Podujatia s Heinzom Grillom

Kto vedie svet?

Článok Heinza Grilla bol dňa 18.11.2020 uverejnený na jeho stránke https://heinz-grill.de/corona-psychopathie-kosmos/

Žiaľ, duchovní ťahúni – ak ich tak smieme označiť – ktorí v politike, hospodárstve a spoločnosti vytvárajú tajomné nešváry, sa otvorene prejavujú na fyzickej rovine veľmi málo. Existujú vykonávajúce osoby a existujú skrytí, tajní ťahúni. Dnes riadia svet takzvaní psychopati so značnou disociatívnou poruchou osobnosti. Rafinovanosť obrazu choroby psychopatie spôsobuje, že sa neprejavuje fyzicky a bezpodmienečne ani psychicky ako choroba, lebo ide o chorobu morality, alebo lepšie vyjadrené - lebo moralita vlastne nemôže byť chorá - psychopatia predsatvuje úplné uzavretie sa pred morálkou. Ak ju študujeme ako skutočnú patológiu, zistíme, že psychopatia je mimoriadne ťažkou poruchou osobnosti, ktorá rozdúchava ďalekosiahle následky v spoločenskom systéme. U postihnutých sa vyskytuje spolu s rozsiahlou alebo úplnou absenciou empatie a ľudského etického svedomia. Väčšinou sú títo ľudia s vysokým stupňom psychopatie alebo aj ľudia s menšou mierou, s takzvanou hraničnou poruchou osobnosti, alebo ľudia s narcistickou poruchou osobnosti, zriedka kriminalizovaní a na prvý pohľad sú spoločensky nenápadní. Neurobiológ Niels Birbaumer zo skúseností hovorí – a to sú úplne známe skúsenosti – že škody nasmerované do spoločnosti sú obrovské, hoci zjavne nie sú násilné.

Podľa slovníka, psychopatia znamená, že psyché alebo duša je chorá. Pathos je grécke slovo pre utrpenie, bolesť alebo chorobu. V každom prípade ide o obraz choroby, ktorý predložil v rozličných opisoch už v r. 1941 Hervey M. Cleckley v knihe „Maska z aksamitu pretkávaného zlatom". Človek sa vyznačuje nie iba tým, že vykazuje málo osobnostných znakov, ale skutočne je tak ťažko chorý, že hmota mozgu v prefrontálnom a orbifrontálnom kortexe sa na tomografe ukazuje ako redukovaná. Psychopat nepozná vedomie viny a empatia je mu cudzia, pričom dokáže uvoľniť najgeniálnejšie inštinktívne schopnosti, aby vypočítavo presadil svoje ciele. Charakterisktickým pre túto chorobu je, že sa necíti byť chorý a nemá vôbec žiaden pohľad na vlastnú patologickú situáciu, ale celkom naopak, vynikajúco manipulatívne premieta na druhých ľudí svoje projekcie, tým ich potajme oslabuje a sadisticky ovláda. Je uzavretý voči duchu a morálke, žije v opancierovaných emóciách určitého druhu, spokojný sám so sebou.1

Radosť z utrpenia druhého a chýbajúce vzťahy a vzájomná empatia spôsobujú, že psychopat je veľmi mohutný, bez strachu, neprístupný kritike a jedným zo znakov je, že s istotou a bez kompromisov uskutočňuje svoje negatívne ciele. Väčšinou sa psychopat označuje za obeť a nečistým spôsobom získava pozornosť svojich kolegov a známych. Tí väčinou nezbadajú, že sú vydaní manipulatívnemu vysávaniu energie, ktoré ich vyčerpáva, oddeľuje od prirodzených pocitov a vzťahov a často privádza do osudovo ťažkých konfliktov. Väčšina ľudí pri stretnutí so psychopatmi stráca svoj prirodzený pocit sebavedomia, svoje pevné zdravie a najčastejšie sa dobré vzťahy vytratia vďaka účinku klamstiev, ktoré patologický pud psychopata zastretým spôsobom rozširuje.

Duchovný význam súčasnej situácie

Obraz, ktorý je možné u jednotlivých psychopatov duchovne, teda metafyzicky čítať v aure, sa javí celkom svojrázne, nie iba v malom, ohraničený na tieto osoby, javí sa dnes akoby zrkadlený a rozprestretý v takzvanom vesmíre. Čo znamená táto výpoveď? Obrazne si človek môže predstaviť ako ľudia, ktorí prebývajú na Zemi, súvisia s takzvaným hviezdnym nebom. Svetlo je navonok rovnaké, ale vnútorne v tomto svetle žiari temná stiesnenosť. Túto jeseň sa nad Európou rysuje intenzívna, neobyčajne vysoko rozprestierajúca sa zatemňujúca a zatieňujúca nálada, ktorá sa sama do seba sťahuje. Iste je vidno, že vonkajšie slnečné svetlo tým nie je postihnuté, avšak táto sféra poskytuje stemnenie v tej najmysliteľnejšej miere. Ak človek nechá na seba pôsobiť nálady iba trochu jemnocitne, môže cítiť stiesnenosť tejto tmavej sféry. Metafyzicky sa v každom prípade dá vnímať a črtá sa akoby pred začiatkom vojny s mnohými obeťami. Pred začiatkom tridsaťročnej vojny bola taktiež takáto atmosféra podobným spôsobom viditeľná. Je možné ju vidieť pomocou duchovného poznania. Ukazuje sa aj v dennej, aj nočnej atmosfére, lebo je nezávislá na zmyslovom vnímaní. Tak ako človek pociťuje vo svojej vlastnej duši počas depresívnych dní určité potemnenie s ťažobou a beznádejou a reálne ho prežíva, hoci ho iba tuší a nie očami bezprostredne rozoznáva, v rovnakom rozsahu si treba predstaviť (myslieť) druh depresívneho obalu a temného zúženia vesmíru. Tento vnem je povážlivý, pretože bude mať ťažké a osudové následky. Ťažké pocity, ak to tak môžeme vyjadriť, so zacláňajúcimi a beznádejnými prejavmi zatemňujú vesmír.

Ako vzniká táto sféra tmavého zatienenia?

Všetky činy človeka pôsobia spätne na jeho vnútro, pôsobia ďalej na ľudí a napokon sa tieto účinky neviditeľne prenášajú do vesmíru. V dôsledku toho, že človek je obdarený duchom a vybavený morálnym svedomím, nezostávajú jeho činy iba úzko a obmedzene v jeho osobnej zodpovednosti, ale vždy sa vynášajú von nad vlastnú individuálnu sféru k väčšiemu celku. Šľachetné konanie s úprimnosťou a empatiou neobohatí iba jedného človeka alebo skupinu ľudí, ale žiari neprestajne ponad ňu von do sféry hviezd, do vesmíru. V tejto sfére obohatí kvalitu svetla a – ak to takto vyjadríme – obohatí tam prebývajúcu substanciu.

Pozornosť, dobrá tvorba predstáv, empatia a záujem o druhých ľudí, o odborné otázky a šľachetné ľudské ciele, vlastnosti, ktoré musia byť súčasťou nábožného a vedeckého života, vytvárajú prvé spojenia medzi ľuďmi. Iba vtedy sa dajú realizovať, ak sa človeku podarí skrotiť nízke pudy, preklenúť ich a venovať sa vo vernom nasmerovaní ideálnym cieľom a úmyslom. Jednotlivec skutočne dospeje ku všetkým svojim možnostiam a sile lásky iba vtedy, ak správnou mierou prekoná sám seba a ak má odvahu k morálnej dokonalosti. Sily, ktoré stvorí pre vývoj prostredníctvom namáhavej dicsiplíny a práce, ako aj pomocou odvážnych a ušľachtilých činov, sa vnášajú ako svetlé nálady do vesmíru.

Veľmi egoistické činy, založené celkom na asociálnych pudoch, sa v protiklade k ušľachtilým cieľom vynášajú von do svetového stvorenia ako blokády a zatemenia. Medzi človekom a vesmírom je striedavé vzájomné pôsobenie. Tie svetlé a povznášajúce sily, ktoré ľudia vynášajú do vesmíru, sa vracajú späť k človeku ako spájajúce sympatické fantázie, inšpirácie a ako sily podporujúce zdravie, zatiaľ čo temné sily, ktoré rovnako od Zeme vychádzajú do vesmíru, človeka potajme opäť navštívia so zaclonením a so stratou radosti.

Je to slobodná vôľa každého jednotlivca, či smeruje k vyšším cieľom a morálnym hodnotám, alebo holduje nižším inštinktom a upadá do nevedomosti a túžby po moci. Každopádne zdravie do značnej miery trpí nie iba vďaka pozemským situáciám, ako je napríklad obmedzovanie slobody a mnohé mediálne správy vzbudzujúce strach, ale aj vďaka tým silám, ktoré z vesmíru opäť žiaria spätne na Zem a dávajú človeku znamenie beznádeje. Temná atmosféra však nevzniká primárne zo strachov a spoločenských tlakov, ale pôsobením psychopatov, predovšetkým jednej skupiny, v ktorej sa ocitli ľudia v podivuhodnom a navzájom sa podporujúcom postavení. Sami seba označujú za „skupinu sprisahancov" a kladú si za cieľ zničiť všetky duchovné snahy vo svete. Sú fanaticky nábožensky orientovaní, fundamentalistickí a všetci sa rovnako vyznačujú vysokým potenciálom väzieb na zmyslový svet pri súčasnej absencii vzťahov. Normálne by psychopatia bola ojedinelým javom. V súvislostiach v rámci skupiny a pri úplne chýbajúcej schopnosti všetkých jednotlivých členov nadväzovať vzťahy vzniká špeciálna konverzia síl, ktorá dokáže výrazne ovplyvňovať súčasnú politiku.

