Nechceme Vás učiť a vnucovať Vám náš obraz sveta a človeka, chceme vo Vás podnietiť sily a schopnosti, ktorými si Vy sami vytvoríte pravdivý obraz o sebe a o svete.

Výživa a dávajúca sila človeka

Dopredaj posledných výtlačkov stále aktuálnych kníh, podľa ktorých cvičíme, za znížené ceny:
Duševná dimenzia jogy 12 €
Preduchovnenie tela 10 €


Joga a rakovina

Podujatia s Heinzom Grillom

Kardinálny omyl súčasnosti

Článok Heinza Grill z 18.3.2021 na jeho stránke:

https://heinz-grill.de/korper-seele-bewusstsein/

Lepšie by bolo počúvať nie iba telo

„Telo vie, čo je pre teba dobré." Táto slovná formulácia, ktorá koluje v mnohých ezoterických kruhoch a všeobecne sa šíri aj ako dobrá rada medzi ľuďmi, takmer presne charakterizuje stav vedomia v súčasnej materialistickej dobe. Ako to však naozaj je, keď niekto ľahkomyseľne poslúcha túto formuláciu?

Iste existuje množstvo potrieb, ktoré telo automaticky signalizuje a to obzvlášť, ak dospelo do nejakého stavu nedostatku. Žiadostivosť po pití, jedení, po zblížení, náklonnosti, po odpočinku, pokoji a mieri, po sympatii, pohode alebo pohodlí nie je vyvolaná vlastne priamo z fyzického tela, lebo telo je bez potrieb, ale vťahuje sa do ľudského vnútra cez nervový aparát pripomínajúci citlivý prijímač, ktorý prijíma všetky pozemské aj kozmické prúdy. Pretože nervový systém nefunguje podľa mechanistických zákonov, ale obsahuje mnohé možnosti učiť sa, stáva sa nosnou silou duševného prežívania alebo všeobecne povedané stáva sa nositeľom samotnej duše. Dušu však nesmieme vnímať obmedzene iba v jej pozemskom podobenstve, ale ako reálnu existenčnú jednotku, ktorá vyviera z vesmíru a v človeku dostáva mikrokozmický domov. Z tohto dôvodu môžeme dušu, ktorá je organizujúcou nosnou silou nervového systému, označiť za takzvané astrálne telo. Prostredníctvom tohto vysoko citlivého vkladu prekypujúceho životom má telo, ako žijúci organizmus, dobre známy pud sebazáchovy, ktorý sa vyjadruje prirodzenými formami túžob.

Ak by sa ľudské vedomie zredukovalo na pud sebazáchovy, bez zahrnutia vyššej perspektívy možností duchovného vývoja, bola by formulácia „Poslúchaj svoje telo, lebo telo vie, čo je pre teba dobré", snáď ešte ospravedlniteľná. Pri presnejšom pozorovaní sú však potreby, ktoré telo signalizuje, veľmi relatívne, lebo sa môže stať, že napríklad v končatinách ho premáha únava a hlava klesá v takmer spiacej ťažobe, hoci tu nie je ani nedostatok spánku, ani skutočné vyčerpanie. Vyskytuje sa to vtedy, keď človeka prehluší apatická nálada. Potreby, ktoré sa riadením nervov zrkadlia cez telo do vedomia, vystupujú akoby zdola nahor – alebo inak vyjadrené – skutočne z telesnosti – alebo ešte inak povedané – z takzvaného prehlušujúceho nízkeho pudu vystupujú do vedomého cítenia a predkladajú človeku veľmi veľa falošných pocitov. Je to astrálne telo, ktoré v sebe nesie najrozličnejšie formy túžob a ktoré môže byť na jednej strane do fyzického tela veľmi zapletené, alebo na druhej strane môže z duchovnej aktivity prijímať slobodnejšie, zvrchované a svetlé vnemy. V takom astrálnom tele, ktoré sa žiadostivo spája s antipatiami, je možné rozpoznávať väčšinou akoby červené alebo nepokojné farebné tóny alebo, keď je vyčerpané antipatiou, dá sa vnímať v prejave únavy. Skutočná sympatia v spojení s empatiou a záujmom v zásade oživí nervový systém, a tým astrálne telo v jeho farebnom vyžarovaní rozradostí.

Duchovné školenie očisťuje a usporadúva astrálne telo a vedie k univerzálnemu bratstvu s čo najväčšou možnou šírkou. Žiadostivosť, ktorá akoby vystupovala z tela bez kontroly vedomia a ktorá určuje pocity a náladu, potláča skutočné možnosti duchovného vývoja a vedie vedomie do naladenia, ktoré prastaré písomnosti jogy označujú ako avidja - nevedomosť. V tejto súvislosti sa Bhagavadgíta vyslovuje v mnohých veršoch, ktoré dnes pre súčasnú kultúru znejú tak nepochopiteľne, ako napríklad nasledovné:

   Tani sarvani samyamaya yukta asita mat-parah.

   Keď prekonal všetky formy žiadostivosti, môže sa oproti mne posadiť zjednotený a plný oddanosti. (kapitola 2 verš 61)

Tieto slová v Bhagavadgíte vyslovila božská bytosť Krišna. Ak teraz slovo „Krišna" stotožníme so slovom „myšlienka", rozvinie sa ľahšie zrozumiteľný a nie personifikovaný význam:

   Keď prekonal všetky formy žiadostivosti, môže sa naproti myšlienke posadiť zjednotený a plný oddanosti.

K tomuto interpretovaniu treba vo všeobecnosti povedať, že myšlienka je čistou formou ducha a nesmie sa zamieňať s dobre známym intelektualizmom dnešnej doby.

Hoci sa potreby tela musia brať vážne, ako napr. hlad, ba dokonca aj potreby kontaktu, náklonnosti a uznania, hľadajúci človek na ceste meditácie sa nesmie nechať viesť primárne nimi. Bdelé vedomie v každom okamihu vystúpi nad tieto túžby tela, usporiada ich do zmysluplného vzťahu a udrží si tým vedenie nad telom, takže žiadostivosť, ktorá akoby z neho vystupovala nahor, sa stane prirodzenou pudovou silou v živote, ktorá vyžaruje v primeranom vedomom vzťahu. Pocity stimulované signalizovaným nedostatkom, ako napríklad v klasickom zmysle potreba výživy, v tomto celkovom zvedomení a usporiadaní vedomia budú prirodzene integrované. Pre toho, kto v určitom zmysle školí svoj vzťah k jedlu a k príjmu potravy, sa hlad stane príjemným pocitom. Vedomým zaoberaním sa získa žiadostivosť vystupujúca z tela krásne začlenenie. Pocit hladu, ktorý sa môže vystupňovať až k pálčivej náruživosti, je vlastne formou žiadostivosti, formou bytosti, takzvaného útvaru kamarupa, ktorý sa môže vystupňovať v zvláštnej miere vtedy, keď v človeku existuje nejaký duševný nedostatok.1

Duša na onom svete

Po odlúčení tela, potom, keď duša, a tým takzvané astrálne telo prechádza do kozmu, už viac neprežíva pozemské potreby, ktoré vyvierali napríklad z pudu sebazáchovy počas doby života, ale duša celkom svojsky prežíva práve tú bytostnú formu, ktorú človek nerozvinul vďaka nedostatku odvahy, vďaka lenivosti, vďaka mnohým materialistickým spôsobom uspokojovania potrieb alebo všeobecne vďaka stiahnutiu sa. Počas doby života tu bol hlad prítomný prostredníctvom existencie tela. Človek ho mohol znášať bolestne, ale potešenie z jedenia bolo taktiež jeho denným spoločníkom. V obyčajnom živote strávi jednotlivý človek relatívne mnoho času prípravou jedla, pestovaním potravinárskych rastlín, nakupovaním a nakoniec, v konečnom dôsledku, oživuje svoje sny potrebami kulinárskych pôžitkov. Tieto potreby sú akoby automaticky dané povahou žiadostivosti a astrálneho podielu, ktorý sa hlbšie zamotal do tela. Ak by si človek svoje bytie zariaďoval iba podľa takýchto a podobných potrieb, nikdy by nemohol hovoriť o slobode a v každom prípade forma meditácie, ktorá rozkvitá v myšlienkovom obsahu, by pre neho bola nemožná. Dá sa preto povedať, že jednostranné uspokojovanie pozemských potrieb, bez kreovania vyššej ideality, necháva človeka na druhej strane duchovne hladovať. Táto problematika spočíva v materializme ako určitý druh skutočnej epidémie hladovania.

Na druhom svete, ktorý je slobodný od akýchkoľvek telesných fixácií a emócií, duša prežíva svoju pravú skutočnosť a kvalitu. Ak sa nemohla postupne duchovne vyvíjať podľa primeraných potrieb a ak vykazuje mnohé zanedbania, ktoré sa však vzhľadom na vývoj robiť mali, vytvorí si pre seba cloniaci obal, ktorý bude brániť cirkulácii prirodzených síl svetla. Potom sa cíti ako uzavretá a izolovaná. Je uväznená akoby v cele bez svetla a trpí tak nedostatkom duchovných vzťahov a duchovných obsahov. Tak ako v pozemskom živote strava udržiava telo, rovnako aj riadne duchovné snaženie k vyšším cieľom vyživuje dušu, ktorá sa tým nachádza vo svetle.

Dá sa povedať, že duša sa riadne vyživuje svetlom od vyšších častí, ktoré sa vyvíjajú v astrálnom tele, zatiaľ čo prostredníctvom nízkych častí, sa vynárajúce žiadostivé chúťky, ktoré sa vystatujú telesnými túžbami, dostávajú do úbohej, izolovanej a zatemnenej pozície. Často sa preto stáva, že potešenia, ktorým sa človek oddával, sa teraz na druhom svete stávajú utrpením, zatiaľ čo namáhavé zotrvávanie s disciplinovanou výdržou, často prekračujúcou hranice, dokonca aj s určitým chradnutím tela a s obetavým zápasom o vyšší vývoj, vytvorí radostné a sympatické útvary. Bytie na tomto a na onom svete je väčšinou tak zásadne rozdielne, ako v živote deň a noc.

Nedostatočný duševný vývoj je možné vnímať už v pozemskom živote

Človek spravidla zbadá iba skutočné potreby, ktoré telo signalizuje a celkom opomína najjemnejšie volania v duši, ktoré mu pripomínajú vývojové otázky. Telo sa napríklad cíti vyčerpané a unavené, chce oddych, spánok a pokoj. Ako často občan prežíva vyčerpanosť práve pri jednostrannom preťažení a pri nedostatku zmysluplných aktivít. Telo mu stále viac signalizuje potrebu stiahnuť sa a mať pokoj. Skutočnosť, že by predsa len zmysluplná aktivácia ľudského potenciálu, a to myslenia, požadovaného cítenia a vôle, mohla tvoriť východisko z tejto dilemy, však jednotlivec zvyčajne nezažije.

Skúsenosť s regeneračnými pobytmi, spojenými s duchovnými študijnými kurzami, zarážajúcim spôsobom ukazuje, že po niekoľkých týždňoch alebo najneskôr po pár mesiacoch je možné v duši zažiť prítomnosť nedostatku skutočnej aktivity a mentálneho posilnenia. Počas fázy vyčerpania telo túži po pokoji a v psychike signalizuje jednostrannú túžbu po náklonnosti k pasivite. Až po prvej vykonanej a udržanej aktivite, ktorá Až po prvej vykonanej a nevzdanej, vydržanej činnosti, ktorá bola privedená do rozvoja a priniesla posilnenie duševných zážitkov a schopnosti vytvárať si vzťahy, si cvičiaci všimol, že v tomto období, keď bol stále ešte vyčerpaný, že mu skutočne niečo chýblo. Pri spätnom pohľade bolo možné spoznať starý stav s jeho špecifickým deficitom.

Prehnane by sa dal uviesť zvláštny príklad a predstaviť si, že by človek nemal vysoko organizovanú ruku s piatimi prstami, ale akúsi zvieraciu labu, asi ako pes. Tá je menej diferencovaná, prsty nemá článkované a nie je vybavená citlivým hmatovým zmyslom. Ak by mal človek laby, nemohol by nikdy robiť takú jemne členenú prácu, nebol by schopný písať a rovnako ani umelecky modelovať. Človek sa pozerá na psa, vidí jeho laby a môže si pomyslieť: „Vďaka Bohu, nechýbajú mi citlivé a modelujúce ruky." Ale pes sa nedokáže tak pozrieť na človeka a nedokáže si povedať: „Chýbajú mi ruky." Avšak človek, ktorý by musel navždy zostať na stupni vývoja s labami, by si rovnako nedokázal vyvinúť túžbu po vysoko organizovaných rukách, pretože by si ich nedokázal ani len predstaviť a myslieť na ne. Boli by mimo jeho chápacích možností, a preto by v tomto stave ani necítil nedostatok. Nedostatok jemnej citlivosti, šikovnosti a modelovacích schopností vďaka svojim labkám by takisto pocítil, iba až by mal ruky s citlivými prstami. Deficit preto dokáže človek vnímať iba potom, keď sa pred ním nachádzajú možnosti, ktoré je schopný porovnať.

