Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

nové:
Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Podujatia s Heinzom Grillom

Teplo je kozmický element

Na začiatku meditácie 15. februára 2020 hovoril Heinz Grill o pozícii sedu pri meditácii, ktorá podľa starého indického učenia nemá byť ani príliš vysoko, ani príliš nízko. Rôzne polohy sedu, napríklad na pätách alebo so skríženými nohami alebo v lotose, sprostredkujú rozličné citové vnemy a Indovia ich kedysi dokázali rozlišovať. Lotosový sed je pre meditáciu ideálnou pozíciou, umožňuje vzpriamený chrbát, voľnú hlavu a chodidlá ukazujú nahor k vesmíru, lebo meditácia znamená obrátenie sa ku kozmickému.

Ako objekt meditácie sme zvolili pojem teplo a vykonali sme štyri fázy meditácie, kde každá trvala 2 minúty. Dalo sa zažiť, ako sa v priebehu toho pojem teplo rozšíril. Pri prvej fáze meditácie vychádzali prítomní účastníci zo subjektívnej interpretácie, lebo každý mal svoj vlastný obraz alebo pocit o teple, napríklad Slnko, zdroj energie, oheň atď.

V nasledovnom kroku sme tieto známe asociácie a pocity nechali odísť preč a iba slovo „teplo" sme vzali do koncentrácie, aby mohlo byť pridané ešte niečo nové zo slova samotného.

Pri 3. meditácii sme k pojmu pribrali ešte otázku. Otázka znela: „Odkiaľ pochádza teplo?" Normálne takúto otázku nemyslíme. Vo vede je jasné, že teplo pochádza od Slnka alebo od ohňa. Ale tu by sme chceli bližšie preskúmať pôvod fenoménu. „Čo je zdrojom tepla?"

Teplo Slnka alebo ohniska je výsledkom väčšieho procesu. Dom môžeme pociťovať ako teplý aj bez horiaceho ohniska, a síce kvôli atmosfére, ktorá v dome panuje. Tak je to nakoniec človek, ktorý dokáže vytvárať teplé alebo aj chladné prostredie. Z tohto pohľadu teplo nie je napokon fyzickým, ale kozmickým elementom. Veta pre štvrtú meditáciu znela: „Teplo je kozmickým elementom." Môžeme povedať, že človek svojou tvorivou silou, alebo inak povedané, svojím duchom dokáže tvoriť teplo a z tohto dôvodu je teplo výsledkom ducha.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácie 53,  54,  55,  56,  57

Meditácia 53:

Postoj vedomia, ktorý hovorí, že akýkoľvek druh náladového a myšlienkového hnutia človeka splodí určitý metafyzický silový účinok, ľahšie umožní, aby vzklíčila a rozvinula sa schopnosť všímavosti voči nemu a schopnosť pozorovať ho. Keby cvičiaci venoval pozornosť iba fyzickým prejavom, ako napríklad, či počuje dážď, mohol by sa relatívne jednoznačne stiahnuť do svojich zmyslových orgánov. Intenzívnejšia pozornosť voči objektu je tu nevyhnutná iba výnimočne. Ale ak sa človek pýta, aké a ktoré silové pôsobenia vychádzajú z nejakej reči, ktorú niekto hovorí, napríklad nejaký politik, tak popri zmyslových orgánoch, ktoré treba zamerať, musí viesť pozornosť k niečomu, čo navonok nedokáže vidieť alebo počuť. Ak človek nadobudne vnímanie týchto silových účinkov metafyzickej reality, ako sú v princípe dané, až vtedy po prvýkrát usporiada svoje takzvané astrálne telo alebo svoje vedomie a podvedomie. Každý prejav alebo duševné hnutie človeka spôsobuje zmenu vo sfére a zvlášť vtedy, keď sa deje úplne nevedomky. Ten, kto zažije toto poznanie o neprestajných metafyzických účinkoch, dospeje k poznaniu, že každý jednotlivý človek je veľmi významný v rámci celku. Akonáhle vníma nevedomé sklony prostredníctvom vedomého pozorovania a prostredníctvom pestovaných obsahov, pomaly začne mať schopnosť svoj život viesť. Cieľom vydarenej meditačnej práce musí, pravdaže, byť, aby tie najlepšie ideály dospeli do praktických sociálnych schopností.

Keď sa cvičiacemu darí koncentrovane zotrvávať v pozorovaní vhodného objektu určitú dobu, potom vo vzťahu k éterickému telu vznikajú sily tepelného a svetelného éteru. Tieto sily sa ukazujú ako stredne modrasté až po svetlo modrasté veľmi svetlé silové účinky. Takýmto prístupom k cvičeniu prakticky vzniká úctivosť.

Ako úlohu si môžeme vybrať na pozorovanie vyjadrenia nejakého verejného činiteľa. Ako pôsobia jeho slová? Aká charakteristika sa ukazuje na základe jeho reči, ktorú prednáša? Zoberte si k tejto úlohe nejaký nedávny prejav. Slová, ktoré pomocou médií oznamuje ľudu, pôsobia v princípe vždy a na každého, alebo pôsobia iba na toho, kto ich počúva a iba do týchto duší sa odtlačia? Aké sa ukazujú byť slová v zmysle univerzálnych svetelných a tepelných účinkov? Aká je tvorba obrazu nazeraného objektu?

Pre cvičenie môžu poskytnúť úžasne hlboké poznatky nie iba pozitívne, ale práve úplne ťažké a veľmi vyčerpávajúce príklady. Unáhlené hodnotenia nemajú ľahkovážne pristrihávať cvičenie.