Aura politikov – Angely Merkelovej a Markusa Södera

wer-lenkt-der-welt-bez slov

Na prvý pohľad by si človek mohol myslieť, že ľudia, ktorí sú v politike, majú mimoriadne veľkú vodcovskú silu a riadia politické dianie z vlastnej iniciatívy, sami od seba. Keď tu pozorujeme slovo „seba" v zmysle vnútorného jadra pravdy duše, títo ľudia sú všetko možné, len nie autenticky založení sami v sebe a pravdaže rovnako sa nedá rozpoznať, že by sledovali nejaké pravdivé a ušľachtilé morálne ciele. Každopádne to nie sú silné, ale slabé osoby. Znakom slabých osôb, ktorí predsa len zastávajú vedúci úrad, sú ich sklony k prikrášľovaniu, pseudosolidárne spojenie s ľudom, kolektivistické a propagandistické emócie a napokon prejavujú zreteľné rozporuplnosti s mnohými nelogickými črtami. Slabosť u človeka vykazuje sklon k tomu, aby bol ovplyvňovaný niečím celkom cudzím. Osoba, ktorá je založená v sebe a koná na základe múdrosti, sa obnažuje, stáva sa zraniteľnou a musí dokazovať svoje slová a skutky, zatiaľ čo slabý nemusí svedčiť o svojich činoch, a čo je najpodstatnejšie – býva infiltrovaný nekalými záujmami. V každom prípade je možné v aure týchto ľudí vnímať veľmi odcudzené vplyvy. Chýbajúci základ v hlbokej identite predurčuje práve týchto politikov k veľkému sklonu prijímať ciele hospodárskych záujmov, egoistických mocenských pocitov a v konečnom dôsledku majú sklon k tomu, aby nevedomky prijímali práve tie vplyvy, ktoré vyžarujú psychopati. Politici so slabou chrbticou sú naozaj manipulovateľní. Ak by boli sami v sebe autentickí a svojou osobnostnou štruktúrou dostatočne spojení s vysokými cieľmi ľudstva, dokázali by sa účinne stretnúť s negatívnymi vplyvmi doby a dokázali by riadne zastávať funkciu predobrazu pre spoločnosť.

Kolobeh kauzality psychopatie2

Na metafyzickej rovine sa dá skutočne pozorovať záležitosť, že v aure ľudí sa stávajú viditeľné určité tvary, ktoré majú účinný vplyv. Tak ako slová Goetheho básne zrazu vzplanú u jeho ctiteľa, ba dokonca je možné, že až do fyziognómie sa vkresľujú určité plastické črty, ktoré pripomínajú tvár básnika, v rovnakom zmysle môžu u človeka aj negatívne vlastnosti, ako vplyv niečoho cudzieho, nadobudnúť účinnosť a dirigovať ho. U Angely Merkelovej, vďaka slabosti Ja, je rozhodne viditeľný neslýchaný vplyv niečoho cudzieho prostredníctvom jednej ženskej osoby a u Markusa Södera sa taktiež objavuje zas iná ženská osoba, ktorá jeho konanie zavše ovplyvňuje. Týmto politikom, pravdaže, tento vplyv nevchádza celkom do vedomia. Skryté vplyvy sa na fyzickej rovine nevyjavujú priamo v slovách alebo nejakých prejavoch, ale u oboch politikov sa prenášajú skôr pomocou tichej účasti. Keď načúvame reči Angely Merkelovej alebo Södera, prijímame ich slová a okrem toho duša poslucháča sa ponára do cudzích a nevyslovených motívov, ktoré politici so sebou nesú. Tieto časti v podvedomí väčšinou dokonca pôsobia viac, než vyslovené slová.

V spomínanom spolku sprisahaneckej skupiny sú veľmi bohaté osoby s vysokými a najvyššími prejavmi psychopatie, ktorí vo svojom živote rozvinuli určitý stupeň úplnej neschopnosti vytvárať vzťahy, sú akoby zmyslov zbavení a nudia sa, naozaj sa a naozaj sa dokážu tešiť iba z peňazí a z nálady uchopenia moci, ktorú získavajú z prenasledovania iných ľudí. Bez svedomia sledujú ničivé ciele a dokážu sa vzrušiť už iba vtedy, keď druhých vidia trpieť. Jedna z týchto osôb dokonca pravidelne počíta už iba mŕtvych a dostáva sa do extázy, keď môže svojim sprisahaneckým kolegom odovzdať ďalšie správy o smrti. Keď človek pozoruje tento spolok psychopatov, ktorí sa najlepšie dopĺňajú vo svojich negatívnych bezchybných vlastnostiach, získa dojem, že vstúpil do jaskyne, v ktorej prebieha sprisahanecká slávnosť. Svetlo sa od týchto ľudí skutočne odkláňa a existuje už iba holý pud psychického sadizmu. Navonok si užívajú nadmerné bohatstvo a zjavnú vážnosť a úctu, ako aj štátnu ochranu. Jedna z týchto osôb spáva cez deň a pracuje v noci, zdieľa kriminálne príspevky, odosiela vírusy na určité počítače a nevinným ľuďom zasiela nepríjemné hanlivé maily a riadi program na prenasledovanie a očierňovanie ľudí, ktorí zmýšľajú pravdivo. Táto istá osoba má najväčšiu radosť z korona krízy, lebo ona sama žije akoby v jaskyni a vôbec nemá záujem o sociálne kontakty. Sily nemorálnosti, ktoré vysiela takáto psychopatia, neostávajú iba v poli pôsobnosti tých, ktorých sa to týka, ktorí sa dostali do tejto poľovačky a ničiacej sféry, ale idú von do vesmíru, zatemňujú ho a opäť sa rozsiahlo a široko zasahujúc vracajú späť k ľuďom. Circulus mensurat irrationalis - vzniká presne stanovený kolobeh iracionálnych a iba zdanlivo logických procesov – a zasahuje všetkých, ktorí sú slabí. Týchto pár ľudí, ktorí v Nemecku smerodatne ovplyvňuje politiku, stojí na začiatku, lebo si napríklad prenajímajú noviny, ktoré uverejňujú ohovárania a zastrašovania a napokon potvrdzujú svoje názory a vystupovanie tým, že používajú zas tieto noviny ako argumentáciu pre svoje neblahé ciele. Príčina a následok spoločne vstupujú do kolobehu a navzájom sa odôvodňujú. Pomocou neprestajnej a intenzívnej práce niektorých sprisahaneckých psychopatov zniká negans circulus causalis.

Podobne ako je v románe Jacka Londona „Morský vlk" opísaná jedna scéna úniku nevinných námorníkov z lode, lebo už viac nedokážu znášať násilie a hrubosť svojho kapitána, rovnako sa dnes dajú odhaliť scény, ktoré obsahujú rovnaký negans circulus causalis. Kapitán Morský vlk pozoruje scénu úteku s výdatnými pocitmi uspokojenia, lebo vidí, ako jedného z námorníkov napadol žralok a zhltol ho. Príčina osudného úteku je u Morského vlka a výsledok jeho prospechu dosahuje vrchol v sadistickom uspokojení zo škody iných. Ide o príklad násilnej psychopatie. Tú nájdeme menej, avšak dnes sa viac vyskytuje psychopatia, ktorá sa dosýta uspokojuje tým, že iní ľudia sa navzájom od seba oddeľujú alebo sa dostávajú do biedy, či chorľavejú.

Angela Merkelová a Markus Söder nie sú však postihnutí iba týmto účinným spolkom, vstupujú aj priamejšie do súvislosti skrytej jaskynnej politiky organizovaného spolku psychopatov. Jedna psychopatka píše nespočetné množstvo listov Angele Merkelovej, aby ju získala pre svoje nešťastné účely. Jedno slovné vyjadrenie pisateľky bolo nasledovné: „Viem, že pani Merkelová vôbec nebude čítať tieto listy, lebo nemá čas ich prijímať. Ale ja ju dostanem a zasiahnem jej mozog."

Pred pár rokmi tento istý spolok nepriamym spôsobom a pomocou vnútorných pomerov regulérne získal Markusa Södera pre nekalé úmysly. Vo všeobecnosti sa podceňujú vplyvy manipulácií a sugescií. Ak psychopati dostatočne dlho pracujú na svojich cieľoch, dokážu pomaly a plazivo uvoľniť neuveriteľne veľký potenciál ničivých síl a kolobeh iracionality, ktorý sa začína klamstvami a končí sa uspokojením z nešťastia druhých.

Tragické je, že psychopatov nikto neberie vážne v ich priamom pôsobení, a predsa pôsobia ich skryté sadistické a manipulatívne úmysly na druhých, väčšinou na slabších ľudí. Temnota, ktorá sa teraz rozlieva nad svetom, sa rozhodne zoskupuje nad niekoľkými pár ľuďmi. Sami o sebe hovoria, že napríklad vedú súdy a tak dlho šikanujú sudcov, že vynášajú rozsudky podľa ich prianí. Čo za nezmysly títo ľudia hovoria vo svojej narcistickej nadsázke! A predsa tie nezmysly neostanú na okraji, ale žiaria von do kozmu a vracajú sa späť na ľudí. Slabí sudcovia sa voči tomuto vplyvu nevedia ubrániť. Psychopatia je v istom bode tak neznesiteľná, a predsa tak účinná, že berie ľuďom energiu z duše. Podnecuje u druhých iracionálne činy a tí sú týmto akoby nákazliví a rozširujú sa do celej spoločnosti. Podporujú disociatívne sklony, lebo v princípe zasievajú tendencie k rozkolom.

Ako sa môže jedinec chrániť pred psychopatiou?

Vo všeobecnosti sa so psychopatmi nedá bojovať, lebo tí sú vždy nerozumní, a preto sa často poskytujú rady, že by sa im človek mal vyhýbať. Je však vyhýbavé správanie dlhodobým a uspokojivým riešením? Pravdaže, lepšie je, keď človek aktívne a konštruktívne buduje také pomery, aby sily, ktoré psychopati dokážu pre seba organizovať negatívne, dokázal používať pozitívne. Tento proces vysporiadavania stojí odvahu.