Najpodstatnejší nedostatok dnes spočíva v tom, že človek neprisudzuje životu duchovný význam a v tom, že mu chýbajú zodpovedajúce vnímacie orgány pre skutočnú spiritualitu. Jednotlivý človek si ani nedokáže predstaviť, že by mal nejaký nedostatok duchovnosti a v neposlednom rade dokonca ani nedostatok vnútorného prežívania, teda v oblasti duševnej. Až po určitom čase, keď sa školí a učí sa, aby mu pribúdali duchovné vnemy, citové vnemy a myšlienky, a v tejto disciplíne si do istej miery vytvára duševné nástroje, akoby to bol istý druh ľudských rúk, avšak nie sú to viditeľné ruky, ale duševné schopnosti a morálne kompetencie, ktoré vedú ku komunikácii, k vyššiemu vnímaniu a k múdrym úsudkom; človek si všimne, ako bol vlastne v skutočnosti stratený a dokáže sa s múdrou reflexiou pozrieť naspäť a spoznať, že bez absolvovania vývoja mu skutočne chýbala určitá esenciálna možnosť.

Ak človeku chýbajú v živote vývojové kroky, po smrti to prežíva ako podstatný a hlboký nedostatok

Zápas Michaela, ktorý kopijou poráža draka, je symbolickým obrazom archanjela;

zatiaľ čo najjemnejšia vertikála, línia akoby skoro pozdvihnutá z tiaže, je výrazom princípu Archai.

              

Prekročenie duše z tohto na druhý svet v zásade vždy vedie k spätnému pohľadu na minulé bytie. Po určitom čase duša pri vžívaní sa do svojej kozmickej, novej a rozšírenej skutočnosti zbadá etapy vývoja, ktoré premeškal, a teraz musí ten nedostatok znášať ako stratu substancie. Počas pozemského bytia mal jednotlivec fyzické telo a s ním sa mohol cítiť v pozemskom bytí udomácnený. Po odlúčení všetkých fyzických okolností predsa ostávajú pozitívne zvládnuté vývojové otázky a domovina, ku ktorej sa teraz duša môže vzťahovať, sa už nezakladá na predtým daných pozemských výhodách, ale na dosiahnutom poznaní, ktoré je získané z pozemského sveta spolu so skúsenosťami, učením a duchovným štúdiom. Každý, kto opustil pozemský svet preto prirodzene prežíva práve tú dimenziu, ktorú na Zemi nemohol dostatočne zažiť - totiž opomenutie toho mravného a duchovného. Toto opomenutie sa pretvára na pocit hladu a uzatvorí človeka pred radostnými svetmi svetla.

„Poslúchaj svoje telo, lebo ono vie, čo je pre teba dobré" - táto slovná formulácia popisuje sklon k veľmi silnej väzbe. Vzniká obzvlášť prostredníctvom závislostí mysle na pozemskom svete a vo veľkej miere vylučuje otázku možného vývoja duchovného života. Pri prílišnom počúvaní tela sa spodné časti astrálneho tela začínajnú hýbať a tie jemnejšie vplyvy duchovného sveta, ktoré čakajú za zmyslovými pôžitkami, zostanú nevypočuté. Človek je pomocou tejto formulácie vedený takzvanými motorickými nervami a chýba mu seba-kontemplácia a skutočné vnímanie vyššej celostnej reality. Má sklon k egoizmu. Vciťuje sa väčšinou do vnútra svojho vegetatívneho systému a tragicky prehliada, ako tento celý fyzický aparát musí byť vyživovaný vyšším a múdrejším riadením z ducha.

Vertikála je symbolom Arché, ducha alebo myšlienky.

Archai sú podľa ich duchovnej prirodzenosti tými zvrchovanými mocnosťami, ktoré by chceli človeka vo všetkých jeho činoch citlivo a predsa mocne pozdvihnúť. Privádzajú ho k vzostupu a oslobodeniu. Keď Emanuel Kant hovorí o otázke osvietenia a označuje ho za východisko pre človeka, ktorý sa musí pozdvihnúť z nedospelosti a neschopnosti používať svoj rozum bez toho, že by ho viedol niekto druhý, potom by práve táto odvaha k vlastnému mysleniu bola silou, ktorú motivujú duchovia prapočiatkov.2

Horizontála je symbolom pre sociálny a pozemský život.

Ak by človek sám seba pozoroval, napríklad celkom nezvyčajne, teda celkom nepredstaviteľne, ale človek by si hypoteticky mohol urobiť raz takú predstavu, že sám seba pozoruje zo stanoviska takzvaných anjelských hierarchií, potom by nevyhnutne musel rozpoznať hlúpy a tupý  roszah pôsobnosti takejto slovnej formulácie „Poslúchaj telo, lebo ono vie, čo je pre teba dobré". Existujú rozliční anjeli, ktorí sú rozdelení do rôznych hierarchií. Majú rozličné vybavenie a schopnosti. Spomeňme napríklad takzvaných Archai3, Pratvorivé sily, ktoré múdro riadia ľudské sily vôle4. Vôľa tvorí najhlbšiu, nevedomú prirodzenosť človeka a nesie v sebe, vo svojom strede, najsilnejšiu hnaciu silu. Tieto vysoké bytosti sú svetlé a ľahké, také ľahké, že práve svojou ľahkosťou signalizujú istý druh úplnej slobody voči telu. A predsa sú obdarené veľmi vysokou múdrosťou. Najpresnejšie poznajú a rozlišujú vôľové pomery človeka. Ich hlbokým duchovným elementom sú rozhodnosť a dôstojnosť. Kto sa napríklad započúva do hĺbky svojej duše, v citlivých okamžikoch zbadá, že existuje vyššia morálka a že človek je vlastne svojou ľudskosťou vyzývaný volaním ducha k tomu, aby ju s najlepšími rozhodnutiami odhodlane naplnil. Ale človek má tisíc výhovoriek a môže sa otupiť a ohlúpnuť voči tejto realite svojej vlastnej dôstojnosti, ktorú má vo svojej duši. Môže si napríklad povedať, že múdrosť prenechá inteligentnejším ľuďom, avšak v rozpore so skutočnými hlbšími vnuknutiami tak znehodnocuje svoju vlastnú osobnú vôľu. Ľahkovážne si preto povie slovnú formuláciu, ktorá je dnes rovnako známa: „Cesta je cieľom a ja som na ceste." Avšak snahou duchov prapočiatkov je nevyhnutnosť komplexne dosiahnuť cieľ pre svetové tvorstvo, čo by zodpovedalo dôstojnosti človeka.5

Kríž je symbolom syntézy.

Teraz môžeme nechať hovoriť Arché. Jemným spôsobom oznamujú prostredníctvom im zverenej vyššej múdrosti tie pocity, ktoré odeté do slov hovoria asi nasledovné: „V žiadnom prípade neposlúchaj svoje telo a jeho lichotivé alebo prehnané emócie, lebo tie sú v ich súhrne a v ich väzbách samé o sebe skazou. Prekroč hranice a prekonaj svoje malicherné strachy, ktoré vystupujú z tvojich orgánov, obetuj sa pre vyššiu ideu, maj odvahu žiť v zmysle morálky. Snaž sa o najlepší a najušľachtilejší cieľ. Si povolaný k vzostupu. Čakanie na ostatných je plané. Ak by tvoje osobné okolnosti zrkadlili, ako sa trasieš pred morálkou a nutnosťou konať, neposlúchni túto vrtkavosť svojej mysle, ani svoje zmenšené porozumenie sebe samému. Telo by nemalo spôsobiť stratu odvahy a nemá veľmi čo povedať, keď sú na rade vysoké a najvyššie povinnosti. Silu na svoje konanie nájdeš pomocou múdrosti."

 

Meditácia pripraví človeka na duchovný svet

Meditačné cvičenia, tak ako sú dnes mnohorako chápané iba ako nástroj na uvoľnenie alebo prinajlepšom na získanie lepšej vyváženosti, v žiadnom prípade nemajú slúžiť na to, aby sa telo dobre cítilo alebo pre zmyslový svet. Každá skutočná meditácia si vyžaduje prekročenie hranice nad vlastné slabosti, vyčerpania, pocity menejcennosti, emócie a zúfalstvá6. Duchovné obsahy, vyššie múdrosti a pravdivé poznatky chcú dospieť ako riadne nové sily do doterajšieho schátralého bytia. Pomocou koncentrácie sa kultivujú a s vytrvalosťou sa udržujú v pamäti, takže tie najlepšie ideje sa nakoniec stávajú praktickými ideálmi a v neposlednom rade použiteľnými sociálne schopnými článkami bytosti. Tak ako ľudská ruka sa dokáže úplne nanovo a vyššie preorganizovať zo zvieracej laby, tak by v rovnakej miere mala meditačná práca zvedomiť ten nedostatok v oblasti duchovného života, ktorý človek v duši má, a tvorivé sily by opäť mal dať k dispozícii, aby individuálny človek dostal pocit, že život v tejto zhubnej dobe má zmysel práve preto, lebo môže byť naplnený novými silami, estetickými cieľmi a skutočnými duchovnými obsahmi. Keby nijaký nový duchovný začiatok nenastal, ani žiadne posilnenie substancie človeka v zmysle jeho vyšších schopností a nadzmyslových orgánov, nikdy by nemohol spoznať nedostatok, ktorým skutočne trpí. Potom je ako občan, ktorý leží na pohovke, uchýli sa do svojho užívajúceho si sveta tela a vôbec nezbadá, že v skutočnosti má nedostatok pohybu. Duchovný nedostatok však človek zbadá až vtedy, keď sa dlhšiu dobu rytmicky budujúc zaoberá duchovnosťou v rámci študijných cyklov a z toho získa vyššiu úroveň prehľadu o sebe samom a o svjej biednej minulosti.

Vlastne my všetci ľudia sme v stave už viac nevnímaného duchovného nedostatku, a preto nás materializmus premáha bezprecedentnou diktátorskou tvrdosťou a bezohľadnosťou.

Pramene:

Sri Aurobindo, Syntéza jogy, 1991, s.55

„Metóda, ktorú sme použili, teda spočíva v tom, uviesť celú našu vedomú bytosť do vzťahu a kontaktu s božskou bytosťou a zavolať Boha, aby celú našu bytosť premenil na Jeho. Tak sa v istom zmysle stane samotným Bohom, opravdivou osobou v nás, sadhakom7 = duchovným žiakom našej sadhany8 = duchovného cvičenia, avšak ostáva tiež majstrom jogy, ktorý nízku osobu v nás použije ako stredobod pre božské pretvorenie a ako nástroj na naše vlastné zdokonalenie. V skutočnosti tlak tapasu9 = oheň, v nás uskutoční zrieknutie sa toho, (totiž sila vedomia, že v idei je centrovaná božská prirodzenosť) čím vo svojej celostnosti sme a prinesie jej vlastné uskutočnenie. Božská vše-vediaca a vše-pôsobiaca bytosť zostúpi do našej stemnenej a obmedzenej bytosti. Postupne presvetlí celú nižšiu prirodzenosť, bude jej privádzať stále nové sily a nakoniec svojou aktivitou nahradí všetky formy nízkeho ľudského svetla a smrteľného pôsobenia."

Rudolf Steiner, Antropozofické smernice (1924/1925) GA 26:

„Ako vôľová bytosť sa človek neobracia na svoj organizmus, ale na vonkajší svet. Ak chce chodiť, nepýta sa, čo cíti vo svojich nohách, ale aký cieľ je tam vonku, ku ktorému chce prísť. Zabudne na svoj organizmus, v ktorom by on chcel. Vo svojej vôli neprislúcha svojej prirodzenosti. Patrí ... prvej hierarchii.

Poznámky:

1 O kamarupa – Bhagavadgíta, kap.3, verš 43: Niekto, kto hovorí: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré", ten sa prežíva z minulosti a nie v procese nastávania k budúcnosti. Nadväzuje na svoj vlastný osud – inak vyjadrené – na karmu.

2 Pozri Franz Josef Weltz, Ilúzia ľudskej dôstojnosti, 2004, s.267

Archai boli v gréčtine označovaní ako takzvané Eóny. Vo všeobecnosti sú to Duchovia Prapočiatkov. Označenie sa odvodzuje od gréckeho arché, to znamená začiatok, princíp, pôvod.

3 Ďalšie základy o duchovných hierarchiách, zvlášť archai, anjeloch Prapočiatkov pozri tiež v knihe Heinza Grilla Skryté konštelácie duše.