Meditácia 54:

„Spojené národy musia príliš často zaostávať za svojimi ideálmi, lebo záujmy jednotlivých členov bránia tomu, aby organizačný systém fungoval tak, ako by mal. Avšak kto si myslí, že všetko zvládne lepšie sám, ten sa mýli. Naše blaho zdieľame spoločne a naše nešťastia tiež." (Angela Merkelová vo video správe k 75. výročiu založenia Spojených národov – vyslovené 21.9.2020)

(Onedlho tu uvedieme príklad niektorého politika zo Slovenska.)

Úlohou je presnejšie pozorovať reč a potom skúmať účinky na duševný obsah v psychologickom zmysle a ďalej v metafyzickom zmysle. Napokon si položme otázku, či slová nadobúdajú iba taký význam, ktorý bezprostredne počujeme. Ďalej sa pýtame, či nezávisle od poslucháča pôsobia zvolené slová na druhých ľudí, ba dokonca na všetky stvorenia sveta. Akú bytosť alebo charakteristiku môžeme rozpoznať v týchto pár vetách?

Cvičenie sa začína náhľadom na slová a malo by k ním smerovať bez predpojatosti, sympatie a antipatie. Práve u politika, ktorého každý pozná a hovorí o ňom, cvičiaci musí obzvlášť dôrazne odsunúť svoje doterajšie asociácie a emócie. Reč musíme pozorovať ako neutrálny objekt, čisto bez toho, že by sme k zneniu priložili nejaký výraz alebo charakter. Vnútorné motívy musíme pochopiť z veci samotnej.

Oslobodenie od sympatií, antipatií, doterajších vedomostí, od článkov viery, od asociácií, túžobných predstáv a od predchádzajúcich skúseností, predstavuje schopnosť piateho centra, višudha čakry. Do istej miery by sme mohli toto odpútanie sa od všetkých determinácií nálad, mysle a vôle označiť ako určitý spôsob, ktorý otvára čistejšiu sféru myslenia. Na človeka pôsobí posilňujúco, usporiadavajúco a otvára perspektívy. Pomocou myslenia sa po prvýkrát môžu vytvárať svetelné a tepelné éterické sily až vtedy, keď človek bude schopný pozorovať túto reč v jej pravom charaktere.

Vyhotoviť analýzu textu týchto pár riadkov z reči spolkovej kancelárky je veľmi ťažké, lebo sa tu ponúka otázka, z akých ideálov rečník hovorí a aký organizačný systém ho navádza? A ďalej, neexistujú žiadne exaktné údaje o tom, o akých okolnostiach hovorí. V slovách nastáva úhrnné zmiešanie nepriamo získaných úsudkov a dovolávanie sa na pocit „my". Jednota, ktorú zdôrazňuje, sa zdá ako ideál, avšak ako ideál, ktorý sa dá predstaviť iba ako ideologický.

Stanovisko „ja" je možné iba vtedy, keď vo vyjadreniach človeka vzniknú reálne predstavy a jasné vzťahy. Indiferentná a bezobsažná reč bez súvislostí uniká tomu, aby bol človek schopný utvoriť si náhľad, lebo nie je uchopiteľná a pre myslenie neposkytuje žiadnu efektívnu orientáciu. Ak by mal človek zo zvolenej reči rozvinúť nejaký proces myslenia, bol by, pravdaže, beznádejne zajatý v nediferencovanej húštine a čoskoro by nedokázal rozlíšiť tŕne od listov. Proces myslenia, ktorý by sa dal o tejto reči rozvinúť, je možný jedine z vedome zvoleného postoja dištancie. Cvičiaci musí rozpoznať nelogickosť a bezobsažnosť reči ako takej a až potom, keď ju dostatočne vedome rozpozná v jej nesúlade, dokáže sa proti nej efektívne brániť. V istom zmysle ju dokáže zdravším spôsobom vylúčiť (v zmysle vylučovacieho procesu v organizme).

Sféra pôsobenia vzniká však aj pre toho, kto tie slová nepočúva, pretože sa taktiež podieľa na emocionálne viazanom vyžarovaní, ktoré je spojené s týmto prejavom. Podstata tejto reči je bez „ja" a je manipuláciou práve preto, lebo je bezobsažná. Bytosť tejto reči bude takýmto spôsobom prejavu stále pôsobiť.

Ako však tieto slová nesú najvnútornejší motív? Odkiaľ pochádza? Túto otázku máme ďalej spresniť. Ak človek tieto slová alebo podobné slová pozoruje bližšie, naučí sa vnímať úžasne hlboké pozadie.

V princípe si však cvičiaci môže osvojiť obraz, či slová, ako boli vyslovené, dokážu astrálne telo usporiadať, alebo ho otriasajú, prípadne ho privedú do neporiadku. Pozorovanie logiky slov, ich vzájomný vzťah a ich obsah poskytujú praktické záchytné body pre preskúmanie tohto fenoménu.

Meditácia 55:

Viacnásobne vnímať slová určitej osoby a po určitú dobu ich držať vo vedomí, by sa mohlo zdať ako prehnaná požiadavka. Pomocou opakovaného zaoberania však človek objaví bezobsažnosť a chýbanie logiky, lepšie vyjadrené, dokonca omyl v slovách. Čím viac si však človek bude samostatne vedomý omylov pomocou nahliadania, zvažovania a rozpoznávania, tým viac zažije vo svojej duši vzrastajúcu silu pre ideály. Dnes je príznakom doby, že ideály ľudstva chradnú, lebo podliehajú sugesciám a manipuláciám.

