a napokon pól sily, ktorý zodpovedá čistej vôli.
Podobne aj celé telo má nervovo-zmyslovú oblasť so sídlom v hlave, má stred, ako oblasť citov, nálad, rytmov a napokon oblasť látkovej výmeny, spojenú s vôľou, ktorá nás sprevádza v každodenných pohyboch z podvedomia.
Podľa starého a stále platného indického obrazu človeka poznávame oblasti satvy, radžasu a tamasu. V prvej oblasti sme plne vedomí. V druhej oblasti sme hnaní kamickými silami z manipura čakry. A v tretej oblasti, v oblasti asimilácie zmyslových vnemov a potravín ostávame nevedomí a žiadostiví.
Vedomým hmataním nastolujeme upokojenie a môžu nastúpiť hlboké introvertné vnemy. Tak ako naše duševno-duchovné články reagujú, tak aj vesmír reaguje na naše hmatanie. Vedomé hmatanie celým povrchom tela a predovšetkým členeným hmataním určitými telesnými partiami, spôsobuje v našej duši veľmi rozličné vnemy. Ich prostredníctvom sa môžeme učiť poznávať, ako je telo organizované a vytvárané. Aké sily stoja za jednotlivými telesnými oblasťami alebo orgánmi.
Prejdime od vnímania hmatom, k druhej, protikladnej oblasti, k vyjadrovaniu, k pohybovaniu. Reč rúk je vyjadrením niečoho vnútorného. Ruky sa pohybujú v rytmoch, ale gestá nie sú celkom vedomé. Rukami dávame najavo jemnosť v duši, alebo tvrdosť. Spôsob pohybu rúk môže byť dávajúci, alebo berúci. Ruky môžu byť ďakujúce alebo ignorujúce, žehnajúce alebo násilnícke, teplé a liečivé alebo žiadostivé a uchopujúce. Vedomie však nie je väčšinou obsiahnuté v gestách rúk. Rečou rúk si zasievame semiačka ďalšej karmy do budúcnosti.
Vidíme, že nasadením pohybu úplne nevedome hýbeme duchovným životom. Na fyzickej úrovni pracujeme vedome s hmotou. Avšak čo sa deje vo vnútorných vrstvách? Tam pracujeme úplne nevedome. Našou úlohou na cvičeniach jogy je stávať sa postupne vedomejšími, rozširovať vedomie. Na príklade ásany holubí sed ukážeme, ako telesnosť súvisí s vyššími článkami.
kapotasana - holubí sed - príprava na holubicu
Na začiatku je myšlienka v duchu. Napríklad chceme živo a zreteľne prežívať celou svojou bytosťou, aj telom, formu kríža. Kríž je symbolom súčasného stavu vývoja zeme. Preto je dôležité túto formu poznávať a učiť sa ju svojím telom vyjadriť. Približujeme sa tým hlbokým zákonom vesmíru a vývoja ľudstva.
Pre prenikanie pod povrchné posudzovanie je nevyhnutné, aby sa naše vedomie rozvinulo, aby doslova rozkvitalo v duchu, v duchovných myšlienkach. Najskôr sa učíme prežívať horizontálny princíp. Posadíme sa do východiskovej polohy na päty a oboma predkoleniami a priehlavkami cítime vodorovnú plochu. Človek vníma zem, na ktorej žije ako rovinu.
Potom jednu nohu vysunieme po podložke smerom dozadu. Vodorovnú rovinu pociťujeme ešte väčšou plochou tela. K predkoleniu sa pridá pociťovanie vystretým kolenom a stehnom zadnej nohy. Ak je to možné, presadneme si na plochu zeme povedľa päty pokrčenej nohy. Nohy sa navzájom dynamicky rozťahujú. Prežívame prúdiaci element v nohách, prežívame spojitosť so zemou. Pohyb vychádza z krížovej kosti v oboch smeroch pozdĺž nôh. Pri zvýšenej bdelosti a pri vybudovaní si zreteľného a živého pocitu spojitosti s vodorovnosťou plochy zeme pobadáme spätný pohyb, zosústreďovanie jemných síl pozdĺž nôh do oblasti krížovej kosti, do druhého energetického centra.
Tento nový tvorivý cit vybudovaný v ásane z prvých myšlienok spôsobí, že v pohybe cviku prestáva pôsobiť naša karma. Pozdvihujeme cvičenie na vyšší stupeň. Vytvárame tak novú životnú silu, podporujúcu našu budúcnosť.
Druhým pohybom zvislým smerom vyjadrujeme to, že človek je myšlienkovou bytosťou. Sily vzpriamenia chrbta dvíhajú hlavu dovysoka, lebo sme uspôsobení pre duchovný život.
kapotasana - holubí sed
Myšlienky, ktoré sme k telesnému cviku pripojili, preladili naše pocity. Čisto fyzické a subjektívne pociťovanie presublimovalo na kreatívny cit na vyššej úrovni. Nastáva tak premena v netelesných článkoch. Telo ustupuje z dominancie. Vôľa, ktorá hýbe končatinami, sa obracia k niečomu inému. Je oslobodená od energií tela.
Vzniká vnem, ako éterické sily prúdia po horizontále, zosústreďujú sa v druhom centre a opäť tryskajú von pozdĺž nôh a pozdĺž chrbtice nahor. Fyzicky vidíme, že cvik nadobudol výraz. Telo nedominuje, vytvorila sa príjemná nálada.
Duševne sa cítime bdelí, svieži, aktívni. Tvorivé sily duše sú činné a usporadúvajú celú sféru okolo cvičiaceho. Akoby bol odetý do krásne maľovaných farebných šiat. Usporiadané vôľové konanie v ásane je následok tvorivého myslenia a sublimovaného cítenia.
Keď toto dianie človek zbadá, začne byť pozornejší, tichší, vnímavejší. Začne pozorne načúvať. Staneme sa tichí, aby sme počuli. Chceme túto novú skutočnosť, vytvorenú vo svojom bezprostrednom okolí skutočne počuť znieť. Stávame sa slobodnejší, odpútanejší od telesných zahmlievajúcich prúdov energií.
kapotasana - holubica
Začíname prežívať formu kríža a jej význam vyjadrujeme telom. Začíname sa zoznamovať s oblasťou krížovej kosti a začína sa nám ozrejmovať charakter druhého centra. Čakra sa nedá poznávať tak, že by sme sa priamo koncentrovali na oblasť krížovej kosti, lebo by sme ostávali ponorení iba vo vlastných subjektívnych ilúziách. Musíme ju poznávať cez vhodnú myšlienkovú koncentráciu. Z abstraktných myšlienok sa stalo živé prežívanie, objavili sme živú podstatu. My sme ju vytvorili svojou vôľovou činnosťou. Myšlienka ako duchovné svetlo je východzím osivom a stáva sa naším sprievodcom na ceste.
r. 2006