4 Podľa antropozofického učenia sa priraďuje prvá hierarchia – Serafíni, Cherubíni a Tróni - k ľudskému elementu vôle. Archai patria do tretej hierarchie, ktorá pozostáva z Anjelov, Archanjelov a Archai. V zásade títo Anjeli Prapočiatkov – Archai – pôsobia v zmysle elementu vôle, pretože zodpovedajú v človeku za riadenie až do hĺbky tela.

5 „Cesta je cieľom" je degenerovanou formou citátu od Konfucia, ktorý správne znie: „Prinášam svoju vôľu na cestu."

6 Nedostatok duchovnosti vedie k telesnému úpadku.

7 sadhaka – duchovný žiak

8 sadhana – duchovné cvičenie

9 tapas – oheň, odriekanie

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácie 76, 77, 78, 79, 80

Meditačný obsah č. 76

Súčasná doba tým najdôkladnejším spôsobom podporuje zmysluplné zásahy formujúcich a štruktúrujúcich síl. Strachy vznikajúce v nepokoji z vegetatívneho prepätia človeka sa však uvoľňujú z oslabených tiel a absorbujú prirodzené sily vedomia. Strach je nepokoj, ktorý stúpa z tela. Veľmi ľahko môžeme sledovať takúto situáciu, keď sa napríklad niekto bojí hovoriť pred ľuďmi, s neistotou sa zafixuje na pripravený rukopis a slová pre ostatných ľudí teda neprináša s ľahkými vibráciami a s elegantným budovaním vzťahov. Premôžu ho obavy vystupujúce z jeho vlastného nepokojného metabolizmu. Začína sa potiť, koktať a ako kompenzáciu používa neisté gestá. Túto situáciu ovláda telo a nie vedomie, chvejúci sa vegetatívny život orgánov a nie centrované vnímanie jasne formované myšlienkami.

Koľko starostí dnes sprevádza ľudí, ktorí sú zvýšenou mierou vystavení existenčnej núdzi. Tieto chronické strachy sú závažné práve preto, lebo nie sú presne definovateľné, neprichádzajú iba na chvíľku, ako je to pri nejakej konkrétnej úlohe napríklad pri prednášaní prejavu, ale pôsobia nešpecifizovane a zahalene, v každom prípade nekonkrétne a ťažko uchopiteľne aj preto, lebo sa prenášajú na okolitých ľudí a sú všeobecne rozdúchavané pohlcujúcimi kolektívnymi sugesciami. Dnešný občan nedostáva správne informácie o súčasnej kríze, ale je bombardovaný iba veľmi zvláštnymi pojmami vyvolávajúcimi strach a vzpierajúcimi sa akejkoľvek konkrétnej predstave, napríklad: mutácie, tretia vlna, hospodárska kríza a mnoho ďalších. Rozptyľujúce a rozrušujúce strachy preto vystupujú nahor z orgánov ľudí a rozširujú sa v obojstrannom zápalistom úsilí rovnako ako samotná infekcia, čo skutočne narúša integritu človeka.

Antropozofia hovorí o trojčlennosti: nervovo-zmyslové systémy, rytmické systémy a systémy látkovej výmeny. Strachy sa rozvíjajú prostredníctvom neusporiadaného reagovania nervovo-zmyslových systémov, ktoré už nedokážu správne organizovať metabolický systém a pomocou vzrastajúceho nepokoja významne rozvíria stred človeka.

Pre meditáciu si máme vniesť do pozornosti pôsobenie síl, ako by mohli zasahovať zdravo a ako by mali určovať farby a formy aury. Na rozdiel od toho, máme pozorovať aj nezdravé vyžarovanie strachu a orgánov. To má celkom iné konfigurácie a v dôsledku podstatných účinkov má tendenciu spôsobovať ochorenia.

V zmysle meditačnej úlohy musí cvičiaci tieto pozorovania vykonávať dostatočne a rozvinúť vhodné obrazy. Fáza konsolidácie, ako bola už v predošlých odsekoch schematicky načrtnutá, musí byť vykonaná pre každé jedno meditačné cvičenie. Bez tejto prípravy by meditácia bola ako unáhlený pokus špekulácie alebo ako diletantské a rýchle uchopenie náhodne sa zrkadliacich vnemov. Ideálny obraz môže vzniknúť iba z jasnovidného vnímania, keď bude úloha absolvovaná komplexne.

Celá meditačná práca je nanovo napojená na základnú otázku, ktorá bola položená v prvých úlohách: Ako sa dá idea preformovať na ideál a nakoniec vypracovať až do praktickej sociálnosti? Formotvorné sily, ktoré sa podarilo uviesť do účinnosti, sa javia pre jasnovidné oko úplne inak, než reakcie orgánov, ktoré vykĺzavajú z látkovej výmeny.

Tým, že cvičiaci sa v tejto úlohe dôkladne zameria na cieľ, bude príslušné zdroje čítať s vyšším záujmom. Cvičiaci, ktorý by chcel túto meditačnú úlohu doviesť skutočne k určitému istému výsledku, získa stabilné postavenie a veľmi kreatívny, samostatný vzťah k príslušným miestam v literatúre, ktoré podávajú vysvetlenia k téme. Cvičenie koncentrácie a čítanie sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú vzrastajúcu možnosť, aby anjel mohol zmysluplne pôsobiť s účelom budovania vedomia.

Pramene:

1. Filderklinik, funkčné ochorenia žalúdka a čriev,
http://filderklinik.privatambulanzstuttgart.de/fileadmin/_migrated/content_uploads/Funktionelle_Magen-Darmstoerungen.pdf
odvolávka zo 4.3.2021:

Ak pozorujeme zmeny postavy v priebehu života, môžeme opätovne vnímať, ako v detstve a mladosti dominujú sily budovania a vyrastania a ako sa s pribúdajúcim vekom oblé formy existujúce predovšetkým v dojčenskom veku a vo veku malého dieťaťa pozvoľna diferencujú. V starobe potom dominujú formotvorné sily a sily látkovej výmeny ustupujú.

Zhrňujúc môžeme s ohľadom na utvárajúce procesy v človeku povedať: Všade tam, kde nastáva tvorba štruktúr a foriem, vnímame pôsobenie síl nervovo-zmyslových systémov predovšetkým s lokalizáciou v hlave. Všade tam, kde dominuje tvorba látok, pôsobia nevedomé sily pólu látkovej výmeny prioritne lokalizované v bruchu. Zdravie vzniká, keď sú tieto sily v rovnováhe. Potom sa človek nachádza „v strede". Organizmus sa neustále pokúša udržiavať túto rovnováhu. Ak dominanciou jedného z týchto pólov dôjde k jej narušeniu, nastúpia do chodu príslušné protichodné procesy.

2. Heinz Grill, Bytostné tajomstvo duše, s.130

Všetko pozitívne alebo negatívne, čo sa nachádza uskladnené v orgánoch človeka, by sa nemalo nikdy priviesť do vedomia prostredníctvom jemnocitných vnemov, lebo tento proces by presne zodpovedal ceste do budúcnosti zasahujúcej však z minulosti, teda smerovaniu z organického pólu do vedomia. Vegetatívna distónia a tiež mnohé súčasné javy nervozity ukazujú, ako je vegetatívny nervový systém preťažený a priepustný a ako sa tým umožňuje, aby sa do vedomia dostávali nekontrolované a nepríjemné vyžarovania orgánov. Orgány však majú ostať v nevedomí a vedomie by sa malo venovať viac konkrétnostiam sveta alebo jasne usporiadaným úlohám.

3. Heinz Grill, Liečivá sila duše, s.65

Takzvaný svetelno-duševný proces - to je ten duševný proces, ktorý organizujúc svetlo skutočne pôsobí na ľudské telo a jeho bunkový systém - vzniká suverénnym a radostným spôsobom, keď sa ašpirant učí pracovať s konkrétnymi myšlienkami a nakoniec myslieť aktívne alebo v najrozšírenejšom zmysle aktívne aj vnímať citom. Spravidla ľudské vedomie hovorí o rozmýšľaní skutočne ako o po-mýšľaní o niečom, následné myslenie reflektujúce niečo, čo už existuje alebo existovalo. Skutočne aktívne myslenie síce začína v reflektovaní - zrkadlení a po-mýšľaní (myslení ex post), avšak neostáva stáť v tejto prvej fáze, ale prekračuje hranicu obvyklého spomienkového doznievania, pretože sa nasmeruje vo vedomej prítomnosti k takzvanej bytosti myšlienky. Myšlienka predstavuje na astrálnej rovine objektívnu bytosť a preto je možné hovoriť o takzvanej bytosti, ktorá je vytvorená pomocou myslenia. Myšlienka by nebola prítomná, keby nebola myslená aktivitou človeka a tým by nebola zrodená. Aktívny prístup s vytvoreným vzťahom ku konkrétne myslenej myšlienke, alebo lepšie vyjadrené, myšlienka pozdvihnutá do tohto aktívneho vzťahu podporuje svetlú organizačnú silu v ľudskom tele a tiež vo vedomí.

4. Rudolf Steiner, Čo robí anjel v našom astrálnom tele?, GA 17, s.27

Meditačný obsah č.77

Rozdiel medzi účinkami síl, ktoré vystupujú z tela, a účinkami vypestovaných kreatívnych síl, ktoré nie sú iba intelektualistické, ktoré sú prítomné v skutočnom nazeraní a vedome v pozorovaní, a tým sú udržiavané v reálnom tvorení, je taký veľký, ako rozdiel medzi krásnym prejaveným pôsobením svetla a medzi pôsobením hierarchicky nižších než pozemských síl elektrického prúdu. Zatiaľ čo sily orgánov plodia nepokoj, otrasy a chaos, myšlienky pôsobiace vo svetle zhora, spôsobujú mierumilovnú harmóniu a ušľachtilé vyžarovanie.

Skutočne tvorivé myslenie v koncentrácii s dobrým spirituálnym obsahom podporuje kryštalický princíp, javové pole sveta kremíka a to je prvý princíp prejavu. Keď nejaká idea prostredníctvom myšlienkovej aktivity v priebehu ďalšieho myslenia dospieva bližšie k uskutočneniu, následne vytvorí vnímateľné citové vnemy, tak vzniknú krásne formy, podľa podobného poriadku a zákonitostí, aké majú kryštály.

Pozorovania v rámci tu konaných seminárov počas posledných týždňov veľmi zreteľne ukázali, či niekto dokázal nejaký meditačný obsah udržiavať počas dňa v pamäti, či ho pestoval s náležitou radosťou a s úmyslami v zmysle duchovného snaženia, alebo ho ponechal iba ako nanútenú povinnosť s čisto vonkajším náhlivým tlakom a bral ho iba ako konzumný tovar bez toho, že by sa mu venoval so starostlivosťou. Keď sa obsahy nepozdvihnú dostatočne do svetla pozorovania a koncentrácie a keď sa text nerecituje dosť dôkladne s primeraným znením slov, veľmi rýchlo sa ukáže relatívne silné utiahnutie bez duševných prejavov, ktoré by sa človeka citlivo dotkli. Myšlienka musí dostatočne žiť v idei a zosilnieť pomocou koncentrácie, aby napokon mohla dospieť na ideál v jeho prvom kryštalickom vyžarovaní.

Na malom príklade je možné poukázať na tieto rozdiely a na to, ako pôvodne dobrý obsah môže byť veľmi rýchlo zvláštne skreslený.

Všimnime si výrok: „Cesta je cieľom" alebo napríklad nejaký iný, ktorý sa v ezoterických kruhoch často vyslovuje: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré".

Originálne miesto od Konfucia znie: „Nasmeruj svoju vôľu na správnu dráhu." Ľudia v dôsledku pohodlnosti a chýbajúcej dôkladnosti v spirituálnej disciplíne rozvinuli úplne nemožnú a takmer sugestívne pôsobiacu vetu: „Cesta je cieľom." Ľudia, ktorí nikdy nepreukázali použiteľnú realizáciu (tejto vety), koniec koncov touto vetou argumentujú a myslia si, že akú vysokú múdrosť vyslovili! Všimnime si však, aký veľký rozdiel je medzi tým - ak by sme tieto dve vety zobrali do meditácie ako vodiacu alebo meditačnú vetu - akým spôsobom by ovplyvnili duševné prežívanie človeka. Výber meditačnej vety preto musí byť veľmi starostlivo zvolený, lebo v obsahoch spočívajú všetky ďalšie klíčiace sily, ktoré vedú dušu k ideálom.