Kto si dá tú námahu a vloží sa, presadí sa do osobnostnej štruktúry nejakého psychopata, preskúma jeho sadistické a manipulatívne sklony, nebude pred ním chránený, ale rozvinie väčšiu silu morálky. Počas určitých okamihov vstúpi do jaskyne uzavretosti. Prežije celý svet jeho duše bez svetla. Do duše tohto odvážneho pozorovateľa vystúpia pocity najväčšieho odporu až po pocity hnusu voči temnému a uzatvorenému svetu a pomkne ho to ku vzchopeniu sa k ušľachtilým cieľom. Skutočné spoznanie priepastného zla a prapríčin všetkých klamstiev na oplátku spôsobí vzplanutie väčších ideálov. Niet lepšieho cvičenia na rozvinutie ideálov, než štúdium hnusu zo zla s plným vedomím. V konečnom dôsledku je to vedomie o zle, čo chráni pred zlom.3

Tragické však je, že človek nevníma psychopatov v ich pôsobení a dosahu, a preto ich konanie nivelizuje. Psychopat môže spôsobiť veľké devastácie. Ako je však možné posudzovať tento spolok šiestich psychopatov v ich pôsobení, keď sú pre ničivé ciele spolu zomknutí a zo skúsenosti už vedia, aké sily manipulácií zavedú? Psychopatia prosperuje vo svojej pôsobnosti, keď jedinec pomocou deštruktívneho konania ako výsledok získava úspech. Radosť z manipulovania a z ponižovania druhých dokáže uspokojovať pudy skoro akoby bezhranične.

Dotyčná skupina psychopatov, ktorá dnes ovplyvňuje svet a hrá celkom zvláštnu rolu v nemeckej politike, bola na začiatku ešte iba málo efektívna. Avšak pomocou svojich prepojení a početných rozkolov, ktoré naočkovávala, získala vzrastajúci potenciál moci. Medzičasom už roky táto skupina pracuje na zničení určitých ľudí, ktorých kvôli ich duchu pravdy klasifikujú ako nebezpečenstvo pre ľudstvo.

Najlepšia metóda ochrany pred manipuláciami a zasahovaním je preto štúdium najhlbšieho zla v človeku. Človek by mal pozorovať tie osoby, ktoré úmyselne klamú a škodia druhým, hodnotiť ich správanie a učiť sa porozumieť ich nešťastnej situácii. Avšak nemal by nasledovať falošný súcit, ani nesprávne ospravedlňovanie správania. Toto cvičenie by mohlo mať zvláštnu kvalitu, lebo človek sa spravidla zaoberá krásnym umením a svoju dušu pestuje k duchovnosti na pozitívne príťažlivých objektoch. Ale ak chýba vysporiadavanie sa so zlom, nastáva nebezpečenstvo, že toto zlo sa predsa len vtisne do všetkého tohto úsilia.

Je to jeden z bolestných príbehov modernej doby, že tí, ktorí sa nachádzajú na spirituálnej ceste, sa nechcú u človeka alebo u celých skupín ľudí vysporiadavať s priebehom osudu oplodneného patogenézou. Premeškajú tak podstatné učebné kroky. Spiritualita stroskotá, ak človek nebude študovať zlo až do jeho najhlbších základov. Ten, kto sa napríklad modlí ku Kristovi na kríži, musí dospieť k poznaniu, že samotní ľudia, a to každý jednotlivec, pribil Krista na kríž a naďalej v tom bude pokračovať. Poznanie vlastného Ja sa v celostnom zmysle podarí až vtedy, keď človek prebudí dobro, a súčasne tiež pochopí vznik zla.

Ťahúni súčasnej doby nie sú primárne politici, ale tí, ktorí politikov sugestívne vedú.

Poznámky

1 Pozri aj Učebnicu psychiatrie švajciarskeho lekára Eugena Bleulera. Popisuje obzvlášť „ťažké prípady" ľudí, ktorí na základe svojho svojrázneho charakteru, príp. svojej osobnosti, boli pre svojich blízkych mučivou záťažou a ktorí majú nejaké zábrany včleniť sa do spoločnosti, ako psychopati, keď sa ich utrpenie javí podobné ako u chorého človeka.

2 Často sa psychopatia vysvetľuje na základe traumy v detstve alebo mladosti. Avšak podstatná nie je trauma, ale to, že postihnutý sa naučí akékoľvek nedostatky využiť pre seba a svoju úlohu obete a vysielať cez status obete sadistické popudy, aby seba uspokojil. Psychopat taktiež zneužíva chúlostivé spoločenské situácie.

3 Pozri knihu „Cvičenia pre dušu"; v tejto knihe sa nachádzajú rozličné cvičenia, ktoré sa snažia o základné posilnenie vedomia a lepšie založenie Ja.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 63, 64, 65, 66, 67

Meditácia 63:

Vybudovanie meditácie, ako som ho predstavil, prebieha v troch fázach. V knihe „Cvičenia pre dušu" (v elektronickej podobe je k dispozícii po slovensky) je táto výstavba explicitne objasnená, celkom zvlášť v poslednej kapitole.

Prvá fáza je konsolidačná, druhá je koncentrácia so vzrastajúcou intenzifikáciou cielenej pozornosti a nakoniec ako tretia sa otvorí meditácia, rovnako ako na krídlach alebo anjelom nesené prejavenie obsahu, takže sa môže vysloviť vo svojej pravde a vo svojej najvnútornejšej podstate – bytosti.

„Úzku bránu" môžeme v meditácii reálne zažiť. Pri tejto disciplíne musí nastať obsahová kontinuita myšlienok, ktoré si človek vybral na koncentráciu. Lebo bez nej by sa stratilo to, čo sme nazhromaždili v konsolidačnej fáze a stratilo by sa smerovanie k duchovnosti a tiež bodová sila v myšlienke. Ešte predtým, než by sa obsah myšlienky objavil pre skutočné poznanie, tak by sa danej skutočnosti, ktorá speje k tomu, aby sa stala novou, zmocnili interpretácie z tela a z pocitov. Niečo staré by zabralo priestor namiesto novej myšlienky predierajúcej sa k imaginácii a inšpirácii. Fázy zintenzívňovania musia byť preto vždy nanovo nasmerované k tomu istému obsahu a človek nesmie ukončiť cvičenie iba získaním nejakého poznatku o obsahu.

Pre konsolidačnú fázu sa najlepšie hodia duchovne vysoké obsahy. Tie človek vyberie z dobrej literatúry, napríklad z evanjelií, Bhagavad Gíty, z písomností Rudolfa Steinera alebo z knihy akou je „Bytostné tajomstvo duše".

Avšak ako jedinec predsa len sám dospeje k samostatne rozvinutému obsahu? Pokiaľ si vyberá vetu alebo kapitolu z nejakého textu, nemusí ešte celkom vstúpiť v úplnej samostatnosti na duchovnú cestu poznania. Môže sa opierať o obsah napríklad Rudolfa Steinera. Keď ho on sám neuchopil a neuvidel samostatne, porozumel mu skutočne? Zaiste mu jednoducho iba čítaním ešte v celom rozsahu poznania neporozumel. Skúsenosť ukazuje, že na mnohých cestách sa poznatky, ktoré vyslovili duchovní učitelia pasívne preberajú a interpretujú, a preto nezískajú dostatočnú silu na to, aby vyžarovali v zmysle manas, buddhi alebo atman. Každý obsah preto potrebuje, aj keď už bol vyslovený, samostatnú meditačnú a spoznávaciu prácu.

Pre nasledujúcu meditáciu však má byť cesta poznania vedená smerom na obsah, ktorý ešte nebol dostatočne interpretovaný duchovným učiteľom.

Aký účinok vrhá na človeka povinnosť nosiť rúško, zvlášť ak ostáva dlhodobo nariadená? Iste sa dá pozorovať, že vznikajú účinky a zmeny vo vzťahových situáciách a všeobecne pri správaní sa ľudí a rovnako aj na dialektickej rovine sa dá odhaliť význam rúška do veľkej šírky. Existujú už najrozličnejšie interpretácie od popredných interpretov. Ale ešte tu neexistuje duchovné vnímanie tejto okolnosti súčasného dobového diania do väčšej hĺbky.

Najskôr musí cvičiaci pre cvičenie rozvinúť konsolidáciu a vytvoriť vhodné kritériá pre cvičenie koncentrácie. S týmito prvými vytvorenými kritériami ide potom do cvičenia koncentrácia. Prípadne v nasledujúcich dňoch musí kritériá rozšíriť, upresniť a zdokonaliť, aby pozdvihol cvičenie koncentrácie k odhodlanejšiemu nasmerovaniu zameranému viac na cieľ.

V nasledujúcich týždňoch budeme toto cvičenie krok po kroku rozvíjať. V konečnom dôsledku dokáže napokon jednotlivec logicky vysvetliť zdravotné následky, ktoré nosenie rúška prináša a objasniť ich v súvislosti s fyzickým telom, so správaním sa vo vzťahoch a napokon v súvislosti k sebe, k Ja-bytiu človeka.

Meditácia 64:

Rúško a jeho účinok na zdravie a na psychiku človeka - to bola zadaná úloha. Dá sa pripraviť pomocou dialektiky, schopnosti logicky myslieť, a nakoniec rozlúštiť pomocou meditácie. Pretože k tejto otázke ešte neexistujú podložené údaje z duchovného pohľadu, musí sa cvičiaci venovať disciplíne a pripraviť základné obsahy pre cvičenie koncentrácia. Na aké pozorovania alebo na ktoré myšlienky sa jedinec koncentruje, keď sa snaží o odpoveď hlbšie založeným spôsobom pohľadu?

Konsolidačná fáza sa môže začať napríklad tým, že cvičiaci pozoruje tvár človeka v trojčlennosti. Oblasť úst predstavuje spodnú časť, nos strednú zónu a oči a čelo tendenciálne vrchnú.

Ak si teraz cvičiaci hypoteticky predstaví, že by boli prekryté oči, a nie ústa a nos, tak by ostal obmedzený zrak a muselo by dôjsť k jeho silnejšej kompenzácii pomocou hmatu a sluchu. Aké to však je, keď spodný až po stredný región zažíva neprirodzené obmedzenie?

S touto formou trojčlenenia si už môžeme tvoriť prvú myšlienkovú predstavu, ktorá je vhodná pre ďalší priebeh rozvíjania koncentrácie. Niekto, kto oslepol, si vyformuje namiesto zraku senzibilné citlivo vnímajúce orgány. Čo sa však deje, ak je neprestajne zakryté dýchanie, rečový orgán, mimika brady a pohybov líc?