Zvládnutie a riešenie omylov a vedomé, rozpoznaním oslobodené prekonanie klamstva vedie k úľave a k ozajstnému éterickému posilneniu. Človek tak bude mať k dispozícii nové svetelné a tepelné sily. Zaoberanie sa s omylmi vo svete je pre zdravie veľmi liečivé. Jednotlivec sa nemá venovať iba tomu dobrému, ale mal by spoznávať nedostatky, rozumieť im, zvládnuť ich a z toho formovať vyšší ideál.

Zvolili sme nasledovný citát:

„Spojené národy musia príliš často zaostávať za svojimi ideálmi, lebo záujmy jednotlivých členov bránia tomu, aby organizačný systém fungoval tak, ako by mal. Avšak kto si myslí, že všetko zvládne lepšie sám, ten sa mýli. Naše blaho zdieľame spoločne a naše nešťastia tiež. Sme jeden svet." 

(Onedlho tu uvedieme príklad niektorého politika zo Slovenska.)

Výpovede nepriznávajú človeku „ja". Pocit „my" vyzýva k materialistickému zjednoteniu ľudí.

Úloha na nasledujúci týždeň: celkom všeobecne máme dbať na význam konfrontovania sa s klamstvom. Človek stráca veľa síl a vyčerpáva sa, a to nie len nesprávnym konaním, ale aj tým, že sa nekonfrontuje s klamstvami dnešnej doby. Jeho potenciál vývoja je ochromený. Tento spôsob odvážnej konfrontácie je veľmi dôležitý ako pre terapeutov, tak aj pre pedagógov.

Meditácia 56:

V čom spočívajú chyby myslenia a ako sa prejavujú nesprávne asociatívne spojenia v podobných citátoch?

„Spojené národy musia príliš často zaostávať za svojimi ideálmi, lebo záujmy jednotlivých členov bránia tomu, aby organizačný systém fungoval tak, ako by mal. Avšak kto si myslí, že všetko zvládne lepšie sám, ten sa mýli. Naše blaho zdieľame spoločne a naše nešťastia tiež. Sme jeden svet."

Keď čitateľ alebo poslucháč pasívne preberie tieto slová, rozvinie narušenie takzvaného astrálneho tela alebo jeho reakciou bude nespoľahlivý pocit obrany, pretože klamstvo v texte zaregistruje nevedome. Aká by musela byť správna formulácia alebo ako by sa musela rozvinúť táto výpoveď do prijateľnej konštruktívnej logiky?

„OSN mala ideály. Áno, mala ideály. Avšak chýba sila a odvaha napĺňať ich v plnej dôslednosti. Teraz sme ako jednotliví občania, ako štát a ako politici vyzývaní k tomu, aby sme naplnili tieto ideály životom. Bez sily myslenia, zaoberania sa, bez celkového rozvíjania etiky a morálky, ktoré môže prísť jedine od každého jednotlivého človeka, by museli ideály vo svete spustnúť. K rozvíjaniu skutočných ľudských ideálov, ktoré sú užitočné pre politiku a pre všetky národy, nie sme vyzývaní ako skupina, ale ako každý jednotlivec ..."

Je však jedno, či môžeme z politickej roviny očakávať logiku, alebo nie, lebo vyrovnávanie sa s otázkami vývoja a ich čo možno najlepšieho uskutočňovania sa týka každého človeka. Nie je potrebné klásť na ktoréhokoľvek politika nijaké očakávania, lebo – jednoducho povedané, podľa indického duchovného života alebo podľa hodnotenia, aké robí archanjel – ak človek posudzuje nejakú situáciu, tak sa s ňou stretne s rozpoznaním a vyrovnanosťou bez očakávania. Dokonca nechá ničivé sily pokojne si robiť svoje a zatiaľ myslí a uskutočňuje ideálnejšie formy.

„Sila predstavivosti je počiatkom stvorenia / všetkého tvorenia. Človek si predstavuje, čo chce, človek chce to, čo si predstavuje a na konci človek vytvorí, čo chce." (George Bernard Shaw)

Ideály, ktoré nikto nemyslí, chýbajú vo svetovom stvorení. Ak nie sú dostatočne myslené v predstavových obrazoch, nemôžu žiariť ani v duchovnom, ani v pozemskom svete. To, čo je vo svete negatívne alebo zaťažené chybami, dáva dôvod a podnet na rozvíjanie logických a konštruktívnych predstáv, podobne ako zlé chovanie bezprostredne vyvolá požiadavku na lepšie spôsoby správania sa.

Meditácia 57:

Úlohou posledného meditačného listu bola otázka, ako by sa dal citát nejakej verejnej osoby doviesť do správnej formulácie. Nikdy by sme nemali celkom zatvárať oči pred omylmi, pred nesprávnym alebo zlomyseľným konaním, lebo práve vyrovnávanie sa s negatívnymi silami posilňuje rozvíjanie múdrosti a v neposlednom rade aj takzvané „Ja".

Rudolf Steiner hovoril o posilnení „Ja" človeka vtedy, keď narazí na nejaký predmet sveta. Nárazom na tvrdý a nepreniknuteľný predmet sa zvýši vedomie. Ak by všetky podmienky sveta boli mäkké, jednoliate (nediferencované), receptívne, ústretové, jemné a mierne, nemusel by sa človek prekúsavať cez stvrdnutý starý chlieb, ale dostával by neprestajne iba mäkkú kašu od matky, nesformoval by dostatočne svoj imunitný systém a nezažil by posilnenie „Ja".