Veta: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré" vylučuje duševný a duchovný život a vedie človeka k nevedomým väzbám na svoju minulú karmu. Osoby, ktoré si volia túto slovnú formuláciu za vedúcu hviezdu svojho života, sa veľmi ľahko stanú citlivými na organické bytie a zamenia si nadzmyslové prejavy tela so spiritualitou. Meditačná veta, ktorá by bola správna, by mohla znieť:

„Z myšlienky naplnenej obsahom vzniká citlivá, ochraňujúca sila cítenia a keby jej moja duša načúvala, dokázala by určovať, ako zaobchádzať s telom."

K nasledujúcej meditácii si cvičiaci zoberie uvedenú vetu: „Cesta je cieľom." A bude pozorovať jej účinok, ktorý z tohto obsahu vychádza. Cvičiaci musí dospieť u seba k poznaniu, že vznikne disharmónia medzi myšlienkou a cítením, ktorá ho spätne pripútava k telesnosti.

Nakoniec si zoberie originálnu vetu od Konfucia: „Nasmeruj svoju vôľu na správnu dráhu" alebo ak ju preložíme trochu inak: „Nasmeruj svoju vôľu k ceste". Teraz bude cvičiaci cítiť vnútorné posilnenie vo svojej duši a zažije pocit poriadku a pravdy.

Cvičenia sa dajú robiť podobne aj s vetami o tele. Ak sa cvičiaci centruje na vetu: „Načúvaj svojmu telu, lebo ono vie, čo je dobré", uvedomí si, že sa voči okoliu a voči väčšiemu okruhu naozaj uzatvára, a dokonca sa schizoidne uzatvára pred vplyvmi prinášajúcimi svetlo a v jeho aure sa vytvárajú zvláštne, väčšinou nepokojné, akoby sírne sily.

Meditačná veta: „Z myšlienky naplnenej obsahom vzniká citlivá, ochraňujúca sila cítenia a keby jej moja duša načúvala, dokázala by určovať, ako zaobchádzať s telom", otvára vedomie pre realitu zdravým, a čo sa týka vzťahov, radostným spôsobom. Ak bude človek túto vetu pestovať dlhšiu dobu najlepšie, ako je to možné, slovne ju bude udržiavať v pamäti, pozorovať ju, v určitých fázach počas dňa ju bude pozdvihovať do koncentrácie, objaví svetlú, okrúhlu a priehľadnú postavu. Následne, keď bude meditácia dostatočne vypestovaná, bude zaobchádzanie s telom prebiehať slobodnejšie.

Pramene:

Konfocius, „Majster dobrotivosti a ľudskej vzájomnosti" od Inge Wedemeyer:

Šťastie človeka spočíva
v žití v harmónii s tao,
to znamená prežívať vôľu nebies
v poriadku pozemského bytia.
Majster hovorí:
„Nasmeruj svoju vôľu na správnu cestu!
Drž sa správneho konania!
Opieraj sa o dobro
a raduj sa z krásy!

Rudolf Steiner, „Tri perspektívy antropozofie", GA 225, s.17:

... Zvyčajné myslenie spôsobuje v nás iba tieňové myšlienky, je odvrátenou stranou myslenia. Čo však nášmu aparátu myslenia dáva formu, čo náš mozog a celý náš nervový systém vychováva, to je tvorivá sila myslenia a tvorivá sila tela éterického, teda tela utvárajúcich síl. To je druhá stránka. Ešte netreba veľa jasnozrivej sily, aby si človek uvedomil, ako vôbec táto tvorivá sila myslenia v človeku pôsobí ako sila vývoja, ako výchovná sila. Človekom iba treba, chcel by som povedať, vnútorne zatriasť, aby sa stal vedomým si toho, že myslenie nie je jednoduchým tieňovým obrazom vonkajšieho sveta, ale vnútornou činnosťou. Človek takpovediac potrebuje iba postrčiť naspäť, aby sa obrátil od oddanosti vonkajšiemu svetu smerom k tomu, čo vnútorne koná, čo myslí, potom si bude túto aktivitu myslenia uvedomovať. Týmto poňatím aktivity myslenia pochopíme teraz najskôr to, čo je ľudskou slobodou a porozumenie slobode je to isté, ako pochopenie tejto aktivite myslenia. Preto potom človek tým, že takýmto spôsobom porozumie aktivite myslenia, tiež porozumie morálke, ktorá človekom preniká a preteká a pretkáva.

Heinz Grill, „Bytostné tajomstvo duše", s.188-189

Spoľahlivo sa dá povedať, že vedomý spirituálny pohyb v slobodne sa rozvíjajúcej sociálnej štruktúre, určovaný vhodne rozvinutými myšlienkami, ktoré sa pospájajú do obrazových predstáv a ktoré sú nesené pevnými vnemami, prvýkrát privedie život krvného obehu do rytmického, posilňujúceho a harmonického spojenia s orgánom srdca. Podľa dnešného pohľadu kardiológie je život srdca a krvného obehu zdravý vtedy, ak krvný tlak a pulz vykazujú normálne hodnoty a keď nie sú preukázané nijaké zúženiny ciev alebo organické defekty ako napríklad poruchy srdcových chlopní. Avšak tým, že krv dokáže krúžiť v tepnách a žilách a srdce je schopné podľa toho rytmicky biť, musia na tento systém pôsobiť reálne sily. Tie existujú a sú to najrozličnejšie kreatívne sily, ktoré sa prostredníctvom ľudského Ja vychovávajú buď aktívnou myšlienkovou činnosťou predstáv vedome, alebo sa organizujú pomocou nevedomých sklonov a motívov nahor zo života látkovej výmeny a pôsobia na cirkulujúcu krv. Kto napríklad v živote pestuje veľmi vášnivé, ťažké zmyselné emócie, svoj krvný organizmus zaťažuje takými bytosťami, ktoré sťažujú rozvoj svojej pamäte a vedú k predčasnému celkovému odbúravaniu éterických síl. Táto životná orientácia silne a vášnivo lipnúca v zmyslovom bytí preto prijíma prostredníctvom krvného obehu skôr zdola nahor práve tie bytosti, ktoré nenapomáhajú silnejšie pociťovať Ja v srdci , ale ho oslabujú, a tým pôsobia proti zdravým procesom, proti tvorbe a budovaniu predstáv.

Všetky zmienené texty by mohli byť meditačnými obsahmi.

Meditácia č. 78

Na internetovej stránke:

https://heinz-grill.de/korper-seele-bewusstsein/

v slovenčine:

http://www.jogah.sk/index.php/novinky/podujatia-s-heinzom-grillom/373-kardinalny-omyl-v-sucasnej-dobe

je pomerne rozsiahly popis oboch otázok položených v minulom a predminulom meditačnom liste.

Cvičiaci sa skutočne nachádza medzi novým zrodením a medzi pohodlnou závislosťou od doterajších emócií, pocitov a zvykov. Ale nie iba ten, kto cvičí, prežíva toto rázcestie, skoro každý občan si všíma, ako bez nového začatia nedokáže nakoniec skutočne dospieť ku spokojnosti.

Úlohou je, aby nastúpilo poznanie a citové vnímanie súvislosti posmrtného a tohto sveta. Prečo si človek najmenej zo všetkého všíma vo svojej duši práve tú dimenziu a vývojovú požiadavku, ktorá mu chýba?!

Aká aura vzniká, keď slová, ktoré vyslovujú Archai, sa berú denne počas jedného týždňa do meditácie? Ako ďaleko pôsobí vzniknutá vnímateľná sféra, ktorá vystupuje nad doterajšiu karmu a je slobodná?

Meditačný obsah č. 79

Meditácia v zásade nesmie oddeľovať človeka od sveta a od spoločenského života, od vzťahov a od prirodzených záujmov vo vzájomnej spolupráci. Nebezpečenstvo, že by cvičenie s myšlienkovými obsahmi, ktoré sú vybraté na koncentráciu, podporilo vnútorné uzavretie a nedostatočné správanie sa vo vzťahoch, môže vzniknúť iba vtedy, keď sa cvičiaci nesnaží o samostatne zvolené a myslené ciele, ktoré sú v duchovnom zmysle jasné a žiaduce, ale používa myšlienky sám pre seba, sám seba by chcel nabiť alebo obohatiť energiou a koniec koncov vlastne myšlienku vôbec nevníma v jej ideovosti, ale hľadí iba na svoje osobné, egoistické správanie a emocionálnu orientáciu na svoj zisk.

Meditácia musí viesť k intenzívnejšiemu vzťahu ku svetu, k ľuďom, ku kozmu a k sebe samému. V priaznivom prípade vytvára v éterickom tele sily svetla a tepla a usporadúva astrálne telo, ktoré napriek svojim častým sklonom k nepokoju a žiadostivosti, nadobudne prirodzenú integritu. Vzťahový život získa šírku, bez toho, že by sa strácal a Ja, takzvané jiva1, čo je individuálne, doteraz rozvinuté Ja, je založené bez jednostranných egoizmov, v zmysle prirodzenej stability.

Ako meditácia pôsobí na človeka, môže byť doložené viacerými atribútmi a mnohorakými príkladmi. Meditácia by mala v každom prípade pozitívne odpovedať na duševno-duchovné vývojové otázky. Človek by mohol obšírne a podrobne opísať auru a ako z nej vyžarujú sily tepla a svetla, ktoré vznikajú pomocou meditácie, a ako obohacujú okolie, a na základe toho, ako sa zvyšuje schopnosť vytvárať vzťahy v dôsledku rozpracovania meditačného obsahu poukazujúceho až na nadzmyslové štruktúry. Spravidla sa pomocou vývinových otázok vždy vytvorí zdravotný prospech, lebo sa môžu zrodiť nové éterické sily a môže sa usporiadať a ďalej rozvinúť astrálne telo, ktoré sa môže prejavovať v rámci celého, individuálneho spoločenského a kozmického členenia.

V uplynulých týždňoch sa objavilo niekoľko dotazov o metodickom vypracovaní meditácie. Napríklad bola položená otázka, či by si človek mohol k meditácii pripojiť nejaké smernice, ktoré by mohli uľahčiť celý kontext pri budovaní a cvičení koncentrácie, resp. meditácie.

Centrálny meditačný obsah je ako smernica, ktorej myšlienku treba vnímať ako silu Slnka. Na meditáciu sa môže použiť jedna veta alebo tiež niekoľko viet. Pri tejto práci by človek od seba nemal očakávať ani príliš veľa, ani príliš málo. Ak by si človek naložil priveľa obsahov, mohlo by nastať pokušenie intelektualizovania, analogizovania a rýchlych špekulácií zo zvedavosti. Ak si niekto myslí, že má silu koncentrácie a udržania obsahu príliš slabú, v žiadnom prípade by nemal urobiť chybu, aby v zásade od seba očakával stále menej. Ľudia by radi ihneď porozumeli meditačnému obsahu a myslia tým, že by ho nechceli iba pochopiť, ale skutočne by ho chceli uchopiť, ale to by bolo naozaj uchopenie pomocou vôle, čím by sa v myšlienke usmrtilo Slnko. Meditačné obsahy by sa mali prebudiť k životu a – ako už bolo povedané – mali by človeka počas dňa sprevádzať ako živá melódia. Potom sa v kontemplatívnych chvíľach vyslovia so svojou múdrosťou.

1 Jiva je individuálna duša, ktorá sa však môže alebo má v širšom zmysle vypracovať na manas, buddhi a atman. Ak by duša bola sama o sebe stojacou, uzavretou individualitou, tak by k nej nemohli pristúpiť vývinové myšlienky.

Čo hovoria Archai?

„V žiadnom prípade neposlúchaj svoje telo a jeho lichotivé alebo prehnané emócie, lebo tie sú v ich súhrne a v ich väzbách samé o sebe skazou. Prekroč hranice a prekonaj svoje malicherné strachy, ktoré vystupujú z tvojich orgánov, obetuj sa pre vyššiu ideu, maj odvahu žiť v zmysle morálky. Snaž sa o najlepší a najušľachtilejší cieľ. Si povolaný k vzostupu. Čakanie na ostatných je plané. Ak by tvoje osobné okolnosti zrkadlili, ako sa trasieš pred morálkou a nutnosťou konať, neposlúchni túto vrtkavosť svojej mysle, ani svoje zmenšené porozumenie sebe samému. Telo by nemalo spôsobiť stratu odvahy a nemá veľmi čo povedať, keď sú na rade vysoké a najvyššie povinnosti. Silu na svoje konanie nájdeš pomocou múdrosti."