A ďalej, spodnej časti tváre môžeme priradiť vôľu, strednej srdcovocievny obeh a dýchací systém a vrchnej polovici tváre nervovo-zmyslový systém.

Jednoducho by sa z tohto dalo dešifrovať, že prekrytie spôsobuje v zásade oslabenie vôle a prirodzene aj oslabenie dýchacieho aparátu, možno dokonca celkové oslabenie zdravého pohybového aparátu. Táto domnienka, ktorá sa natíska, iste nie je nesprávna, a predsa nie je postačujúca, ale je odvodená viac ako následok analógie. Ak by však cvičiaci chcel vnímať skutočne duchovne, musel by ďalej udržať koncentráciu von a ponad vysvetlenie získané pomocou analógie. Na tomto mieste človek pochopí pojem úzkej brány. Koncentrácia si vyžaduje vstup do ďalšej intenzity, lebo ak odpoveď nastane príliš rýchlo, alebo je vyriešená iba logikou, ešte nemá dostatočnú hodnotu. Dialektika je cenná a tvorí dôležitú časť, predovšetkým v prvých fázach konsolidácie cvičenia. Zážitok sa však čoraz viac obohacuje, ak cvičiaci rozvinie koncentráciu ďalej a vedie obsahy až k hlbším zážitkom, to znamená až do vchodu cez úzku bránu.

Na tomto mieste má cvičenie pokračovať ďalej a dôsledne. Človek sa neuspokojí s unáhlenými odpoveďami. Otázku zdravia môže zažiť oveľa presnejšie, odborne v presných súvislostiach a v jasnej forme.

Meditačný obsah 65:

Oblasť úst a priestor nosa, ktoré zakrýva rúško, patria k regiónu vôle a čiastočne pocitov. Sú to partie, ktoré má človek menej vo vedomí, než napríklad oči; iba ak zóny, ktoré sú spojené s rečou, s pohybmi sánky a s plynúcim dychom, preukazujú symptómy choroby alebo bolesť, vstupujú do vedomia a rušia prirodzené, nekomplikované spolupôsobenie. V každom prípade rúško zabraňuje vtekajúcemu pohybu nádychu a vytekajúcemu pohybu výdychu. Inspirácia a expirácia sa sťažia alebo prinajmenšom sa neprirodzene obmedzia.

Pri oboch predošlých meditáciách o fenoméne „rúško" a jeho dôsledkoch na zdravie, bolo úlohou samostatne rozvinúť takzvanú konsolidačnú fázu, to znamená tú fázu, v ktorej človek zhromažďuje myšlienky pre koncentráciu, starostlivo ich vyberá a sumarizuje ich do jasného obrazu, ktorý dovolí ďalší metodický pokrok v cvičení. Čím lepšie v pozorovaní zvolí základné myšlienky, tým ľahšie sa udeje tvorba poznania v koncentrácii.

Zdravie sa dnes príliš vzťahuje na jednotlivé drobné aspekty, napríklad na baktérie alebo na vírusy. Radi ho meriame jednotlivými detailmi, ktoré telesne vystupujú ako symptómy. Celostný pohľad - ako je daný človek založený do svojho poľa vzťahov, ako komunikuje s myšlienkami a pocitmi a napokon ako je založený do celkového kontextu kozmického bytia, zohľadňuje dnešná medicína relatívne málo. Zdravie však musíme hodnotiť vždy ako výsledok rozličných nadradených procesov, a preto ho nemôžeme ľahkovážne vysvetľovať iba jednotlivými parametrami.

Dych je veľmi širokým pohybom spojený s celým živlom vzduchu v okolí. Zatiaľ čo to pevné alebo tekuté v človeku je napojené relatívne silne do telesnosti, to vzdušné ostáva vo veľmi ľahkom a kolísavom pohybe; nikdy nenadobudne tiaž tak, ako napríklad uchopiteľná hmota. Do pľúc prúdi vesmír so svojimi mnohými vzťahovými aspektami a s týmto ďalekým vanutím vkĺzavajú do ľudského vnútra aj rôzne atmosférické prúdy. Metafyzicky povedané - živlom vzduchu je veľmi silne determinovaný metabolizmus bielkovín. Strava priamo obsahujúca proteíny tvorí hrubú základňu pre budujúce výkony tela, zatiaľ čo však dýchanie reguluje jemnejšie vedenie, a tým najvnútornejšiu kvalitu v procesoch látkovej výmeny.

Týmto poukazom na syntézu proteínov v hrubšej a jemnejšej forme v súvislosti s veľkým pohybom dychu má pokračovať nasledujúca ďalšia tvorba koncentrácie. Aký vplyv má rúško na vývinové otázky až do vnútra do najvnútornejších procesov látkovej výmeny, v zmysle vývoja proteínov? Čo je to proteín? Aký význam nadobúda pre individuálne ľudské bytie a pre zdravie?

Meditácia 66:

Otázka zdravia sa dá prirovnať k otázke vývoja telesného, duševného a duchovného človeka. Celkom všeobecne sa dá povedať, pravdaže, vzhľadom na celé ľudstvo, že procesy vývoja, ktoré stagnujú alebo vykĺzli z prirodzenej formy, si vyžadujú vyrovnanie pomocou chorôb. Touto tézou sa však nedá povedať, že by ochorel iba ten, kto u seba zistí nedostatok alebo opomenutie prirodzeného pokroku. Človek často ochorie následkom celkového naviazania na rozsiahle okolie s mnohými ľuďmi, pretože nie iba sama o sebe stojaca individualita môže vykazovať deficity, ale podstatné príležitosti vo vývoji zanedbáva dokonca celé ľudstvo alebo prinajmenšom celé skupiny ľudí. Chorobu preto nie je možné definovať, ako že by vznikla iba vlastným zavinením, ale predstavuje výsledok mnohých procesov, ktoré na danú osobu vplývajú. Touto úvahou by sa nemal vnútiť omyl, že by sa človek mohol definovať ako obeť spoločnosti alebo neblahých podmienok doby. Samostatná zodpovednosť človeka a účasť na celom sociálnom prostredí pôsobia navzájom jedno do druhého mimoriadne komplexne.

V minulej meditácii sme viedli do svetla pozornosti otázku metabolizmu bielkovín, ako je stanovená nie iba vonkajšou otázkou výživy, ale ako je určovaná v jemnejšom zmysle prostredníctvom dýchania.

Každý jednotlivý človek má individuálnu bielkovinu a hoci ju prípadne, čisto vonkajškovo videné, prijíma výživou v sójových bôboch alebo mliečnych výrobkoch, v orechoch alebo rybách, nemôže tú bytosť, lepšie povedané, dokonca určitý konkrétny druh bytosti tejto bielkoviny, človek ju nedokáže prijať priamo, ale musí ju premeniť na svoju vlastnú, individuálnu prirodzenosť. Keby sa toto premenenie neudialo, stal by sa človek napríklad sójou alebo kravou.

Aby sa táto premena dokázala v človeku dostatočne a bez vytvárania jedov uskutočňovať, je potrebný čo možno najintaktnejší proces dýchania. Popri tom nech je poznamenané, že taktiež proces myslenia a zmyslové procesy hrajú pri individuálnej tvorbe bielkovín nie nepodstatnú úlohu. V tejto chvíli však nebudeme brať do centra úvah tieto ďalšie procesy, iba proces dýchania.

Tým, že jedinec prijíma vzduch zo svojho okolia, zdieľa ho s okolitými ľuďmi a nie len s nimi, ale s celou prírodou, atmosférou a v neposlednom rade dokonca s kozmickým okruhom. Rúško tu výrazne obmedzuje človeka v jeho schopnosti vchádzať do vzťahov a predovšetkým zabraňuje prirodzenému citu pre šírku a diaľku kozmického priestoru, ktorý ho obklopuje. Dá sa povedať, že rúško zabraňuje cítiť kozmický životný pocit, ktorý je tak či tak v ľudskej duši prítomný iba ako nežný klíček. Jedinec sa stáva pozemskejší a vzhľadom na metabolizmus proteínov nepodceniteľným spôsobom skutočne stráca svoju schopnosť prepracovávať cudzie bielkoviny na vlastné. Tým sa redukuje individuálne bytostné jadro v zmysle oslabenia vôle. Aspekt strachu je pri tom nesmierne významný, ale pre toto pozorovanie môže teraz ostať nezohľadnený.

Aby sa človek stal individualitou, alebo inak vyjadrené, aby sa posilnila skutočná, stabilná a hlboká štruktúra osobnosti, potrebuje intaktné vstupovanie do vzťahov s prostredím. Človek trpí, keď musí žiť v izolácii alebo zatienení. Tým, že jednotlivec prostredníctvom materializmu stále viac stráca duchovnú a napokon aj prirodzenú životnú spriaznenosť s kozmom, má pocit, že je vydaný napospas pozemským dňom a musí si tento nedostatok kompenzovať do istej miery závislosťami. Človek však pre zdravú tvorbu bielkovín potrebuje ako duchovné obsahy, tak aj kozmické citové vnemy, ktoré by ho viedli k radosti zo vzťahov. Zaujímavé je popri tom podotknúť, že horolezec, ktorý sa opäť vracia do údolia, podieľa sa vďaka vysokej nadmorskej výške viac na kozme (nezameniť si to s duchom), a preto dokáže nanovo načerpať toľko nádeje pre svoje sužované bytie. Tento kozmický pocit by sa dnes mohol posilňovať širokým dýchaním a prostredníctvom duchovných vývojových procesov, lebo ak bude chýbať, človek sa bude stávať samotárom, občanom nenarodeným na Zemi a v istom zmysle odindividualizovaný.

Proces tvorby bielkoviny je podľa antropozofickej medicíny priradený k štyrom hlavným orgánom – srdce, predovšetkým obličky, pečeň a napokon pľúca. Tieto štyri orgány riadia najjemnejšie procesy látkovej výmeny. Pri meditácii v tomto kontexte máme viesť do pozornosti dýchanie ako nadriadenú pôsobiacu silu, ktorá prejavuje spojenie s kozmom, spojenie prostredia s jednotlivým človekom a vykazuje už individuálne kvality. V akom celkom základnom spojení je dýchanie s vývojom človeka? Ktoré kvality sa ukazujú na dychu a ako vychádzajú najavo aspekty spojenia alebo viac oddelenia?