Ešte ďalekosiahlejšie než náraz, pôsobí celkom usporiadané vyrovnávanie sa s javmi, ktoré sú chybné alebo sa javia ako chybné. Oprava alebo lepšie vyjadrenie a formulovanie prijatých slov predstavuje požiadavku na tepelné a svetelné sily človeka. Jedinec sa zásadne potrebuje zaoberať asi takými javmi, aké sme tu menovali, pretože až keď dostatočne uvidí omyly a ďalej, keď bude vedieť docieliť vylepšenie slov, potom sa dokáže vo svojej duši oslobodiť od kolektívnych mocností doby a vydobyje si lepší stav imunity.

Skúsenosti s niektorými študentami, ktorí tu boli prítomní v posledných dňoch a tiež sa zaoberali týmto meditačným obsahom, boli veľmi pôsobivé. V týchto súvislostiach tu o nich musím rozpovedať. Prvý človek povedal, že si nepamätá, aká bola meditačná úloha. Druhý si vedel spomenúť na slová, ale myslel si, že to, čo hovorí určitý konkrétny verejný činiteľ sú tak či tak hlúposti a že takýmto spôsobom by nebolo možné zachytiť ducha jeho reči. Tretí odpovedal, že by potreboval viac času, lebo úlohy sú príliš ťažké. Štvrtý mienil, že sa neodvažuje k preformulovaniu, aby sa nezamotal do namyslenosti. Záver stretnutia každopádne bol, že s úlohou vlastne nikto ani nezačal. Ako často ten, kto sa zaujíma o meditáciu, iba blúdi okolo úloh!

Túto úlohu sme si neúprosne postavili ešte raz do noci, aby sme ju potom nasledujúci deň zodpovedali. A všetci účastníci vedeli navrhnúť zmysluplné korektúry, resp. nové formulácie. 

To negatívne, zlé, nedokonalé a lživé existuje vo svete s takou istotou, ako fyzické javy. Avšak je nedostatok ideí, ktoré by niekto preformuloval na ideály, ktoré by dokázali nakoniec niesť budúci vývoj. Človeku dnes chýbajú mnohé ciele, a preto sa s najlepším úmyslom začne nesprávnej formulácii brániť, avšak nevytvára úsilie, aby ich sformuloval do vyššej ideálnosti. V dôsledku nedostatku skutočne konštruktívnej formulácie chýba bytosť, ktorú by človek vztýčil na usporiadanie astrálneho tela. Popri cvičeniach koncentrácie je preto v tomto zmysle konštruktívneho prepracovania a preformulovania textov rovnako dôležitá meditačná práca.

Úloha s obsahmi pre nasledujúci týždeň je nasledovná:

„Teplo samotné je kozmickou entitou. Vyviera zo slnečných síl a vťahuje sa do ľudskej telesnej bytosti prostredníctvom zmyslov a cez krvný obeh až nakoniec dosiahne brány srdca. Tiahne z väčšieho okruhu do centra človeka." (Bytostné tajomstvo duše, s.172 hore)

Týmto meditačným obsahom je oslovené éterické posilnenie tepla.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Archetyp kysličníka uhličitého a jeho význam pre človeka

„Tak ako človek formuje kvalitu svojho dychu,
tak utvára aj svoje vzťahy.“

Heinz Grill

Toto je jedna najskôr neobvyklá myšlienka pre skoro sto účastníkov pozoruhodného zhromaždenia na tému kysličníka uhličitého 22./23. februára 2020 v Tenne v Taliansku s duchovným bádateľom a autorom kníh Heinzom Grillom.

Na podujatí sa zúčastnili medzi inými aj záujemci a referenti z oblastí poľnohospodárstva, prírodných vied, duchovnej vedy, hospodárstva a medicíny. V rámci vnímateľnej novej kultúry zhromaždení rytmického spolupôsobenia medzi účastníkmi a referentami, vznikli konkrétne perspektívy a možnosti pre nadviazanie vzťahov primerané dobe a pre tvorbu náhľadu v otázke CO2.

Ako v tejto dobe vnímame význam kysličníka uhličitého?

CO2 dnes vnímame v prvom rade ako pre človeka a klímu jedovatý plyn. Často politicky ladená spoločenská, politická a mediálna výmena názorov determinuje človeka väčšinou v pozícii príslušnosti k nejakej skupine. Skupina ľudí popierajúcich klimatické zmeny a skupina klimatických aktivistov stoja proti sebe v najväčšej polarite, samozrejme, každý na tej správnej strane. Stále nové požiadavky na čo najväčšie investície do technických opatrení sa striedajú s moralizujúcimi požiadavkami na zdržanie sa konzumu s cieľom zachrániť klímu.

V stredobode tohto podujatia stál cieľ rozvinúť rovinu oslobodenú od polarít, ktorá ľuďom umožní objektívne nadviazať vzťah a vytvoriť konkrétny náhľad v otázke CO2. Pri pohľade na terajšiu situáciu vo svete sa práve toto rozvíjanie otázok javí ako najnaliehavejší východiskový bod pre vytvorenie zdravého vzťahu medzi človekom a prostredím. Na základe zverejnených informácií a krátkeho pojednania o látkových chemických vlastnostiach kysličníka uhličitého sa vytvoril prvý odborný základ a spoločná orientácia. Na základe bezprostredného látkového vzťahu medzi človekom a rastlinou bol objasnený význam kysličníka uhličitého ako „látka života".

Dýchací proces človeka a fotosyntéza rastliny tvoria v istom zmysle synergeticky vyvážený kolobeh látok. Rastlina pre človeka vyrába vitálne budujúce sily vo forme kyslíka a uhlík obsiahnutý v CO2 slúži rastline na budovanie substancie. S niekoľkými opísanými znázorneniami zo strany poľnohospodárov o význame zdravej pôdnej kultúry pre ukladanie CO2 sa skončili úvahy v rovine látkovo-hmotného základu.