Tieto slová sú veľmi mocné a apelujú na morálnosť človeka. Rudolf Steiner hovoril o tom, že práve Archai – pratvorivé sily – vnímajú obzvlášť ľudskú lásku a do budúcnosti ju podporia v zmysle telesnej sily vzpriamenia. Ľudská láska a morálka patria veľmi blízkok sebe. Nasledovná úloha je, vychádzajúc z viet alebo iba z jednej vety, ktorú vyslovuje Archai, ďalej ju rozpohybovať. Meditačný obsah ostáva v pozorovaní takmer ako nadriadená sféra Slnka. Čo znamenajú dané slová? Ako by sa dalo o nich ďalej komunikovať s ľuďmi na zrozumiteľnej, prirodzenej, exoterickej rovine? Čím lepšie bude človek cítením vnímať slová meditácie v slnečnej sfére, tým ľahšie sa prebudí fantázia, s ktorou ich teraz bude schopný sociálne niesť životom. Cvičiaci musí pre ostatných ľudí tvoriť myšlienky presne v súlade s tým, ako zrozumiteľne a správne dokáže sprostredkovávať pravdu z duchovných svetov.

Ak si zoberieme podobenstvo, tak človek by mohol z poľa zobrať úrodu obilných zŕn a druhým ju ponúknuť na tanieri v surovom a neočistenom stave. Skutočná kultúra jedenia sa tým však ešte nedosiahne. Reštaurácia, ktorá by týmto spôsobom servírovala prírodu v jej najčistejšej podobe, neurobila by dobré obchody. Umenie prípravy, až kým bude zrno schopné naservírovania v celej kráse, s najlepšou stráviteľnosťou a s najželateľnejšou arómou, si vyžaduje vyučeného kuchára. Cvičiaci si rovnako preto musí, pri ocenení si meditačných obsahov, stáť za správnymi spôsobmi prípravy - alebo inak vyjadrené – za usporiadanou komunikáciou a schopnosťou sprostredkovania.

Svet dnes potrebuje ľudí, ktorí sú hlboko duchovne nasmerovaní a súčasne majú schopnosť vhodne a zrozumiteľne sprostredkovať obsahy. Terapeuti, pedagógovia, prednášajúci a jogoví učitelia si musia klásť otázky, ako priniesť ezoterické obsahy do zrozumiteľnej, exoterickej podoby?

Disciplína pretvárania ezoterických myšlienok na exoterické žiari intenzívne do duchovného sveta. Úlohou na nasledujúce dni je opäť úsilie prinášať do konania vo svete meditačné obsahy a myšlienky od Archai.

Pramene:

Utváranie osudu v spánku a v bdení, O pôsobení anjela – tieto témy z diela Rudolfa Steinera: "Prah duchovného sveta", GA 17, vybral a uverejnil Wolf-Ulrich Klünker.

Heinz Grill: Proces srdca – v knihe „Bytostné tajomstvo duše", vydavateľstvo Stephana Wunderlicha

Meditačný obsah č. 80

Meditácia predpokladá určité uvoľnenie napätia. Rozvinie sa spravidla pomocou pokojného sedenia, pozorovania myšlienky a jemného dištancovania sa od všetkých emócií. Stav tejto schopnosti pozorovať sa vždy dá označiť ako vnútorný pokoj. Rudolf Steiner vo svojej knihe o výchove k poznávaniu vyšších svetov poukazuje na tento základný predpoklad.

Dnes sa zdá, že tento stav nie je také jednoduché dosiahnuť, lebo hoci sa pomocou pozorujúceho vnímania zdanlivo dá dosiahnuť relatívne ľahko, predsa však spočíva hlboko v tieni zahalenia. Na dosiahnutie vnútorného pokoja sa človek musí pozdvihnúť v istom zmysle celkom zo svojho ja, zo svojich vlastných fixujúcich, seba samého determinujúcich vzorcov. Dnes sa oslobodenie netýka iba drobných vyrušujúcich vplyvov, ktoré iritujú myslenie, ale vzťahuje sa na celé vlastné naladenie, ktoré ovláda ľudstvo v zmysle bezduchosti a výlučného materialistického zúženia.

Vnútorný pokoj preto neznamená iba čisto technickú prácu v cvičení, ale mal by vyrásť ako väčší, ako duchovný pokoj, ako určité základné presvedčenie v živote. Vlastne tento vnútorný pokoj musí vyplápolať ako najjemnejší zdroj sily, a to dokonca z najhlbšej istoty, že duchovný svet existuje, potom z toho, že môže byť reprezentovaný myšlienkami a nakoniec, že ľudská práca vedomia dokáže tieto myšlienky uskutočniť. Strach z neúspechu, žiaľ, žije dnes v človeku z dôvodu tráum a sugescií veľmi hlboko v jeho vnímaní, rovnakou mierou, akou doňho bolo od nepamäti a od dôb výchovy vložené falošné kresťanstvo alebo všeobecne nesprávna nábožnosť. Preto človek pomocou techniky nedokáže dostatočne dospieť k vnútornému pokoju a k istote solídneho vývojového rozpätia. Na to by sa musel duch stať živou realitou, alebo sa za takú musí prinajmenšom považovať. Počas dlhých rokov bolo človeku zakazované myslieť v rámci samostatného vnímania, koncentrácie a slobodnej dostupnosti spirituálnych obsahov. Namiesto skutočného posilňovania myšlienok sa postupom času uplatňoval intelektualistický, nervy drásajúci výkonnostný systém a na druhej strane pasívne vyznanie viery. V skutočnosti každý jednotlivý človek, ak je čo len trochu oslobodený od zásahov vzdúvajúcich sa pochybností o sebe a od preberaných kolektívnych sugescií doby, dokáže stanovovať svoju realizáciu pomocou myšlienkových obsahov. Tento proces treba jednoznačne označiť ako „kresťansko-duchovný", lebo podporuje človeka v jeho seba posilnení. Proces uskutočnenia myšlienkového obsahu z ezoterických pokladov až do schopnosti sociálnosti a do životnej praxe, je vždy spojený s činom lásky. Je to kresťanská disciplína a tou najvýznamnejšou mierou vedie k posilneniu zdravia.

Dnes si musí človek sám dodať istotu, že duchovné výroky sú pravdivé, účinné a uskutočniteľné. Cvičiaci preto nesmie čakať, kým napríklad bude veriť myšlienke o existencii Archai, alebo kým sa ju snáď niekedy naučí vnímať pomocou analýzy alebo naladením pocitov. Dané výroky musí brať celkom ako istotu a z nich vychádzať. Tento proces myslenia sa nesmie zameniť so slepou vierou. Cvičiaci pri meditácii iba vylúči všetky pochybnosti o sebe, telesné pocity a zahmlenia svojej mysle.

Dnes určujú samé seba práve tie bytosti, ktoré upierajú ľudským bytostiam akýkoľvek životný pocit duchovnosti. Tieto pocity sa však roznecujú nad vedomím vôle, emócií, ako aj intelektu zo sveta tela. Cvičiaci preto musí rozvážne a radikálne pozdvihnúť meditačné obsahy k najcentrálnejšiemu stredu a vychádzajúc z neho sa musí učiť sám určovať realitu.

Čakanie na istotu je skrývaním toho, že človek vlastne v meditácii stroskotávania, kým bezprostredné vzpriamenie sa vedie s bezpodmienečnou istotou cez pravdu týchto viet k prvej premene.

Pre nasledovnú fázu meditácie si treba k slovám Archai pribrať niekoľko myšlienok od Rudolfa Steinera:

„Duchovia osobnosti vsadili človeku Ja - schopnosť byť sebou samým ... 1 Títo duchovia viedli ľudstvo cez všetky nasledujúce planetárne stavy. Sú vychovávateľmi ľudí k tomu, aby sa stali samostatnými." 2

„To (astrálne telo pôsobením Archai)3 sa delí na nižšiu časť, ktorá ďalej ostáva nositeľom afektov, a na vyššiu časť, ktorá dosahuje určitú samostatnosť, takže môže vykonávať určitý druh vlády nad nižšími článkami, nad fyzickým telom, éterickým telom a nižším astrálnym telom." 4

Pri meditácii by skutočne mali následne vznikať obrazy, napríklad o pôsobnosti Archai, o ich význame a mali by pri tom vznikať vnemy, ako je astrálne telo naozaj rozčlenené na nižšiu a vyššiu časť. Aby však tieto obrazy mohli dostatočne vzniknúť, človek by mal brať myšlienky ako reality, ako skutočné bytostné dimenzie. Ony sú duchovným svetom a ak cvičiaci nie je príliš upätý, ale berie ich ako prirodzenú skutočnosť, rozvinú sa nové vnemy a sily. Človek sa oslobodí od všetkých pochybností o sebe a od všetkých článkov viery a začne brať myšlienky ako chlieb každodenný.

Pramene:

Heinz Grill: „Duševná dimenzia jogy"

Rudolf Steiner: „Poznávanie vyšších svetov"

Rudolf Steiner: „Z kroniky Akaša" a „Teozofia Rozekruciánov"

-------

1 Voľne podľa Rudolfa Steinera: "Z kroniky Akaša", Život Slnka, s.52

2 Rudolf Steiner: „Teozofia Rozekruciánov", GA 99, 9.prednáška

3 pripojené ako vysvetlenie

4 Rudolf Steiner: „Z kroniky Akaša", GA 11, Život Zeme, s.60

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Duchovné školenie dokáže vypestovať vôľu a zdravie

Článok Heinza Grilla na jeho stránke https://heinz-grill.de/willen-geist-gesundheit/ z 25. februára 2021:

Jednostrannosti, duševné utiahnutie a izolácia ohrozujú psychiku a telesnosť človeka

Ľudská vôľa potrebuje každodenné výzvy, aby vhodným spôsobom uskutočňovala svoj silový potenciál, ktorý v nej spočíva. V nej je uložené najhlbšie tajomstvo pohybu a možno povedať, že sila vôle nepredstavuje iba archetypálnu energiu života, ale reprezentuje aj mysterióznu dynamiku, ktorá je prítomná vo všetkých pohybových javoch. Mystérium akéhokoľvek pohybového umenia sa vyjadruje cezelement chcenia.

Deti, ktoré už nemusia chodiť do školy, ale sa učia doma pri počítači, bez kamarátov, sa pomalšie odpútavajú od úzkych vzťahov materinských a otcovských zväzkov; táto okolnosť vedie ku skorému oslabovaniu pratvorivých síl vôle a na stave dieťaťa sa to prejavuje. Dospelí, ktorí majú počas korona krízy zakázané cestovať, ostávajú ušetrení starostí na letiskách, v doprave a ochránení pred neočakávanými turbulenciami. Aká výhoda!

Veru nie! Človeku, ktorý potrebuje priestor a rozmach, chýbajú výzvy pri stretnutiach, nových víziách a pri rozširovaní nových zážitkov. Zvyká si na zúženú atmosféru doma a jeho pľúca už nedýchajú vzduch nasiaknutý úplne inými klimatickými pomermi. Zúžením a monotónnosťou sa vytvára oslabenie. Izolácia spojená s lockdownom každodenne prispieva k redukcii vôľového potenciálu. Človeku spravidla chýba prirodzená pestrosť zmyslových vnemov a výzvy živej ľudskej komunikácie. Digitalizovaná práca redukuje schopnosť nadväzovania a rozvíjania vzťahov určite až o 80%. Homeoffice pomaly vedie k tomu, že nároky sa stávajú jednostrannými a nakoniec vedie k ochromovaniu pohyblivosti vnútorného života, ktorý je taký dôležitý pre regeneráciu psychického a fyzického zdravia.

Pre procesy vôle je exemplárnym ľudský tráviaci systém. Kto má dobrý žalúdok a živú látkovú výmenu, dokáže sa rýchlejšie zotaviť a regenerovať z nervového preťaženia. Avšak tráviaci systém potrebuje zdravé vonkajšie vplyvy zo strany psychiky a okrem toho veľa rozmanitosti prostredníctvom zmyslov a aj z prijímanej výživy. Je to systém, ktorý neprijíma iba uhľovodíky, bielkoviny a tuky, ale ktorý reaguje veľmi citlivo na okolie a na psychické vplyvy. Po stránke fyzickej potrebuje vzájomný vplyv bielkovín, minerálov, vitamínov, stopových prvkov, mastných kyselín a uhľovodíkov. V prijímaní stravy sa popri rozmanitosti rôznych produktov rovnako javí významným aj spôsob prípravy; jedlá by nemala pripravovať stále tá istá osoba. Kto napríklad ide do inej krajiny a zje tamojšiu ponúkanú originálnu stravu, musí sa svojím aparátom vôle nastaviť na produkty iného druhu a na väčšinou úplne rozdielnu mentálnu skladbu cudzích kulinárskych tradícií. Konzument neje iba materiálne látky, ale nevedome prijíma celú atmosféru do svojho (zažívacieho) systému. Preto orgány ako pečeň a celý tráviaci aparát sa nezúčastňuje iba na spracovávaní látok a nepodieľa sa iba na materiálnych okolnostiach, ale intenzívne sa zúčastňuje dokonca aj celkom odlišnej kultúry a tiež pociťovania tejto cudzej reality, čo je aj navonok viditeľné. Výzvy celkom inej reality sú pre posilňovanie najvnútornejšej základne vôle v človeku bezpodmienečne dôležité. Nesmú chýbať.