Meditácia 67

Dychom sa transportujú astrálne sily. Tie môžu prostredníctvom strachu prispieť k úzkosti a obmedzeniu sféry pocitov alebo môžu viesť k šírke a k cíteniu kozmickej príslušnosti.

Podľa toho, ako u jednotlivca prebieha proces myslenia a ako sa zaoberá obsahmi, ako vedie svoje zmysly a ako sa dokáže vložiť do pomerov sveta bez toho, aby od nich ustrnul, astrálne telo riadi kvalitu dýchania a tá zas smerodajne ovplyvňuje syntézu proteínov.

Otázka - ako pôsobí jedinec - prípadne vzhľadom na vlastné osobné poznanie otázka - „Ako ja skutočne pôsobím na svet, na kozmos, na mojich blízkych a čo alebo ktoré kvality vytváram každý deň?" - má sprevádzať nasledujúci týždeň.

K tomu na mojej stránke postupne uverejňujem pre orientáciu a štúdium zmysluplné výklady o výhľade na budúci rok v postupnosti od 1 po 5. Centrálne pojednávajú o účinkovaní človeka ako jednotlivého indivídua. Pre nastávajúcu dobu je významné, či človek prechádza časom celkom stratený, alebo či sa dokáže pomocou obsahového posilnenia vydať do sféry komunikácie. Tento kresťansko-duchovný aspekt čaká na budúcnosť a znamená, že jednotlivý človek skutočne vysiela duchovnú silu a tým vykonáva svoj príspevok svetu.

O spoločných stretnutiach a cvičeniach duše

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Sociálny proces

Uverejnené 26. 11. 2020 na stránke Heinza Grilla (https://heinz-grill.de/esoterik-soziale-umsetzung/).

Reflexia na seminár z 21.11. 2020 na zámku Hohenfels

Profesor Karl Dieter Bodack na Štátnej vysokej škole Coburg rozvinul pre študentov architektúry takzvaný „sociálny proces"1. Je niečím podobným ako princíp dialógu Martina Bubera2. Skúsenosti v architektúre ukazujú, že tí architekti, ktorí tento proces úspešne používajú, spôsobujú oveľa menej súdnych procesov, než iní konvenční stavební splnomocnenci. Investor, ako aj architekt, sa na konci môžu spokojne pozrieť na svoju realizovanú ideu, to znamená na tú najlepšiu ideu, ktorá bola vytvorená pre krásu a funkčnosť budovy, lebo sa im podarilo pomocou vzájomného vnímania sa a práce pozerať sa na ideál, ktorý realizovali v povznášajúcom a vzájomne sa dopĺňajúcom dialógu.

Z praktického hľadiska sa sociálny proces uskutočňuje medzi dvomi ľuďmi alebo aj medzi rôznymi záujmovými skupinami. Môžu to byť učiteľ a žiak, vedúci podniku a zamestnanec, vedúci ľudovej univerzity a slobodný spolupracovník, horský vodca a zákazník alebo poradný tím pre ochranu prírody, ktorý sa zaoberá potrebami ľudí. Aby sa rozvinul sociálny proces, sú v každom prípade potrebné dve pozície, ktoré sa neobmedzujú, ani neprisahajú na svoje dovtedajšie názory, ale chcú sa usilovať z prinesených predstáv a kapacít dospieť k vyššej a väčšej idei. Vzájomnosť pri výmenách pomocou otázok, spoznávanie vlastného stanoviska, zvažovanie konštruktívnych obsahov3, vypracovávanie možných ideí na ideály, porovnávanie, členenie pohľadov a z nich vyplývajúcich rozvrhovaní, môže podporiť veľmi dynamické posilnenie ideálov, ktoré nie sú platné iba jednostranne, ale univerzálne.

Sociálny proces sa rozvinie z rozhovorov bohatých na obsahy, ktoré kladú k dispozícii možnosti, ktoré rešpektujú jednotlivé stanoviská a predsa skonštruujú cieľovú perspektívu pre budúcu ideálnu formu. Konštruktívna kritika, dialóg a vnútorné posilnenie až k realizácii v praxi charakterizujú dialóg medzi osobami, ktoré sa tomuto procesu venujú.4

Sociálny proces, obzvlášť ak je rozšírený prostredníctvom spirituality a rozhodujúcich vývojových otázok, sa dá najlepšie znázorniť kruhom, ktorý má presne vymeraný stredobod a jeho polomer rovnomerne smeruje na perifériu. Z tohto jednoduchého geometrického tvaru sa dá rozvinúť nekonečné množstvo geometrických znásobení, ktoré stoja v symetrii voči pôvodnému kruhu a predstavujú nové varianty.

Miesto seminára Hohenfels

Zámok Hohenfels s rokovacím centrom

Podľa výkladu Michaela Birnthalera, na zámku Hohenfels boli vyškolené vysoké osobnosti, ktoré získali monarchické kreslá v celej Európe5. Priestor zámku na kopci obrazne znázorňuje poriadok, ktorý kedysi uplatňoval pôsobenie zhora nadol, od autority k ľudu. Hoci tento princíp monarchie nemusel byť bezpodmienečne negatívny, ale práve naopak, dokonca mohol slúžiť pre blaho ľudu, dnes už sa viac nezdá celkom primeraný dobe a uplatniteľný. Cirkvi alebo spoločenstvá veriacich už nemôžu predpisovať vieru a štát taktiež nemôže v žiadnom prípade eliminovať osobné práva jednotlivých ľudí.

Akonáhle sa zastaraný systém stane nepotrebný, väčšinou sa rozvinie veľmi nepriaznivé rozdelenie mocenských vzťahov a tie sa musia presadzovať pomocou jednostranného diktátorského nátlaku. Práve preto, keď štátny alebo cirkevný systém nevyhovuje už viac nutným potrebám vývoja ľudí, chopí sa klamstiev a manipulácií, aby zviazal svojich občanov alebo veriacich. V celkovom zápolení, ktoré dnes prebieha extrémne polarizovane, chýba reálna vízia budúcnosti. Cirkvi, ako aj štátne systémy nedokážu odpovedať na žiadne otázky, ktoré sa týkajú vývoja.

Na druhej strane sa však hierarchických štruktúr nemožno nekompromisne vzdať, lebo svet potrebuje určité pravidlá, poriadky a vedúce osoby. Autoritatívny postoj preto stojí ako extrémna polarita k neviazanosti a k svojvoľnému sebaurčovaniu človeka.

Sociálny proces zodpovedá ceste ezoteriky a jej sociálnej realizácie

Karl Dieter Bodack na vysokej škole rozpráva o sociálnom procese. Po radostnom spoznávaní na spoločných seminároch o architektúre a o duchovnovednom bádaní, prišli sme k naozaj šťastnému zosúladeniu v zmysle dovtedy prežitých skúseností a z nich rozvinutých myšlienok. Kým Karl Dieter Bodack hovoril o sociálnom procese, ja som použil slová, ktoré by tak dlho museli prepracovať ezotericky platné a pravdivé myšlienky, až kým by sa pomocou skúšok samé neverifikovali a stali by sa nakoniec schopné zdieľania a sociálnej integrácie. Ľudia často chcú priblížiť duchovné alebo náboženské obsahy druhým ľuďom misionárskym spôsobom. Pokiaľ človek ešte nepochopil a neprepracoval tieto obsahy zrelým spôsobom, dovtedy, hoci ich používa, nevie ich ešte konfesionálne a prakticky integrovať do života.

Karl Dieter Bodack a Heinz Grill pri dialógu.

Video k tomuto rozhovoru nájdete tu.

Každý ezoterický alebo univerzálne platný obsah treba uviesť do praktického, sociálne schopného poriadku života. Komunikácia, objasnenie a stretnutie sú pre túto aktivitu nevyhnutné. Čím viac sú platné obsahy, ktoré človek privádza do životnej praxe a do sociálneho integratívneho poriadku univerzálne, tým viac pôsobí nenásilne, konštruktívne a zjednocujúco a súčasne s veľkou silou presvedčivosti, ktorú ostatní ľudia okolo dokážu reálne vnímať. Všetky tie myšlienky, ktoré skutočne prepracoval z univerzality a priviedol ich až do vydareného zdieľania, ho uschopňujú ku skutočne dávajúcej sile a pozdvihujú ho k čiastočnej úlohe učiteľa. Túto aktivitu sa však musí človek riadne naučiť a musí ju zrelo rozvinúť s pedagogickou schopnosťou vcítenia.

Schopnosť sociálnosti ako hodnotový pojem sa nesmie zameniť so slúžením a v žiadnom prípade s podriadenosťou. Keď architekt s investorom pracujú na vznikajúcej idey, ktorá sa dá v tom najlepšom zmysle prostredníctvom stavebného diela zrealizovať, musia sa dostatočne vytvoriť obidve predstavy a tie porovnať v rámci rozličných okolností, napríklad s úradmi, s tradíciami a s možnými estetickými víziami. Architekt preto neslúži investorovi alebo naopak, ale obaja pracujú na budúcej estetickej vízii bohatej na obsah. To spája ľudí a ako skúsenosti ukazujú, bráni to jednostrannej deprimácii a ukrivdeniam.

Zásadne každý sociálny proces tvorí možné usporiadanie v rámci ľudských vzťahov a vo všeobecnosti vo všetkých stretnutiach. Ak sa tento sociálny proces človek naučí vykonávať a univerzálne platné obsahy dospejú k tomu, aby boli lepšie zdieľateľné, flexibilne spracované a použiteľné, môže byť človek sám lepšie zodpovedný a dospieť k lepšiemu sebaurčeniu. Bez obsahu a bez zrelého vývoja vedomia by sebaurčenie bolo chaotickou požiadavkou, ktorá by v žiadnom prípade nepôsobila presvedčivo voči vrchnosti alebo úradom. Keď človek solídne rozvinie ezoterické obsahy až do praxe alebo ináč vyjadrené, keď človek vo vzájomnosti prepracuje možné duchovné ideje, rozvinie sa jeho potenciál samostatnosti a spokojnej kvality života.