Pre ďalší priebeh zhromaždenia dal Heinz Grill podnety ku konkrétnym myšlienkam pre praktické zaoberanie sa duchovno-tvorivou dimenziou človeka.

„Idea, ktorá je zmyslovému vedomiu skrytá,
je základom každého viditeľného vonkajšieho javu.“

Heinz Grill

Túto myšlienku môžeme pochopiť na jednoduchom príklade nejakej stavby. Jej štruktúru, farbu a ďalšie znaky môže človek zachytiť svojimi zmyslami. Avšak idea architekta a jeho konkrétne myšlienky k výstavbe sa pri letmom záujme dajú iba tušiť. Kysličníku uhličitému ako materiálnemu javu predchádza taktiež idea, je to duchovná existencia a archetyp pre danú látkovosť. Človek je rovnako duchovným aj pozemským občanom a dokáže sa pomocou vhodných obsahov školiť v koncentrácii, tvorbe predstáv a ďalej až k vnímaniu tých ideí, ktoré ostávajú skryté fyzickým zmyslom.

„Tak ako človek formuje kvalitu svojho dychu,
tak utvára aj svoje vzťahy.“

Heinz Grill

Dýchanie človeka sa dnes často nachádza vďaka intelektuálne preťaženému mysleniu a z dôvodu emocionálnych záťaží v určitom druhu fixovania na telo. Proces dýchania a myslenie by sa chceli predsa len utvárať nezávisle na sebe a slobodne od fyzickosti. V dýchacom procese sa obrazne stretáva život a smrť. V nádychu dominujú vitálne sily fyzickosti, s výdychom ustupujú a vedomie človeka sa môže slobodnejšie formovať. V tejto slobode ducha od hmoty spočíva schopnosť človeka rozvinúť zdravý a vyformovaný vzťah k svetu, ktorý v sebe nesie ideál nenásilného zaobchádzania s hmotou.

Archetyp kysličník uhličitý a jeho význam pre človeka

Rastlina je archetypálne kysličníkom uhličitým a uhlík je reprezentantom duchovného vývoja človeka. Uhlík vo svojom najkryštalickejšom stave sa stáva diamantom, ktorý bol v antickom Egypte priradený srdcu. Srdce predstavuje usporiadavajúci a vyvažujúci stred medzi vrchnými a spodnými článkami človeka. V slobodnom procese dýchania hmota ustupuje a duchovná existencia človeka vynikne so svojou schopnosťou syntetizovať ducha a svet. Kreatívne myslenie sa tak na určitom stupni vývinu srdca stáva substanciou človeka a prejavom formovania vo svete.

Ak by ľudia vnútorne obetovali svoj premrštený konzum s celým jeho požadovačným prístupom k svetu a uprednostnili by usilovné hľadanie pravdy a zamestnávanie sa bohatými obsahmi, otázka CO2 by sa dala vyriešiť slobodne od polarít. Človek by potom svojím dýchacím procesom prispieval k rovnováhe vo svete. Polarity, ktoré proti sebe bojujú v otázke CO2 prispievajú k zbytočnému plytvaniu O2 a k hromadeniu CO2 v zemi.

preložené z Nemčiny na stránke:  https://www.geistige-erkenntnis-entwickeln.de/

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 51 a 52

Meditácia 51:

Možným problémom, ktorý vyjadrili niektorí záujemci, by mohlo byť veľké množstvo meditačných obsahov a otázka, ako s nimi narábať. V dobe, kedy je vedomie človeka zo všetkých strán zaťažované a preťažované, mohla by aj meditácia byť vnímaná ako dodatočná záťaž.

Malý príklad zo skúsenosti by mohol pomôcť ako odpoveď na tento problém. Minulý rok som liezol na jednej veľmi dlhej horolezeckej ceste na veľmi náročnom kopci. Môj spoločník bol od začiatku akýsi oslabený a už po pol hodine kráčania k nástupu na stenu sa chcel vrátiť. Povedal, že už dosiahol hranicu telesnej výkonnosti. Ja som však vedel, že výkonnosť nemusí byť bezpodmienečne viazaná na fyzické podmienky, ale závisí od postoja vedomia, rozhodnutia a orientácie na cieľ. Išli sme ďalej nahor k nástupu, vstúpili sme na 800 m vysokú veľmi ťažkú stenu a po 7 hodinách celkového času výstupu sme konečne dosiahli vrchol. Na zostupovej ceste som mal čo robiť, aby som so spoločníkom udržal krok, lebo teraz bol vo veľmi dobrej kondícii a jeho sily sa znásobili.

Ak človek nasmeruje ciele k dobrým duševným, ba ešte aj ďalej dokonca k duchovným hodnotám a vidí potrebu konať nie len preto, aby splnil vonkajšie povinnosti, ale aby skutočne konal z túžby po spirituálnej aktivite, ktorú on sám vnáša do sveta, prebudia sa nové sily látkovej výmeny a z nich, napriek akejsi vyčerpanosti a negatívnemu psychickému pocitu, že je zničený, získa naďalej možnú dynamiku. Cvičiaci sa nesmie stať závislý na podmienkach, ktoré ho obklopujú, ale musí dostatočne vidieť ciele, ktoré chce uskutočniť. Svet potrebuje ľudí, ktorí nelipnú iba na nejakom spirituálnom koncepte, ale ktorí spiritualitu vyžarujú a sú schopní múdre myšlienky komunikovať. To nie je „príliš veľa", je to často iba pocit, že je to „príliš veľa". Cieľ poskytuje pevnosť a pružnosť.