Vo všeobecnosti sa preto dá povedať, že základy vôle v človeku predstavujú hlboké osobnostné štruktúry, a keď sú mocné, generujú dobré zdravie. Sila vôle sa nemeria iba schopnosťou zodvihnúť veľkú váhu, ale oveľa viac schopnosťou stretu a stability voči niečomu cudzorodému a voči vonkajšiemu svetu. Tak napríklad niekto je silnejší vo svojej vôli, keď v situáciách, v ktorých na neho pôsobí strach alebo keď ho emócie chcú vytrhnúť preč od skutočnosti, dokáže udržať jasnú myšlienku a je schopný rozhodovať sa s istotou.

Závislosti na tele alebo na elementoch pochádzajúcich z tela, známych ako uchvacujúce emócie alebo dokonca sugescie, ktoré v čase pretrvávajú, oslabujú zdravie a vnútornú štruktúru osobnosti, zatiaľ čo jasný postoj, ktorý je verný ušľachtilým a morálne vysokým cieľom, môže v správnom okamihu prekonať samého seba pokiaľ ide o lipnutia a malicherné starosti a poukazuje na dobrú a zdravú štruktúru osobnosti.

Vôľa je svetovou silou a súčasne poskytuje najvnútornejšej morálke pozíciu vrchnosti.

Kruh a stredobod tvoria jednotu

Zoberme si napríklad kruh a jeho stred. Tento kruh je možné vnímať zo stredobodu smerom k periférii. A naopak, od obvodu radiálne smerom k jeho centru. Perspektíva, ktorú pozorujúci zaujme, nie je bezvýznamná. Bod a okruh predsatvujú na jednej strane polarity a na druhej strane tiež veľmi dobre zosúladenú geometrickú jednotu.

Dnešná doba potrebuje myslenie nasadené z celku, ktoré vychádzajúc zo slobodného pohybu v okruhu sa zmocňuje stredu. Pre človeka, ktorý v istom zmysle stratil svoj stred, svoj najvnútornejší centrovaný postoj, však znie veľmi nezvykle, že by teraz mal nadobudnúť svoje centrálne stanovisko zvonku mimo seba samého, teda z okruhu. Pokiaľ ide o zdravie, nemal by sa teda orientovať hnaný strachom, ale mal by napriamiť svoje vedomie na celkový poriadok a vyššiu skutočnosť. Avšak traumy viažu človeka úzkostlivo na seba. Trauma rozrušuje vegetatívny nervový systém, takže ovplyvňuje jeho prirodzené autonómne riadenie ostatných vnútro-telesných procesov a človek sa už nenachádza v prirodzenej rovnováhe. Automaticky nastáva reflexná seba-ochrana, ktorá však zahŕňa fixáciu na pocity straty. Traumy, ktoré dnes ľudia v nevedomosti vzájomne podporujú prostredníctvom drsných dialógov, ich oberajú o životné sily. Ezotericky sa dokonca dá spoznať, že pôsobia až do takzvaného éterického tela a tam vyhadzujú z rovnováhy prirodzený súzvuk rozpúšťania a budovania, zdravého vylučovania a asimilácie, apoptózy (programovaná smrť bunky) a novej tvorby tkanív. Éterické telo má tendenciu kompenzovať pocity straty živosti alebo životných síl, ktoré v sebe cíti, práve pomocou zosilnenia väzby na život. Táto spätná fixácia, ktorá skutočne vo vnútri nastáva - ezotericky videné v éterickom tele a fyziologicky vo vegetatívnom riadení - je dnes veľkým nebezpečenstvom pre psychiku a pre zdravie tela. V súčasnej dobe všetci ľudia veľmi skoro strácajú svoj stred, rovnako chudobní, ako aj bohatí, klamári, aj ľudia v dobrej viere, rebeli, či mienkotvorci. Stred sa v žiadnom prípade nedá obnoviť hľadaním vlastných výhod a bezpečného postavenia. Skoro pre všetkých je stratený, tak stratený ako nikdy predtým v žiadnej inej epoche. Preto ľudstvo potrebuje novú orientáciu pomocou duchovnej disciplíny. Duchovná sila napriamenia, nezávislá od traumatizujúcich situácií, slobodne zvolená a bez ovplyvňovania nátlakovým zaťažovaním zvonku, by bola liečivým prostriedkom doby.1

Snahy vôle preto smerujú odvážne a v slobodnej myšlienkovej perspektíve k tejto cieľovej orientácii, ktorá podporuje celkové lepšie spoločenské štruktúry ľudstva, a k obnovenému vytváraniu rozsypaných kultúrnych hodnôt formou umenia, nových foriem vzťahov a spirituality. Človek skutočne musí myslieť ideu možného, ktorú môže myslieť, hoci v realite ešte nie je prítomná, musí sa ňou zaoberať, až kým mu umožní vnímať reálne pocity, aby potom vstúpila do života v prvom uskutočnení a vytvorila ideál, ktorý človek z duchovna znesie do sveta. Ten, kto iba ako revolucionár ide proti dobe a neuskutoční túto možnosť ideového posilnenia a následného kroku rozvinutia citových vnemov, je v priamom ohrození, že fázy duchovného budovania a kultúrne možnosti nezrealizuje, a preto rovnako aj on stratu svojho stanoviska prežije v ľútosti a banovaní. Avšak pre dnešných aktivistov, ktorí ako svoje nástroje rozširujú práve klamstvá a falošné nádeje, bude najťažšie, aby dokázali obnoviť svoje vnútorné jadro, lebo sa nesnažia skutočne o celkový ušľachtilý sociálny motív, ale svoj pud nainfikovaný sugesciami a určovaný niečím cudzím diktátorsky vnášajú pre druhých do sveta.

Duchovné školenie by bolo východiskom z tejto dilemy. Človek tu pomocou meditačnej práce neostáva prilipnutý v ponorení do vlastného vnútorného sveta, ale mohol by spirituálne hodnotné myšlienky vytvárať v takej forme, aby boli únosné a integrovateľné pre budúcnosť. Cirkevné systémy a mnohé iné štruktúry viery sú v tomto úplne zastarané. Referenti pre sekty dokážu proti individuálnej spiritualite uvádzať iba všeobecné slová; iba tým vydávajú svedectvo o tom, že sú stratení a svedectvo o ich vlastnej nedôstojnosti a potupe. Práca na posilňovaní kultúry a riadnom novom začiatku musí byť prácou meditačnou, koncentračnou a sociálne uvedomelou, nezávislou od náboženských konfesií. Jednotlivec by mal začať dobrým štúdiom literatúry a prácou tvorby vedomia a v žiadnom prípade by sa nemal púšťať do nijakej schémy vyčkávania.

Ide napríklad o učebné kroky, ktoré som popísal v knihe Cvičenia pre dušu,2 ak budú vykonávané s vytrvalosťou až k dosiahnutiu fundovaných výsledkov, sú vhodné pre solídne posilnenie vôle a zvýšenie úrovne zdravia. Terapie, ktoré sú nevyhnutné pri prebiehajúcom ochorení, treba posilniť sprievodným vykonávaním tých cvičení, ktoré sú tam popísané.

Ako vzniká toto posilnenie vôle a zdravia?

Pri každom cvičení duše sa myšlienka udržiava dlhšiu dobu v pohybe v okolitom priestore; to je okolnosť, ktorá podporuje preslnenú energiu vôle a dovoľuje intenzívnejší prienik k objektu v zmysle empatickej koncentrácie. Nepodporí sa tým subjektivita, ale objektívna schopnosť tvorby náhľadu, zvedomenia a úsudku. Otázka o vnútornom centre alebo o strede sa vyrieši v priebehu cvičenia akoby sama od seba. Cvičiaci však nesmie ostať stáť pri prvom pokoji, ktorý sa vybuduje pomocou myšlienkovej koncentrácie. Musí riadne zápasiť o vhľad do hlbších súvislostí. Smerodajné musia byť pre neho ciele v zmysle výchovy k spirituálnemu poznávaniu alebo všeobecne v zmysle estetického chcenia. Aká úžasná môže byť spirituálne–mentálna disciplína, ak sa nezačína traumou, ale objektívnou aktivitou vytvárajúcou vzťah! Zdravé úsilie človeka, ktorého sa nevzdá príliš rýchlo, ho udržiava v pretepľujúcom pohybe a prevedie ho cez nejednu krízu. Ak si sprítomníme Kristovo slovo, ktoré hovorí: „Lebo, kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho; kto však svoj život stratí kvôli mne, nájde ho", tak ho môžeme v našej dobe znovu objaviť v nekonfesionálnom zmysle. Kto vôľu rozvinie do väčšieho celkového pohľadu, svoje myšlienky pozdvihne na ušľachtilú úroveň a svoje pocity zosúladí podľa múdreho sociálneho úsilia, poteší anjela vo svojej duši. Získa iskru toho, čo je mienené ako život v éterickom alebo duchovnom v zmysle a získa sám seba v skutočne najjemnejšej avšak platnej skutočnosti, v citlivom éterickom teple väčšieho okolia objaví vlastný život, ako je slobodný, a napokon vychádzajúc z neho, zriadi svoje prirodzené centrum nanovo. Na otázky krízy preto nie je možné odpovedať egoistickým stiahnutím sa späť, pasívnym vyčkávaním alebo súhlasnou rezonanciou s kolektívnym masovým prúdom; - vyzývajú človeka k vertikálnej sile vzpriamenia celého svojho tvorivého potenciálu a tieto okolnosti vôle mu v tom najlepšom zmysle zachovajú zdravie.

Zdroje:

Preto sa náš organizmus neprivedie k ozdraveniu pomocou malicherných prostriedkov, ale duchovná veda samotná je veľkým liečebným prostriedkom na uzdravenie. Ten, kto svoje myšlienky tvorí z veľkých aspektov sveta, tieto myšlienky robí živými, ten vyvolá takú vnútornú činnosť, že aj jeho pocity a citové vnemy budú pretekať harmonickým spôsobom oblažujúcim dušu. Kto takto pôsobí na svoje myšlienky, pôsobí aj na svoje impulzy vôle a tie potom pôsobia zdravým spôsobom. Ale robia to iba tým, že našu dušu napĺňa skutočne zdravý svetonázor, zdravá harmónia myšlienok. Tým aj naše cítenia, a v súvislosti s tým naše potešenia a nevôle, naše sympatie a antipatie, naše túžby a naše odpory budú tak riadené, aby sme stáli oproti svetu tak, že v každom jednotlivom prípade budeme vedieť, čo treba robiť, ako dieťa, ktorého inštinkt ešte nie je skazený. Tak vo svojej duši zobudíme vnútorne pocity, citové vnemy, impulzy vôle a žiadosti, ktoré sú pre nás istou smernicou v živote, ktorá nás navedie, k tomu, čo robiť, pre vyvolanie správneho vzťahu medzi vonkajším svetom a nami samotnými. Nie je priveľa povedané, ak povieme: Jasné, svetlé myšlienky, komplexné myšlienky, pretože ich môže vyvolať iba komplexný svetonázor zahŕňajúci celý svet, teda aj nadzmyslový, sú predpokladom zdravia. Čisté pocity a impulzy vôle, zodpovedajúce objektívnosti duchovna, ako aj takým myšlienkam, dajú človeku možnosť pociťovať zdravý hlad. Ak by človek aj nemohol byť kŕmený svetonázorom, ponúka predsa len možnosť nájsť niečo, čo zodpovedá jeho duši, hľadať to, čo je pre neho primerané a sprotiviť mu to, čo mu je neprimerané.

Rudolf Steiner GA 57, Kde a ako človek nájde ducha?, kap VIII, Otázky zdravia vo svetle duchovnej vedy, Berlin 14.1.1909

Kým sa človek zaviaže povinnosťou, je tu váhanie
možnosť stiahnuť sa [...] a vždy aj neschopnosť.
O sile rozhodnosti a o stvorení
existuje základná pravda.
Neznalosť tejto pravdy ničí nespočetné množstvo ideí a veľkolepých plánov –
a to znamená, že v okamihu, keď sa niekto definitívne zaviaže povinnosťou,
prichádza tiež božská prozreteľnosť.
Udejú sa všetky možné veci, aby tomu napomohli –
veci, ktoré by sa inak nikdy neprihodili.
Celý prúd udalostí sa vyplaví z rozhodnutia.
Pre toho, kto rozhodnutie spravil, vyvolá
najrôznejšie nepredvídané udalosti a stretnutia a materiálnu pomoc,
o ktorých by sa žiadnemu človeku ani nesnívalo,
že by sa takýmto spôsobom mohli dostaviť.
Čokoľvek, čo môžeš urobiť
alebo o čom snívaš, dokážeš urobiť:
začni s tým!
Odvážnosť nesie v sebe genialitu, moc a čaro.
Začni ihneď!