Protiklady tvoria hnacie sily k vyšším ideálom

Život si vyžaduje, aby človek zaujímal postoje a protipostoje, zážitky rozličného druhu a predovšetkým silné napätia vo vzťahoch a v tom, akým spôsobom si človek tvorí nejakú mienku. Mnoho ľudí kráča po ceste pasívneho strpenia ťažkostí, a tým zanedbávania možnosti vyšvihnúť sa k vyšším životným ideálom. Učiteľovi unáhlene odovzdávate vedenie nad vlastnými schopnosťami a zabúdate na vlastnú prácu myslenia. Mohlo by sa to zdať ako odvážne, keď sa človek napriek celkom odlišným pozíciám snaží o vysporiadavanie sa s obsahmi a namáha sa kvôli vytvoreniu konštruktívnej kritiky, ktorá zapáli možný ideál. Ak má niekto dobrú kompetenciu v určitom odbore, pri vzájomných výmenách s niekým druhým sa zvýši a ak sa niekto pohybuje neisto v polovičatých mienkach, vzájomnou výmenou získa spolu s druhým človekom lepšie stanovisko. Ten, kto dokáže ezoterické obsahy prerobiť na praktické, ktoré sú vhodné pre svet v akejkomkoľvek životnom rozpoložení, môže zasiahnuť všetkých ľudí bez misionárčenia a môže na všetkých pôsobiť konštruktívne a spájajúc. Sociálne procesy, pri ktorých sa nejaký ideál dovedie do uskutočnenia, vždy vedú k mierovému zjednoteniu medzi ľuďmi. Je to duch, čo pôsobí na osobnú situáciu harmonizujúco a podporujúco vývoj.

Sociálny proces v žiadnom prípade nie je princípom, ktorý by stál okamžite a neohrozene oproti autoritatívnemu pomeru, ale tvorí stred a praktickú možnosť vzájomne spojiť extrémne póly, ktoré panujú vo svete a ktoré obzvlášť stoja medzi štátom alebo systémom viery a indivíduom. Cvičiaci, ktorý sa v tom školí, zbadá, že na základe dobrého obsahového vybavenia a nasmerovania dokáže lepšie s druhými komunikovať a ideje, ktoré prináša ľahšie dospievajú k tomu, aby sa stávali ideálmi. Získa pocit, že pomocou sociálneho procesu je prijímaný.

Súvislosť sociálneho procesu so srdcom

V princípe dobré obsahy predstáv, ktoré budú vydobyté v protikladnej vzájomnosti a budú ďalej vedené, harmonizujú ľudské srdce a mocnejšie ho takzvane „éterizujú". V srdci nežije iba fyzický pohyb, ale istý druh kozmického pohybu, ktorý vykazuje plnosť éterických síl. Je to predovšetkým subtílne kozmické teplo, ktoré sa ako prvé manifestuje v srdci, keď sa sociálne procesy vzájomne zosúladia s empatiou, konštruktívnou kritikou a s posilnením obsažných ideí a ďalej sa rozvinú6. Mienka druhých, podobne aj vlastná mienka, nemajú ostať ticho stáť na jednom bode, ale mohla by sa konštruktívne rozvíjať ďalej, získavať nové horizonty zdokonaľovania, a tým oživovať vedomie. V princípe by sa vo svete nemusela vylúčiť žiadna mienka, ani to nie, čo je ozaj bláznivé. Umenie v dialógu a vo vzájomnom, konštruktívne kritickom zaobchádzaní je dokázať vždy priviesť idey k ideálom a aj nepoužiteľné mienky dokázať ďalej rozvinúť na použiteľné a konštruktívne ohnivko.

V „Bytostnom tajomstve duše" som v kapitole o srdci podrobne popísal tento sociálny proces a proces stávania sa Ja7. Kto túto kapitolu číta a denne si iba jeden odsek sprítomňuje, zbadá, že myšlienka sa nie iba naznačí, ale neprestajne sa rozvíja ďalej a na spôsob circulus mensurat omnia sa všetko zdokonalí. Priaznivé je, ak ten, kto sa cvičí v sociálnom procese, sa do tej miery zdisciplinuje, aby rozvíjal myšlienky v logickom slede a priviedol ich do čo najzrozumiteľnejšej centrálnej názornej výpovede. Tento nácvik spôsobí rozvoj tepelného a svetelného éteru.

Rozhovor na youtube s názvom „Ich hab´s am Mensch" od antropológa a filozofa vzdelávania Dr. Matthiasa Burchhardta8 mi pripadá zaujímavý. Vysvetlenia tohto predného pozorovateľa doby zjavujú exaktné myšlienkové zaoberanie sa, ktoré neostáva stáť na zabehaných pojmoch alebo unáhlených hodnoteniach, ale skutočne vypracuje procesy predstavivosti až k zažiteľnému obrazu. Iba návrhy riešení tejto krízy sa mi vidia ešte nie dostatočné, lebo sa, pravdaže, nemôžeme vracať k doteraz známym formám vzťahov, ale skutočne musíme rozvinúť obsahovo bohaté a novšie pomery a vzájomné vzťahy. Rozvinuté a vyskúšané predstavy z fenomenológie sa musia zísť s ideovou silou ducha, aby sa extrémne póly spojili dokopy na vyššej rovine, nie sa iba vrátili, ale aby vyšli do budúcnosti a ak sa sformujú v sociálnych procesoch, neobjavia sa ani násilne, ani nebudú spôsobovať rozkol.

V tomto zmysle vývoj sociálneho procesu tvorí praktické nasadenie k individuálnemu posilneniu jednotlivého človeka pri súčasnom vývoji vyšších univerzálnych obsahov. Razí cestu k nenásilnej vzájomnosti.

Poznámky:

1 Okrem iného, pozri knihu K.D.Bodack: „Ein Leben mit Spuren: Als Anthroposoph bei der Deutschen Bahn"

2 Pozri k tomu: Martin Buber „Ich und Du"

3 Čo je to obsah? Vo vyhlásenom náboženstve, dogmatických pravidlách, predpisoch a moralizujúcich hodnoteniach chýba zaoberanie sa obsahom. Rovnako ďalekosiahle bezobsažne sa javia aj postuláty súčasnej doby o korone. Naproti tomu obsahy vznikajú, keď zahŕňajú konkrétne vedecké zaoberanie alebo ak sú k dispozícii skutočné popisy niečoho, čo existuje v duchovnom svete. Konzumná spoločnosť sa stále viac a viac vyhýba obsahom, a preto je bezo zmyslu a duchovne ochudobnená. Obsah je skutočne porovnateľný s reálnou pravdou a tá je opäť porovnateľná so skutočnou duchovnou substanciou.

4 Pre sociálny proces alebo pre princíp dialógu sú vždy ideje logicky vyformovávané do predstáv a tie sú v ďalšom priebehu spracované do praktického ideálu. Umenie v tomto prepracovávaní je, že všetko, čo sa tohto zúčastňujem je rovnakou mierou zapojené.

5 Michael Birnthaler okrem iného napísal dokumentárne rozprávanie: „Premieňač sveta Rudolf Steiner"

6 Orgán srdca sa často uvádza akoby bol totožný s emocionálnym pólom života, zatiaľ čo myslenie a tvorba predstáv sa priraďuje mozgu. Duchovná práca s predstavami a logickými procesmi myslenia, ktoré sú, pravdaže, zosúladené, ovplyvňuje ohromným spôsobom zdravý rytmus srdca a všeobecne prispieva k harmonizácii krvného obehu. Srdce v tomto zmysle nie je iba čisto orgánom pociťovania, ale tvorí stred medzi emocionálnymi orgánovými reakciami a medzi usporiadavajúcimi procesmi myslenia. V konečnom dôsledku éterické sily v srdci nevznikajú v žiadnom prípade prostredníctvom emócií, ale obsahovou prácou vedomia. Dobré obsahy v následnom prepracovaní posilňujú éterické sily.

7 Pozri „Bytostné tajomstvo duše" s.170

8 https://www.youtube.com/watch?v=HwLZBX6c7_M&t=1335s

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 60, 61 a 62

Meditačný obsah 60:

V pozemskom svete neurčuje podmienky iba príroda, ani výlučne iba more hviezd. Sú to človekom rozvinuté myšlienky, ktoré počas nocí nevedome vychádzajú ku hviezdam a určujú napríklad pomer mieru a vojny, progresu a regresu, šťastia a nešťastia. Dnes sa väčšinou zabúda na význam človeka v jeho vzťahoch k úradnej vrchnosti, k politike, kultúre a v neposlednom rade k poveternostným podmienkam a k celému kozmu. Verí sa na vzdialeného Boha alebo na duchovnú determináciu, na režim alebo na určitú politickú osobnosť a zabúda sa na seba samého.

Jednotlivý občan sa v rámci celku hodnotí a považuje za tak nepatrného, ako malinké zrnko, ktoré padlo na rozľahlú plochu lúky. Ale takéto hodnotenie, ktoré o sebe má nevedome tak mnoho ľudí, nie je správne. Človeka nemôžeme prirovnávať k nejakým prírodným podmienkam, pretože človek žije duchom, alebo prinajmenšom prostredníctvom schopnosti ducha a jeho tvorivej sily. Bolo by tragické, keby jedinec musel myslieť podľa dobových tendencií a súčasne by mal pripustiť, že by bezmocne stál proti panujúcim a mocným oddeľujúcim hospodárskym a mocenským mechanizmom. So skutočným povedomím o tom, že duch pôsobí prostredníctvom myslenia a že existuje schopnosť myslieť ideálnu myšlienku, nemal by sa človek vidieť ako semienko, ktoré náhodne padlo na lúku a nebadane klíči uprostred veľkého množstva vitálneho vyrastania.

Poveternostné podmienky a pomery v atmosfére nevytvára iba samotná príroda, ale sú to jednotliví ľudia a národy, ktorí určujú harmóniu alebo disharmóniu. Korona kríza je každopádne vytvorená ľuďmi a politikmi a pomery v kultúre sú nesené kolektívnymi myšlienkami ľudstva.