Pri úlohe, ktorá vyplýva z posledného meditačného listu, si môžeme celkom živo sprítomniť nejakú situáciu pri pozorovaní nejakého obsahu, predmetu alebo osoby. Je tu pozorovateľ a pozorovaný objekt. Pomocou pokojného rozpustenia subjektívnych emócií sa predmet pozorovania so svojím vlastným bytím priblíži. Ako myšlienkové, tak aj zmyslové pozorovanie musíme vykonávať niekoľko minút. Pozitívnym výsledkom cvičenia je, akoby vesmír so svojou sférou svetla usporiadane spätne pôsobil na telesnosť. V tomto zmysle je vesmír predmetom pozorovania a vlastná myseľ je prijímajúcim pólom. V žiadnom prípade ten proces nesmie byť opačný. Človek preto svojou vôľou a emóciami nepôsobí na objekt pozorovania, ale objekt po nejakej dobe usporiadanosti a výdrže pôsobí spätne na človeka. Týmto prvotným zriadením poriadku medzi pozorovateľom a pozorovaným objektom, vznikne pokoj a vnímavosť v srdci.

V tomto procese cvičenia môže teraz ďalej nasledovať otázka: Aký charakter nadobúdajú éterické sily alebo ako pôsobia v cvičení, keď je vedomie takýmto práve popísaným spôsobom podmienené pomocou cvičenia pozornosti a koncentrácie?

Meditácia 52:

Rudolf Steiner v knihe „Poznávanie vyšších svetov" popisuje lotosový kvet medzi obočím ako centrálne miesto, v ktorom prebýva schopnosť viesť éterické telo a jeho prúdenia. Túto výpoveď už môžeme zažiť a zakúsiť iba pomocou meditácie, ktorá vedie až k duchovnému poznaniu v zmysle jemnohmotných éterických síl. V princípe si to vyžaduje veľmi presné rozvinutie solídneho vzťahu smerom od pozorovateľa k pozorovanému objektu. Cvičiaci dokáže spoznávať jemné éterické sily skutočne iba vtedy, keď skúsenosťou v sebe zažije hlboké momenty mlčania, pri súčasnom jasnom pozorovaní a bdelosti.

V súvislosti so šestnásť lupeňovým lotosovým kvetom, piatym energetickým centrom, ktoré má centrálne sídlo v oblasti hrtanu, píše Rudolf Steiner, že pri jeho aktivizácii vyžarujú krásne farby. Je to centrum, ktoré indická filozofia označuje pojmom višuddha a znamená toľko ako čistá. Názov sa preto, primerane k významu, odvodzuje od toho, že myslenie, ktoré sa uskutočňuje na stupni slobodnom od tela v logických súvislostiach a vo vzťahu k pozorovanému objektu, rozvinie čistotu voči telu. Jedinec, ktorý vykonáva cvičenia pozorovania a koncentrácie, skutočne rozvinie prvú bdelšiu sféru, ktorá sa prejaví krásnymi jemnými farebnými odtieňmi, či vnímaním krásnych farieb a foriem pomocou citu.

Éterické sily, ktoré sa na základe toho prebudia, sa bezprostredne ukážu vo vonkajšom procese, to znamená v poli pozorovania a pôsobia harmonizujúco, prebúdzajúco a povzbudzujúco na vnútornú substanciu človeka. Účinná sila z vesmíru, prípadne sila z vonka vzniká zo zorného poľa a posilňuje éterické prúdy vo vnútri. Piate, ako aj šieste centrum, tým výrazne prispievajú k posilneniu imunity. Ako sa v cvičení dajú tieto éterické sily vnímať a spoznávať? Táto otázka bola úlohou minulého meditačného listu.

S týmito poukazmi, ako vzniká pole pôsobenia istého druhu éterickej konfigurácie, ktoré nastáva prostredníctvom pozorovania pozorujúceho smerom k pozorovanému objektu, môžeme ďalej a podrobnejšie viesť pozornosť do zavŕšenia. Aké formy sa napríklad ukazujú pri prebudení citu pre farby? Ako sa zrkadlia v očiach, vo fyziognómii človeka? Odkiaľ sa tvoria? Zaiste, ich pôvod nie je možný bez aktivity myšlienok. Priebeh cvičenia, pozorovania, zisťovania citových vnemov by mal prebiehať veľmi svedomito.

Tým, že si cvičiaci dostatočne uvedomuje, že každé pozorovanie vytvára éterické pole, či už sa to deje nevedome pomocou zmyslov, alebo vedome prostredníctvom myšlienok, stáva sa všímavým voči jemnohmotnej súčasti života. Týmto spôsobom sa môže podnietiť zmysel pre jemnejšie pôsobenie síl a nakoniec sa zmysly pretvárajú na orgány vnímania citom.

Cvičiaci musí v princípe vychádzať z tejto pravdy, ale ak to berie iba ako vieru, že to pravda je, nedokáže sa stať jasnovidným. Cestu cvičení charakterizujú skutočne logické a disciplinované pracovné kroky.