Johann Wolfgang von Goethe, Esencia povinnosti (z rovnomennej knihy) 

 24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25 Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto by stratil svoj život kvôli mne, nájde ho. 26 Veď čo osoží človeku, ak by získal hoci celý svet, ale o svoj život by prišiel.

Biblia, Matúš 16, 24-26

Poznámky:

1 Éterické telo, ktoré Rudolf Steiner označil za telo životných síl alebo telo formotvorných síl, pracuje mnohostranne a vyjadruje sa napríklad určitým druhom znenia. Avšak toto znenie je nadzmyslové a pre obyčajné ucho nie je počuteľné. Čím viac sa napríklad ľudia dostávajú do situácií strachu a do fixovania spätne na telo, tým chaotickejšia je táto vnútorná situácia znenia vo fyziologických procesoch tela. Takáto situácia sa dá prirovnať k tomu, keď dirigent akosi stroskotá a všetky nástroje začnú hrať tóny svojvoľne, jeden cez druhého, bez zosúladenia. Biochemická situácia v tele sa v zdravom človeku uskutočňuje podľa jasných rytmov a je možné povedať, že dokonca podľa intervalov. Tak ako je hudba vystavaná na základe intervalov a predstavuje prirodzenú harmóniu, tak je aj zdravá situácia v človeku činná pomocou intaktného éterického tela v dobre zosúladených pomeroch. Sigmund Freud hovorí o tom, že pri traumách existuje tendencia k opakovaniu. Nastáva každopádne z éterického tela a jeho rozladenia. Traumatizovaný človek stále znova priťahuje traumatizujúce situácie pomocou svojej vnútornej vegetatívnej disrezonancie, ktorá nastala.

2 Übungen für die Seele, Synergia-Verlag, 2017

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácie 72, 73, 74, 75

Meditačný obsah 72:

Teplo a posilnenie vôle a jadra človeka

Meditačný obsah 73:

Tvorba tepla pomocou osobného dialógu, ktorý je nesený myšlienkovými obsahmi, ktorý je v dobrom súlade s empatickými vnemami a ide ruka v ruke s usporiadanou schopnosťou ceniť si druhého človeka, musí byť pre toho, kto sa duchovne školí, základným predpokladom. Duchovný pokrok nemôže pozitívne nastať ani v osamelej účasti na nejakých študijných cykloch, ani v príliš horlivých a egoistických sebavyjadreniach. Schopnosť viesť dialóg, zdravé vnímanie reality a okrem toho aj zdravé vnímanie duchovných zákonov a životných princípov so schopnosťou vcítenia sa do druhého človeka - to sú vždy priaznivé znaky správnej cesty.

V minulých úlohách sme mali bližšie pozorovať vôľu ako najvnútornejšiu duševnú a osobnú silu, a mali sme preskúmať, ako vyžaruje do stvorenia sveta. To, čo človek chce, to dosiahne. Vnútorná skrytá vôľová situácia môže byť objasnená podľa vonkajších úspešných výsledkov. Ak by človek usudzoval o vôli iba u samého seba, bez toho, aby študoval jej účinky v okolitom prostredí, nikdy by ju nespoznal, lebo vôľa je príliš skrytá, príliš hlboko vnorená do nevedomých vrstiev ľudského bytia.

V princípe vo vôli spočíva najvyššia svetová sila, ktorá, ak je dostatočne rozvinutá a vychovaná k morálke, predstavuje základnú substanciu Atmanu. Podľa Šankaru sa Atman rovná Brahman, univerzálne chcenie v individuálnom.

Táto najvnútornejšia vôľa sa nesmie zameniť za chcenie vo forme prianí a potrieb, žiadostivosti alebo za nejaké vopred zadané výkonové limity. Pokiaľ toto chcenie vystupuje vo forme prianí, v aure sa nachádza určitá sila bez svetla, alebo - podľa podmienok a stavu síl v duši – nachádza sa aj v okolí a vo vzťahu k ľuďom. Napríklad aj poveternostné podmienky trpia v dôsledku zatemnení, ktoré ľudia zo seba uvoľňujú prostredníctvom svojich žiadostí. V joge tak častá slovná formulácia: „počúvaj svoje telo, lebo ono vie, čo je pre teba dobré“, musí byť chápané výlučne ako realita žiadostivosti.

Prostredníctvom spirituálnych myšlienkových obsahov, ktoré človek pestuje dlhšiu dobu tak, že uvoľnia poznanie a otvoria sociálne schopné rozšírenie, vznikne morálne posilnenie človeka a presvetlenie vôle, takže chcenie pomaly prejde očistením od žiadostí a vyrastie na svetovú silu. Najčastejšou chybou na ceste meditácie je, že sa meditácia nezakladá skutočne a dostatočne na meditačnom obsahu, že človek príliš skoro prezentuje svoje interpretácie a nerozhoduje sa v konečnom dôsledku podľa duchovnej nevyhnutnosti, ale podľa svojich pozemských pocitov. Človek sa rozhoduje podľa túžob tela, orientuje sa podľa síl pokušenia, ktoré vystupujú z vlastného tela a duchovnú dimenziu, ktorá by mala pretvoriť a pretransformovať celú štruktúru osobnosti, necháva ako záležitosť viery mimo determinujúcich udalostí.

Z tohto dôvodu si postavme ešte raz seba skúšajúcu otázku: Čo žije v mojej vôli? Do akej miery majú sily ducha dosah na najskrytejšiu štruktúru mojej osobnosti? Ktoré sily skutočne každý deň a každú noc žiaria odo mňa do svetového stvorenia?

Meditačný obsah č 74

Vzhľadom na meditačné obsahy si niektorí všimli, že majú zvláštny pocit, že podľa nich dostávajú priveľa obsahov a v ich celkovom rozsahu sú veľmi náročné. Odkiaľ pochádza toto ich vnímanie, že sú preťažení textami? V bezprostrednom poli záujmu sa otázka o vôli javí, že súvisí práve s preťažením na jednej strane a s radostnou aktivitou na druhej strane.

Kto sa cíti duchovným školením preťažovaný, musí preveriť svoju snahu o svedomitosť, svoje rozhodnutia a nakoniec aj celý postoj. Práca sledujúca vyšší cieľ ľudstva s vlastným, osobným záujmom a s vedomou účasťou prekonáva odvádzajúce pudenie alebo ho premieňa na svetlejšie formy vedomia, ktoré nakoniec dávajú človeku silu vyžarovania. Pre meditačnú prácu je bezpodmienečne potrebný rytmus a vytrvalé stanovovanie si cieľov, aby viedla k želaným úspechom a aby priamo podporovala budovanie zdravia. Vyčerpanie, ktoré často sprevádza ľudskú existenciu, nie je možné liečiť zanedbávaním, ale v najlepšom zmysle môže byť vyriešené pomocou usporiadaného stanovenia si spirituálneho cieľa.

Úlohou poslednej meditácie bolo pozorovať chcenie v jeho rozličných pohyboch, ako sa navonok odráža vo svete s plodmi úspechu a neúspechu. Ako sa dá študovať chcenie zakotvené vo vlastnom individuálnom základe bytosti a ako v nejakom jedincovi, ktorého človek pozoruje?

V jednotlivom človeku by sa prejavil skutočný a povzbudzujúci prvok vôle vtedy, ak by chcel vystúpiť k ušľachtilým hodnotám, estetickým cieľom a k vyššej morálke. Najväčší oslobodzujúci plameň, ktorý jedinec vo vystupujúcom chcení svojho osobného bytia dokáže uvoľniť, vzplanie pomocou rozhodnutí a následných krokov k morálke. V protiklade k tejto veľkej sile, ktorá vlastne zahŕňa najvnútornejšiu povinnosť a ktorá je najskrytejším túžobným prianím človeka, mnohé závislosti a emocionálne želania zakrývajú a zasypávajú túto skutočnú pravú hlbokú dimenziu indivídua. Chcenie človeka je schopné vykonať úžasné aktivity a je tiež schopné agresívnych reakcií, aby uspokojilo mnohé materialistické potreby a závislosti tela, ak niekto druhý alebo svet bráni týmto pudovým túžbam. Kto ako dospelý človek holduje iba svojim pudom a volí si ich ako princíp hedonizmu a dokonca ich vyhlasuje za svoj najvyšší cieľ, ten žije v nebezpečenstve, že raz podľahne najhorším agresiám a dokonca bude uvrhnutý do zúfalstva, ktoré vyvolá samovražedné stavy. Pre týchto ľudí sa osobný pôžitok javí ako niečo najvyššie; je výrazom pudu vo vôli, ktorý v skutočnosti podporuje oslabenie a koniec koncov zabíja vlastnú možnú vôľu ako hlboký základ bytia.

Christian Morgenstern napríklad napísal: „Iba ten, kto sám seba spáli, stane sa človekom – večne putujúcim plameňom." Básnik intuitívne použil slovo plameň, lebo oheň je skutočne na jednej strane neprestajne premieňajúcou silou, ktorá v človeku páli väzby a spôsobuje vzkriesenie morálky a na druhej strane je to radosť pretepľujúcej, svetlej a vzbĺkavajúcej bytosti, čo pozdvihuje dušu ponad závislosti na tele v samotnom ja, a ktorá ponad ja vstáva z mŕtvych.

Nasledujúca meditácia by mala byť o rozvinutom vôľovom základe a o jeho význame pre ľudské zdravie. Pri tejto úlohe sa nemá diať nič iné, len to, že cvičiaci bude pozorovať pomery vôle nie iba u seba, ale dostatočne ich bude študovať, ako ich je možné odhaliť vo všeobecnosti vo svete. Úloha však nemá ostať pri prvých pozorovaniach a rýchlych hodnoteniach, ale má viesť k objavovaniu skutočných súvislostí a nakoniec rozohniť vlastné chcenie k väčšej morálke.

Zaujímavé sa javia aj myšlienky Rudolfa Steinera, ktorý o tom, aký je vzťah medzi zdravím a povinnosťou, píše v knihe Poznávanie vyšších svetov: „Práve tým, že človek stavia povinnosti nad pudy a starosti o telo, získa morálku, a ak myšlienku považuje a berie ju prednostne, tak získa aj lepšie zdravie. Dôležité však je, aby sa cvičiaci v meditácii učil spoznávať, prečo je plnenie povinnosti schopné posilniť zdravie."

Zdroje:

Pojem hedonizmus, Wikipedia (https://sk.wikipedia.org/wiki/Hedonizmus)

Citát Christiana Morgensterna z: „Stupne – vývoj v aforizmoch a denníku – poznámky, 1918

Rudolf Steiner, Poznávanie vyšších svetov, 2010, kap. Podmienky tajného školenia, s 87, „Človek sa musí pochopiť, v správnom prípade povinnosť klásť vyššie, než starosti o zdravie. Ale čo všetko nesmie zanedbať pri dobrej vôli. Povinnosť musí v mnohých prípadoch stáť vyššie, než zdravie, áno, často vyššie, než život;"

Heinz Grill, Kozmos a človek, 2015, kap.: Tráviaci systém, s.290, 2, odsek: „Magický komunikačný systém, teda život látkovej výmeny v skrytej hĺbke brušného priestoru necháva tomu nevedomému prostredníctvom vôle podieľať sa na najjemnejších vplyvoch a prúdoch neviditeľného, univerzálneho sveta a necháva človeka, priamo povedané, aby participoval na mnohostrannom vonkajšom svete so všetkými jeho najrozličnejšími požiadavkami, vplyvmi a prianiami. To nevedomé pomocou orgánov preberá vonkajší svet a začleňuje ho smerom dovnútra. Zlé prostredie s nemorálnym správaním sa preto môže nevedomými cestami trávenia stať súčasťou človeka samotného a to obzvlášť vtedy, ak ešte nemá silu oproti tomu postaviť niečo svojim bdelým vedomím."

Heinz Grill, Bytostné tajomstvo duše, 2016, kap.: Pečeň – vodný živel a chemický éter, s.302, 3. odsek: „Čím lepšie dokáže niekto viesť koncentráciu na myšlienku a túto myšlienku aj dlhšiu dobu vedome udržiava, tým viac špeciálnym spôsobom školí svoju vôľu."

Meditačný obsah č. 75:

článok Heinza Grilla: Duchovné školenie dokáže vypestovať vôľu a zdravie

Z tohto článku vyvstáva nasledujúca meditačná úloha:

Ako vznikajú éterické sily, ktoré pôsobia budujúc štruktúru, posilňujúc imunitu, povzbudzujúc vegetatívny systém a orgány?