Keď teraz zažijeme a zacítime teplo, ktoré bolo témou poslednej meditácie, prebudí sa zvýraznenejšie a vedomejšie individuálne sebaposilnenie.

Nezávisle na príslušnosti k nejakej konfesii si pre nasledujúcu meditáciu máme zobrať na rozjímanie jedno miesto z Kázania na hore:

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Lebo tesná je brána a úzka je cesta, ktoré vedú do života a je málo tých, ktorí ich nachádzajú. (Matúš 7, 13-14)

Aká výpoveď žije v týchto dôrazných slovách? Ako tieto slová môžeme prežívať v zmysle duchovne nadzmyslového vnímania? Určujúca pri tom nemá byť teologická interpretácia.

Tieto slová evanjelia sa málokedy interpretujú podľa nadzmyslovej dimenzie, ale viac podľa moralizujúceho hodnotenia. K vytvoreniu poznania musí jedinec vyrásť nad polarity, ktoré sú buď misionárčenie, alebo narýchlo vymyslené špekulácie. Aká výpoveď žije skutočne v týchto riadkoch? Uvedené vety sú typicky meditačné.

Meditácia 61:

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Lebo tesná je brána a úzka je cesta, ktoré vedú do života a je málo tých, ktorí ich nachádzajú. (Matúš 7, 13-14)

Meditujúci si vo všeobecnosti najskôr musí vytvoriť o objekte svojho pozorovania prípravné myšlienky. Ak by spravil tú chybu, že by tento text interpretoval moralizujúc alebo príliš podľa vonkajšej orientácie, nedokázal by vniknúť do vnútorného obsahu a k duchovnému významu tejto výpovede. Pre začiatok a prípravu meditácie je dôležité, aby pomocou slov postavil pred svoju dušu čistý duchovný obraz. Výpoveď má duchovný význam a je úplne nezávislá od konfesionálneho vyznania. Pre prvé konsolidovanie cvičenia preto cvičiaci musí mať v celom rozsahu svojho predstavového života jasno, že tento obraz Matúšovho Kázania na hore nemôže asociovať s pozemským životom, ani s vonkajšími formami správania. V texte sa človek pozerá na inšpiratívnu výpoveď, ktorá žije v zmysle duchovného vývoja, ale vôbec nemá trvanie v pozemskom svete.

Zakladateľ antropozofického Spoločenstva kresťanov Emil Bock spája túto bránu so slovami Krista: „Klopte, a bude Vám sprístupnené!" (Matúš 7,7) a „Je ľahšie ťave prejsť uchom ihly, než boháčovi do božieho kráľovstva." (Marek 10,25; Lukáš 18,25; Matúš 19,24). Hoci interpretácia Emila Bocka nie je vzdialená od pôvodného významu, predsa len vedie pozornosť na spôsob života ľudí, napríklad na bohatstvo a na známu kresťanskú modlitbu so slovami „Klopte a bude Vám otvorené". Avšak tu ide o odlišný text s odlišným významom, keď skúmame jeho pôvod.

Obraz, že sa nám tu predkladá úzka a široká brána, aby sme to znovu zopakovali, je duchovný a musíme ho aj duchovne chápať. Vôbec ho nemáme skúmať nejakým porovnávaním alebo hľadaním nejakej analógie (s inými výpoveďami), lebo keď človek objavuje podobné výpovede, nemá vychádzať z toho, že na opis sa používajú rovnaké vecné obsahy, ako v nejakom inom texte. Každý obraz má hlboký vlastný obsah a až potom, ako ho človek pochopí, objaví správnym spôsobom aj analógie. V každom prípade skutočne duchovne videné existuje úzka a široká brána.

Pre meditáciu je dobré, keď pozorujúci človek počiatočne a čisto prijme tento obraz, nevymaľuje si prvé predstavy príliš tak, že by ihneď veril a interpretoval, že napríklad prísna askéza predstavuje úzku bránu a cesta hýrenia a bohatého materializmu by boli širokou bránou. Text vyslovuje niečo nezávislé od chudoby a bohatstva.

Ako Matúšov obraz hovorí, cesta nestojí na začiatku a nevedie k bráne, ale začína sa bránou a vedie od nej do života alebo, ako je to vyjadrené v tragickom prípade, do záhuby. Má tu byť oslovený najvnútornejší postoj človeka so skrytou vnútornou silou rozhodovania a stanoviskom. Kto vedie pozornosť na svoju tvorbu koncentrácie, stále viac a viac dokáže túto bránu živo rozpoznať, lebo ona skutočne duchovne existuje. Úzka brána a široká cesta sú skutočne zažiteľné akoby popri sebe v cvičení meditácie a koncentrácie.

Pojmy život a záhuba musíme taktiež chápať duchovne. Pre budúcnosť sa javí vysokou mierou dôležité, aby sme pojem život, tak ako sa používa a evanjeliu, chápali duchovným spôsobom slobodne od tela. Dnes v čase limitácií je pochopenie tohto textu oveľa významnejšie, než kedykoľvek predtým.

V každom prípade by cvičiaci mal, pre spoznanie tohto textu z evanjelia, starostlivo pozorovať cvičenie koncentrácia a mal by si byť pritom vedomý, ako dôsledne a precízne dokáže zotrvávať v jednej myšlienke alebo predstave objektívne a slobodne. Podľa týchto pokynov by mal vedieť vykonávať cvičenie a popri tom sa naučiť objaviť imaginatívnym spôsobom úzku a širokú bránu. Úlohou preto je zaoberať sa naďalej týmto textom. Dôležité by bolo objasnenie pojmov život a záhuba a ich duchovné vnímanie. Napokon by cvičiaci mal vedieť plynule popísať vlastnými slovami, čo predstavuje „život" v zmysle tvorby koncentrácie.

Meditácia 62:

Zásadne je dôležité, aby meditačný obsah aktívne žil vo vedomí, slobodne ako hudba, ktorá zaznieva v éteri, lebo pokiaľ nežije, tvorba koncentrácie si vyžaduje veľmi veľa síl.

Prvou náukou je radosť a pohyb, ktorý veje smerom k meditačnému obsahu, takže cvičiaci sa nemusí príliš lopotiť svojím telom, ale svojim mentálnym rozpoložením je akoby pozdvihnutý a meditačný obsah účinkuje skutočne ako sprevádzajúce svetlo pre neho a pre svet.

Rozhodujúce a dôležité je, že cvičiaci nevychádza z niečoho takého, že by meditačný obsah priniesol do tela a do mysle, alebo že by si myslel, že by ho musel prežívať v sebe samom, uzavretý pred vyššími nadriadenými sférami. Meditačný obsah sa vysloví vtedy, keď je myslený slobodne a nejaký čas žije vo vedomí naplnený svetlom ako nadriadené Slnko. Zo samotného meditačného obsahu a iba zo samého seba a z jeho myšlienkovej formy vznikne poznanie, a nie z tela. Je to myšlienkovo uchopený meditačný obsah vo svojej forme, čo sa sám zo seba rozšíri, prejaví, ktorý zažiari a napokon späť pôsobí na telo.

V tomto procese je vnímateľný anjel (nie archanjel), lebo spôsobí, že z meditačného obsahu dosiahne na citový život človeka a nanovo ho oživí. Ešte raz: Cvičiaci musí vedieť, že meditácia a následné poznanie nikdy nesmie prísť z vlastného orgánového stavu, ale z meditačného obsahu, pozdvihnutého do koncentrácie a pozornosti. Úzka a široká brána preto hovoria akoby samé od seba iba vtedy, ak sú dostatočne slobodné a trvale myslené, a človeku darujú prostredníctvom duchovného pôsobenia anjela citové vnemy bohaté na poznanie. Cesta koncentrácie ide zhora nadol.

Cvičiaci musí tento vzťah telesne slobodnej účinnosti meditácie spoznať, v koncentrácii ho zachovávať a nakoniec vedieť ho odlíšiť od vôľových a orgánových túžob tela. Bolo by dôležité, aby ten, kto pestuje túto meditáciu, vedel podložene a odborne vysvetliť rozdiel, či svetlo žiari zhora alebo zdola znepokojujúco účinkuje orgánové bytostné pôsobenie.

Úzka brána, ktorá sa spomína v evanjeliu, nie je ničím iným, ako bezprostrednou silou vedomia, silou duše vedomej, ktorá vyformováva myšlienku z myšlienky samotnej a svojou cestou ju vedie k vývoju. Tento proces sa nachádza v šiestom centre, tzv. ajna-čakra (adžňa čakra). Rudolf Steiner píše, že jednotlivec v tomto centre na základe tvorby myšlienky dokáže viesť éterické telo. (Pozri k tomu tiež meditačný obsah 52.) Naproti tomu široká brána rovnako musí tiež existovať v živote. Nemusí ihneď viesť do záhuby, ako je to výrazne a drasticky uvedené v evanjeliu, ale vedie k strate seba samého a nie ku skutočnému posilneniu v myšlienkach. Svetlo, ktoré by mohlo vzniknúť prostredníctvom koncentrácie, sa veľmi ľahko odvedie preč prostredníctvom interpretácií, všeličoho priloženého, asociácií a unáhlených nedbalostí v telesne naviazanej sfére, to znamená v najnižších častiach astrálneho tela. Až do toho momentu, kedy myšlienka celkom dospeje k zrelosti, musí cvičiaci vydržať a meditáciu dlhšiu dobu opakovať.

Pomocou meditácie na úzku bránu a v protiklade k tomu na širokú bránu, príde človek asi k takýmto poznatkom: Zo širokej cesty sa pomaly formuje nová myšlienka. Táto sa centruje a tvorí v istom zmysle akýsi substrát toho podstatného, čo sa v narastajúcej miere zreteľne odlišuje od toho nepodstatného. Koncentrácia je vývinová cesta duchovného nastávania, pôsobenia myšlienky až po jej čo najlepšiu zrelosť a poznanie. Je porovnateľná s cestou, ktorá bola predkladaná v skorších meditáciách, aby sa dobrá a použiteľná idea stala ideálom, aby dospela k poznaniu a nakoniec k sociálnej schopnosti a zdieľateľnej praxi. „Koncentrácia tvorí", ako som napísal v „Cvičeniach pre dušu" a v „Novej jogovej vôli", „jemnú oddeľujúcu stenu, ktorá oddeľuje svetlo od temnoty." Keď človek vchádza úzkou bránou a vydrží cestu tvorby koncentrácie prostredníctvom všeobecne dobrého stanovenia si cieľa a opakovania, rozvinie svetlé a mocné duševné rozpoloženie pomocou myšlienky. Sám sa stáva myšlienkou, najskôr čisto v rovine predstáv, nakoniec v rovine citových vnemov a na záver sa táto myšlienka stane súčasťou jeho osobnostnej štruktúry. (Pozri k tomu manas, budhi, atman v „Kozmos a človek" alebo duchovné ja, životný duch a duchovný človek u Rudolfa Steinera). Človek na základe tohto dokáže skutočne bezprostredne pôsobiť silami vedomia na blížnych. Bude duchovne činný prostredníctvom myšlienky alebo, ak to vyjadríme inak, prostredníctvom vytvoreného meditačného obsahu.

V nastávajúcom čase si má cvičiaci ešte raz zobrať na pozorovanie úzku a širokú bránu a v celom rozsahu má vedieť vysvetliť cestu, ako ju v meditácii musí organizovať zhora nadol. Najlepšie, ak si zoberie papier a naskicuje priebeh cvičenia, takže mu odborne a bez rozporov dokáže rozumieť. Meditácia v žiadnom prípade nie je hľadanie bez orientácie a tápanie v temnote. Cvičiaci musí naozaj vedieť, čo robí a ako to robí. To mu dá silu pre životné nasmerovanie. Aké tu vznikajú chyby a aké sú tu potreby? Ako človek obrazne prežíva úzku bránu, ako prežíva širokú bránu? Je rozpoznanie rozdielu telesne slobodného a telesne naviazaného dostatočné alebo človek už nemusí viac stále znova dosahovať poznanie a dlhšiu dobu ho udržiavať, aby sa mohlo stať časťou jeho duše?

 

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť

Meditácia 58 a 59

Meditačný obsah 58:

Pozorujme ešte raz pápežov citát s položením otázky inakším spôsobom a mali by sme dospieť k určitému poznaniu. Dalo by sa povedať, že takzvané vnútorné slovo nejakej výpovede je približne to isté ako hlbší motív, ktorý v nej spočíva. Rudolf Steiner hovorí o skúške vodou, čo korešponduje s dešifrovaním vnútorného písma. V každej výpovedi žijú hlboké a významné úmysly. Často sa prenášajú nevedomky.

„Nie sme nezávislí. Sami by sme zanikli. Potrebujeme Pána, tak ako starí moreplavci potrebovali hviezdy. Pozvime Ježiša do lode svojho života, odovzdajme mu svoje strachy, tým On ich prekoná." (slová pápeža vyslovené 27.3.2020, Corona – Urbi et Orbi)

Pápež nevyslovuje nič iné, než vzťah závislosti, ktorý on sám v sebe nesie a ktorý nevyslovene vyjadruje smerom k cirkvi. V skutočnosti hovorí: „Všetci ste závislí na cirkvi."

Keď sa človek zaoberá nejakou výpoveďou, nevyhnutne prijíma hlbšie motívy. Je to spoznanie vnútorných zámerov, čo vedie na jednej strane k väčšej slobode a na druhej strane k vyššej morálnej úrovni. Z tohto dôvodu sa majú tieto výpovede preskúmať podľa ich skutočnej skrytej a nevyslovenej motivácie. Pomocou meditácie človek uvidí popri vonkajšej logike a popri tom, že chýba obsah, aj skrytú astrálnu skutočnosť, zakotvenú vo vôli, ktorá koniec koncov u pápeža a tiež v citáte Merkelovej nezodpovedá moralite človeka, ale zodpovedá väčšinou vplyvom niečoho veľmi deštruktívne cudzieho a odmietajúceho život.

Úlohou pre ašpiranta je opätovne sa vrátiť k výpovedi Angely Merkelovej, ktorá bola spomínaná v predchádzajúcom meditačnom liste. Aký vnútorný motív spočíva v propagandistickom prejave? S čím súznejú slová pápeža sme sa už zmienili.

„Teplo samotné je kozmickou entitou. Vyviera zo slnečných síl a vťahuje sa do ľudskej telesnej bytosti prostredníctvom zmyslov a cez krvný obeh až nakoniec dosiahne brány srdca. Tiahne z väčšieho okruhu do centra človeka." (Bytostné tajomstvo duše, s.172)

Aká je v týchto slovách logika, keď sú založené na dimenzii éterického pôsobenia, ktoré vychádza zo Slnka? Aký význam nadobúda výpoveď, keď nie je iba intelektuálna, ale keď ju človek reálne vnímaním pociťuje počas viacerých dní? Dokážu byť slová hybnou silou a ako áno, akou?

Výpoveď musí byť tak reálna, ako fyzické svetlo Slnka.

 

Meditačný obsah 59:

„Len tým, že celú energiu svojho ducha sústredíme do jedného ohniska a celú svoju bytosť stiahneme do jedinej sily, nasadíme súčasne tejto jedinej sile krídla a umelo ju vyvedieme ďaleko ponad ohraničenia, ktoré jej príroda zdanlivo stanovuje.“ (Friedrich Schiller)

Krátky a výstižný opis Fridricha Schillera o rozvinutí skutočne slobodnej duchovnej sily zodpovedá veľmi presne duševnému cvičeniu koncentrácia.

„Koncentrácia tvorí jemnú deliacu stenu, ktorá oddeľuje svetlo od temnoty.“ Túto výpoveď som napísal na začiatku textu o koncentrácii. (v „Novej jogovej vôli a jej terapeutickom využití pri strachoch a depresiách, s.126) To podstatné sa odlúči od nepodstatného a nakoniec môže z toho podstatného alebo z objektu myšlienky, obsahu alebo predstavy, vyžarovať rozvinutie novej omladzujúcej a suverénnej sily. Ohnisko, ktoré spomína Schiller, nespočíva v tele, ani v emóciách, ktoré sú spriahnuté s telom, ale spočíva v slobodnom a veľmi solídne zvolenom myšlienkovom obsahu.

Tieto myšlienky takpovediac dostanú krídla a produkt koncentrácie, tak ako aj myšlienku, vyvedú ďaleko za hranice. V predošlých meditáciách som písal o archanjelovi, ktorý sa v zvláštnej miere zaujíma o tie najhodnotnejšie vedecké, spirituálne a estetické obsahy, ktoré sa chcú z dobrých ideí stať praktickými ideálmi. Archanjel sa nepodieľa ani na hádkach, ani na rozkladných javoch doby, ale prevádza myšlienky indivídua k vývoju ľudstva. Daruje a umožňuje najhodnotnejším myšlienkam mávanie perutí. (viď. Výhľad na rok 2020)

Aby sa meditačná sila rozvinula, musia byť rozvinuté predsavzaté myšlienkové ideje do čo najreálnejších a najlogickejších predstáv. Napokon po predstave nasleduje živý citový vnem. Môžeme povedať, že tie najlepšie sily vyrastú z meditácie už vtedy, keď predstavy pohnú a oživia meditujúceho človeka a nakoniec vygenerujú živé evidentné citové vnemy. V duši by mal byť meditačný obsah skutočne reálne citeľný a zistiteľný. A tak meditácia nie je záležitosťou iba 15tich minút, ale pretrváva v svojom znení a vo svojich jemných svetlých lúčoch po celý deň v duši a dokonca počas noci prechádza von do kozmu.

„Teplo samotné je kozmickou entitou. Vyviera zo slnečných síl a vťahuje sa do ľudskej telesnej bytosti prostredníctvom zmyslov a cez krvný obeh až nakoniec dosiahne brány srdca. Tiahne z väčšieho okruhu do centra človeka.“ (Bytostné tajomstvo duše, s.172)

Keď cvičiaci získa živý cit pre tieto meditačné vety, zbadá, že tento citový vnem zodpovedá logickej zákonitosti, teplu, presne vzaté, takzvanému éterickému teplu, alebo inak vyjadrené, kozmickému teplu. Nie je to teplo, ktoré poznáme ako oheň v krbe, ale je to prapôvodná tvorivá sila metafyzickej dimenzie tepla. Ak ju objavíme, pôsobí upokojujúco a preniká až do vnútra bunkového systému. V dôsledku jeho pôsobenia na bunku preto vytvára určitú ochranu proti súčasnému javu tvorby nádorov alebo lepšie vyjadrené, vytvára silu posilňujúcu imunitu. Ak cvičiaci zažije a vníma tieto vety až do oblasti citu, môže pomaly dospieť k schopnosti atmosférického pôsobenia. Napríklad dokáže pozitívnejšie utvárať podmienky počasia. Zlé tendencie počasia s mnohými nepríjemnosťami sú skutočne výrazom nepokojného prehnaného, bezcieľneho alebo nerozvážneho ľudského konania alebo zanedbaných povinností. Teplo je inštanciou, ktorá dokáže pôsobiť usporiadavajúco do ľudskej vzájomnosti. Avšak do poriadku predsa len musí zasahovať prostredníctvom človeka a nie iba pomocou slnečného svetla.

Na základe Schillerovho citátu a viet o teple má človek ešte raz pochopiť význam, čo každý jednotlivý človek dokáže prostredníctvom koncentrácie na myšlienky. Súčasná doba potrebuje popri dobrej úprimnosti a otvorenosti aj silu k meditácii, lebo ak chýba a ľudia nedokážu viesť hodnotné obsahy celkom až k cíteniu, a tým k posilneniu duševnej substancie, chýba istou mierou duchovný základ ľudstva. Čím viac ľudia koncentrujú dobré a tie najlepšie obsahy a robia ich duševne citovo vnímateľnými, tým viac žiaria počas nocí von do kozmu a na základe tohto môže nastať možnosť, že klamstvá ustúpia a kultúrne prvky povstanú. Tejto nádeje sa nechcem úplne vzdať, hoci moja prognóza na nasledovnú dobu je veľmi tragická.

Podujatia s Heinzom Grillom   <  späť