Je veľký rozdiel, či cvičiaci iba skúša niečo vidieť, alebo či si osvojí to, že každou aktivitou vedomia vzniká nadzmyslové a v tomto zmysle vnímateľné hnutie. Ďalšou úlohou je, že tento proces treba veľmi presne analyzovať a preskúmať.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Zvýšenie imunitnej kompetencie

(schopnosť odpovedať na antigénne podnety)

prostredníctvom cvičení rozvíjajúcich vedomie

Článok Heinza Grilla zo 17. marca 2020

nemecký originál: https://heinz-grill.de/corona-geistige-verantwortung/

Obraz koronavírusu zhotovený pomocou elektrónového mikroskopu

Na rozdiel od baktérií, vírusy sa zvyčajným mikroskopickým skúmaním nedajú priamo vypátrať. Elektrónovým mikroskopom je možné rozpoznať oporné body naznačujúce určitý druh substancie, ktoré umožňujú urobiť záver o prítomnosti vírusu. Predsa však vírus, tak ako sa zobrazuje napríklad pri korone so špicatými hrotmi a telom, ostáva čisto modelovým vyobrazením.

Porovnávacie pozorovanie vírusov besnoty, ktoré u človeka a zvieraťa môžu spôsobiť nebezpečnú a obávanú chorobu besnoty, vedie ďaleko späť do veľmi dávnej doby dejín ľudstva. Už v gréckej antike, v dobe Themisona, 125 rokov pred Kristom, existoval celý rad indikácií besnoty a nebezpečenstva jej nákazy, ktorá sa zo zvieracej ríše môže dostať na človeka. Boli tu teda už vtedy vírusy, ktoré však vtedy nemohli byť ako také charakterizované. Nebezpečenstvo nákazy a prenosu však boli už veľmi dobre známe z pozorovania.1)

Duchovné skúmanie vírusov rozpoznáva viac takzvanú bytosť, než skutočnú substančnú zložku. Čo je to "bytosť"? Rozlišovanie medzi niečím vnútorným a vonkajším, medzi neviditeľnou, metafyzickou, hlbšie spočívajúcou časťou a vonkajším, javovo rozpoznateľným, alebo aspoň podľa reakcií odčítateľným mechanizmom pôsobenia je vlastne diferencovaním medzi bytosťou a jej prejavom. Keď hovoríme o bytosti, je tým myslený vnútorný, takzvaný astrálny prazáklad nejakej veci, ktorý tvorí základ každej javovej skutočnosti. Bytosť besnoty je silne agresívna takzvaná "mesačná bytosť", takmer ako keby mesiac s jeho striebristým kosákom ukazoval peniace obrysy a hryzúce zuby.2) Skutočne existujú najrozličnejšie vnútorné výrazové formy zodpovedajúce planétam, alebo teda, keď ich pomenujeme jednoducho, najrozličnejšie bytosti.

Mesiac ako obežnica Zeme a vírusy

Všetky vírusy sú formované mesiacom a vybavené vlastnosťou, že samé nedokážu vytvoriť vlastnú svetlú existenciu. Žiaden vírus nemá svoju skutočne vlastnú látkovú výmenu. Preto potrebujú hostiteľský organizmus, s ktorým sa potajme symbioticky spájajú, aby mohli rozmnožiť svoje polovičné bytie a získali opodstatnenie svojho bytia v rámci sveta živých. Koronavírus nie je zďaleka tak agresívny ako vírus besnoty. Nepôsobí neurotropne, ale skôr v priestore nosa, hltanu a pľúc. Ak niekto pozoruje tento vírus metafyzickým spôsobom, to znamená jeho bytosť, ako sa javí, tak bude prekvapený, že mu chýba zubatosť a celkovo jeho bledým, tlmeným zjavom. Predne nepôsobí ako vysoko agresívny, ale skôr zahaľujúci, plíživý, pomaly pošpiňujúci človeka. Predsa je však úplne cudzorodým telesom a stavia sa proti zdravému vývoju prebiehajúceho života.

 

Bledé svetlo mesiaca pôsobí prenikajúco. Podporuje bezuzdný rast a rozmnožovanie.

Vírus besnoty vznikol v čase, keď človek prvýkrát objavil niečo veľmi zvláštne, čo sa prejavilo v zvrhlom pokušení k pohodlnosti. Až do obdobia antiky bol pôžitkársky svet pohodlnosti pre človeka absolútne nepotrebnou skutočnosťou, tak nevhodnou, ako keby dnes niekto chcel iba ostať ležať v teplej posteli a vyhýbal sa každej aktivite. Avšak tým, že človek objavil pohodlnosť a naučil sa jej oddávať s emocionálnymi pocitmi slasti, skutočne zoslal na svetové tvorstvo ničivú silu a do zvieracej ríše vstúpil vírus, ktorý spôsoboval prudké ataky na nervový systém s agresivitou a bojmi, ktoré spôsobovali až nevyhnutnú smrť. Vírus nebol vyslaný zo zvieraťa na človeka, ale vznikol na základe správania, ktoré priniesol ľudský vývoj, potom prešiel tento vírus do zvieracej ríše a odtiaľ znovu späť k človeku.

Koronavírus a jeho duchovné pozadie

Existuje ďalšia vlastnosť v ľudskom bytí, ktorá veľmi apeluje na pohodlné a zvrhlé povahové sily, a tou je sklon stiahnuť sa zo zodpovedného konania, zo začatého projektu alebo z organizovaného tímu. V duchovnom školení sú tieto stiahnutia sa dostatočne známe. Pokiaľ môže účastník prijímať sympatické a budujúce energie, ostáva v pozitívnom a zúčastnenom naladení, no od toho momentu, v ktorom by musel niesť dôsledky v zmysle prekonania negatívnych vlastností u seba a musel by vstúpiť do rozvíjania podporných, altruistických, úctivých a múdrych postojov, prechádza do stiahnutia sa. Buď odmietne začatý spirituálny smer alebo zaujme malicherný, moralizujúci postoj a vyhovorí sa vo svojom svedomí, že všetky školenia sú príliš náročné a nepoužiteľné pre život. Každopádne veľmi rád prejde do stiahnutia sa a radšej sa bude starať o svoju babičku, než aby riskoval takú trúfalosť a venoval sa ďalej zodpovednej a otvárajúcej sa spiritualite. Slnečný potenciál jeho aktívnej duše ustúpi navonok istému a pohodlnému konaniu.

Čím viac ľudia pestujú tieto sklony k stiahnutiu sa zo spirituálnej zodpovednosti a všeobecne z dohôd potvrdených sľubom, o to viac vzniká v celom kozme nerovnováha a na základe nej sa musí zrodiť určitá bytosť, v tomto prípade vírus, ktorý sa dotkne ľudí ako určitý korektív. Tie osoby, ktoré si však v stiahnutí sa zabezpečujú svoju vlastnú pozíciu a energiu, nebývajú nikdy choré, zatiaľ čo vírus môže tvrdo zasiahnuť nespočetné množstvo nestranných a slabších osôb.

Mesiac potrebuje slnečnú silu, aby mohla ustúpiť jeho tajomne plíživá a znepokojujúca stiesnenosť. Existujú ľudia, ktorí sú veľmi bohatí, ktorí však v skutočnosti vôbec nežijú, ale kúpu sa v prebytku a pohodlnosti bytia a vyžarujú do kozmu sily svojho života postrádajúceho zmysel. Nemajú nič iné na práci, ako ohovárať druhých a uvoľňovať lavíny projekcií voči tretím osobám. Obrazne ich môžeme popísať takmer ako kosák mesiaca, ktorý má otvorené veľké ústa a pohlcuje všetko zvyšné svetlo. Ich hlavnou myšlienkou alebo zmyslom je pocit, že bez tejto vysávacej sily nemôžu žiť. Pod tým rozumejú sugerovať svoje názory druhým a potajme rozsievať semeno lži. Súčasne sú nenásytní, večne hladní a vyzbrojení vedomím nechutnej prefíkanosti. Koronavírus sa rozvinul z tejto bázy manipulácií. Preto sa dá povedať, že primárne generuje vírusy ľudstvo, a nie príroda.

Cvičenia pre rozvoj nosných síl vedomia

Slnečná sila nevzniká len cez vonkajšiu expozíciu voči slnku. Aj tá je rovnako cenná, lebo môže povzbudiť imunitný systém a potlačiť osobité, cudzie riadenia, ktoré spôsobujú prenikanie vírusov až do riadiacich systémov bunky. Správnu slnečnú silu by sme však mali získavať prostredníctvom rozvinutého vedomia. Keď sú dostatočne rozvíjané myšlienkové sily so vzťahom k citom, začína v človeku svietiť istá sila, ktorá je podobná slnku. Je to akoby sa v indivíduu zapálila lampa. Bledé svetlo, ktoré spôsobuje vírus, ustupuje svetlému, bezprostrednému žiareniu.

Cesta pre tento aktívny rozvoj vedomia nestrpí žiadne stiahnutia sa, lebo vyzýva k aktívnemu vecnému nadväzovaniu vzťahov. Intenzívne zaoberanie sa s obsahmi, výdrž k aktivite, logické a objektívne pozorovania, sila reflexie a konkrétna myšlienková práca pôsobia mimoriadne posilňujúco. Túto aktivitu, pokiaľ je vykonávaná vo forme pravidelného cvičenia, možno označiť ako formu cvičenia vedomia alebo cvičenia duše. Cvičiaci si stanoví cieľ na najbližšie tri dni, že bude kognitívne študovať určitú tematiku, až kým príde k hĺbke vnímania a k prvému vnútornému náhľadu. Otázka, ktorá sa tak často kladie, či je naozaj koronavírus taký nebezpečný, ako sa propaguje, alebo je neškodný, vyžaduje rýchlu odpoveď experta. Tým však, že si jednotlivec naozaj osvojuje myšlienky o obraze choroby a o víruse, získava na základe tohto fenoménu, ktorý už viac nezažíva ako ohrozenie, ale učí sa ho spoznávať, skutočnú silu imunity a nebude ostávať napríklad len v úzkostlivom stave stiahnutia sa, ale naopak, postaví sa do života s pocitmi istoty.

V knihe „Cvičenia pre dušu" som opísal objektívny proces poznávania. Ak človek tieto cvičenia starostlivo vykonáva a rytmicky ich integruje do života, posilnia jeho slnečnú nosnú silu vedomia a táto vedie k priaznivejšej imunitnej schopnosti.

Prosím pozrite si aj článok Koronavírus: konfrontácia so strachmi a sugesciami posilňuje obranyschopnosť

Poznámky

1. V bunkách napadnutých vírusom existujú zmeny viditeľné elektrónovým mikroskopom, ktoré sú považované za patognomonické, teda charakteristické a špecifické pre zasiahnutie vírusom; napríklad negri-telieska pri ochorení na besnotu. Sú to "vírusové fabriky" vložené do bunky. Následné morfologické prejavy, ktoré vírus svojimi akciami v bunke spúšťa, sa dajú vybraziť.

2. Keď je mozog napadnutý veľkým množstvom vírusov besnoty (lat. rabies vírusy), vzniká čiastočne prudká symptomatika s nekontrolovateľnými záchvatmi zúrivosti a besniacim hnevom (latinsky rabies). Následne nastupujú bolestivé kŕče svalstva hltana, ktoré znemožňujú prehĺtanie a spôsobujú kvapkanie slín z úst. Napokon pokračujú ochrnutia, ktoré na konci bránia v dýchaní.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Ponúkame tu tiež ďalšiu možnú pomoc:  "Vedomý vzťah k zlu - vírus"