Ako protiklad k tomuto môžeme položiť otázku:

Ako pôsobia všetky tie sily, ktoré sú nasadené príliš zo subjektivity a ako pôsobí snaha o ustráchané zabezpečenie rezerv?

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Teplo a posilnenie vôle a jadra človeka

Článok Heinza Grilla uverejnený 4. februára 2021 na jeho stránke https://heinz-grill.de/wille-menschliche-waerme/

Dva druhy tepla

Sú dva druhy tepla, ktoré sa vzhľadom na ich povahu javia ako veľmi rozdielne a koniec koncov sa dopĺňajú. Kto napríklad pestuje šport, hojne sa zapotí a bezprostredne podporuje látkovú výmenu, ktorá z jeho tela vystupuje centrifugálne a prúdi na perifériu, ako to náležite naznačuje tvorba potu. Druhým a dosť neznámym druhom tepla je takzvané éterické teplo. Rozvíja sa nezávisle od telesnej aktivity. Vzniká pomocou práce vedomia naplneného obsahmi a pôsobí zhora nadol alebo zvonku dovnútra. Jednotlivý človek podľa svojich možností, ako rozpracováva idey na ideály a na praktické sociálne schopnosti, alebo – inak vyjadrené – ako dokáže previesť ezoterické obsahy do exoterického praktického nasmerovania vzťahov, vytvára sféru tepla, ktorá sa rozvíja primerane k činnosti utvárania vedomia pomocou myšlienkových obsahov činných vo sfére. Preto pôsobí centripetálne spätne z okruhu a preniká človeka. Nevzniká primárne z mozgu, ale roznecuje sa skutočne z ideovej sily, teda z myšlienky s jej vesmírnou sférickou silou a žiari preto na človeka a späť na telesnosť.

Oba tieto rozličné druhy tepla, to, ktoré sa rozvinie prostredníctvom telesnej aktivity priamo z látkovej výmeny a to, ktoré je tvorené zosilňovaním ideí a ich uskutočňovaním z vedomia, oba sú významné pre zdravie človeka.

Teplo, ktoré telo produkuje pri športe, vystupuje z látkovej výmeny.

Teplo, ktoré sa vytvára pomocou utvárania myšlienok, môže byť vnímané ako sféra.

Slabá vôľa a strata tepla sú typickými znakmi doby

Ak by sa človek riadil nejakým konceptom umelej inteligencie, ako je napríklad samoriadiace auto, a rozvíjal by ho ešte ďalej, aby boli skutočne do tela človeka začlenené programy, ktoré ho degradujú na funkčný a rýchlo mysliaci mechanizmus, musel by v dôsledku toho stratiť svoje teplo vlastnej tvorivej sily, to znamená vlastnej, primárne duchovnej pohnútky. Či športová aktivita túto stratu samostatnej tvorivej sily dokáže vyvážiť a zachrániť jeho zdravie, je viac, než otázne.

V dnešnej dobe, kedy sa jednotlivé osobnostné štruktúry stále viac odindividualizovávajú, ich centrum sa rozplýva, deň čo deň sa stále viac v istom zmysle rozvíja slabosť vôle a súčasne tiež strata tepla. Vôľa, ktorá je ako základná nosná sila vďaka konštantnej teplote ukotvená v duši, potrebuje určitú silu vo vnútorných orgánoch látkovej výmeny a tiež pevnú štruktúru nervového systému. Ako málo výkonu musia ľudia vynakladať, keď si sadnú do samojazdiaceho auta, alebo ako veľmi musia ochladnúť, keď nastúpia do vlaku, ktorý nemá strojvodcu! Autonómnosť techniky vedie k redukcii seba a k redukcii tepla človeka. Čím viac jedinec odbúrava svoje synaptické sieťové spojenia v daných štruktúrach riadených počítačom, tým viac trpí jeho sebavedomie a rozvinie sa pocit vzrastajúcej beznádeje bez viery a perspektívy. Doba bez ja je dobou bez tepla. Vôľa ako prapôvodná vlastná vnútorná hĺbka preto potrebuje budujúcu, podnecujúcu aktivitu a disciplinovaný výkon pomocou vhodných požiadaviek, a nie nevhodných nárokov. Tak ako po niekoľkých dňoch pasivity svalstvo končatín atrofuje, rovnako slabnú orgány, teplo a vôľové pomery, keď sa jedinec vzdá možných životných požiadaviek a cieľových perspektív tým, že ustúpi, spohodlnie, ak nastúpia depresie, skľúčenosti alebo nevôle, alebo sa všeobecne vzdáva svojho individuálneho jadra tým, že sa vydá do rúk výkonných programov počítačov. Nestráca iba svoju prirodzenú sebadôveru, ale rozpúšťa aj svoje vnútorné jadro, svoje najhlbšie jadro vôle, rozplýva sa štruktúra jeho osobnosti.

Aký je to pocit, byť ponechaný na samoriadiace auto?

Keby raz človek mal iba umelú inteligenciu, umelé zuby a umelé orgány, zdalo by sa, že bude všetko v poriadku.

V dôsledku pochodov logického myslenia
sa tvoria nové synapsy v mozgu.
Rozvíjanie alebo degenerácia -
- nastáva prostredníctvom buď aktivity,
alebo nedbalosti a pasivity.

 

Cvičenie na posilnenie vôle

Jedno z najzákladnejších cvičení a predpokladov pre posilnenie vôle, nie iba v športovom, ale v rozsiahlom zmysle, je napodiv činnosť myslenia, ktorú jednotlivý občan nerád vykonáva z dôvodu vyčerpania alebo malomyseľnosti. Rudolf Steiner napríklad píše v kapitole „Zasvätenie"1 o takzvanej skúške ohňom, ktorá sa absolvuje tým, že cvičiaci rozvinie náhľad na ostatných ľudí alebo na rozličné javy sveta, ktorý je založený hlboko. Pomery vonkajšieho sveta sú vo všeobecnosti vždy zahalené určitými emóciami a subjektívne orientovaným skreslením zmyslového vnímania, takže sa ich pravé alebo riadne skutočné bytie neprejaví. Pozornosť sa preto má dlhšiu dobu smerovať na zvolené objekty pozorovania, aby neboli chápané emocionálne subjektívne alebo žiadostivo, ale majú byť postavené pred dušu v myslení vyslovene v predstavách a žiarivo.

Usporiadané stretnutie s inými ľuďmi alebo s prírodou
je základným kameňom pre tvorbu tepla.

Túto usporiadanú a samostatne zvolenú tvorbu náhľadu musí cvičenec na ceste meditácie vykonávať pri každom prístupe k cvičeniu a okrem toho v menšej miere aj v každej životnej situácii. Rozhovory a stretnutia sa preto nemajú diať podľa spontánnych sympatií a antipatií, ale pomocou vedomého vnímania sa musia rozvinúť do empatického cítenia a to nie iba voči osobe, ktorú cvičiaci hodnotí ako osobne príjemnú, ale aj voči takej, ktorú vníma ako nepríjemnú. Tvorba náhľadu vedomým a hlbším spôsobom vedie zmysly, ako aj myslenie do vzrastajúcej sféry tepla, ktorá sa môže utvárať slobodne a dovolí, aby tak ustúpili subjektívne unáhlené intuície, predsudky alebo emocionálne hodnotenia. Ide o rozvinutie pozornosti vedenej myslením a obsahmi, ktorá však neprestajne musí byť nesená vôľou. Ak by človek ponechal voľný priebeh emóciám a mnohým sympatiám, antipatiám a silám náruživosti, tak by – ako sa to často mylne hovorieva – nechal dušu knísať sa vo vetre, alebo by vykonával iba to, čo by v tom momente podľa nálady uprednostnil, tak by nikdy nedokázal rozvinúť správny vzťah k vonkajšiemu svetu a k zmyslovým objektom a vôľa, ktorá ukotvuje silu osobnosti v bytí, by musela podstatne zoslabnúť. Apatia dnešnej doby by mohla byť výrazom tejto slabosti.

Táto aktivita intenzívneho usporiadaného nadväzovania vzťahov pomocou myslenia predstáv a vedome riadeného vnímania vytvorí vo sfére takzvaný tepelný éter. Z tohto dôvodu Rudolf Steiner v spomínanom odseku o skúške ohňom hovorí o intenzívnejšej tvorbe náhľadu, čo predstavuje istý druh spaľujúceho procesu.2 Subjektívne lipnutie zhorí, zatiaľ čo skutočnosť má tendenciu k pomalému vzkrieseniu. Posilnenie tepelného éteru sa najskôr rozvinie vo sfére okolo hlavy človeka a tiež aj podľa toho, akým spôsobom sa stretnutie dotkne jemného zmyslového prežívania. Toto éterické teplo, ktoré nemá nič spoločné s horúčavou, ale ktoré iba otvára začínajúcu slnečnú sféru, vkĺzava predsa len do vnútra orgánového bytia človeka, posilňuje orgány, bunkové systémy a na základe toho môže vôľu viesť k jej vnútornému jadru. Najhodnotnejšie sily vôle preto nevznikajú pomocou vonkajšej športovej činnosti, tie majú tiež svoju hodnotu, ale nie len oni. Ak je činnosť myslenia skutočne po určitú dobu nasmerovaná na objekty vonkajšieho sveta, spôsobí slnečné posilnenie sféry a to vedie napokon k pretepleniu človeka.3

Chybné spôsoby zaoberania sa

Chyby pri týchto cvičeniach pozorovania a intenzifikácie vnímania sa ukazujú práve v tom, že sa cvičenec nevydá do stretnutí a tiež do cvičení meditácií so záujmom, so skutočným hľadaním pravdy a s túžbou po objektívnom vnímaní, ale berie ich výlučne ako subjektívnu konzumáciu pre seba. Cvičenie nemá ostať naviazané príliš silne na svet tela, ale vždy má otvárať tú sféru, v ktorej sa tvorí teplo a ktorá univerzálne vyžaruje. V dôsledku mnohých stavov vyčerpanosti v súčasnej dobe cvičiaci hľadá východisko v nejakých formách meditácie a vychádzajúc z nich sa chce „zachrániť", ak to môžeme týmto slovom vyjadriť. Úlet do nejakej jogy alebo do nejakej meditačnej praxe nezodpovie otázky doby. Materialistické zmýšľanie, ktoré je v ľuďoch tak skryte zakorenené, spôsobuje používanie cvičenia príliš subjektívne a človek tak iba nedostatočne vstupuje do objektívneho vzťahu k pozorovanému objektu. Myslenie obsahov je pre neho nadmernou výzvou. Ak cvičenie ostáva ako subjektívny konzum, nedokáže tvoriť teplo, ale upadá do nebezpečenstva, že človeka ďalej uzatvára pred skutočnou sférou stretnutia a záujmu a vytvorí určitý druh chladu.

Praktické podnety k tvorbe tepla

Dnešný občan, ktorý by sa chcel vyvíjať, je v princípe vo veľmi aktívnej miere vyzývaný k činnosti slnečného myslenia a vedomého vnímania. S každou aktivitou, ktorú v tomto zmysle vykonáva, zažíva zvýšené vstupovanie do vzťahu k sebe samému a k ostatným ľuďom, zatiaľ čo už po jednom dni zameškania aktivity pocíti výrazný pokles sily v duši. Cvičenie si preto vyžaduje každý deň vedome zvolené nasadenie a výdrž. Človek sa dnes musí učiť získavať teplo tým, že vedome robí samostatnú tvorivú činnosť v myslení a následne v cítení.

Najlepšie, ak si urobí usporiadaný cieľový koncept a dá si predsavzatie, že neostane stáť pri povrchnej konzumácii informácií, ktorú doba ponúka, ale intenzívnejšie vyformuje nejaké podstatné pozorovania a prehĺbi ich. Človek si stále znova volí nejaké javy, ktoré dlhšiu dobu študuje, alebo sa zaoberá danými kontaktmi s inými ľuďmi a obsahovo sa pripravuje na rozhovor tak, aby emočné fázy príliš nedominovali. Keď deň uplynie, večer nasleduje reflexia spätného pohľadu. Zanedbania, ktoré nastali, dostanú korekcie s lepšími predsavzatiami pre nasledujúci deň. Posilnenie vôle na tejto rovine robených a vedomých obrazov myšlienok a vnímania s obsahom bude citeľné. Súčasne cvičiaci zbadá, že dokáže tvoriť éterické teplo, ktoré nespôsobuje pozitívne efekty iba u neho samého, ale ktoré sa môžu ukázať dokonca aj vo sfére a v počasí.

Poznámky:

1 Rudolf Steiner: Poznávanie vyšších svetov, GA 10, kapitola Zasvätenie, skúška ohňom, s.62

2 Rudolf Steiner, GA 19, s.92

3 Heinz Grill: Bytostné tajomstvo duše. Spirituálne sociálny proces ako proces srdca, Teplo, s. 159

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť